Ročné očkovanie psov: ako často očkovať psa a čo hovoria skúsenosti majiteľov

Otázka, ako často treba očkovať psa, nemá jednu univerzálnu odpoveď. Záleží na druhu vakcíny, veku psa, jeho zdravotnom stave, predchádzajúcej vakcinačnej schéme, životnom štýle a na tom, či pes cestuje do zahraničia.

Pri rozhodovaní je dôležité odlišovať zákonom povinné očkovanie proti besnote od očkovania proti infekčným ochoreniam, ktoré povinné spravidla nie je, ale môže mať veľký význam pre zdravie a život psa.

Ktoré očkovanie je pre psa povinné?

V súčasnej dobe je v Slovenskej republike povinné očkovať psov len proti besnote, hoci Slovensko patrí medzi oblasti mimo výskyt tohto ochorenia.

Povinné zo zákona je len očkovanie proti besnote.

Besnota, rovnako ako leptospiróza, patria medzi tzv. zoonózy - ochorenia prenosné na človeka a iné zvieratá a je tu povinnosť nahlásenia príslušným úradom.

Besnota je smrteľné vírusové ochorenie, ktoré postihuje nervový systém. Je prenosné aj na ľudí a zákonom regulované v mnohých krajinách.

U psov sa besnota prenáša vírusom Lyssa. Typickými príznakmi sú zvýšené slintanie a agresivita. Ochorenie končí vždy smrťou.

To, že sa besnota v určitej oblasti dlhší čas nevyskytuje, neznamená, že riziko je úplne nulové. Občas sa k nám dostane nakazená líška z Poľska, tam sa nedáva vakcína pre líšky.

Ako často sa očkuje proti besnote?

Zákon neurčuje, ako často musí byť pes očkovaný, ale že platnú vakcináciu musí stále mať.

Sú vakcíny na 1 rok, aj 2, 3.

Očkuje sa buď každý rok, alebo sa dáva vakcína s platnosťou na 2 alebo 3 roky.

Záleží na type vakcíny, buď 1/2 alebo 3 roky.

Určite nie 6 mesiacov.

Neočkuje sa každého pol roka a určite to nebude zvyk obce.

Ak je v očkovacom preukaze uvedené, že vakcinácia platí napríklad do apríla 2025, ďalšie očkovanie sa posudzuje podľa tohto dátumu a podľa konkrétnej použitej vakcíny, nie iba podľa termínu hromadnej obecnej akcie.

V očkovacom kalendári má napísané, že platnosť je do 4/25 a boli sme v auguste 24.

Možno chodia na dedinu častejšie, aby dali zaočkovať aj tí, čo pred polrokom neboli, alebo majú nových psíkov.

Teraz pôjdu tí na očkovanie, čo neboli pred pol rokom.

Možno len potrebujú zmeniť dobu očkovania, alebo majú zazmluvneného nového veterinára, ktorý bude chodiť v tomto čase.

Pochybujem, že bude hromadné očkovanie bývať každého pol roka, možno len potrebovali zmeniť čas samotnej akcie, alebo bývajú hromadné akcie častejšie.

Tak ako sa tu píše, nemáš nijakú povinnosť tam chodiť.

Keď nastane čas konca platnosti vakcíny tvojho psa, vezmi ho do auta a choď k hociktorému veterinárovi a kedy chceš.

Na Slovensku je slobodná voľba lekára dokonca aj veterinára.

Kľudne môžeš ísť so psom k inému veterinárovi, kde sa očkuje inou vakcínou, ktorá bude mať platnosť napríklad tri roky.

Prečo nestačí pozerať iba na názov vakcíny?

Pri posudzovaní platnosti očkovania treba poznať presný názov vakcíny, dátum podania a zápis veterinára v očkovacom preukaze.

Jedna informácia z príbalového letáku nie je relevantná, keď nepoznáme ostatné informácie.

Pes mojich svokrovcov bol očkovaný vakcínou BIOCAN NOVEL DHPPI/L4R pred 18 mesiacmi. Nemá v preukaze napísané preočkovanie. Keď som správne pochopila príbalový leták, preočkovanie je po troch rokoch?

Pri vakcíne Biocan Novel sa uvádza, že dĺžka poskytovanej ochrany proti parvoviróze, adenovírusu, psinke a besnote je 3 roky.

Leptospiróza však nebude poskytovať ochranu dlhšie než 10 mesiacov, ale preočkováva sa raz ročne.

Pri konkrétnom psovi preto nie je možné určiť ďalší termín iba podľa jednej časti príbalového letáku. Rozhodujúce je, ktoré zložky vakcína obsahuje, aký interval je pre ne uvedený a čo zapísal veterinár do očkovacieho preukazu.

