Psie plemená vhodné na canisterapiu

Canisterapia využíva pozitívne pôsobenie psa na človeka ako podpornú terapeutickú metódu pri rôznych typoch ochorení a životných situáciách. Základom je liečebný kontakt psa (canis v latinčine znamená pes) a človeka.

Canisterapia môže mať viac podôb. Patrí medzi ne prirodzený kontakt človeka so psom a zlepšenie nálady a kvality života človeka týmto kontaktom. Ďalej ide napríklad o terapiu za pomoci psa, teda cielený kontakt koordinovaný fyzioterapeutom či psychológom, ktorý je súčasťou celkovej rehabilitácie pacienta. Môže ísť aj o pedagogické vzdelávanie žiakov so špecifickými potrebami alebo o súčasť zážitkovej výuky, pri ktorej sa deti a študenti učia, ako sa správne správať ku psom.

Canisterapeutické psy prinášajú radosť v liečebniach, stacionároch aj domovoch pre seniorov. Len čo vojdú do dverí, už pacientom zlepšia náladu. Pozitívne pôsobenie psov na človeka funguje aj u dospelých s telesným či duševným postihnutím, napríklad pri epilepsii či Downovom syndróme.

Na canisterapiu nerozhoduje plemeno, ale konkrétny pes

Laici sa často domnievajú, že pacientom pomôže prítomnosť akéhokoľvek psíka. Tvrdenie, že na canisterapiu je vhodný akýkoľvek pes, je samozrejme mylné. Canisterapeutom sa môže stať každý pes, aj oriešok, ktorý splní canisterapeutické skúšky.

Nedá sa hovoriť o plemenách určených na canisterapiu a naopak o plemenách nevhodných pre takúto činnosť. Jedná sa jednoznačne o jednotlivcov daných plemien, o ich povahové i fyzické danosti. Dobrým canisterapeutom môže byť rovnako retriever, leonberger, samojed, malamut, husky, nemecký ovčiak či kríženec.

Podľa odborníkov je pri výbere psa pre canisterapiu nutné hľadať vhodného jedinca a nemožno s istotou povedať, že určité plemeno je celkovo najvhodnejšie. Plemennú vhodnosť možno len predpokladať. Výber plemena by mal preto vychádzať z povahy psa, jeho zdravia a možnosti vzájomnej spolupráce s klientom, a nie z toho, či ide o šampióna alebo o bežného jedinca.

Odborníci sa zhodujú, že nemožno jednoznačne rozhodnúť o prioritnej vhodnosti plemena pre canisterapiu. Vhodnosť možno len predpokladať. Výber psa pre canisterapiu je zložitý proces, ktorý nesúvisí len s plemenom, ale predovšetkým s povahou, výchovou a socializáciou.

Pri výbere psa zohľadňujeme predovšetkým jeho povahu; veľkosť alebo pôvod nie sú rozhodujúce, skôr treba hľadať vyrovnaného a spoločenského jedinca, ktorý bude spoľahlivým partnerom v terapii.

Akú povahu musí mať canisterapeutický pes

Dôraz je kladený na skvelú povahu, pes musí byť priateľský, pokojný a hlavne ústretový k cudzím ľuďom. Nesmú mu od nich prekážať dotyky a maznanie. Bude to tvor milujúci ľudí bez obmedzenia, žiadny obranár, absolútne nie agresívny typ.

• Musí mať kľudnú a vyrovnanú povahu.
• Nesmie byť zákerný, nervózny ani bojazlivý.
• Musí byť spoľahlivý, ústretový a nekonfliktný.
• Nesmie agresívne reagovať na človeka, psa alebo iné zviera, a to ani v prípade bolesti.
• Musí mať radosť z kontaktu s ľuďmi.
• Musí sa vedieť orientovať na svojho pána v zložitých situáciách.
• Musí byť v dobrej psychickej a fyzickej kondícii.

Pri terapeutickom psovi rozhodujú hlavne jeho povahové vlastnosti a ochota spolupracovať. Zvierací liečiteľ musí takisto dobre zvládať zvýšený stres a záťaž.

Je dôležité brať do úvahy, ako pes reaguje na cudzích ľudí, či bol s nimi odmalička v kontakte, či reaguje vždy ústretovo a radostne. Významnou mierou je pes ovplyvňovaný tiež prostredím, v ktorom žije.

