Rodézsky ridgeback: stavba tela, proporcie a pohyb

Rodézsky ridgeback je veľký, svalnatý a atletický pes, ktorého telesná stavba vznikla s ohľadom na rýchlosť, vytrvalosť a schopnosť prekonávať dlhé vzdialenosti v náročnom teréne. Jeho telo má byť silné, ale nie masívne, kompaktné, no bez ťažkopádnosti, a dostatočne pohyblivé na dlhodobý klus.

Najvýraznejším znakom plemena je takzvaný ridge - pruh srsti na chrbte, ktorý rastie opačným smerom ako zvyšok srsti. Stavba tela však nie je iba otázkou vzhľadu. Každý detail, od hĺbky hrudníka cez dĺžku tela až po zauhlenie končatín, súvisí s pôvodným pracovným využitím rodézskeho ridgebacka.

Celkový vzhľad a telesný rámec

Rodézsky ridgeback je vyvážený, silný, svalnatý a aktívny pes súmerných línií. Pri zodpovedajúcej rýchlosti je schopný veľkej vytrvalosti. Podstatná je čulosť, elegancia a dobrá telesná stavba bez tendencie k masívnosti.

Jeho telesná stavba je kompaktná, ale bez ťažkopádnosti. Má atletickú postavu, ale nie je vysokonohý ani chrtovitý. Ridgeback je veľké plemeno. Jeho postava je veľmi svalnatá a silná, prispôsobená častému fyzickému cvičeniu.

V začiatkoch cieleného chovu bol výber vhodných psov na krytie zameraný predovšetkým na funkčnosť, čo je vidno na stavbe tela: dbalo sa na pohyblivosť a silnú svalnatú stavbu tela, ale nikdy nie masívnu.

S hmotnosťou okolo 34 kg môžu mať samci kohútikovú výšku až do 70 cm, sučky majú výšku do 65 cm. Ridgebacky sú rýchli a silní atléti, ktorí môžu vážiť od 32 do 40 kilogramov a často aj viac.

Proporcie tela a správny formát

Pre dokonalý pohyb ridgebacka je najdôležitejšia správna dĺžka tela. Kvadratický pomer výšky a dĺžky psa je u ridgebacka nežiadúci a má za následok nefunkčnosť psa vzhľadom na vlastnosti, pre ktoré bol vyšľachtený.

Ridgeback je poľovný pes a jeho telesná stavba musí byť prispôsobená prekonávaniu dlhých vzdialeností ešte skôr, než dôjde k samotnému lovu. Ideálny pomer tela je 4 : 5 (výška : dĺžka) alebo 100 : 120%.

Takýto formát umožňuje telu pracovať hospodárne, zachováva správnu rovnováhu medzi prednou a zadnou časťou tela a podporuje dlhý, plynulý krok. Príliš krátke alebo kvadratické telo by obmedzovalo pohyb a znižovalo funkčnosť psa.

Hlava, krk a uši

Hlava Rhodesiana je veľká a široká, na dlhom krku. Uši vysoko nasadené, visiace. Farba očí od hnedej po jantárovú.

Nos môže byť čierny alebo hnedý. Pri čiernom nose by mali byť oči tmavohnedé, pri hnedom jantárové. Šteniatka s hnedým nosom sa narodia s modrými očami.

Ridgeback má dve farby nosa: čiernu a menej často vídanú hnedú. Papuľa a uši môžu byť tmavé.

Hrudník a rebrá

Hrudník psa je hlboký a jeho končatiny sú svalnaté a pevné. Hrudník nebol príliš široký, ale bol veľmi hlboký a priestranný, siahajúci po lakte.

Pre takúto stavbu existuje dobrý dôvod. Po prvé, hlboký, úzky hrudník s plochými bokmi dovoľuje efektívnejšiu činnosť lopatky a hrudných končatín. Za druhé, takýto hrudník umožňuje vyššiu stratu tepla na kilogram telesnej hmotnosti, čo je v trópoch životne dôležité.

Je to preto, že takýto tvar má väčší plošný obsah na kilogram ako u širokého, sudovitého hrudníka.

Hrudník by mal poskytovať dostatok priestoru pre orgány potrebné na vytrvalý výkon, ale nemal by byť príliš široký ani sudovitý. Úzka a hlboká stavba podporuje voľnosť pohybu predných končatín a efektívnejšie ochladzovanie organizmu.

Chrbát a charakteristický ridge

Rodézsky ridgeback je univerzálny ”renesančný pes”, ktorého charakteristickým znakom je hrebeň alebo pruh dozadu rastúcej srsti na chrbte.