Očkovanie proti infekčným ochoreniam

Očkovanie proti psím infekčným ochoreniam nie je povinné, ale je oveľa dôležitejšie pre zdravie a život psa.

Ak pes túto infekciu reálne dostane, máte malé šance, že ju prežije.

Dospelé psy - po prvých povinných očkovaniach - môžu mať nastavený interval podľa konkrétnej vakcíny a odporúčania veterinára.

Očkovací plán závisí od veku psa, jeho zdravotného stavu a životného štýlu.

Povinné očkovania - tieto vakcíny sú nevyhnutné a mali by ich dostať všetci psy.

Odporúčané očkovania - hoci nie sú povinné, veterinár ich často odporúča.

Proti ktorým ochoreniam sa psy najčastejšie očkujú?

Psinka

Psinka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré môže spôsobiť vážne gastrointestinálne a respiračné ťažkosti, intenzívny kašeľ, hnisavý nosný a očný výtok alebo smrteľné kŕče a ochrnutie.

Psinka je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré postihuje dýchací, tráviaci a nervový systém psa.

Jej priebeh môže byť fatálny, najmä pre šteňatá.

Psinka sa bežne vyskytuje.

Prvé očkovanie sa odporúča vo veku 6-8 týždňov s následnými posilňovacími dávkami do 16 týždňov.

Parvoviróza

Parvoviróza je veľmi nebezpečná choroba postihujúca tráviaci systém a často vedie k ťažkej dehydratácii a smrti, najmä u šteniat.

Parvoviróza je spôsobená vysoko nákazlivým a vysoko rezistentným DNA vírusom CPV, psím parvovírusom.

Hlavne mladé psy umierajú na dehydratáciu alebo intoxikáciu spôsobenú ťažkým zvracaním, horúčkou až 41,5 °C a krvavou hnačkou.

Parvo je všade.

Parvovirózou sa nakazí väčšinou šteňa, nie dospelý pes.

Vakcíny nie sú určené k tomu, aby pes chorobu nedostal, ale aby na ňu nezahynul.

Parvoviróza je pre psa najnebezpečnejšia z toho dôvodu, že jeden deň pes infekciu dostane, druhý deň mu bude veľmi zle a dostaví sa krvácavá hnačka.

Aj v prípade, že zviera ochorenie prežije, môže mať neskôr zdravotné následky.

Parvoviróza sa môže vyskytnúť aj u dospelých psov.

Infekčný zápal pečene

Infekčný zápal pečene, hepatitída contagiosa canis, spôsobuje Canine adenovírus 1.

Tento vírus postihuje pečeň psa a môže viesť k akútnemu zápalu.

Vírus sa do tela dostane väčšinou s vodou obsahujúcou moč alebo s krmivom a spočiatku spôsobuje horúčku a zápaly očí a obličiek.

Ak vírus postihne pečeň, objaví sa únava, zvracanie a hnačka.

Hlavne u mladých alebo oslabených psov vedie hepatitída k smrti.

Šteňatá dostávajú prvú dávku medzi 6. a 8. týždňom, pričom vakcinácia sa opakuje podľa plánu odporúčaného veterinárom.

Leptospiróza

Leptospiróza sa prenáša baktériami Leptospira, ktoré obvykle žijú v kontaminovanej pôde alebo vo vode.

Táto bakteriálna infekcia sa môže šíriť z kontaminovanej vody alebo pôdy a preniesť aj na ľudí.

Mnohé psy sú ohrozené, najmä ak trávia veľa času vonku.

Hlavne u mladých psov a jedincov s oslabenou imunitou môže toto vysoko infekčné ochorenie spôsobiť vážne poškodenie orgánov, ktoré v mnohých prípadoch končí aj smrťou.

Leptospiróza sa v posledných rokoch výrazne rozšírila.

Vzhľadom k tomu, že je prenosná na človeka a je nebezpečná, očkovanie je striktne odporúčané.

Pri leptospiróze je dôležité rozlišovať jej interval od intervalov niektorých vírusových vakcín, pretože dostatočný titer protilátok nevydrží príliš dlho.

Parainfluenza a psia chrípka

Psia chrípka alebo parainfluenza je nákazlivé ochorenie dýchacích ciest.

Parainfluenza postihuje hlavne zvieratá v chovných staniciach.

Vysoko nákazlivé vírusové ochorenie vedie k závažným respiračným problémom, obvykle nepríjemnému suchému kašľu.

Hlavne u zvierat s oslabenou imunitou môže viesť k ťažkému zápalu pľúc, ktorý môže byť v niektorých prípadoch aj smrteľný.