Práca terapeuta je nesmierne náročná a kladie veľké nároky na fyzickú kondíciu i psychiku psa. Psovod musí vždy dávať pozor na pohodu psa v styku s klientom pri terapii a ak by bol príliš unavený, umožniť mu odpočinok.

Vlastnosti psa, ktoré sú pri canisterapii dôležité

Medzi ďalšie dôležité predpoklady patrí silný neurotyp, spoľahlivosť, ústretová a nekonfliktná povaha a dobrá psychická a fyzická kondícia. Je podstatné, aby psovi kontakt s ľuďmi prinášal radosť a uspokojenie.

Canisterapeutický pes musí mať celú kopu vlastností, musí byť špeciálne vycvičený a 100 % ovládateľný. Musí zvládnuť ovládanie na diaľku, musí mať zvládnutý povel „zostaň“ pri akejkoľvek polohe a na dobu aspoň 20 minút.

Musí so sebou nechať manipulovať aj vo vzduchu, aj na zemi, a to aj cudzími osobami. Terapeutický pes musí počas skúšok preukázať, že ovláda základné povely a nenechá sa vyviesť z miery prudšími pohybmi či necitlivými dotykmi.

Pes musí byť zvyknutý pohybovať sa vo vnútorných priestoroch, musí byť zvyknutý na kontakt s väčšou skupinou ľudí, na zvláštne pachy, náhly hluk alebo nekoordinované pohyby pacienta.

Pes by sa nemal fixovať iba na majiteľa, ale mal by mať rád ľudskú spoločnosť všeobecne. Nesmie sa báť a brániť fyzickému kontaktu s človekom, pretože je to jeden zo základných bodov canisterapie.

Vhodnosť psa ovplyvňuje aj jeho zdravotný stav. Pes musí byť úplne zdravý a v dobrej psychickej i fyzickej kondícii. Psy s predchádzajúcou negatívnou skúsenosťou s človekom môžu byť vo svojich reakciách nepredvídateľné. Takže aj inak mierumilovný labrador po zlej skúsenosti môže byť k cudzím ľuďom nedôverčivý a nevyspytateľný.

Veľkosť, srsť a vzhľad psa

Nezáleží na veľkosti alebo plemene, ale všetko je o kontakte. Z hľadiska budúceho využitia je však dôležitá aj veľkosť plemena.

V domovoch pre seniorov sa skôr vítajú menšie psy, ktoré neohrozujú stabilitu ťažko sa pohybujúcich ľudí a ich veľkosť umožňuje, aby si ich ležiaci pacient vzal na lôžko. V domovoch pre seniorov sa uprednostňujú menšie psy, ktoré neohrozujú stabilitu ležiacich pacientov.

V praxi je potrebné rešpektovať sympatie a potreby klientov. Niekto sa bojí veľkých psov, takže uprednostňuje malé psíky.

Pri výbere sa môže zohľadňovať aj typ srsti a celkový vzhľad. Psy s minimálnym ochlpením a nadmerne slintajúce psy taktiež nie sú vhodné, pretože väčšinu ľudí odpudzujú a vyvolávajú v nich nechuť. Výrazne vysunutá spodná čeľusť s vyčnievajúcimi rezákmi pôsobí na niektorých ľudí zasa hrozivo.

Neodporúča sa využívať ani psy s tvrdou a pichľavou srsťou, pretože kontakt s nimi nie je mnohým ľuďom príjemný a u jedincov s citlivejšou pleťou môže vyvolávať nepríjemné reakcie.

Plemená, ktoré sa pri canisterapii uplatňujú najčastejšie

Medzi plemená, ktoré sa najčastejšie využívajú na canisterapiu, patrí labrador, zlatý retríver, borderská kólia, nemecký ovčiak, pudel či anglický kokeršpaniel.

Podľa prevažujúcich skúseností a znalostí o pôvode sú uprednostňované niektoré plemená. Z veľkého množstva plemien, ktoré sú k dispozícii, sa zatiaľ v canisterapii uplatňujú najviac plemená retrieverov. Najobľúbenejší je zlatý retriever, ale vhodné vlastnosti má z malých plemien i bruselský grifónik.

Labradorský retríver

Labrador už celé desaťročia patrí k najpopulárnejším psím plemenám. Miluje deti, miluje dospelých, miluje všetko navôkol. Vďaka sladkej povahe sa z neho okamžite stáva BFF.

Labradori vynikajú skvelým čuchom, čo sa pôvodne využívalo u tohto plemena počas lovu. Toto plemeno sa na tento účel naďalej pomerne hojne využíva, zároveň sa však bežne využíva ako záchranár, aktívny rodinný spoločník alebo asistenčný či canisterapeutický pes.

