Prečo sa psy očuchávajú a čo si takto navzájom zisťujú

Väčšina psov si pri stretnutí navzájom očucháva zadok, aby sa o druhom psovi dozvedeli viac. Vám to môže pripadať nechutné alebo trápne, ale pes to vidí inak. Oňuchávanie je zdravé a normálne správanie psov.

Keď sa stretnú dva psy, a samozrejme, nezačnú sa hneď biť, tak si oňuchávajú zadok. Psy si cestu životom razia čuchom z dvoch hlavných dôvodov: pôžitok a informácie. Čuchanie vecí je zábava, pretože je to príjemný a stimulujúci pocit, no zároveň psy chcú zistiť viac o niečom alebo niekom, koho práve stretli.

Prečo majú psy taký výnimočný čuch

Nie je žiadnym tajomstvom, že čuch psa je násobne lepší ako ten náš. Je to spôsobené tým, že povrch nosovej sliznice, ktorá obsahuje čuchové receptory, je u psov oveľa väčšia. Kým ľudia majú približne 5 miliónov čuchových receptorov, psy ich majú medzi 125 až 300 miliónmi v závislosti od rasy.

Čuchový systém psa je zložitý a vyspelý, takže je oveľa lepší ako náš. Aby ste si vedeli predstaviť tento rozdiel, vezmite do úvahy skutočnosť, že ľudia majú v nose približne 5 miliónov čuchových receptorov a psy až 220 miliónov.

Taktiež treba povedať, že časť mozgu, ktorá spracováva vône, je oveľa väčšia u psov ako u ľudí. Čuch je najdôležitejším zmyslom psa. Nosná dutina je vystlaná sliznicou s mnohými záhybmi, ktorej plocha je takmer rovnako veľká ako plocha povrchu psieho tela. Vlhký nos zachytáva väčší počet molekúl ako suchý povrch.

Čuch v súvislosti s ovoniavaním zadkov nespomíname náhodne. Pomocou neho totiž dokážu získať informácie o druhom psovi a dokážu ich správne interpretovať.

Čo si psy zisťujú očuchávaním zadku

Každé zviera má svoj jedinečný pach, a to platí aj pre ľudí, psy, mačky a všetky ostatné zvieratá. Zatiaľ čo my dokážeme len matne rozpoznať osobný pach, naše psy zachytávajú prostredníctvom nosa množstvo stôp.

Tieto osobné pachy sú obzvlášť silné v okolí pohlavných orgánov a konečníka, kde sa nachádzajú análne vaky zhromažďujúce zapáchajúcu tekutinu. Pachy v tejto oblasti môžu inému psovi prezradiť pohlavie, reprodukčný stav, stravu, zdravotný stav, temperament a mnoho ďalšieho.

Psy si tiež dokážu zapamätať pachy, a tak určiť, či sa už predtým stretli s iným psom. Každý pes má svoj vlastný pachový profil a prostredníctvom neho sa môžu iné psy dozvedieť o ňom viac.

Ešte v 70. rokoch minulého storočia výskumníci odhalili, že psy majú na každej strane konečníka špeciálne análne žľazy, ktoré vylučujú páchnuce chemické zlúčeniny. Tieto sekréty, ktoré vylučujú, sú nositeľmi informácií, približuje web livescience.com.

Výskumníci si preto myslia, že tieto sekréty sú nositeľmi informácií. Nedošli ale k tomu náhodne. Tieto sekréty porovnali z análnych žliaz samcov a sučiek a zistili, že niektoré chemikálie vylučujú iba zástupcovia rovnakého pohlavia. Rovnako sa im podarilo odhaliť, že tieto sekréty sa zároveň od seba líšia množstvom a zložením a to aj u psov rovnakého pohlavia a plemena.

Takže keď pes stretne druhého psa, každý z nich má svoje príbehy, ktoré si môže vyrozprávať. Ľudia si podávajú ruky a rozprávajú sa. Psy si navzájom očuchávajú zadky. Je to normálne správanie.

