Reflex jedenia psov: ako vzniká, funguje a čo súvisí s Pavlovovým experimentom

Reflex jedenia psov súvisí s vrodenými reakciami organizmu na potravu, s učením aj so schopnosťou vytvárať si spojenia medzi určitým podnetom a následnou odmenou. Pes môže začať slintať pri pohľade alebo vôni jedla, ale aj pri podnete, ktorý si s jedlom opakovane spojil.

Štúdium týchto reakcií pomohlo vysvetliť, ako sa jedinec učí adaptovať na okolité prostredie. Podmienené reflexy sú typom učenia a mechanizmus podmienených reflexov je u človeka v podstate rovnaký ako u psa.

Nepodmienený reflex pri jedle

Ak pes zacíti pod nosom špekáčik, začne slintať - ide o nepodmienený reflex. Nemusíte to so psom ani cvičiť, vytiahnite špekáčik a pes slintá.

Takáto reakcia vzniká automaticky, pretože potrava predstavuje prirodzený podnet. Pes vidí alebo cíti jedlo a jeho organizmus sa pripravuje na príjem a trávenie potravy.

Podmienený reflex a Pavlovove psy

Slávne Pavlovove slintajúce psy. Kto by tento zásadný experiment psychológie nepoznal?

Ivan Petrovič Pavlov bol ruský lekár a fyziológ, ktorý sa venoval štúdiu behavioralizmu. Pavlov se narodil v září roku 1849 v Rjazani v Rusku. Byl nejstarší z deseti dětí pravoslavného popa. Studoval církevní školu a pak teologický seminář, ale přírodní vědy ho zaujaly natolik, že se rozhodl věnovat se vědě. Začal se zabývat studiem trávicích procesů a s nimi spojených reflexů.

Pavlov sa stal profesorom farmakológie na petrohradskej prírodovedeckej fakulte, bol poverený zriadením odboru fyziológie na Inštitúte experimentálnej medicíny. Viedol ho 45 rokov, až do konca svojho celkom dlhého života. Pri svojich pokusoch dospel nielen k rozlíšeniu podmienených a nepodmienených reflexov, je tiež autorom učenia o dvoch signálnych sústavách, významných prác o spánku, sugescii a hypnóze. Ku koncu života získal množstvo čestných titulov. V roku 1904 dokonca Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.

Ivan Petrovič Pavlov učil psy, že keď dostanú jedlo, zazvoní zvonček. Postupne si psy spojili zvuk zvončeka s jedlom a začali slintať iba pri zvuku zvončeka.

Ak pred vytiahnutím maškrty zablikáte svetlom a niekoľkokrát to zopakujete, pes začne slintať už aj pri blikaní. Vyvinuli ste u psa tzv. podmienený reflex.

Keď prišiel čas žrádla, rozsvietil psom napred červené svetlo (niekedy sa tiež hovorí, že im zazvonil na zvonček) a potom im teprve priniesol potravu. U ľudí to funguje v podstate rovnako. Deti tiež vychovávame na základe odmien a trestov.

Ako sa podmienený reflex vytvára

Po dostatočnom počte opakovaní, keď udalosť A vždy viedla k udalosti B, si vytvoríte podvedomé pravidlo, na základe ktorého očakávate, že po udalosti A bude logicky vždy nasledovať udalosť B.

FázaPodnet a reakcia
1Pes vidí a cíti špekáčik a slintá.
2Pes počuje zvonček, potom uvidí a ucíti špekáčik a začne slintať.
3Pes počuje zvonček a začne očakávať špekáčik, takže slintá aj bez jeho prítomnosti.

Fáza 1

Pavlov: Azore, tu máš údenku.

Azor: Vrr, dobrá údenka, haf.

Pes, keď vidí a cíti údenku, sliní.

Fáza 2

Zvuk zvončeka.

Pavlov: Azore, priniesol som ti údenku.

Azor: Vrr, údenka dobrá, ale prečo pán robí ten krik so zvončekom, haf.

Pes počul zvonček, potom uvidel a ucítil údenku a začal slintať.

Fáza 3

Zvuk zvončeka.

Azor: Aha, pán zvoní na zvonček - to mi asi čoskoro prinesie údenku!

Pavlov: A je to tu! Azor slintá, a ja práve pri sebe žiadnu údenku nemám!

Azor: Vrr, to sú ale fóriky. Som hladný!

Pavlovov pes a podmienený reflex

Čo sa pri Pavlovových pokusoch skutočne sledovalo

Medzi jeho najslávnejšie experimenty patrí „Pavlovov pes“, počas tohto experimentu podával psovi jedlo vždy, keď zazvonil na zvonček. Na prvý pohľad ide o nevinný experiment, no aj ten má svoju temnú stránku, o ktorej sa na hodinách psychológie nehovorí.