Tento chrbtový hrebeň, ktorý začína priamo za ramenami, by mal byť zreteľne ohraničený a zužovať sa smerom k bokom, kde tiež končí. Začína za lopatkami psa a prechádza až po bedrové kosti.

Prúžok sa ku koncu mierne zužuje a v najširšom mieste môže byť až 5 cm. Jeho typickým znakom, podľa ktorého je toto plemeno pomenované a tiež ho bezpečne spoznáte, je pruh srsti na chrbte o šírke cca 5 cm, ktorý rastie v obrátenom smere ako zvyšok kožuchu.

„Ridge“ znamená druh brázdy, čiary, ktorú má plemeno na chrbte. Je charakteristický opačným rastom srsti ako na zvyšku chrbta.

„Ridge“ znamená „horský hrebeň“ a „back“ znamená „chrbát“. Tento ridž je veľmi výnimočný znak, ktorý sa vyskytuje už jedine u plemena thajský ridžbek.

Ridgeback dostal názov Ridgeback (“chrbtový hrebeň“) kvôli výraznému optickému vzhľadu: na chrbte sa mu týči vyvýšený prúžok srsti rastúcej proti smeru srsti.

Predné končatiny a plecia

Predné hrudné končatiny musia byť absolútne rovné, silné, s mohutnými kosťami, lakte tesne priliehajú k telu.

Plecia (lopatky) spájajú predné nohy s trupom. Pri žiadnej inej časti psa nedochádza k toľkým nedorozumeniam a zlej interpretácii štandardu ako práve pri pleciach.

Najčastejšia chyba, s ktorou sa posledné roky stretávam pri posudzovaní ridgebackov, sú málo uhlené predné končatiny, krátke rameno alebo lopatka. Spôsobuje to skrátený chod predných končatín a spolu s dobre uhlenými zadnými nevyvážený pohyb.

Dostatočne dlhá lopatka a správne uložené plece umožňujú prednej končatine vykročiť ďaleko dopredu. Ak je rameno alebo lopatka krátka, predný krok sa skracuje a pes nedokáže naplno využiť svoj pohybový potenciál.

Zadné končatiny a svalstvo

V súvislosti so zadkom sa v štandarde vyskytuje jediná zmienka: „suché, jasne vykreslené svalstvo, kolenné kĺby dobre zauhlené, silné, nízko umiestnené päty.“

Táto veta v sebe obsahuje omnoho viac informácií, ako sa na prvý pohľad zdá. Bez jasne vykreslených svalov by boli zadné končatiny slabé a bez nízko umiestnenej päty by mali končatiny nedostatočný pákový efekt, ktorý je predpokladom vytrvalosti.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý výrazne ovplyvňuje pohyb (chod predných i zadných končatín), je správne uhlenie oboch párov končatín a ich vzájomný súlad.

Práve na vzájomný súlad v uhlení oboch párov končatín sa častokrát zabúda. Občas vídavať aj v Európe ridgebackov amerického typu s nepomerne výraznejším zadným zauhlením.

Aj keď to môže byť vo výstavných kruhoch efektné, je to vážna funkčná chyba, lebo ridgeback nebol šľachtený na cval, ale na klus. Práve pri kluse dosahuje ridgeback potrebnú vytrvalosť.

Pohyb rodézskeho ridgebacka

Štandard uvádza: „Priamy, voľný a aktívny“.

Priamy, voľný a aktívny pohyb je kľúčový. V pohybe má pes predviesť pravidelný beh v kruhu.

Správny pohyb má byť priamy, čím viac priestorný a zem pokrývajúci. To znamená, že keď sa pes dá do pohybu, natiahne hlavu dopredu, zníži ťažisko a pohybuje sa v jednej priamke svojej osi vpred, a to bez zbytočných rušivých prvkov ako je zlý balans, kríženie stôp, dvíhanie labiek, pádlovanie a pod.

Vodorovná poloha krku podporuje pevnosť chrbtice pri presúvaní hybných podnetov zadných končatín. Preto je chyba, ak pes v pohybe dvíha hlavu, čo žiaľ niektorí rozhodcovia vo výstavnom kruhu preferujú.

Správne sa všetky štyri labky psa pohybujú tesne nad úrovňou zeme v jednej línii bez toho, že by vybočovali z osi, alebo nad zem. Takýto pohyb zabezpečuje minimálnu stratu vynaloženej energie psa.

Dvíhaním hlavy psa sa nadvihuje a skracuje chod predných končatín, čo je chyba.

