Psychoterapia v liečbe panickej poruchy

Panická porucha patrí medzi úzkostné poruchy. Charakterizujú ju panické ataky, ktoré sa neviažu na konkrétnu situáciu, preto ich nemožno predvídať.

Panická porucha patrí do kategórie tzv. úzkostných porúch. Ako už jej názov naznačuje, ide o opakujúce sa epizódy veľmi intenzívnej úzkosti, nazývané panické záchvaty. Tieto záchvaty sa vyskytujú bez zjavného dôvodu a nedajú sa predvídať.

Panický atak prichádza náhle a je mimoriadne nepríjemný najmä pre pocit, že človek zažíva úzkosť a nedokáže s tým nič urobiť. Panické ataky neohrozujú život, hoci vyzerajú veľmi desivo, môžu však výrazne ovplyvniť jeho kvalitu. Preto ich nemožno podceňovať a treba včas vyhľadať lekársku pomoc. Čím skôr sa začne s liečbou, tým lepší výsledok sa dá dosiahnuť.

Čo je panická porucha

Panická porucha sa podľa Americkej psychiatrickej asociácie (DSM-5) radí medzi úzkostné poruchy. Pokiaľ porucha nie je liečená, priebeh je obvykle chronický, so slabnúcimi a silnejúcimi prejavmi.

Záchvaty paniky sú silné, intenzívne obdobia strachu alebo pocitu skazy, ktoré sa vyvinú v krátkom časovom rámci (približne 10 minút). Panické záchvaty sú náhle epizódy intenzívneho strachu bez zjavnej príčiny. Odhaduje sa, že aspoň jeden panický záchvat počas života zažije približne 10 % ľudí.

Panická porucha a záchvaty paniky a nie sú to isté. Panická porucha zahŕňa opakované záchvaty paniky. Tieto útoky sú sprevádzané neustálym strachom z budúcich záchvatov paniky a zvyčajne vyhýbaním sa okolnostiam, ktoré by mohli spustiť alebo pripomenúť minulé útoky. Všetky záchvaty paniky nie sú spôsobené panickými poruchami.

Výskyt a priebeh panickej poruchy

Panická porucha postihuje približne 1,5 - 3,5 % populácie, pričom ženy sú viac náchylné. Najčastejšie sa vyskytuje medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života.

Priebeh je veľmi individuálny. Asi tretina až polovica jednotlivcov s panickou poruchou súčasne trpí aj agorafóbiou, ktorá sa prejavuje strachom z opustenia domova, návštevou nákupných centier, verejných priestranstiev alebo cestovania verejnou dopravou.

Typicky priebeh panickej poruchy je komplikovaný radou ďalších porúch, napríklad depresívnymi poruchami, depersonalizáciou či poruchami užívania škodlivých látok.

Hoci v detskom veku je panická porucha vzácnejšia, prvé prejavy „obdobia strachu“ sa často nachádzajú práve v detstve.

Prečo panická porucha vzniká

Vznik panickej poruchy nie je úplne objasnený, no významnú úlohu zohrávajú genetická predispozícia, zvýšený stres, osobnostné črty, zmeny vo fungovaní mozgu a posttraumatický stres.

Panická porucha môže byť aj dôsledkom syndrómu vyhorenia alebo i biochemických zmien, najmä v hladinách sérotonínu. K problémom majú bližšie ustarostení ľudia so sklonom k perfekcionizmu. Nie je však ojedinelé, keď prekvapia nielen ľudí s úzkostnejším typom povahy, ale aj extrovertov.

Za väčšou náchylnosťou na panické prejavy môžu byť aj vrodené predpoklady, ale i to, ak si človek nedopraje čas na regeneráciu a spracovanie emócií.

Základné príčiny záchvatov paniky sú u rôznych pacientov rôzne a jeden nemusí byť schopný určiť jednoznačný kauzálny faktor. Analyzuje sa však, že mozog a nervový systém zohrávajú dôležitú úlohu pri zvládaní úzkosti alebo strachu v danej situácii.