Meranie produkcie slín totiž prebiehalo oveľa invazívnejšie, než by ste predpokladali. Pavlova spočiatku zaujímalo to, ako jedenie ovplyvňuje činnosť pankreasu, žalúdka a slín.

Keď sa pes začal kŕmiť, jedlo mu cez dieru vypadávalo, tým pádom sa nedostalo do žalúdka. V tráviacom trakte vytvoril ešte niekoľko dier a umiestnil do nich trubice, ktoré mu umožnili zbierať vylúčené šťavy a iné látky.

Pavlov mal svoju „továreň na žalúdočné šťavy“. Tú predstavovalo päť väčších psov, pripútaných na priečny nosník. Tieto zvieratá mali otvory pozdĺž tráviaceho traktu, z ktorých vychádzali trubice. Vedec pomocou nich zbieral žalúdočné šťavy.

Psy mali pred sebou misku s jedlom, z ktorej síce mohli jesť, no potrava sa do žalúdka nedostala. Podľa publikovaných zdrojov sa psom experimenty páčili. Tieto zdroje uvádzajú, že psy nadšene vyskočili k svojim miestam, aby mohli niekoľko hodín jesť.

Počas týchto drastických experimentov si Pavlov všimol správanie, ktoré sa neskôr stalo základom pre ďalší experiment. Pozoroval, že psy začali slintať vždy, keď videli asistenta v bielom plášti, ako im nesie jedlo.

Pavlov chcel zistiť, či dokáže určitý stimul spojiť s jedlom. Nepoužil zvonček, ako sa hovorí v učebniciach, no namiesto toho spustil metronóm vždy, keď dával psom nažrať. Psy si postupom času začali spájať zvuk metronómu s potravou, preto začali viac slintať.

Keď Pavlov chcel svojim vedeckým kolegom ukázať svoj prelomový výskum, nefungovalo to. Psy na zvuk zvončeka jednoducho neslintali. Ako je to možné? Po mnohých pokusoch to Pavlovovi došlo, nový stimul, príchod vedcov do miestnosti odviedol pozornosť psov a jednoducho neslintali.

Ak chce zviera či človek prežiť, musí si naliehavo všímať náhle zmeny v okolí a vyhodnocovať v nich hrozby či príležitosti.

Tento experiment výrazne ovplyvnil odbory psychológie a behavioralizmu. Dnes sa o Pavlovovom psovi učí aj na školách, no nie je vôbec prekvapením, že učitelia zvolili o trošku menej drastický príbeh, na ktorom by mohli Pavlovovu teóriu vysvetľovať.

Reflex jedenia a automatické stravovacie návyky

Ak sa pri zapnutí televízie pravidelne pustíte do čipsov alebo orieškov, vytiahnete si keksík ku knihe, automaticky si dáte zákusok ku káve a pri spustení počítača si začnete mrviť do klávesnice, vypestujete si rovnaký podmienený reflex ako pes.

Obrazovka bliká a vám sa zbiehajú sliny a potom automaticky začnete jesť, hoci vôbec nie ste hladní. Ani si nevšimnete, čo jete, pretože svoju pozornosť sústredíte na niečo iné.

Ak sa teda v určitej situácii opakuje určitý vzorec správania, vytvorí sa návyk a človek prejde na autopilota.

Stáva sa vám, že aj keď nie ste hladní, jete bez premýšľania len preto, že cítite vôňu jedla alebo idete okolo zmrzlinárne? Alebo sedíte na oslave za bohato prestretým stolom a nedokážete sa neprejesť? Alebo po zapnutí televízora automaticky beriete do rúk misku orieškov?

Potom robíte veľmi častú chybu rovnako ako tisíce ľudí s kilami navyše, pretože nejete kvôli hladu, ale kvôli iným podnetom, teda spúšťačom.

Najčastejšie spúšťače jedenia

  • televízia a čipsy,
  • káva a sušienky,
  • počítač a oriešky,
  • kino a popcorn,
  • varenie a nadmerné ochutnávanie,
  • vôňa jedla,
  • bohato prestretý stôl,
  • zmrzlináreň alebo iné miesto spojené s pochúťkou.

To, že vás k jedeniu podnecujú iné podnety než hlad, hojne využívajú obchodníci. Dnes hovoríme o takzvanom toxickom prostredí, ktoré vás nabáda jesť nadmerné množstvo potravín nevhodného zloženia, potravín bohatých na cukry a nevhodné tuky.

Výrobcovia a predajcovia potravín potrebujú predať viac potravín, ako sa vôbec dá zjesť. Obrovské pizze, zmrzliny a porcie z reštaurácií „zamorujú“ naše ulice.