Očuchávanie ako psí pozdrav

Mnohí ľudia považujú očuchávanie zadku u psov za druh pozdravu, ale je to oveľa viac. Signalizácia pachom - očuchávanie je niečo ako stisk a potriasanie rukou u ľudí. Poskytuje informáciu o pohlaví a nálade druhého psa.

Psy, podobne ako ich vlčí predkovia, žijú v svorke, preto sa u nich vyvinula jemná a dokonalá sústava komunikačných metód založených na gestách a pachu. Porozumieť psej komunikácii je najlepší spôsob ako svojmu psovi zabezpečiť vhodné životné podmienky.

Pri nedostatku psích spoločníkov psi vidia v ľudoch ďalších členov svorky. Očuchávanie preto nie je iba mechanickým návykom, ale prirodzeným spôsobom získavania a výmeny informácií.

Prečo psy očuchávajú aj ľudí

Aj keď v ľudskej spoločnosti sa niektoré veci netolerujú a sme hákliví na svoje intímne partie, pohľady, dotyky alebo nebodaj samotné očuchávanie je nemysliteľné. V tej psej ríši tomu ale tak nie je, pokiaľ sa jedná o pána alebo svorku, psík prakticky nemá obmedzenia. Medzi chovanie, ktoré k tomu patrí, je aj samotné pchanie hlavy do rozkroku svojho pána.

Očuchávanie rozkroku

Aj napriek tomu, že náš rozkrok považujeme za najintímnejšiu partiu svojho tela, ktorá slúži výlučne na vylučovanie a to radostnejšie, reprodukciu, tak v psíčkových očiach ide o fascinujúci informačný kanál.

Psík dokáže určiť podľa neho mnoho zaujímavých vecí, napríklad aj to, kedy ste si naposledy užívali sexuálnych radovánok. Podľa vedcov za to môže psia schopnosť, tzv. vomeronasálny orgán, ten je veľmi citlivý na detekovanie feromónov, čiže pohlavných hormónov.

Očuchávanie podpazušia

Ďalším miestom na našom tele, kde psík rád ňuchá, je práve podpazušie. V tomto prípade preto, že sa tam nachádza mnoho aromatických žliaz, ktoré mu prezradia ďalšie zaujímavé tajomstvá.

Vďaka tomu psík vie, akého sme pohlavia, približný vek a dokonca aj našu aktuálnu náladu. Ešte ako bonus, u žien dokáže vycítiť tehotenstvo či prebiehajúcu menštruáciu.

Očuchávanie, značkovanie a pach labiek

Psy získavajú informácie nielen pri priamom kontakte s iným zvieraťom, ale aj z pachových značiek v prostredí. Značky močom na dôležitých miestach sú pre ostatných psov informáciou o tom, kto ich tam nechal a kedy bol značkujúci pes na týchto miestach.

Možno ste už rozmýšľali nad tým, prečo pes po tom, ako vykoná potrebu, tak často nohami hrabe do trávy. Vedzte, že to nerobí len tak, ale má to dôvod. Robia to preto, aby pomohli rozšíriť pach moču a to vďaka tomu, že zahrabávanie im umožňuje vytvoriť dlhšie trvajúce značky svojej prítomnosti.

Okrem iného pomocou zahrabávania zanechávajú za sebou aj pach z vlastných labiek. Vône sa totiž môžu uvoľňovať z medziprstových vankúšikov alebo vankúšikov na labkách.

Je očuchávanie medzi psami normálne?

Oňuchávanie je zdravé a normálne správanie psov. Ak sú obaja psi zdraví, dobre socializovaní a pod dohľadom, je skutočne dobrým rozhodnutím nechať ich očuchávať, pokiaľ to každý pes dobre znáša.

Psy sa môžu v skutočnosti menej biť, ak si navzájom doprajú dostatok času na očuchanie. Očuchávanie im umožňuje oboznámiť sa so situáciou ešte predtým, než sa rozhodnú, ako budú ďalej reagovať.

Niektoré však môže intenzívne očuchávanie rozčúliť alebo príliš stimulovať, čo môže viesť k agresívnemu správaniu. Môžu však nastať chvíle, keď to začne byť až príliš.