Labradorský retríver miluje vodu a využíva každú príležitosť dostať sa do nej. Ocení pravidelné prechádzky prírodou okolo vodných tokov. Títo spoločenskí psi sú síce prispôsobení dlhodobému pobytu vonku a sú veľmi odolní voči nepriaznivému počasiu, napriek tomu sa odporúčajú na chov v byte či vo vnútri domu, práve kvôli svojej láske k ľuďom. Pri dlhšej samote trpia predovšetkým psychicky.

Zlatý retríver

Zlatý retríver je priateľský a láskavý pes, ktorý sa k svojmu pôvodnému účelu, teda lovu, využíva dnes sporadicky. Zlatí retríveri sa snažia potešiť svojho pána, ľahko a rýchlo sa učia nové veci.

Alebo aj veľký rodinný pes. Rýchlo sa učí a vyžaduje veľa fyzickej aktivity. Behajte spolu, plávajte a veľa sa hrajte. Zlatý retríver miluje akciu! Bláznenie sa v prírode a výlety sú pre neho obrovskou odmenou.

Ak sa venuješ behaniu, retríver je pre teba ideálny parťák. A aportovanie? Radšej to nevyslovuj nahlas! Loptičku ti bude nosiť do úmoru.

Toto plemeno je vďaka svojej priateľskej povahe a inteligencii vhodné aj pre začiatočníkov. Tito psi nebudú nikdy strážni, prípadného votrelca však spravidla privítajú s vrtiacim chvostom.

Border kólia

Borderky patria medzi najchytrejšie plemená sveta, učia sa veľmi rýchlo a všetky pokyny si aj dlho pamätajú. Ide o psa, ktorý bol vyšľachtený na pasenie oviec a ďalšieho dobytka, čo má stále v krvi.

Dnes sa toto plemeno využíva nielen na pasenie, ale aj na mnohé ďalšie činnosti. Canisterapia je pomerne náročný odbor, ide tak o jednu z možností, ako tieto inteligentné a aktívne psy zamestnať.

Sú to priateľskí psi, ktorí s trochou snahy majiteľa dobre vychádzajú s ďalšími ľuďmi aj zvieratami. Okrem canisterapie sa tieto psy čoraz častejšie využívajú aj ako asistenčné psy.

Pudel

Pudlíky patria k dokonalým psom na mieru. Poznáme ich v štyroch veľkostiach (štandard - veľký pudel, stredný, trpasličí a toy). Pod tým chlpatým hypoalergénnym kabátom sa ukrýva mozog stvorený na aktivitu.

Pudle majú niekoľko veľkostí a mnoho farebných variantov. Ich srsť takmer nelína, sú teda vhodnou voľbou aj pre ľahších alergikov. Zároveň ide o jedno z najchytrejších plemien, ktoré sa v rebríčkoch pracovnej inteligencie pravidelne umiestňuje v prvej päťke.

Sú to veľmi učenlivé, inteligentné a ľahko vychovateľné psy s hravou povahou. Pudel je citlivý, ľahko sa učí a je spravidla priateľský nielen voči svojej rodine, ale aj voči cudzím ľuďom či zvieratám.

Pudel si vyžaduje veľa hier, miluje aport, a veľa tréningu, pri ktorom ho unavíš fyzicky a zároveň zamestnáš jeho hlavu. Takisto si vyžaduje špeciálnu starostlivosť o srsť.

Ich inteligencia môže byť paradoxne aj nevýhodou, ak sa podcení ich výcvik, pretože majú tendenciu prevziať vedenie v domácnosti. Počas výchovy je potrebná dôslednosť, nie krik a dril.

Anglický kokeršpaniel

Anglický kokeršpaniel je veselý a láskyplný pes. Je hravý, preto sa dobre trénuje, a priateľská povaha k ľuďom ho určite nepredurčuje na dobrého strážnika.

Hoci návštevu vždy ohlási, rovnako však privíta zlodeja aj člena rodiny. Zároveň ide o temperamentné plemeno s vyrovnanou povahou, ktorá sa človeku dokáže v mnohých smeroch prispôsobiť.

Je to najmenší člen športovej skupiny. Je veľmi kompaktný, no skutočne patrí k aktívnym psom.

Nemecký ovčiak

Nemecký ovčiak patrí medzi plemená, ktoré sa uvádzajú ako vhodné na canisterapiu. Medzi vhodné plemená na canisterapiu zaraďujeme retrievery, nemeckých ovčiakov a border kólie.