Pre správne posúdenie pohybu má najväčší význam psa sledovať z boku. Ak má ideálny formát tela, proporcie a uhly, je takmer pravidlom, že sa pohybuje bezchybne.

Pri pohybe smerom od nás a ku nám sa prejavia chyby ako sú mäkké zápästia, voľné lakte, široké kolená, úzky či široký chod končatín, a pod.

Je však dobré vedieť, že pes ideálnych proporcií tela s perfektným pohybom má väčšiu pravdepodobnosť urobiť chybu v pohybe pri posudzovaní spredu alebo zozadu ako pes, ktorý je strmšie zauhlený.

Je to dané tým, že strmšie uhlený pes sa pohybuje na krátku vzdialenosť takmer vždy ihneď bezchybne, kým viac zauhlený pes potrebuje väčší priestor pre rozbeh a na to, aby sa dostal do správneho rytmu.

Vytrvalosť, rýchlosť a funkčnosť stavby

Rodézsky ridgeback je pes s veľkou vytrvalosťou pri kluse. Ridgeback je schopný značnej vytrvalosti a vysokej rýchlosti zároveň.

Bol vyšľachtený, aby deň čo deň putoval po nerovnom, drsnom teréne, v extrémnych teplotných podmienkach a často len s trochou jedla alebo vody. Vytrvalosť bola a je u ridgebacka dôležitejšia ako rýchlosť.

Mal by byť schopný minimálne pol hodiny udržať cval na rovnom teréne v rýchlosti 50 km/h. Dobre trénovaný vie v krátkych intervaloch zrýchliť až na 65 km/h.

Aby bol ridgeback pri zodpovedajúcej rýchlosti schopný aj veľkej vytrvalosti, je veľmi dôležité zachovať jeho vlastnosti, ako sú čulosť, elegancia a dobrá telesná stavba bez tendencie k masívnosti.

Ak by sme ho chceli prirovnať ku koňovi, ideálnym by bol elegantný osedlaný kôň, nie však prirýchly plnokrvník, ale ani nie ťažký ťažný kôň.

Ridgeback si vďaka svojej dokonalej stavbe tela, rýchlosti a vytrvalosti dokáže zachovať výkon aj pri dlhšom pohybe. Jeho stavba má podporovať hospodárny klus a schopnosť pracovať v náročných podmienkach, nie iba krátkodobú efektnú rýchlosť.

Srsť, farba a ochrana tela

Srsť by mala byť krátka a hustá a na pohľad uhladená a lesklá. Nemala by byť ani vlnovitá, ani hodvábne jemná.

Vyskytujú sa len v jednej farbe - pšeničnej - ktorá zahŕňa všetky odtiene, ktoré možno vidieť na pšeničnom poli, od bledej ľanovej až po červenú farbu dozrievajúceho obilia.

Farba rodézskeho plemena sa môže pohybovať od svetlej pšeničnej po tmavočervenú - ale tmavšie psy sú bežnejšie. Srsť pšeničnej až svetločervenej farby je krátka a hladká.

Farba môže byť od svetlej pšeničnej po červenopšeničnú. Malé biele znaky na hrudi a prstoch sú prípustné. Papuľa a uši môžu byť tmavé.

Krátka srsť je u ridgebacka životne dôležitá minimálne z troch dôvodov: 1. v Zimbabwe poskytuje menšie útočisko pre nespočetný hmyz a parazity, 2. krátka srsť umožňuje rýchlejšie ochladzovanie, čo je pre psa vyšľachteného v trópoch, veľmi dôležitá vlastnosť.

Rodézsky ridgeback má vďaka svojim africkým koreňom pomerne jemnú srsť, najmä v oblasti brucha. To môže viesť k tomu, že v zime mu je rýchlo zima - v každom prípade mu doma zabezpečte útulné miesto, kde sa môže počas chladného ročného obdobia zahriať, aby nemusel vonku dlho mrznúť.

Navyše je to pes, ktorý má svoje korene v Afrike a mrazy pod - 10 ° C sú nad možnosti jeho kožuchu, ktorý nie je zateplený podsadou.

Starostlivosť o telesnú stavbu a kondíciu

Rodézsky ridgeback nemá vysoké nároky na starostlivosť a výživu. Srsť je krátka, takže si nevyžaduje nadmernú starostlivosť.

Na rozdiel od výchovy nie je starostlivosť o srsť rodézskeho ridgebacka žiadnou výzvou: Krátka srsť nemá podsadu a okrem obdobia výmeny srsti pĺzne len málo.