Očkovanie šteniat

Prvé očkovanie sa odporúča vo veku 6-8 týždňov s následnými posilňovacími dávkami do 16 týždňov.

Očkovanie prebieha postupne každé 2-4 týždne do 16 týždňov.

Šteňa môže byť určitý čas chránené protilátkami od matky, ale nie je možné presne odhadnúť, dokedy táto ochrana vydrží.

Ak by sa nedávali chovné suky očkovať, odkiaľ by mali šteňatá imunitu?

Pri šteňatách sa preto rieši takzvané imunitné okno, počas ktorého už materské protilátky nemusia poskytovať dostatočnú ochranu, ale vlastná imunita ešte nemusí byť po očkovaní úplne vytvorená.

Očkovanie proti besnote sa podľa jednej zo skúseností nedoporučuje skôr ako po dovŕšení 6. mesiaca.

Pri konkrétnom šteňati však treba postupovať podľa veterinárneho plánu, právnych požiadaviek a použitej vakcíny.

Ak pes dostal v útulku jednu vakcínu proti psinke a druhú dávku zatiaľ nedostal, nie je vhodné svojvoľne vynechať pokračovanie vakcinačnej schémy.

Šteňatá dostávajú prvú dávku medzi 6. a 8. týždňom, pričom vakcinácia sa opakuje podľa plánu odporúčaného veterinárom.

Kombinovaná vakcína alebo samostatné očkovanie?

Existujú aj infekčné vakcíny bez besnoty, dokonca aj infekčné samostatne, aspoň niektoré z nich.

Áno, očkovania zvlášť na infekčné choroby a zvlášť na besnotu existujú.

Existuje aj kombinácia infekčných ochorení a besnoty.

Niektorí veterinári odporúčajú očkovať jednotlivé zložky zvlášť, pretože je to menšia záťaž pre organizmus.

Iní majitelia používajú kombinované vakcíny proti besnote, parvoviróze, leptospiróze, zápalu pečene a psinke.

Nie každý majiteľ je zástancom veľkých kombinácií, pretože tie môžu predstavovať väčšiu záťaž pre organizmus.

Pri rozhodovaní je vhodné zohľadniť, proti ktorým ochoreniam má pes riziko, akú vakcínu už dostal a ako znášal predchádzajúce očkovanie.

Očkovanie podľa veku a životného štýlu

Očkovací plán závisí od veku psa, jeho zdravotného stavu a životného štýlu.

Iný režim môže byť vhodný pre psa, ktorý žije iba na dvore, a iný pre psa, ktorý chodí na cvičisko, do útulku, na výstavy, do hotela pre psy alebo cestuje do zahraničia.

Je len na dvore, už s ním vonku nechodia.

Pes, ktorý neprichádza do kontaktu s inými zvieratami, môže mať nižšie riziko niektorých infekcií, ale úplné vylúčenie rizika nie je možné.

Parvovírus je vysoko odolný a do prostredia sa môže dostať nepriamo.

Pri cestovaní do zahraničia môžu platiť odlišné požiadavky.

Ak chodíš do zahraničia, tam musí byť očkovanie raz za rok, inak 2-3 roky, ak je pes na Slovensku.

Pri cestovaní preto nestačí spoliehať sa iba na všeobecnú dĺžku ochrany vakcíny, ale treba overiť aktuálne podmienky cieľovej krajiny.

Očkovanie staršieho psa

Staršie psy môžu mať slabšiu imunitu, ale súčasne aj vyššiu náchylnosť na niektoré vedľajšie účinky vakcín.

Pes, ktorý má takmer desať rokov, môže znášať očkovanie z roka na rok ťažšie.

Pri staršom psovi je preto dôležité posúdiť jeho celkový zdravotný stav, predchádzajúce reakcie a riziko ochorení.

Nie je vhodné automaticky tvrdiť, že každý starší pes musí alebo nesmie byť očkovaný.

Rozhodnutie má vychádzať z konkrétnej vakcíny, zdravotného stavu psa a platných požiadaviek na očkovanie proti besnote.

Nežiaduce reakcie po očkovaní

Niektorí majitelia opisujú po očkovaní svrbenie, vyrážky, zvýšenú teplotu alebo výrazný opuch.

V jednom prípade po očkovaní psovi úplne napuchla hlava a veterinár mu musel podať adrenalín.

Iný pes mal po očkovaní vyrážky na bruchu, problémy na slizniciach, opakované ochorenia a zapálené uši.

Takéto skúsenosti nemožno ignorovať, ale zároveň z nich nemožno vyvodiť, že každé ochorenie po očkovaní bolo očkovaním spôsobené.