Ďalším pôsobivým trikom na zvýšenie spotreby potravín sú „zľavy“, cenovo výhodné balenia XXL, ponuky viacerých chodov, dovolenky „all inclusive“ atď.

Čoraz viac spoľahlivých štúdií ukazuje, že množstvo jedla, ktoré človek zje, je v skutočnosti do veľkej miery závislé od spôsobu, akým sa jedlo ponúka, podáva a predáva.

Ako oslabiť podmienený reflex jedenia

Možno nedokážete zmeniť toxické prostredie, ale môžete zmeniť mieru jeho vplyvu na vás. Nevhodné návyky, ako napríklad bezmyšlienkovité jedenie v reakcii na rôzne provokujúce situácie, sa dajú v niekoľkých krokoch odnaučiť.

1. Identifikujte spúšťače

V prvom rade je skvelé, ak si uvedomujete pokušenia, spúšťače, ktoré vás vedú k tomu, že zjete viac jedla, ako ste si naplánovali.

Spomeňte si na konkrétnu situáciu, keď ste podvedome siahli po jedle bez toho, aby ste boli hladní. Koľko rôznych podnetov vás zlákalo k jedlu navyše.

Na zaznamenávanie situácií môžete použiť záznamový hárok - napríklad zaznamenajte, čo ste zjedli za jeden týždeň. Okrem samotného jedla si zapíšte, kde ste jedli, s kým ste jedli a čo ste robili počas jedla.

2. Stanovte si čiastkový cieľ

Ako by ste chceli takéto situácie riešiť v budúcnosti? Aká je pre vás ideálna možnosť? Na začiatku si stanovte čiastkový cieľ.

Pri stanovovaní cieľa nepoužívajte slovo nikdy - napríklad nikdy nebudem jesť čipsy pred televízorom alebo počítačom, nikdy si nedám koláčik ku káve, nikdy si nekúpim zmrzlinu na ulici.

Trénovaný návyk môžete rozdeliť na čiastkové ciele, kroky. Ak ste napríklad zvyknutí jesť čipsy každý deň pred televízorom, dajte si za cieľ jesť ich len raz denne.

Po dosiahnutí cieľa si stanovte ďalšie čiastkové ciele. Cvičte zmenu reakcie len na jeden spúšťač naraz, a keď sa nové správanie stane automatickým, môžete začať trénovať ďalší návyk.

3. Pripravte si inú reakciu

Predstavte si situáciu, v ktorej sa stupňuje napätie a vaša ruka automaticky siahne po pochúťke. Vaša chuť do jedla sa nepodriaďuje rozumu, ktorý vám hovorí, že musíte schudnúť.

Vyskúšajte niektoré z techník na zvládnutie situácie bez jedla. Upravte si prostredie tak, aby vám vyhovovalo.

4. Vyberajte si vedome

Ak si chcete ponechať občasné jedenie na zlepšenie svojej pohody, namiesto kalorických pochúťok si pripravte nekalorické alebo nízkokalorické varianty.

  • dobrý čaj alebo iný nekalorický nápoj,
  • zeleninové tyčinky s tvarohovým dipom,
  • sušené mäso,
  • niekoľko štvorčekov tmavej čokolády,
  • kúsok ovocia.

Jedzte naozaj pomaly, vedome a s rozvahou. Tento spôsob jedenia je veľmi dôležitý, pretože vďaka nemu zjete menšie množstvo jedla a vyberáte si kvalitnejšie potraviny, t. j. víťazí kvalita nad kvantitou.

Máme skúsenosť, že ľudia si takto jedlo viac vychutnajú a pritom chudnú.

5. Sledujte malé úspechy

Všimnite si každý malý úspech a umocnite radosť z neho ďalšou „príjemnosťou“.

Každý týždeň sa odmeňte za splnenie čiastkových cieľov. Ak má byť pre vás motívom materiálny darček, nežiadajte po schudnutí 10 kg diamantový prsteň, ale za každý schudnutý kilogram si kúpte nejakú drobnosť, napríklad peknú knihu alebo lístok do divadla či na športový zápas.

Skrátka, urobte to tak, aby každý týždeň bola konkrétna odmena za to, že sa budete držať novopraktizovanej zmeny správania.

Odmenou je aj skvelý pocit, že ste to dokázali. Dôležitá je aj spätná väzba, t. j. ocenenie úspechu zo strany vašich blízkych.

6. Plánujte konkrétne úlohy

Stanovte si jasnú úlohu, na ktorú sa chcete zamerať počas nasledujúceho týždňa. Stanovte si úlohu tak, aby ste si boli istí, že ju dokážete splniť.