Je však dobré ju občas vyčesať, aby sa odstránila odumretá koža a aby mohla lepšie dýchať. Okrem toho kefovanie pomáha prekrvovať kožu, čo jej prospieva.

Samozrejme, Váš štvornohý priateľ sa poteší pravidelnej masáži kefou. Doprajte mu teda potešenie, ktoré je prospešné aj pre jeho zdravie: masáž kefou uvoľní odumretú pokožku a stimuluje krvný obeh.

Oči a uši by ste mali zbežne prezrieť každý deň a nečistoty odstrániť vlhkou handričkou. Psy s tzv. previsnutými ušami sú náchylnejšie na infekcie uší. Preto by sa uši mali pravidelne čistiť a kontrolovať.

Pazúry si pes obvykle obrusuje chodením po tvrdom povrchu - asfalte. Starším psom budete musieť pazúry skrácovať - najlepšie je požiadať veterinára, aby Vám ukázal, ako pazúry pomocou nožníc na pazúry skracovať.

Výživa pre veľkého atletického psa

Správna výživa je jedným zo základných kameňov zdravého života psa. Zuby rodézskeho ridgebacka sú prispôsobené na konzumáciu potravy s vysokým obsahom mäsa.

Takže bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre suché alebo mokré krmivo, vyberte krmivo s vysokým obsahom mäsa: Mäso by malo byť na prvom mieste v zozname ingrediencií.

Pri výbere kvalitného krmiva je dôležité sledovať zloženie a kvalitu surovín - mäso by malo byť na prvom mieste v zozname ingrediencií.

Udržiavacie jedlo by malo byť vysokoenergetické, mäsité a s nízkym obsahom sacharidov. Oplatí sa uistiť sa, že krmivo má primeraný obsah zinku, ktorý je nevyhnutný pre psov veľkých plemien.

Suché krmivo môže byť veľmi praktické, no mokré krmivo mnohým psom lepšie chutí, a súčasne ich zásobuje tekutinami. To je obzvlášť veľkou výhodou, pretože niektorí rodézski ridgebackovia majú tendenciu málo piť.

Zatiaľ čo šteňa potrebuje žrať trikrát až štyrikrát denne, dospelému psovi stačia dve porcie denne. Kŕmnu dávku je potreba rozdeliť do dvoch denných porcií. Je to jedno z preventívnych opatrení v predchádzaní torzie žalúdku.

Po kŕmení na nerušenom mieste by mal mať Váš štvornohý priateľ možnosť odpočinku. Najlepšie je teda psa kŕmiť po športe alebo prechádzke.

Ak chcete krmivo zmeniť, nikdy to nerobte zo dňa na deň, lebo žalúdok psíka potrebuje čas, aby si na nové krmivo zvykol. Zmenu krmiva vykonajte tak, že postupne budete pridávať stále viac nového krmiva do toho starého.

Mali by ste tiež dbať na štíhlu líniu Vášho psíka. Odporúčania výrobcov týkajúce sa kŕmenia môžu byť základom pre výpočet denného množstva krmiva.

V prípade, že má Váš pes nadváhu, dávku krmiva znížte, pretože denná potreba krmiva u športového plemena závisí do značnej miery od úrovne aktivity. Nezabudnite do dennej dávky započítať aj maškrty.

Zdravotné súvislosti stavby tela

Rodézsky ridgeback je považovaný za odolné plemeno a okrem mierneho sklonu k dysplázii bedrového kĺbu a dysplázii lakťového kĺbu nemá genetickú predispozíciu k žiadnym chorobám.

Rodézsky ridgeback je relatívne zdravé plemeno. Občas trpí na choroby typické pre veľké plemená, ako je napr. torzia žalúdka.

• Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu - Toto dedičné ochorenie môže spôsobovať bolesť a obmedzenú pohyblivosť.
• Torzia žalúdka - Vážny a život ohrozujúci stav, pri ktorom sa žalúdok prekrúti a blokuje prietok krvi.
• Dermoidná cysta - Špecifická vrodená anomália, ktorá postihuje ridgebackov a je spojená s chrbtovým ridžom.
• Hypotyreóza - Porucha funkcie štítnej žľazy vedie k letargii, nárastu hmotnosti a problémom s kožou a srsťou.
• Alergie a kožné problémy - Niektorí ridgebackovia môžu byť náchylní na potravinové alergie alebo citlivosť na prostredie (peľ, roztoče).