Panická porucha vrátane panického záchvatu sa zväčša objavuje náhle. Zaujímavosťou je, že obvykle chýba súvis medzi nimi a konkrétnou situáciou. Predchádzať panickým príhodám môžu rôzne udalosti alebo činnosti, no spúšťačom býva najčastejšie dlhodobý stres.

Pri panickej poruche býva konkrétna príčina neznáma, akoby zastretá. Trpiaci človek jej neraz nerozumie. Zvyčajne nevie, čoho sa bojí, čo celú situáciu zhoršuje.

Úloha emócií a stresu

Psychodynamická psychoterapia (jedna z foriem psychoanalýzy) uvažuje, že panickú poruchu spôsobujú naše potláčané a neprežité emócie, napríklad hnevu, strachu či smútku. Ich prehliadaním človek stráca sám seba a koná v nesúlade so svojím skutočným vnútorným presvedčením a prežívaním.

Cieľom je preto spoznať emócie a myšlienky klienta, ktoré sú zadržiavané a potláčané vo vnútri a spôsobujú pocity napätia a až fyzického ohrozenia (zo straty seba samého).

Mnohí ľudia sa zdráhajú prijať predstavu, že za panickou poruchou alebo za všebecnou úzkosťou môže byť emočné prežívanie. Neraz pritom odkazujú na odbornú literatúru, ktorá spája úzkosť s biochemickými procesmi v mozgu.

Príznaky panickej poruchy

Príznaky panickej poruchy sa prejavujú náhle a bez varovania vo forme panického ataku, ktorý môže trvať niekoľko minút, ale aj dlhšie. Nezačína sa automaticky po jednom panickom ataku.

Často sa spájajú s rôznymi telesnými príznakmi, ako je rýchly pulz, potenie, trasenie, suchosť v ústach, dýchavičnosť, bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku, pocit roztrasenosti žalúdka, návaly tepla alebo chladu, znecitlivenie alebo mravenčenie.

Panický záchvat sprevádza množstvo telesných a psychických príznakov. Z fyzických prevláda búšenie srdca, potenie sa, triaška, sucho v ústach, ťažkosti s dýchaním, bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku.

Častý je aj pocit roztraseného žalúdka, pocity znecitlivenia alebo mravčenia. Mnohí spomínajú i návaly tepla či chladu, zrýchlené dýchanie a strach zo smrti.

Objavujú sa aj závraty, nepokoj a pocit, že to, čo sa deje, nemôže byť reálne. Väčšina ľudí, ktorí záchvat zažili, opisuje aj intenzívny strach, chaos, neschopnosť koncentrovať sa a pretrvávajúci dojem, že sa každú chvíľu zbláznia alebo odpadnú.

Tiež sa môžu objaviť zmeny v mentálnom stave, vrátane závratov, mdloby, nepokoja, točenia hlavy, pocitu nereálnosti, strachu zo straty kontroly, šialenstva alebo straty vedomia.

Časť pacientov môže prekvapiť aj nočný panický záchvat, čiže prebudenie sa zo spánku v stave paniky. Jeden z typov panickej ataky je nočná panická ataka (napr. prebudenie zo spánku v stave paniky).

V USA je odhadované, že tento typ panickej ataky sa objaví minimálne raz u zhruba jednej štvrtiny až jednej tretiny jedincov s panickou poruchou, z ktorých väčšina zažíva tiež denné ataky.

Okrem obáv z panických aták a ich dôsledkov zažíva mnoho jedincov s panickou poruchou tiež pocity úzkosti, ktoré sa vzťahujú aj k ďalším obavám o telesné a duševné zdravie.

Diagnostika panickej poruchy

Atak môže svojím priebehom pripomínať srdcový infarkt. Aj preto pacienti veľakrát skončia na pohotovosti. Lekári musia v takejto situácii v prvom rade vylúčiť telesné ochorenie.

Niektoré z kritických zdravotných problémov, ako sú srdcové problémy, dýchacie problémy a ochorenie štítnej žľazy, spôsobujú podobné príznaky a záchvat paniky. Aby zdravotnícky pracovník pochopil presnú príčinu zdravotných problémov, vykoná niekoľko testov.