Kedy treba zasiahnuť

Pri stretnutí dvoch psov je dôležité sledovať, či obaja očuchávanie dobre znášajú. Zdravý kontakt by nemal byť jednostranný, príliš dlhý ani sprevádzaný známkami stresu alebo hrozby.

• Ak sú obaja psi zdraví, dobre socializovaní a pod dohľadom, očuchávanie je prirodzenou súčasťou ich kontaktu.
• Ak jedného psa intenzívne očuchávanie rozčúli alebo príliš stimuluje, môže byť potrebné zasiahnuť.
• Ak kontakt vedie k agresívnemu správaniu, psy treba pokojne oddeliť.
• Pri komunikácii psov treba sledovať nielen samotné očuchávanie, ale aj gestá, postoj tela a celkovú náladu zvierat.

Submisívny pes signalizuje dominantnému psovi alebo človeku, že pre neho nepredstavuje hrozbu polohou na chrbte a zdvihnutím laby. Jedným z najpríťažlivejších gest je charakteristické prehnutie. Psy bežne toto gesto používajú v zmysle „Budeš sa so mnou hrať?“ a vyzývajú ostatných psov alebo ľudí na prenasledovanie alebo na zábavné bitky.

Ruvačky pre zábavu sú u psov časté po celý život, najmä však takto spolu zápasia šteňatá. V týchto ruvačkách je veľa teatrálnosti. Všetky pohyby sú zveličené, ale niektorí psi sa pri hre natoľko vzrušia, že môžu svojho spoluhráča pohrýzť.

Očuchávanie a výber druhého psa

Niektorí milovníci psov by si najradšej hneď zadovážili dvoch psov. Ostatní si poriadia druhého psa až o niečo neskôr. Ktoré plemeno psa bude čo najviac vyhovovať Vášmu štvornohému spoločníkovi?

Pri hľadaní druhého psa samozrejme nehrá úlohu iba plemeno, ale aj mnoho ďalších faktorov, ako sú pohlavie, vek a socializácia. Napriek tomu niektoré psy spolu vychádzajú lepšie než iné.

Existujú štvornohí priatelia, ktorí milujú spoločnosť svojho druhu. Radi žijú so psami rovnakého druhu, a preto sa najlepšie hodia na chov v svorke. Dobrým príkladom sú typické severské psy, ako sú aljašský malamut, grónsky pes a sibírsky husky - dobre sa k sebe hodia a užívajú si život vo väčších skupinách.

Ako typické psy žijúce vo svorke môžu žiť so psami podobných plemien. To platí aj pre početné farbiare a duriče, ako sú napríklad anglický foxhound, francúzsky durič alebo bígl. Sú zvyknutí loviť a žiť v svorke. Nemusí to však byť len svorka: Psy týchto plemien samozrejme dokážu spolunažívať s inými psami aj v menšom počte.

Za predpokladu bohatej socializácie v období veku šteniatka existuje veľa plemien psov, ktoré sa dobre hodia s inými psami a majú radi svoju spoločnosť. Zostavený zoznam nezaručuje úplnosť. Popozerajte si teda podobné plemená a poraďte sa s chovateľom.

Podobný temperament a potreba pohybu

Má zmysel zvoliť si ako druhého psa takého, ktorý má podobný temperament a potrebu pohybu ako pes, ktorého už máme doma. Avšak rovnaký temperament nie je zárukou dobrého porozumenia.

Malé psy si samozrejme môžu dobre rozumieť aj s veľkými psami, alebo veľmi aktívne psy s tými pohodlnejšími. Tieto kombinácie psov však kladú špeciálne požiadavky na chovateľov, ktorí sa musia prispôsobiť rozličným nárokom.

Napríklad veľa pastierskych psov je rado pánmi svojho teritória a druhý pes k nim často nie je dobrou voľbou. Takže v tomto prípade sa nehodí ani motto „vrana k vrane sadá…“, ani „protiklady sa priťahujú“.