Robustnejšie, t. j. robustnejšie a väčšie plemená sú náchylné na problémy s kĺbmi, v tomto prípade na dyspláziu bedrových kĺbov.

Zvieracia medicína si však s takýmito vecami dokáže poradiť. Návštevy veterinára a kvalitná strava by mali byť samozrejmosťou.

Ak svojho rodézskeho ridgebacka kúpite od seriózneho chovateľa, podávate mu druhovo vhodné krmivo s vysokým obsahom mäsa, zabezpečíte mu dostatok pohybu, a dbáte na pravidelné veterinárne kontroly, môže Vám robiť spoločnosť až 12 rokov.

Dĺžka života rodézskeho ridgebacka sa pohybuje v priemere medzi 10 až 12 rokmi. Žiadne dva psy však nie sú rovnaké. Každý má iné genetické predispozície, žije v inom prostredí a zdravie jedného sa nemôže rovnať zdraviu druhého.

Vplyv rastu na telesnú stavbu

Predstavitelia tohto plemena sú fyzicky a psychicky dospelí až vo veku okolo dvoch rokov, náročná fáza šteňaťa a dospievania teda trvá dlhšie.

Okrem toho by pes nemal veľa chodiť po schodoch - to je obzvlášť dôležité u šteniat.

Kvôli jeho veľkosti by ste tohto športového nadšenca nemali často povzbudzovať ku skákaniu, aby sa zabránilo problémom s kĺbmi.

U rastúceho psa je dôležité, aby sa pohyb rozvíjal postupne a nezaťažoval kĺby nad rámec jeho veku. Primeraná aktivita, štíhla línia a kvalitná výživa podporujú správny vývoj kostry a svalstva.

Ridge a história pracovnej stavby tela

Rodézsky ridgeback je krásny pes z Južnej Afriky, ktorý je v Európe čoraz obľúbenejší. Toto plemeno bolo vyšľachtené na lovecké účely v južnej Afrike, kde sa využívalo predovšetkým na stopovanie veľkej zveri, vrátane levov.

Rodézsky ridgeback sa hovorovo nazýva Rodezjan. Tieto africké psy sa kedysi používali na lov levov. Ich charakter bol silný a ich fyzická odolnosť obrovská.

Prvá zmienka o tomto plemene pochádza zo 17. storočia z oblasti južnej Rodézie (dnešné Zimbabwe) ako o psovi s obráteným pruhom srsti na chrbte.

Skalné maľby v Afrike naznačujú existenciu psov s pruhmi na chrbte už 4000 rokov. BC Títo psi prišli na územie modernej Rodézie s Hottentotmi z Egypta.

Predkovia rodézskeho ridgebacka však pochádzajú z Južnej Afriky, kde boli po celé storočia chovaní ako ochranné a poľovné psy, a preto je Južná Afrika oficiálne považovaná za krajinu pôvodu.

Rodézia bol štát na juhovýchode afrického kontinentu, ktorý existoval len v rokoch 1965 až 1979. Ide o územie dnešného Zimbabwe.

Rodézsky ridgeback patrí do FCI skupiny 6 - duriče, farbiare a príbuzné plemená, sekcie 3 - príbuzné plemená bez pracovnej skúšky, pod číslom 146.

Prvý Rodézsky ridgeback Club vznikol v Afrike v roku 1922. To je miesto, kde nadšenci plemena definovali prvý štandard plemena v roku 1922.

Podľa štandardu kynologickej spoločnosti FCI spadajú tieto psy do skupiny duričov a farbiarov.

Pôvodným poslaním týchto afrických psov bolo vystopovať korisť a zabrániť jej úteku, až do príchodu lovca. Boli využívaní na lov divej zveri, špeciálne levov.

Často si ľudia myslia, že títo psi levy zabíjali. Nie je to pravda - rodézsky ridgeback nie je schopný zabiť leva - a to ani vo svorke.

Tri až štyri ridgebacky obkľúčili leva a štekali naňho. V minulosti sa používal na stopovanie levov, no jeho úlohou nebolo loviť, ale držať ich v šachu, kým neprišiel lovec.

Bez váhania začali Rodézania prenasledovať hru väčšiu a silnejšiu ako oni sami. Vždy však pracovali v skupine.

Stáda Rodézanov prenasledovali zver hlasitým a prenikavým bekaním a potom ju museli držať, kým nepríde lovec.

Stavba tela ako základ dnešného využitia

V minulosti mali tieto aktívne psy široké uplatnenie: strážili dom a dvor, vrátane dobytka, používali sa na lov a aj ochranu majiteľa.