Prvotné kritérium spočíva v tom, že ťažkosti nemožno pripísať fyziologickým účinkom látok (napr. drogy, lieky), somatickému ochoreniu ani iným duševným ťažkostiam.

Základné kritérium potom spočíva v neočakávaných panických atakoch, čo znamená náhly záchvat intenzívneho strachu alebo intenzívnej nepohody. Svojho maxima dosiahne behom niekoľkých minút.

Americká psychiatrická asociácia uvádza ako posledné kritérium panickej poruchy fakt, že samotná panická ataka mala v priebehu 1 mesiaca aspoň jeden z nasledovných príznakov: buď pretrvávajúca starosť či obava ohľadom ďalších panických atakov alebo ich následkov (napr. strata kontroly, infarkt myokardu) alebo zmena v správaní, vzťahujúca sa k atakám (napr.

Panická porucha sa neobjaví automaticky po jedinom panickom záchvate. Ak máte za sebou jeden alebo viac panických záchvatov, vyhľadajte odborníka. Poraďte sa s lekárom, navštívte psychológa alebo psychiatra.

Urobte to, aj keď nemáte istotu, že šlo o záchvat paniky. Aj keď svoj nepríjemný zážitok považujete iba za výsledok náhody, stresu a nie vážnej situácie.

Psychoterapia ako základ liečby

Jednou z najúčinnejších liečebných možností je psychoterapia. Okrem pátrania po tom, prečo vás prepadávajú záchvaty paniky, sa v rámci nej budete učiť, ako funguje spúšťanie stavov úzkosti.

Osvojíte si, ako zvládať tieto nepríjemné prejavy a, samozrejme, aj to, ako im predchádzať.

Psychoterapeutická liečba je ďalšou možnosťou, pri ktorej sa individuálne zisťuje spúšťač úzkosti a jej fyzické príznaky a ako sa tieto dve zložky vzájomne ovplyvňujú a zosilňujú.

Kognitívno-behaviorálna terapia

Súčasným štandardom liečby panickej poruchy je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), s antidepresívami alebo bez nich.

Existujú však aj iné formy psychoterapie, napr. kognitívne-behaviorálna, ktorá sa sústredí primárne na daný panický prejav. Jej prístup je veľmi praktický, štruktúrovaný a zameriava sa na prítomnosť - teda na to, čo sa deje v hlave a tele práve teraz, nie čo ho mohlo spôsobiť v našej hlbšej minulosti.

Jej cieľom je nácvik zvládania úzkostných prejavov a myšlienok.

Psychoterapia - Hovorová terapia alebo kognitívna behaviorálna terapia sú typy psychoterapie, v ktorej poskytovateľ zdravotnej starostlivosti diskutuje o myšlienkach a emóciách pacienta. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti identifikuje spúšťacie oblasti a pomôže vám ich prekonať prostredníctvom poradenstva.

Počas vašich psychoterapeutických sedení vám poskytovateľ pomôže reagovať odlišne na situácie, ktoré spúšťajú záchvaty paniky a predpísať lieky na prevenciu výskytu záchvaty paniky.

Interoceptívna expozícia

Technika KBT s preukázanou účinnosťou je tzv. „interoceptívna expozícia“, pri ktorej terapeuti v bezpečnom a kontrolovanom prostredí vyvolávajú bežné príznaky panických záchvatov, ako sú bolesť na hrudi, potenie, zrýchlené dýchanie či búšenie srdca.

Interoceptívna expozícia sa zvyčajne realizuje prostredníctvom cvičení v ambulancii, ako je dobrovoľná hyperventilácia alebo točenie sa na stoličke.

Teraz však vedci ukázali, že menej umelá a intenzívnejšia forma interoceptívnej expozície - krátke prerušované intenzívne cvičenie - je účinnejšia.

Účastníci boli rozdelení do dvoch paralelných skupín a absolvovali tri tréningy týždenne podľa pridelenej intervencie.