Ak sa po vakcíne objaví opuch hlavy, ťažkosti s dýchaním, výrazná slabosť, kolaps, opakované vracanie alebo iná prudká reakcia, treba okamžite kontaktovať veterinára.

Veterinár by mal poznať predchádzajúce reakcie psa a zaznamenať ich do dokumentácie.

Pri psovi, ktorý zle znáša očkovanie, má veterinár posúdiť jeho aktuálny stav a vhodnosť konkrétnej vakcíny.

Očkovanie sa má vykonávať na zdravom zvierati.

Ak je pes chorý alebo užíva antibiotiká, termín očkovania sa môže posunúť.

Moja veterinárka rozposiela vždy začiatkom mesiaca SMS pacientom, že ich tento mesiac čaká očkovanie.

Je tam aj rezerva, napríklad pes bol na antibiotikách, a preto sa očkovanie posunulo o dva mesiace.

Určite treba ísť očkovať až po dobratí antibiotík, keď bude organizmus v norme.

Ak sa pridruží zápal, bude potrebná ďalšia operácia alebo nastane iná komplikácia, termín sa ešte predĺži.

Očkovanie po odčervení

Očkovanie a odčervenie sa podľa uvedeného odporúčania nemajú robiť v ten istý deň.

Odčerviť treba najmenej päť, radšej sedem dní pred očkovaním.

Dôvodom je možná toxikácia organizmu úhynom parazitov a tým aj celkové oslabenie.

Ak sa odčervuje po očkovaní, vhodný odstup treba prebrať s veterinárom podľa zdravotného stavu psa a použitého prípravku.

Odčervovanie sa robí niekoľkokrát za rok.

Jeden majiteľ odčervuje každé tri až štyri mesiace, prípadne aj neskôr, keď zabudne.

Systém odčervovania závisí od spôsobu života psa.

• Psy na samotách alebo psy, ktoré nie sú v styku s inými psami alebo mačkami, sa odčervujú raz až dvakrát ročne.
• Psy, ktoré prichádzajú do styku s inými psami na spoločných miestach, sa odčervujú približne trikrát až štyrikrát ročne.
• Pri častom kontakte s inými zvieratami, srnkami, zajacmi alebo pri pobyte v prostredí s vyšším rizikom sa môže interval upraviť podľa odporúčania veterinára.

Stačí, keď si pes očuchá exkrement po neodčervenom psovi a potom si olízne ňufák, alebo keď chytí blchu.

Každá druhá blcha je prenášačom zárodkov pásomnice.

Ďalšou chybou je odčervovanie tabletami postupne alebo poddávkovanie.

Odčerviť sa musí celou dávkou naraz.

Pri striedaní rôznych prípravkov sa zohľadňuje riziko rezistencie parazitov voči účinným látkam.

Dobrovoľné očkovania podľa rizika

Lymská borelióza

Vakcína proti lymskej borelióze je odporúčaná pre psy žijúce v oblastiach so zvýšeným výskytom kliešťov.

Toto bakteriálne ochorenie sa prenáša predovšetkým uhryznutím kliešťa.

Obvykle prebieha bez príznakov, ale v závislosti od rôznych baktérií Borrelia môže viesť aj k silným neurologickým kŕčom, ochrnutiu a úmrtiu psa.

Psy trpiace na lymskú boreliózu sú apatické a odmietajú potravu.

Niektorí majitelia proti borelióze neočkujú.

Pri rozhodovaní treba zvážiť výskyt kliešťov v okolí, spôsob života psa a používanie ďalších preventívnych opatrení.

Očkovanie proti borelióze nie je povinné.

Babesióza

Uhryznutím kliešťa sa môže prenášať tiež ochorenie zvané babesióza, nazývané aj malária psov.

Agresívne infekčné ochorenie je sprevádzané vysokou horúčkou a v prípade, že nie je liečené, vedie behom niekoľkých dní k rozpadu červených krviniek a tým k úmrtiu zvieraťa.

V krajinách, kde sa vyskytujú kliešte infikované babesiózou, sa odporúča okrem prirodzených opatrení, ako je dôkladná prehliadka psa po prechádzke v prírode, tiež očkovanie ako ďalšia ochrana.

Pliesňové infekcie

Pliesňové infekcie sú hlavne ochorenia pokožky, ktoré sú u psov pomerne rozšírené.

Najbežnejším patogénom u psov je dermatofytný Microsporum canis, ktorý spôsobuje tvorbu lupín a krúst na koži a vypadávanie srsti na postihnutých miestach.