Aj dnes sa mnohí rodézski ridgebackovia používajú ako strážne, ochranné, lovecké alebo stopovacie psy.

Vďaka skvelému čuchu majú tiež najlepšie predpoklady na výcvik ako záchranársky alebo stopovací pes.

Rodézsky ridgeback je predurčený k rôznym športom ako sú napríklad coursing, agility, dostihy a mnoho iných.

Rodézsky ridgeback sa dokáže uplatniť aj ako záchranársky pes. U takýchto psov sa vyžaduje vynikajúci čuch, absolútne vyrovnaná povaha, pevné nervy a dobrý fyzický fond.

Aportovanie, triky, inteligenčné hračky - vyskúšajte, čo Vášho psa baví najviac, pretože každý pes má chuť na niečo iné.

Poskytnite svojmu psovi dostatok príležitostí na šantenie a čuchanie pri jeho každodenných prechádzkach. Prechádzku môžete urobiť zaujímavejšou trikmi, schovávacími hrami a novými trasami.

Ridgeback si vyžaduje každodennú dávku pohybu, ktorá zodpovedá jeho veku, zdravotnému stavu a kondícii. Dobre vyvinutá stavba tela sa udržiava kombináciou primeraného pohybu, mentálnej stimulácie a kontrolovanej záťaže.

Bývanie a podmienky pre veľkého psa

Rodézsky ridgeback sa dokáže prispôsobiť rôznym domácnostiam vrátane bytov, ak má denne dostatok pohybu.

Rodézsky ridgeback je pes, ktorému zvyčajne nevadí ani život v byte. Okrem toho nie je príliš aktívny, jeho krátka srsť príliš nelína a nie je prchký.

Rodézski ridgebackovia sú psy, ktoré majú veľkú potrebu pohybu, a teda nepatria do bytu ani do mesta.

Rozdiel medzi týmito tvrdeniami súvisí najmä s podmienkami: samotná veľkosť bývania nemusí byť rozhodujúca, ak má pes dostatok každodenného pohybu, kontaktu s ľuďmi a vhodného zamestnania.

Mali by žiť v dome so svojimi ľuďmi, nie vonku vo výbehu alebo v búde. Ideálny je prístup na bezpečne oplotený dvor.

Je preto celkom nemožné, aby žil len v záhrade. Jeho citlivá stránka spolu s jeho tvrdohlavosťou je dôvodom, prečo je potrebné rhodézskeho ridgebacka vychovávať pozitívne - teda bez trestov (fyzických alebo slovných - kričanie nadávok a pod.).

Ak ho pošlete na dlhé hodiny samotného na dvor, je to pozvánka na deštrukciu. Ak sa nudia, pokúsia sa utiecť, takže okrem toho, že zabezpečíte, aby váš plot nemohli preskočiť, preliezť alebo podkopať, zamestnajte svojho ridgebacka výcvikom, hrou alebo psími športmi.

Aj keď sa ridgeback nijako zvlášť nenudí, často má sklon kopať veľké diery, aby si mohol oddýchnuť v chladnej a pohodlnej hline. Buďte pripravení dať mu časť dvora, alebo sa zmierte s tým, že budete mať krátermi posiaty dvor, ktorý pripomína povrch Mesiaca.

Pohybový režim a ochrana kĺbov

Doprajte svojmu rhodézskemu ridgebackovi niekoľko 15- až 20-minútových prechádzok alebo hier denne a niekoľkokrát do týždňa mu doprajte aj možnosť prebehnúť sa v bezpečne ohradenom priestore.

Rodézsky ridgeback je z definície plemeno, ktoré potrebuje pohyb. Potrebuje každodennú dávku pohybu.

Psík ocení, ak s ním budete prevádzkovať akýkoľvek šport. Buď ho môžete prizvať na svoju prechádzku na bicykli alebo ako spoločníka pre beh. Zo psích disciplín mu bude vyhovovať coursing alebo canicross, kde môže dosahovať naozaj skvelé výsledky.

Samozrejme, že tieto rýchle a aktívne psy majú radi psie športy, ako napríklad tréning agility alebo výcvik poslušnosti.

Pri športovaní však treba zohľadniť vek a vývoj psa. Kvôli jeho veľkosti by ste tohto športového nadšenca nemali často povzbudzovať ku skákaniu, aby sa zabránilo problémom s kĺbmi.

Vzhľadom na svoje poľovnícke korene má rhodézsky ridgeback vysokú túžbu po koristi. Kvôli silnej koristi tohto plemena je nevyhnutné držať ho na vodítku v neoplotených oblastiach.