Pacienti v experimentálnej skupine začínali každé sedenie rozcvičením a strečingom svalov, po ktorom nasledovalo 15 minút chôdze a jedna až šesť 30-sekundových fáz vysoko intenzívneho behu striedaných s 4,5 minútami aktívnej regenerácie; tréning sa končil ďalšími 15 minútami chôdze.

Pacienti v kontrolnej skupine vykonávali segmentové svalové kontrakčné cvičenia v oblasti paží, lopatiek, krku, tváre, chrbta, brucha a dolných končatín, po ktorých nasledovala lokalizovaná svalová relaxácia.

Primárnym sledovaným ukazovateľom bola akákoľvek zmena skóre na škále paniky a agorafóbie (PAS) počas 24 týždňov. Táto škála hodnotí závažnosť panických symptómov na základe odpovedí na 13 otázok v dotazníku.

Sekundárnymi ukazovateľmi boli zmeny skóre v dotazníkoch úzkosti a depresie, ako aj pacientmi hlásená frekvencia a závažnosť panických záchvatov.

Priemerné skóre PAS, ako aj skóre úzkosti a depresie, sa v priebehu času znižovali v oboch skupinách, avšak výraznejšie v skupine s krátkym prerušovaným intenzívnym cvičením.

Autori dospeli k záveru, že krátke prerušované intenzívne cvičenie je účinnejšou metódou interoceptívnej expozície než relaxačná terapia pri liečbe panickej poruchy, pričom pozitívne účinky pretrvávajú minimálne 24 týždňov.

„Zdravotnícki pracovníci môžu krátke prerušované intenzívne cvičenie zaviesť ako prirodzenú a nízkonákladovú stratégiu interoceptívnej expozície. Nemusí prebiehať v klinickom prostredí, čím sa expozícia príznakom panického záchvatu približuje každodennému životu pacienta.

Psychodynamická psychoterapia

Psychodynamická psychoterapia (jedna z foriem psychoanalýzy) uvažuje, že panickú poruchu spôsobujú naše potláčané a neprežité emócie, napríklad hnevu, strachu či smútku.

Cieľom je preto spoznať emócie a myšlienky klienta, ktoré sú zadržiavané a potláčané vo vnútri a spôsobujú pocity napätia a až fyzického ohrozenia (zo straty seba samého).

V prvom rade je preto dôležité uvoľniť emočné prežívanie klienta, aby sa vytvoril priestor pre adekvátne hormonálne stavy.

Arteterapia

Užitočným doplnkom liečby panickej poruchy je arteterapia. Je to terapeutický postup, ktorý využíva výtvarné a rôzne iné umelecké techniky.

Pomocou nich je možné uvoľniť napätie. Človek sa učí spoznávať sám seba a svoje nevedomé vzorce správania.

Cieľom arteterapie však nie je tvorba umeleckého diela - ide najmä o zážitok z tvorby, zo svojho vnútorného prežívania a zo spoznávania a z uvedomovania si problémov, ktoré možno vďaka tejto terapii vidieť z inej perspektívy.

Arteterapia je osvedčená a prospešná cesta.

Lieky pri panickej poruche

Panickú poruchu možno liečiť aj antidepresívami. Keď prejavy pominú, lekár vám lieky zrejme vysadí.

Jednou z možností liečby panických porúch je farmakoterapia, ktorá zahŕňa anxiolytickú liečbu pomocou antidepresív, anxiolytík alebo ich kombináciu.

Antidepresíva - Niektoré antidepresíva znižujú frekvenciu záchvaty paniky a urobte to menej závažné.

Na začiatku liečby sa pacientom niekedy predpisujú anxiolytiká, čiže lieky proti úzkosti. Ich účinok býva okamžitý, no nesmú sa brať dlho.

Benzodiazepíny (napr.

Účinná býva liečba psychofarmakami v kombinácii so psychoterapiou.

Iba lieky a psychoterapia pri liečbe panickej poruchy nestačia. Potrebná je ešte jedna dôležitá vec - úprava životného štýlu.

Čo robiť počas panického záchvatu

Prvý záchvat

Ak vás prekvapí prvý panický záchvat, väčšinou si sami ešte nedokážete pomôcť. Pravdepodobne niekto z okolia privolá záchranku. Je to správny postup.