Každý, kto žije so psom, ktorý je skeptický voči iným psom, by sa mal predtým, než sa rozhodne zaobstarať si druhého psa, poradiť s odborníkom, napríklad so psím trénerom. Tiež medzi týmito psami existujú výnimky, ktoré si skvele rozumejú s inými psami.

Útulkové psy a socializácia

Kto si chce zadovážiť druhého psa, nájde tu množstvo čistokrvných psov alebo krížencov, ktoré sú dobre socializované. Útulky pre zvieratá môžu poskytnúť informácie o tom, ako dobre si ten ktorý pes vychádza s ostatnými psami.

Psy z útulku často pochádzajú zo zahraničia alebo žili istý čas na ulici, a tie sú často veľmi dobre kompatibilné s inými psami. Takým psom obzvlášť dobre padne, keď im bude u ich nového majiteľa robiť spoločnosť aj iný pes, pretože vyrovnanosť prvého psa dokáže dobre socializovaného druhého psa upokojiť.

V útulku nájdete ale aj takých psov, ktorí neradi zdieľajú svoje obydlie s inými psami. Pri odhadovaní môže pomôcť prítomnosť psov rôznych plemien v útulku, ale v prípade zmiešaných plemien môže „zdanie klamať“. Dôverujte hodnoteniu pracovníkov útulku, ktorí robia všetko pre to, aby sa ich chránenci dostali do dobrých rúk.

Vplyv pohlavia a veku

U psov, ktorí sa v spoločnosti iných psov cítia veľmi dobre, pohlavie nehrá žiadnu veľkú úlohu. Pre mnohých je však viac harmonické, keď žijú spolu pes so sučkou. Pamätajte však, že aspoň jeden z nich by mal byť kastrovaný, aby sa zabránilo nechceným potomkom.

Pokiaľ ide o vek, je potrebný istý inštinkt. Psy rovnakého veku často spolu ladia najlepšie. Keď spolu vyrastajú dve šteniatka rôznych plemien, môže sa medzi nimi vyvinúť priateľstvo na celý život.

Mladé druhé psy sa môžu veľa naučiť aj od sebavedomých prvých psov. Ak je však starší pes tým mladým príliš rušený, nemusí sa cítiť dobre. Platí to najmä vtedy, ak rozdiely v temperamente nie sú podmienené len vekom, ale aj rasou.

Pokiaľ ide o kompatibilitu plemien psov, je rozsiahla fáza socializácie nevyhnutná. Zo samotárskeho teriéra však neurobíte „párty zviera“. Pes si ale zvykne na spoločnosť iných psov, a potom to má v domácnosti s viacerými psami jednoduchšie.

Časové nároky domácnosti s viacerými psami

Niektorí milovníci psov chcú vedome plánovať ďalšie aktivity s druhým psom. V takom prípade môžu byť vhodné dve plemená psov rôznych charakterov. Pamätajte však: plánovanie by sa malo starostlivo zvážiť.

Niektorí majitelia musia chodiť častejšie na prechádzky so psom, pretože psy majú odlišné potreby. Veľa času zaberajú aj psie športy. Plánujte realisticky, aby nebol zanedbávaný žiadny z Vašich štvornohých priateľov.

Čuch ako základ psej komunikácie

Psy zdedili veľa čŕt zo správania vlka. Ľudia si však vytvorili psie plemená, ktoré majú zdôraznené alebo potlačené špecifické povahové črty. Vyšľachtili rôzne tvary a veľkosti psov. Niektoré zo súčasných plemien sú miernejšie ako ich predkovia, iné zasa agresívnejšie.

Psi, podobne ako ich vlčí predkovia, žijú v svorke, preto sa u nich vyvinula jemná a dokonalá sústava komunikačných metód založených na gestách a pachu.

Čuch je najdôležitejším zmyslom psa. Vnímanie chuti je spojené s čuchom. Psi majú oveľa menej chuťových pohárikov ako ľudia a dokážu rozlišovať len chute jemné, nepríjemné a nevýrazné.