Nemecký ovčiak je pracovité a učenlivé plemeno, ktoré potrebuje cvičenie. Pri konkrétnom jedincovi je však nevyhnutné posúdiť jeho vzťah k cudzím ľuďom, schopnosť zvládať dotyky a jeho celkovú vyrovnanosť.

Bruselský grifón

Ak sú tvoje deti pripravené na jemné zaobchádzanie, grifon ich odmení svojou lojalitou. Príliš hlučné deti veľmi nemusí. Tento inteligentný pes je charakteristický svojou obrovskou osobnosťou v takom malom telíčku.

Miluje byť po boku svojho pána za každých okolností. Ak sa grifon cíti ignorovaný, pozornosť si bude vyžadovať svojím nevychovaným správaním, len aby upútal tvoju pozornosť.

Vhodné vlastnosti má z malých plemien i bruselský grifónik. Zároveň je potrebné brať do úvahy jeho individuálny temperament a schopnosť pokojne spolupracovať s klientom.

Kavalier King Charles španiel

Kavalier je už po niekoľko storočí chovaný ako spoločník ľudí. Preto je preňho prítomnosť človeka veľmi dôležitá a na svojom majiteľovi je citovo závislý.

Jeho vzťah s deťmi môže prerásť do kúzelného priateľstva. Kavalier pri sebe potrebuje svojich malých ľudských priateľov, ktorí s ním budú ochotne naháňať loptu, učiť ho rôzne triky a vystrájať šibalstvá. Kavalier dokonca skvele vychádza aj s ostatnými domácimi miláčikmi.

Tento pes dokáže byť veľmi aktívny a veľmi rád s vami vyrazí na dlhú prechádzku, napriek tomu zvládne aj odpočívanie na gauči vo vašej prítomnosti. Jeho priateľská a nežná povaha v kombinácii s vysokou inteligenciou mu pomáha pri spolupráci so začiatočníkom. Zároveň sa rád mazná.

Bišónik

Veselý postoj je jeho najkrajšou vlastnosťou. Má radosť z centra pozornosti a bude milovať celú rodinu, susedov, kaderníka, ale aj veterinára.

Bišónik je vynikajúci rodinný psík, a to isté sa ho týka aj v prítomnosti detí. Hry s nimi si vychutnáva a je veľmi tolerantný voči hluku a zmätku, ktorý vyplýva z prítomnosti dieťaťa.

Boloňský psík

Spoločenský, „nadýchaný“ biely psík, to je boloňský psík. Ide o psa, ktorý sa už stáročia využíva predovšetkým ako spoločník.

Boloňák má veľmi priateľskú povahu a takmer nelína, takže je ideálnou voľbou do mestského bytu, v ktorom sa pohybuje viac ľudí. Učí sa rýchlo a pomerne ľahko, preto je vhodný aj pre začiatočníkov.

Práve jeho priateľská povaha a láska k ľuďom mu umožňuje venovať sa aj canisterapii. Hravou formou zvládne základnú poslušnosť, pri výcviku je však potrebné byť dôsledný, pretože krikom a drilom sa uňho nič nedosiahne.

Stafordšírsky bulteriér

Stafordi síce na prvý pohľad pôsobia ako „tvrďáci“, v skutočnosti ide o nadšených mazlíkov, ktorí pre pohladenie urobia čokoľvek.

Stafordšírsky bulteriér je priateľský a inteligentný pes, ktorý sa rýchlo učí. Ľahko zvláda pobyt v rodine s deťmi. Väčšinou ide o priateľské psy, ktoré milujú ľudskú spoločnosť.

Tieto psy sú vhodnou voľbou do bytu, a to aj vďaka krátkej srsti a priateľskej povahe. Sú to aktívne psy, ktoré nepohrdnú dlhšou prechádzkou ani možnosťou venovať sa niektorému zo psích športov.

Welsh corgi pembroke

Corgi bol vyšľachtený ako pomocník farmárom vo Walese, dnes sa chová predovšetkým ako spoločník. Základnú poslušnosť sa ľahko naučí, zároveň ocení dlhšie prechádzky alebo možnosť venovať sa niektorému zo psích športov.

Welsh corgi pembroke je priateľský pes, ktorý sa ľahko cvičí a ľudí miluje z celého srdca. Miluje všetkých ľudí bez rozdielu, predovšetkým, samozrejme, svoju rodinu, veľmi dobre však vychádza aj s cudzími ľuďmi.