Atak paniky svojimi príznakmi pripomína rozvíjajúci sa srdcový infarkt alebo inú vážnu príhodu, no laik nerozpozná, o čo ide.

V nemocnici podstúpite vyšetrenia, na základe ktorých lekár diagnostikuje váš stav. Keby šlo naozaj o infarkt, metódy pomáhajúce pri panickom ataku by nepomohli.

Opakovaný záchvat

Ak máte diagnostikovanú panickú poruchu a spozorujete, že sa blíži záchvat, zrejme už viete, ako máte postupovať. Väčšina techník na zvládnutie záchvatu je svojpomocná a naučí vás ich lekár alebo terapeut:

1. Povedzte alebo zavolajte niekomu z najbližších, že sa blíži záchvat. Vyberte si niekoho, kto už vie, o čo vo vašom prípade ide - bude vám oporou.
2. Hoci je to náročné, neprepadnite pasivite a nesústreďujte sa len na rozvíjajúci sa záchvat. Pasivitou sa situácia zhoršuje.
3. Otvorte si okno a zamerajte sa na svoj dych. Telo vás bude nútiť rýchlo dýchať, no skúste dych spomaliť.
4. Dýchajte zhlboka, a to tak, že po nádychu zadržte dych na 3 sekundy a až potom vydýchnite. Tento postup opakujte dovtedy, kým sa neupokojíte.
5. Upokojiť vás môže aj ovlaženie studenou vodou, sprcha alebo nenáročný pohyb.
6. Treba si trochu poskákať alebo urobiť niekoľko drepov.
7. Dobré je skúsiť robiť alebo myslieť na niečo iné. Hoci je to náročné, pri záchvate si neustále opakujte, že nejde o vážny stav, že nezomriete, že atak o pár minút pominie.
8. Keď vás záchvat prekvapí v MHD, z autobusu alebo električky vystúpte a pomaly zhlboka dýchajte.

A ešte jedna rada do MHD. V prípade, že trpievate panickými záchvatmi, držte sa v hromadných dopravných prostriedkoch vždy v blízkosti vodiča.

Ako pomôcť človeku s panickým záchvatom

1. Volajte záchranku, komunikujte s operátorom a neodchádzajte preč od človeka v panickom stave. Dotyčného záchvat zrejme úplne ochromí, preto potrebuje pomoc a podporu. Hlavne mu verte a nepodceňujte jeho situáciu.
2. Upokojujte ho, pomôžu aj strohé slová, že to zvládne. V prípade, že sa nachádzate v autobuse alebo električke, človeka so záchvatom paniky vyveďte von, najlepšie do ústrania, kde je menej ľudí. Posaďte ho na lavičku, múrik alebo hoci aj na zem. Upokojí ho to. Ak má triašku, prikryte ho bundou alebo niečím, čo máte poruke. Neustále ho povzbudzujte, že svoj stav zvládne. Potrebuje to počuť.
3. Pomôžte mu pomalšie dýchať. Počas záchvatov má človek pocit, že sa dusí, a začne zrýchlene dýchať, čiže hyperventilovať. Dotyčnému pomôžete tak, že mu poskytnete igelitové vrecko. Povedzte mu, aby dýchal doň. Ak ho nemáte poruke, odporučte mu pomalé hlboké dýchanie. Postupne by sa mal jeho dych spomaliť a upokojiť.
4. Odpútavajte pozornosť. Človeku s panickým záchvatom dookola zdôrazňujte, že ste tu s ním a neodídete, kým sa mu neuľaví alebo nepríde pomoc. Hovorte s ním o veciach, ktoré má rád, alebo ak je to neznámy človek, pokojne sa pýtajte, čo robil včera. Presuniete tým pozornosť od negatívnych myšlienok k niečomu inému.
5. Rozhýbte ho. Ak záchvat neustupuje, skúste ho rozhýbať. Nech prejde pár metrov alebo urobí pár drepov, zbaví sa tak nadmernej energie. Ale nesmie mať hyperventiláciu. Záchvat preto zrejme nepominie, ale spotrebuje sa tým nadmerne nahromadená energia.
6. Alebo len čakajte. Hoci by ste nič neurobili, panický atak s najväčšou pravdepodobnosťou do niekoľkých minút dosiahne svoje maximum a začne ustupovať, až sa vytratí.