Váš ridgeback vybehne za mačkou, králikom alebo cyklistom bez ohľadu na to, ako dobre si myslíte, že je vycvičený.

Vzhľadom na jeho telesnú stavbu je bezpečný priestor na voľný pohyb dôležitejší než voľné pobehovanie v neznámom teréne. Bezpečný plot musí zabrániť preskočeniu, prelezeniu aj podkopaniu.

Výcvik, ktorý podporuje správne využitie tela

Rodézsky ridgeback má svoju vlastnú myseľ a môže byť tvrdohlavý. Ak ho chcete úspešne vycvičiť, musíte byť pevní a dôslední, ale nie prísni.

Rodézsky ridgeback je nezávislý a inteligentný, čo je kombinácia, ktorá môže byť zábavná, frustrujúca a obohacujúca.

Dôležité je začať s výcvikom skoro a byť pevný - ale nie prísny - a dôsledný. S výcvikom začnite skoro, najprv so škôlkou pre šteňatá, potom so základným kurzom poslušnosti.

Výcvik rodézskeho ridgebacka je náročná aj pre psích expertov. Tento múdry, sebavedomý a svojhlavý pes potrebuje veľa dôslednosti a pozitívnej motivácie, pretože ak je vystavený príliš veľkému tlaku, rýchlo stráca chuť.

Majitelia by sa preto pri výcviku psov mali usilovať o správnu rovnováhu medzi láskyplnou prísnosťou a trpezlivosťou. U tohto plemena je pozitívna motivácia ideálnym spôsobom, ako ho dobre vychovať.

Pozitívne posilňovanie funguje najlepšie - drsné metódy výcviku môžu viesť k nedôvere a nežiaducemu správaniu.

Stráženie má v krvi, toto trénovať nemusíte, o to viac sa zamerajte na základy dobrého a poslušného správania.

Potrebujú mentálnu stimuláciu - rôzne tréningové hry, pachové práce a aktivity pomôžu vyhnúť sa nude a frustrácii.

Vplyv povahy na držanie tela a správanie

Temperamentný a lojálny, inteligentný a svojhlavý - povaha rodézskeho ridgebacka vzbudzuje u mnohých milovníkov psov záujem o toto mimoriadne plemeno.

Rodézsky ridžbek je inteligentný, citlivý a samostatný pes milujúci svoju rodinu. Voči neznámym ľuďom je rezervovaný, ale nie agresívny.

Je účinný strážca a obetavý obranár. Je sebavedomý, inteligentný a energický pes, ktorý sa hodí pre skúsených a aktívnych majiteľov.

Má vrodený ochranný inštinkt a nikdy neprejavuje agresiu bez príčiny. Je verný svojej rodine, ale k cudzím ľuďom si udržuje odstup.

Ridgeback si chráni svoj domov a je vyberavý štekáč, na ktorého sa môžete spoľahnúť, že vás upozorní na problémy.

Ridgebacky sú vo všeobecnosti diskriminačné štekače, čo znamená, že štekajú len na veci, ktoré sú dôležité, ale každý pes sa môže stať nepríjemným štekačom, ak nemá nič iné na práci.

K cudzím ľuďom je zdržanlivý, ale k členom rodiny je nežný a láskavý. Sú to verní priatelia, ochraňujúci svojich blízkych a rozplývajúci sa láskou k tým, ktorým dôverujú.

Socializácia a kontakt s ľuďmi a zvieratami

Ako každý pes, aj rhodézsky ridgeback potrebuje v mladosti včasnú socializáciu - vystavenie mnohým rôznym ľuďom, pohľadom, zvukom a zážitkom.

Socializácia je kľúčová - ridgebacki bývajú rezervovaní voči cudzím ľuďom, a ak sa správne nesocializujú, môžu byť nedôverčiví alebo dokonca až ochranársky v tej neprimeranej miere.

Od útleho veku by mali byť vystavení rôznym situáciám, miestam, ľuďom a zvieratám, aby sa z nich stali sebavedomí a dobre vychovaní psi.

Rodézsky ridgeback je odvážny a nevykazuje agresívne alebo ustráchané správanie. Veľmi dobre zapadne do kolektívu a má rád kontakty s inými psami.

Problémom môže byť pokus o socializáciu s inými druhmi. Rodézania zvyknú netolerovať mačky, králiky a iné a môžu byť dokonca ochotní ich prenasledovať.

S mačkou v domácnosti si vie vychádzať, pokiaľ bol na mačku privykaný od šteniatka. Avšak cudzie vonkajšie mačky, vrátane tých od susedov, bude vnímať ako korisť.