Hovawart

Hovawarti patria medzi všestranné psy, ktoré zvládnu rolu služobného, asistenčného či canisterapeutického psa, ale aj aktívneho rodinného spoločníka.

Vzhľadom pripomína zlatého retrievera, povahovo ide o oddaného a pokojného psa, ktorý má rád ľudí. V zásade ide o vyrovnaného psa, ktorý má silné strážne inštinkty. Svoju rodinu veľmi miluje a dobre vychádza aj s deťmi.

Vo všeobecnosti vychádza dobre aj s cudzími ľuďmi, hoci spočiatku môže byť nedôverčivý. Práve preto treba pri konkrétnom jedincovi dôsledne posúdiť jeho socializáciu a schopnosť pokojne prijímať kontakt od neznámych osôb.

Írsky seter

Írsky seter je pes, ktorý nadovšetko miluje hru a akúkoľvek zábavu, je láskyplný a vždy pripravený na aktivitu so svojím pánom.

Je to parťák, ktorý motivuje celú rodinu k pohybu. Aktívny temperament môže byť výhodou v terapii, ktorá využíva pohyb a hry, no konkrétny pes musí byť zároveň pokojný, ovládateľný a schopný prispôsobiť sa potrebám klienta.

Írsky vlkodav a ďalšie veľké plemená

Jemný obor vyniká ako skvelý plavec a vďaka svojej trpezlivej povahe si získal dobré meno ako psí opatrovateľ. Podľa štandardu plemena je jeho sladká povaha tou najdôležitejšou črtou.

Pri veľkých plemenách je nevyhnutné zohľadniť bezpečnosť klientov, priestor a spôsob terapie. Vhodnosť veľkého psa preto závisí od jeho ovládateľnosti, pokojného správania a schopnosti pohybovať sa medzi ľuďmi bez toho, aby ich ohrozil.

Samojed, malamut, husky, leonberger a krížence

Dobrým canisterapeutom môže byť rovnako retriever, leonberger, samojed, malamut, husky, nemecký ovčiak či kríženec.

V praxi môžu vyniknúť aj menšie plemená alebo krížence s vhodnou povahou a správnym výcvikom. Teoreticky môže byť canisterapeutom aj pes z útulku, ak prejde potrebnými testami a výcvikom.

V útulkoch bývajú psy rôznych plemien a vekov; často si z nich môžete vybrať vhodného kandidáta. Dôležité je brať do úvahy, ako sa pes cíti vo väčšom počte ľudí a vo väčšej skupine psov.

Niektoré psy z útulku sú osobitne náchylné na potenciálne problémy, ako je napríklad nervozita, strach z rúk či z neznámych ľudí. Aj dospelého psa z útulku môžeme otestovať a tak zistiť jeho povahu. Dôsledným výcvikom ho môžeme pripravovať na určitú formu canisterapie.

Výber psa podľa klientov a prostredia

Jednotlivé typy psov majú navyše rozdielny temperament. Niektorým deťom napríklad vyhovujú aktívnejší zvierací liečitelia, bojazlivejší pacienti zase môžu uprednostňovať pokojnejšie plemená.

Väčšiu dôslednosť pri výbere vyžaduje prostredie, vek a potreby klientov. Dôležitý je individuálny temperament a adaptabilita psa vzhľadom na prostredie a ľudí, s ktorými pracuje.

Podľa typov zariadení a vplyvu prostredia na klienta je možné vykonávať canisterapiu doma v rodine, v ústavnom zariadení, vo vzdelávacom zariadení, teda v školách, alebo v zdravotníckom zariadení, teda v nemocniciach.

Pes môže byť súčasťou takéhoto zariadenia alebo môže na sedenia dochádzať so svojím psovodom. Podľa diagnózy môže pes terapeut napomáhať pri postihnutiach fyzických, mentálnych, zmyslových alebo psychických, napríklad pri detskej mozgovej obrne, mentálnom postihnutí, autizme, epilepsii a rôznych telesných postihnutiach.

Pes môže pomáhať aj pri riešení odchýlok v správaní alebo následkov rôznych traumatických zážitkov, napríklad pri šikanovaných a zneužívaných osobách či pri závislostiach od návykových látok a automatov.

Canisterapia u detí

U detí pes uspokojuje ich citové potreby a umožňuje rozvinúť potrebu telesného kontaktu a nežnosti prostredníctvom hier, maznania a hladenia. Rozvíja detskú fantáziu.