Zrak - bočne umiestnené oči umožňujú psovi dobré periférne videnie, čo je veľmi dôležité pre jedincov používaných na poľovačkách. Oči umiestnené viac vpredu ako napríklad u mopsa, majú lepšie priestorové videnie, ale zle vidia na blízko.

Sluch - vzpriamené uši zachytávajú viac zvukov. Pes má takmer absolútny sluch. Dokáže rozlíšiť zvuk motora u podobných modelov áut.

Prečo sa niektoré psy očuchávajú viac než iné

Rozdiely v očuchávaní súvisia s povahou, socializáciou, skúsenosťami a situáciou, v ktorej sa psy nachádzajú. Za predpokladu bohatej socializácie v období veku šteniatka existuje veľa plemien psov, ktoré sa dobre hodia s inými psami a majú radi svoju spoločnosť.

Niektoré psy milujú spoločnosť svojho druhu a radi žijú so psami rovnakého druhu. Iné psy môžu byť viac samotárske alebo môžu byť skeptické voči iným psom.

Úzkosť zo samoty - vytie, brechanie, pobehovanie a ničenie predmetov, to všetko sú známky stresu zo samoty. Pri nedostatku psích spoločníkov psi vidia v ľudoch ďalších členov svorky.

Dominantný pes - niektorí psi, ako napríklad krížený teriér, sú od prírody viac dominantní ako iní. Submisívny pes - aby sa psi vyhli agresívnej konfrontácii, majú systém rituálneho podriadeného správania.

Čo môže ovplyvniť pach psa

Robia to preto, aby pomohli rozšíriť pach moču a to vďaka tomu, že zahrabávanie im umožňuje vytvoriť dlhšie trvajúce značky svojej prítomnosti. Okrem iného pomocou zahrabávania zanechávajú za sebou aj pach z vlastných labiek.

Očuchávanie počas zoznamovania psov

Pri zoznamovaní dvoch psov je vhodné umožniť im prirodzene si vymeniť pachové informácie, ak sú zdraví, dobre socializovaní a pod dohľadom. Psy sa môžu v skutočnosti menej biť, ak si navzájom doprajú dostatok času na očuchanie.

Má zmysel zvoliť si ako druhého psa takého, ktorý má podobný temperament a potrebu pohybu ako pes, ktorého už máme doma. Avšak rovnaký temperament nie je zárukou dobrého porozumenia.

Malé psy si samozrejme môžu dobre rozumieť aj s veľkými psami, alebo veľmi aktívne psy s tými pohodlnejšími. Tieto kombinácie psov však kladú špeciálne požiadavky na chovateľov, ktorí sa musia prispôsobiť rozličným nárokom.

Každý, kto žije so psom, ktorý je skeptický voči iným psom, by sa mal predtým, než sa rozhodne zaobstarať si druhého psa, poradiť s odborníkom, napríklad so psím trénerom.

Ako rešpektovať hranice psa

Niektoré psy môže intenzívne očuchávanie rozčúliť alebo príliš stimulovať, čo môže viesť k agresívnemu správaniu. Preto treba venovať pozornosť tomu, či druhý pes kontakt vyhľadáva, toleruje alebo sa mu snaží vyhnúť.

Pes signalizuje dominantnému psovi alebo človeku, že pre neho nepredstavuje hrozbu polohou na chrbte a zdvihnutím laby. Psy bežne používajú charakteristické prehnutie v zmysle „Budeš sa so mnou hrať?“

V týchto ruvačkách je veľa teatrálnosti. Všetky pohyby sú zveličené, ale niektorí psi sa pri hre natoľko vzrušia, že môžu svojho spoluhráča pohrýzť.

Ak sú obaja psi zdraví, dobre socializovaní a pod dohľadom, je skutočne dobrým rozhodnutím nechať ich očuchávať, pokiaľ to každý pes dobre znáša. Ak však očuchávanie vyvoláva napätie alebo agresívne správanie, treba kontakt prerušiť a situáciu riešiť pokojne.

tags: #psy #ktore #sa #ocuchavaju