Komplikácie neliečenej panickej poruchy

Neliečená panická porucha môže viesť k fóbiám.

Ak sa vám občasný záchvat paniky nezdá až taký hrozný, aby ste preto hľadali lekára či terapeuta, prehodnoťte svoje rozhodnutie. Psychický stav sa môže bez odbornej pomoci komplikovať.

Nepríjemným dôsledkom je strach, že sa záchvat zopakuje znova a za rovnakých okolností ako prvýkrát. Mnohých ľudí to vedie k rozhodnutiu vyhýbať sa aktivitám alebo miestam, ktoré boli spojené s atakom.

Keď sa objavil pri nákupe, prestanú chodiť do obchodov, čo je, samozrejme, nežiaduci jav.

Neliečená panická porucha môže vyústiť až do depresívneho stavu alebo sa skomplikuje nejakým únikovým správaním, napríklad závislosťou od alkoholu, ktoré dotyčného zbavuje strachu.

Častou komplikáciou tejto poruchy môže byť agorafóbia, čo je strach z verejných priestranstiev, obchodov, masových akcií a cestovania v prostriedkoch hromadnej dopravy.

Objaviť sa môže aj anticipačný strach, pri ktorom sa človek dopredu bojí prípadných panických záchvatov.

Dôsledkom neliečenej poruchy môže byť aj izolácia človeka. Človek, ktorý sa zrieka podujatí, udalostí, návštev a miest, ktoré predtým obľuboval, stráca veľa.

U časti populácie sú záchvaty tak časté, až prepuknú do ochorenia. Panické ataky je potrebné riešiť, pretože majú tendenciu sa stupňovať.

Úprava životného štýlu

Iba lieky a psychoterapia pri liečbe panickej poruchy nestačia. Potrebná je ešte jedna dôležitá vec - úprava životného štýlu.

Človek sa učí spoznávať sám seba a svoje nevedomé vzorce správania.

Aj preto je dôležité dopriať si čas na regeneráciu a spracovanie emócií.

Môžeme si to priblížiť na príklade keď si ide osoba zabehať. Pri behu sa uvoľní telo aj myseľ a organizmus vyplaví hormóny šťastia (napr. serotonín).

Deje sa to však aj naopak. Pokiaľ je telo napäté z nahromadených emócií nie je schopné vyplavovať hormóny šťastia.

Prevencia panickej poruchy

Nie je známa presná metóda na predchádzanie panickej poruche.

Okamžité vyhľadanie pomoci môže pomôcť vyhnúť sa výskytu záchvaty paniky v budúcnosti.

Ak máte za sebou jeden alebo viac panických záchvatov, vyhľadajte odborníka. Poraďte sa s lekárom, navštívte psychológa alebo psychiatra.

Čím skôr sa začne s liečbou, tým lepší výsledok sa dá dosiahnuť.

Prognóza liečby

„Asi jedna tretina pacientov trpí chronickou formou panickej poruchy. Dve tretiny pacientov dosiahnu pri liečbe remisiu v rozmedzí šesť až deväť mesiacov,“ rekapituluje údaje odborných štúdií skúsená neurologička MUDr. Mária Petrincová.

Zároveň dodáva: „Samozrejme, môže dôjsť aj k spontánnemu uzdraveniu, ale i naopak - k recidíve po niekoľkoročnej remisii.

Prognóza pre liečbu panických porúch je veľmi dobrá. Až 90% pacientov sa úplne vylieči.

Liečba záchvaty paniky pomáha vám užívať si a žiť nebojácny život. Lekárska pomoc vo vhodnom čase pomáha prekonať problém, ako niektorí záchvaty paniky máte príznaky fyzických problémov, ako je srdcový infarkt.

tags: #psy #v #liecbe #panickej #poruchy