Úlohu si stanovte tak, aby ste si verili, že ju dokážete splniť a aby sa dalo jasne zhodnotiť, či ste ju splnili úplne, čiastočne, alebo že sa vám ju splniť nepodarilo.

Ak ste úspešní, môžete postupne pridávať náročnejšie úlohy. Stanovte si jednu alebo dve konkrétne úlohy, na ktoré sa nasledujúci týždeň zameriate.

Vytlačte si záznamový hárok, ktorý vás bude po celý čas sprevádzať na vašej ceste za kvalitnejším a radostnejším životom.

Zo skúsenosti desiatok tisíc našich klientov je zrejmé, že pri zmene návykov veľmi pomáha, keď si stanovíme jasne definovanú úlohu a sledujeme, ako sa nám darí ju plniť.

Ak navyše chudnete pod vedením lekára alebo iného odborníka, i on má hneď jasno v tom, ako sa vám darí a ako vám môže čo najefektívnejšie pomôcť.

Vzťah psa k jedlu a sociálnej odmene

Dali sme psom na výber a väčšina z nich uprednostnila pochvalu od svojho pána pred jedlom. Toto naznačuje najnovšia štúdia uverejnená v odbornom časopise Social, Cognitive and Affective Neuroscience.

Experiment začal tým, že vedci trénovali trinásť psov na to, aby si zvládli spojiť tri rôzne objekty s troma rôznymi odmenami.

V prvom kole boli psy testované v MRI skeneri. Jednotlivé psy podstúpili 32 pokusov s každým z troch objektov, pričom bola zaznamenaná ich nervová aktivita.

V druhom kole prešli títo psi behaviorálnym pokusom. Každý pes absolvoval test v jednoduchom bludisku v tvare Y.

Na konci jednej vetvy bola uložená miska s jedlom a na konci druhej vetvy sedel chrbtom otočený majiteľ psa.

Väčšina psov striedala svoje rozhodnutia medzi výberom pochvaly od svojho pána a ponúknutou stravou. Avšak psy s najsilnejšou nervovou reakciou až v 90 % uprednostnili práve pochvalu pred jedlom.

Tieto závery preto poukazujú na dôležitosť sociálnych vzťahov medzi ľuďmi a psami. Experiment položil základy pre zložitejšie otázky v smere, ako psy prežívajú svoj pobyt na tomto svete.

Pes vyberá pochvalu alebo jedlo

Obranný reflex tráviaceho traktu psa

Možno už ste tento termín niekedy počuli, ale neviete presne, čo znamená. V podstate sa jedná o obranný reflex žalúdka a čriev psa, ktorý napomáha vysporiadať sa s ostrými predmetmi, ktoré sa dostanú do zažívacieho ústrojenstva.

Predmet, napríklad ostrá kosť, je kontrakciami otočený tupým koncom vpred, a preto často prejde tráviacim traktom bez toho, aby ho vážne poškodil. Pri dotyku ostrého konca stena čreva akoby uhne a otočí ho tupým koncom vpred.

Ak sú ostré oba konce, cudzie teleso sa opäť otočí, čo prebieha stále dokola, až prejde celým tráviacim ústrojenstvom.

Avšak pozor, aj keď sa jedná o vrodený reflex, ak sa dlhodobo netrénuje, pes dostáva len granule alebo konzervy a ihlový reflex sa teda nevyužíva, časom sa stratí.

Uvádza sa, že k jeho vymiznutiu stačia dva roky.

Ak je teda váš pes zvyknutý len na granule, určite mu žiadne ostré kosti nepodávajte.

Pri prechode z granúl na BARF buďte opatrní a nedávajte psovi kosti príliš skoro. Spočiatku mu dávajte len mäkké surové kosti, na menšie kusy nasekané krídla a kuracie skelety.

Kosti nepodávajte skôr ako tretí alebo štvrtý týždeň, keď je pes kŕmený surovou stravou. Žalúdok si musí najprv zvyknúť na nový druh potravy, ktorý sa musí naučiť tráviť, a kosti, ktoré sú na spracovanie náročnejšie, sa podávajú až neskôr.

Bezpečnosť pri podávaní kostí

Obranný reflex tráviaceho traktu nemožno považovať za záruku bezpečného prechodu ostrého predmetu. Ak je pes zvyknutý iba na granule alebo konzervy, ostré kosti mu nepodávajte.

Pri zmene spôsobu kŕmenia je potrebná opatrnosť a postupné privykanie na nový druh potravy. Kosti sú na spracovanie náročnejšie, preto sa podávajú až neskôr.

Jedna zvířátka pana Pavlova proslavila, druzí, mnohem menší tvorečkové, ho zabili.

tags: #reflex #jedenie #psov