Keďže pes nie je „dospelý“, funguje akoby bol „súrodenec“, teda niekto, kto je schopný porozumieť dieťaťu. Tým prispieva k psychickej rovnováhe detí a napomáha pri riešení konfliktov.

Podľa veku dieťaťa pes rozvíja a pozitívne pôsobí na rôzne postoje k životu. U detí predškolského veku plní výchovnú funkciu, napríklad podporuje spoluprácu v kolektíve a tímové cítenie. Vo veku 8 - 12 rokov rozvíja schopnosti postarať sa zodpovedne o svojho psíka. Nad 12 rokov dieťaťu dovoľuje so psom cvičiť a vychovávať ho.

Pre deti s poruchami pozornosti a hyperaktivitou býva pes motivačným faktorom, pričom deti psíkovi čítajú, kreslia alebo počítajú a za odmenu sa s ním hrajú.

Na Slovensku sa spomína príbeh samojeda Yoshiho ako príklad špeciálnej canisterapie v Špeciálnej základnej škole v Nitre, kde mala terapia za cieľ zlepšiť motiváciu detí pri výuke a rozvíjať ich schopnosti v nenásilnom prostredí.

Canisterapia u seniorov

Veľmi dôležitým partnerom je pes pre starších ľudí, ktorí veľmi trpia pocitmi osamelosti a zbytočnosti. Pes im pomáha nájsť zmysel života, uspokojuje potrebu starať sa o niekoho, je spoločníkom pri rozhovoroch a prechádzky s ním výrazne zlepšujú psychickú i fyzickú kondíciu človeka.

Pes rozvíja aj komunikačné schopnosti v komunitách starších ľudí, nehovoriac už o obrovskom podiele lásky, ktorú rozdáva.

Vplyv na pohyb, jemnú motoriku a komunikáciu

Pre postihnuté deti i starších ľudí je pes obrovským zdrojom pozitívnej energie, podnetom k pohybu a učiteľom komunikácie v oblasti fyzioterapie a logopédie.

Umožňuje im rozvíjať fyzické i duševné schopnosti tým, že sa oňho starajú, vychovávajú ho, češú, kŕmia a hladia.

Snaha pohladiť psíka či dať mu odmenu napomáha rozvoju jemnej motoriky. Snaha osloviť ho, privolať či dať mu povel napomáha rozvoju komunikatívnosti.

Pes je pre týchto ľudí spojovníkom s vonkajším svetom a bránou k ostatným ľuďom.

Výber šteniatka alebo dospelého psa

Veľmi záleží na tom, kedy vznikol záujem o canisterapiu. Prvú skupinu predstavujú ľudia, ktorí si zaobstarajú psa a až potom o ňu prejavia záujem. V tomto prípade musí majiteľ psa kontaktovať niektorú z canisterapeutických organizácií a zúčastniť sa testovania, pri ktorom sa zistí, či má pes vhodné povahové vlastnosti na prax.

Do druhej skupiny patria ľudia, ktorí si štvornohého spoločníka kupujú už s úmyslom venovať sa canisterapii. Obstaranie vhodného psa nie je vždy jednoduché. Viac než na náhodu sa spoliehajte na správny a cielený výber.

Pokiaľ sa chceme venovať canisterapii, je dobré zvážiť to už pri výbere šteniatka. Hľadáme pokojné, nebojácne a priateľské šteniatko, ktoré zodpovedá povahe opísanej vyššie.

Pokúsime sa však vyhnúť tomu, aby sme vhodnosť šteniatka posudzovali iba podľa predstavy o plemene alebo podľa povahy rodičov. Pokiaľ si niekto vyberá šteňa pre canisterapiu, nemal by povahové vlastnosti jeho rodičov preceňovať.

Canisterapeutom sa môže stať aj dospelý pes, ktorý predtým na takúto činnosť nebol cvičený. Musí mať zvládnuté návyky poslušnosti a vyrovnanú povahu. Bude potrebné, aby zložil skúšku a aby sa so svojím pánom doučil nové postupy dôležité pre konkrétnu oblasť terapie, individuálnej či skupinovej.

Význam preukazu pôvodu

Nie je nevyhnutné, aby mal pes preukaz pôvodu. U jedincov s PP však máte určitú záruku, že rodičia psa splnili určité povinné minimá pre chovnosť, napríklad vyšetrenie DKK a testy pováh.