Plieseň môže byť prenášaná z iných infikovaných zvierat aj z infikovaného prostredia, napríklad z koša, koberca alebo hrebeňa.

V ohrozených prostrediach, ako je chovná stanica alebo útulok, môže byť očkovanie užitočné, keďže prispieva k významnému zníženiu príznakov.

Leishmanióza

Leishmanióza je jednou z najčastejších tropických chorôb u psov.

Primárne ju prenáša muška škvrnitá a hmyz rodu Phlebotomus žijúci južne od 45. stupňa zemepisnej šírky.

Krvné parazity napádajú bunky a orgány psa a ak nie je nasadená zodpovedajúca liečba, pes počas dvanástich mesiacov umiera, obvykle na zlyhanie obličiek.

Tetanus

Očkovanie proti tetanu môže veterinár odporučiť v konkrétnych situáciách, napríklad pri návštevách koní.

Je to veľmi bolestivé ochorenie, ktoré spôsobuje kŕče v tlame a pes môže uhynúť.

Pri voľbe tejto vakcíny treba vyhodnotiť skutočné riziko kontaktu psa s prostredím, v ktorom sa tetanus môže vyskytnúť.

Ak má pes otvorenú ranu, najprv treba ranu vyhojiť a až potom zvážiť očkovanie proti tetanu.

Ročné preočkovanie: nevyhnutnosť alebo zbytočný zvyk?

Každoročný termín ešte automaticky neznamená, že všetky zložky vakcíny poskytujú ochranu iba jeden rok.

Biocan DHPPi má očkovaciu schému stanovenú na každoročné preočkovanie.

Pri niektorých vakcínach môže byť dĺžka ochrany proti psinke, parvoviróze, infekčnej hepatitíde a besnote tri roky.

Pri leptospiróze sa však uvádza potreba každoročného preočkovania.

V prípade kombinovanej vakcíny preto môže byť ročný termín určený tou zložkou, ktorá má kratšiu deklarovanú dobu ochrany.

Nie je správne automaticky tvrdiť, že každé ročné očkovanie je iba biznis, ale ani automaticky očkovať bez overenia typu vakcíny a zdravotného stavu psa.

Majiteľ môže požiadať veterinára o presný názov vakcíny, jej zloženie, platnosť a dátum ďalšieho preočkovania.

Vakcíny na dva alebo tri roky nemusia znamenať nižšiu celkovú cenu, pretože pri prepočítaní môže výsledná suma vyjsť podobne ako pri každoročnom očkovaní.

Pri výbere vakcíny preto nemusí byť jediným dôvodom úspora.

Ako sa pripraviť na návštevu veterinára

1. Skontrolujte očkovací preukaz a dátum platnosti jednotlivých vakcín.
2. Zapíšte si presný názov poslednej použitej vakcíny.
3. Informujte veterinára o všetkých predchádzajúcich nežiaducich reakciách.
4. Oznámte, či pes užíva antibiotiká alebo iné lieky.
5. Preberte, či má byť besnota podaná samostatne alebo v kombinácii.
6. Opýtajte sa na interval preočkovania každej zložky.
7. Pri cestovaní overte podmienky cieľovej krajiny.
8. Odčervenie naplánujte oddelene od vakcinácie.

Najpraktickejšou pomôckou je očkovací preukaz, pretože v ňom má byť uvedený dátum očkovania a spravidla aj termín ďalšieho preočkovania.

Ak veterinár odporučí iný termín ako predtlačená obecná akcia, treba si vyžiadať vysvetlenie podľa konkrétnej vakcíny a zdravotného stavu psa.

Pri nejasnostiach je možné obrátiť sa na inú veterinárnu ambulanciu, pretože majiteľ nie je viazaný chodiť na hromadné očkovanie v obci.

Čo si všímať po očkovaní

Po očkovaní psa sledujte najmä miesto vpichu, celkovú aktivitu, príjem potravy a vody, telesnú teplotu a prípadné zmeny na koži.

Mierna únava alebo krátkodobá citlivosť v mieste vpichu sa môžu objaviť, no výrazné alebo rýchlo sa zhoršujúce príznaky vyžadujú kontakt s veterinárom.

Pri prudkom opuchu hlavy, ťažkostiach s dýchaním, kolapse alebo výraznej slabosti nečakajte na spontánne zlepšenie.

Pes s predchádzajúcou negatívnou reakciou môže vyžadovať individuálne nastavený postup a dôkladnejšie sledovanie po aplikácii.

Očkovanie má byť súčasťou celkovej preventívnej starostlivosti, nie automatickým úkonom bez posúdenia konkrétneho psa.

tags: #rocne #ockovanie #psov #diskusia