Ostatné domáce zvieratá bude v pohode tolerovať len ak s nimi bude spoločne vyrastať od šteňacieho veku.

Deti a bezpečnosť v domácnosti

Rád sa hrá a je s deťmi, je trpezlivý a prítulný. Treba však pamätať na to, že toto plemeno vyžaduje od majiteľa veľkú pozornosť, a to aj v prípade malých detí.

Deti sa môžu tešiť z veľmi dobrého priateľstva s rodézskym ridgebackom, ale mali by byť o niečo staršie, aby poznali základné pravidlá správneho zaobchádzania so psom s rešpektom.

V prípade malých detí existuje tiež riziko, že ich silný pes nechtiac zhodí pri hraní alebo keď je rozbláznený.

Deti mu nejako nevadia, ale samozrejme ako u každého psa, nenechávame detičky so psom bez dozoru. Bude s nimi vychádzať dobre, ale nemali by ho zbytočne provokovať.

Takže ak bude mať miestečko len sám pre seba, kam sa môže kedykoľvek uchýliť, bude vám vďačný.

Výber šteniatka a seriózneho chovateľa

Šteňatá rodézskeho ridgebacka odporúčame kúpiť od seriózneho chovateľa, ktorý je členom chovateľského klubu.

Iba s preukazom o pôvode psa si môžete byť istí, že ide skutočne o rodézskeho ridgebacka.

Členovia klubu musia okrem toho so svojimi štvornohými priateľmi absolvovať určité chovné skúšky týkajúce sa zdravia, charakteru a typu, aby psy bolo možné použiť na krytie.

Pri výbere chovateľa rodézskeho ridgebacka by ste si mali skontrolovať jeho stav v Kennel Clube. Vždy by malo dôjsť k stretnutiu na mieste chovu, kde sa stretneme s chovateľom, vybraným šteniatkom, zvyšným vrhom a rodičmi šteniatok.

Chovateľ Vám umožní v pokoji spoznať šteňatá aj ich rodičov. Tak si urobíte predstavu o chove, a chovateľa sa môžete ohľadom plemena opýtať čokoľvek, čo Vás napadne.

Chovateľ bude mať spravidla tiež niekoľko otázok, aby zistil, či ste vhodnými kandidátmi pre jeho chránencov, a či im môžete ponúknuť dobrý domov.

Šteňatá sú pri odovzdávaní niekoľkokrát odčervené, očkované a začipované. Taktiež ku psíkovi dostanete preukaz pôvodu, očkovací preukaz, a často tiež zopár porcií krmiva, na ktoré sú zvyknuté.

Pri výbere šteniatka je vhodné venovať pozornosť nielen výraznému ridge, ale aj celkovým proporciám, pohybu, zdravotnému stavu a správaniu rodičov.

Pre koho je rodézsky ridgeback vhodný

Toto plemeno je vhodné len pre skúsených majiteľov psov, ktorí môžu svojim štvornohým priateľom ponúknuť dostatok priestoru, a sú tiež športovo aktívni.

Rodézsky ridgeback je sebavedomý, inteligentný a energický pes, ktorý sa hodí pre skúsených a aktívnych majiteľov.

• Máte skúsenosti so psami a viete, ako viesť sebavedomé plemeno.
• Hľadáte aktívneho spoločníka, ktorý vás bude sprevádzať pri turistike, behu či športových aktivitách.
• Viete poskytnúť dôsledný a láskavý výcvik založený na pozitívnom posilňovaní.
• Máte priestor a čas na veľkého, pohybovo náročného psa.

Komu sa toto plemeno nehodí

• Hľadáte pokojného psa, ktorý nepotrebuje veľa pohybu.
• Nemáte skúsenosti so psami s nezávislou a dominantnou povahou.
• Očakávate, že pes bude slepo poslúchať každý povel bez motivácie.
• Nemáte dostatok času na pravidelný výcvik a socializáciu.

Napriek tomu môže byť ridgeback pre začínajúceho majiteľa psa príliš veľkým psom.

Ak niekto nemá peniaze na prípadné lieky alebo röntgenové vyšetrenia a stravu, ktorá obsahuje všetky živiny, ktoré pes potrebuje, nemal by si psa zaobstarať.

Ak je človek ochotný investovať nejaké peniaze, ale hlavne svoj čas, trpezlivosť a kus svojho srdca, tento pes ho nesklame.

tags: #rodezsky #ridgeback #stavba #tela