Je teda väčšia istota dobrého zdravotného stavu a hlavne povahových vlastností. Existujú samozrejme výnimky, preto nepodceňujte výber kvalitného chovateľa.

Preukaz pôvodu je určitou garanciou, že matka i otec splnili určité povinné minimá pre chovnosť a je tu určitá istota zdravotného stavu a povahových vlastností, avšak nie je potrebný.

K rozhodujúcim faktorom nepatrí, či sa jedná o šampióna s PP alebo o obyčajného „orieška“. Za rozhodujúcu sa považuje hlavne povaha a charakter psa, dôležité je aj jeho zdravie.

Výchova, socializácia a výcvik

Nielen pre canisterapeutického psa je dôležitá včasná a dôsledná výchova a výcvik. Základná ovládateľnosť a poslušnosť sú jedným z kľúčových faktorov.

Veľmi dôležitá je socializácia do skupiny psov i skupiny ľudí. Pes musí byť zvyknutý na rôzne miesta, ľudí a situácie.

• Musí byť zvyknutý pohybovať sa vo vnútorných priestoroch.
• Musí zvládať kontakt s väčšou skupinou ľudí.
• Musí tolerovať zvláštne pachy, náhly hluk a nekoordinované pohyby pacienta.
• Musí zvládať prudšie pohyby a necitlivé dotyky.
• Musí byť ovládateľný aj v náročnom a nepredvídateľnom prostredí.
• Musí vedieť spolupracovať so svojím psovodom.

Výhodou je aj to, keď pes vie rôzne „komediantské“ kúsky, napríklad podanie labky. Tieto triky sa osvedčia pri nadväzovaní kontaktu s klientom, odľahčia atmosféru a povzbudia sebavedomie človeka.

Je potrebné, aby pes veril svojmu majiteľovi a aby mu majiteľ bol oporou a istotou. Pes musí svojmu pánovi dôverovať a jeho pán mu musí byť oporou a istotou.

Nie každý pes je vhodný na canisterapiu a ani ten, ktorý je vhodný, nemusí zvládnuť výcvik. Výcvik takéhoto psa nie je jednoduchý a trvá približne jeden rok.

Skúšky canisterapeutického tímu

Je samozrejmé, že najdôležitejším aspektom je úspešné absolvovanie skúšok canisterapeutických tímov. K tomu je však nutná dôkladná príprava, výchova a socializácia.

Výcvik je zakončený dvojdňovou skúškou pred odbornou komisiou, ktorá pri úspešnom absolvovaní všetkých testov udelí psovi a psovodovi certifikát na výkon canisterapie na dobu jeden rok.

Po úspešnom absolvovaní testov sa udeľuje certifikát na výkon canisterapie na dobu jeden rok, pričom psy musia každoročne prejsť preskúšaním.

Výcvik a skúšky canisterapeutických tímov sú komplexné, vyžadujú čas a pravidelné preškolovanie. Rôzne občianske združenia alebo iné spoločnosti, ktoré psy na canisterapiu pripravujú alebo ich samy využívajú, si vytvárajú vlastné testovacie metódy a skúšobné poriadky.

Canisterapia je tímová práca

Canisterapia je skutočne tímová práca. Pes samotný bez dobrého psovoda nemôže naplno rozvinúť svoje schopnosti. Práca psa je závislá od práce psovoda.

Psovod musí mať na pamäti, že pes vycíti jeho rozpoloženie, náladu a problémy, a potom nebude schopný sústrediť sa na klienta. Psovod preto musí byť vyrovnaný, pokojný a musí vôkol seba šíriť dobrú náladu a pokoj v akýchkoľvek situáciách.

Hlavne pri práci s telesne či duševne postihnutými ľuďmi nie je núdza o prekvapivé a nečakané situácie, s ktorými sa psovod musí vedieť pokojne vysporiadať.

Psovod musí pripraviť psovi-terapeutovi také prostredie, v ktorom sa cíti dobre a nič ho nevyrušuje od jeho poslania. Psovod by mal mať základné vedomosti z oblasti, v ktorej canisterapiu vykonáva.

Ak napríklad pôsobí v špeciálnych školách, mal by vedieť, ako funguje vyučovanie na hodinách, aby nepôsobil ako rušivý faktor.

Starostlivosť o psa pri canisterapii

Canisterapia nie je kynologický šport, ale sociálna služba. Stretnutie s pacientom má pre psa vždy predstavovať radostnú záležitosť.

Pes však nesmie byť preťažovaný. Je veľmi individuálne, koľko hodín týždenne môže bez problémov pracovať. Vždy je nutná kompenzácia inou činnosťou a dostatok odpočinku.

Keďže práca s ľuďmi môže byť veľmi vyčerpávajúca, aj psí terapeuti potrebujú zvýšenú opateru. K základnej starostlivosti patrí kvalitné krmivo, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, pravidelné česanie, čistenie uší aj zubov a strihanie pazúrikov.

Psovod však svojho zvieracieho partnera nesmie preťažovať a po každej terapii by mu mal dopriať dostatok odpočinku.

Stretnutia v canisterapii bývajú pre psíka veľmi psychicky náročné. Pes veľmi citlivo reaguje a zachytáva osobnosť človeka, ktorého „lieči“, čo ho môže vyčerpávať.

Na čo myslieť pred zaobstaraním psa

Pred tým, než si osvojíš akékoľvek šteniatko, urob si prieskum o tom, aké plemeno by sa do tvojej rodiny hodilo najviac.

Pri hľadaní nezabudni brať do úvahy, aký životný štýl tvoja rodina uprednostňuje, prípadne či nemá člen tvojej rodiny alergie, ktoré by spolužitie so psím spoločníkom mohlo skomplikovať.

Výber psa závisí aj od harmonogramu, úrovne aktivít a rozpočtu. Priemerné celoživotné náklady na psí život sa pohybujú v tisíckach eur pri predpoklade, že sa psík dožije 10 až 15 rokov.

Treba myslieť na kvalitnú stravu, spotrebný materiál, ako sú vôdzky, obojky, hračky, misky, pelechy, a v neposlednom rade na veterinárnu starostlivosť.

Keď vo svojej rodine privítaš psieho kamaráta, zapoj do starostlivosti a výchovy aj svoje deti. Nastav si jasné pravidlá pre venčenie, hranie, kŕmenie, starostlivosť a láskavý výcvik.

Niektoré aktívne plemená psov sú vhodnejšie pre staršie deti, zatiaľ čo iné, menšie a pokojnejšie plemená sú skôr vhodné pre tie najmenšie deti. Temperament psa, ktorý by mal prísť do tvojej rodiny, závisí aj od konkrétneho jedinca.

Výber druhého psa do canisterapeutického tímu

Pri výbere druhého psa treba brať do úvahy temperament a potreby už existujúceho psa, aby nevznikli konflikty.

Niektoré plemená sa hodia do svorky a vedia spolu žiť bez ťažkostí; iné je potrebné starostlivo socializovať a pripraviť na spoločné cvičenia.

Pokiaľ ide o vek a kompatibilitu plemien, dôležitá je vzájomná socializácia a postupné zoznámenie s novým partnerom.

V každom prípade treba brať do úvahy aj fyzické a psychické nároky na psa. Canisterapeutická práca je náročná a vyžaduje od psa stabilitu, vytrvalosť a schopnosť reagovať na potreby klientov s profesionálnym prístupom.

Praktické kritériá pri výbere psa

1. Najskôr posúďte povahu konkrétneho psa a jeho vzťah k ľuďom.
2. Overte, či pes toleruje dotyky, manipuláciu, hluk a nečakané pohyby.
3. Zohľadnite jeho zdravotný stav, fyzickú kondíciu a psychickú stabilitu.
4. Vyhodnoťte, či sa jeho veľkosť a vzhľad hodia do konkrétneho zariadenia.
5. Zaistite včasnú výchovu, dôslednú poslušnosť a širokú socializáciu.
6. Vyberajte s ohľadom na potreby klientov a typ terapie.
7. Obráťte sa na canisterapeutickú organizáciu a absolvujte potrebné testovanie.
8. Po úspešnej skúške pravidelne obnovujte pripravenosť tímu a rešpektujte potrebu odpočinku psa.

Voľba správneho plemena je len prvým krokom. Aj pri veľmi pozornom výbere je potrebné počítať s tým, že v plemenách vhodných na canisterapeutickú prácu sa môže nájsť úplne nepoužiteľný jedinec, alebo sa v plemene považovanom za menej vhodné môže vyskytnúť pes schopný odviesť v tejto oblasti veľký kus práce.

Najväčší vplyv na úspešnosť majú trénovaní psovodi a ich schopnosť vytvoriť prostredie, v ktorom sa terapeut cíti komfortne a klientom poskytuje pozitívnu skúsenosť.

tags: #psie #plemena #vhodne #na #canisterapiu