Seno a produkcia zvierat

Seno patrí medzi základné a najbežnejšie používané objemové krmivá. Vzhľadom na obsah živín, stráviteľnosť a význam štruktúrovanej vlákniny má dôležité miesto vo výžive prežúvavej zveri, najmä jelenej, danielej, muflonej a srnčej.

Kvalita starostlivosti o zver, najmä čo sa prikrmovania týka, sa v globálnom hodnotení zlepšuje. Niektoré aspekty doplnkovej výživy sú však naďalej v praxi podhodnocované, najmä čo sa kvality predkladaných krmív týka. Druhou vyskytujúcou sa chybou popri nízkej kvalite najmä objemových krmív, je nesprávne striedanie krmív, čiže výkyvy v prijímanom spektre živín.

Význam sena vo výžive prežúvavej zveri

Seno je sušená forma rastlinnej potravy s obsahom vody približne 10 - 12 %, charakteristická vyšším obsahom vlákniny, približne minimálne 200 g vlákniny na 1 kg sušiny krmiva, ktorá je pre prežúvavú zver do značnej miery stráviteľná.

Seno z trávnych a ďatelinotrávnych porastov, prípadne ďatelinové alebo lucernové, by malo tvoriť základ kŕmnej dávky jelenej, danielej, muflonej a srnčej zveri. Podiel sena v kŕmnej dávke a jeho konzumácia zverou by mala tvoriť aspoň 50 % denného príjmu potravy.

Pri zostavovaní plánu prikrmovania jeleňovitých treba mať na zreteli, že základným krmivom by vždy malo byť takzvané objemové krmivo. V prijatej potrave je potrebný určitý obsah vlákniny. Ak to nie je atraktívne objemové krmivo, zver prijíma štrukturálnu vlákninu z lesných drevín.

Potreba vlákniny sa v závislosti od druhu prežúvavca pohybuje od 12 do 14 % pri srnčej zveri, ktorá aj vzhľadom na rýchlu pasáž tráveniny toleruje jej nižší podiel, až po 18 - 25 % pri jeleňovi, danielovi a muflónovi v prepočte na sušinu.

Základný význam sena, teda objemového krmiva, spočíva popri jeho výživnej hodnote v obsahu takzvanej štruktúrovanej vlákniny. Ide o pevnú štruktúru krmiva, frakciu s minimálnym rozmerom 1 cm, ktorú tvoria štrukturálne sacharidy - celulóza, hemicelulóza a lignín.

Lignín je nestráviteľná zložka vlákniny a jeho obsah v potravných zdrojoch, prirodzenej potrave aj v krmivách, negatívne koreluje s jeho stráviteľnosťou.

Vláknina pri dostatočnej veľkosti frakcie je nevyhnutne potrebná pri stimulácii bachorovej činnosti a tvorbe slín, pri prežúvaní a peristaltike čriev. Preto nie je možné vo výžive prežúvavej zveri nahradiť steblá sena napríklad múčkou zo sena, ktorej frakcia je príliš drobná na to, aby zabezpečovala funkčnosť tráviaceho aparátu prežúvavca.

Čo ovplyvňuje príjem sena

Zo skúseností v našich revíroch vyplýva, že konzumácia sena zverou je významne ovplyvňovaná popri jeho kvalite a chuťových vlastnostiach najmä podmienkami zimy, teda snehovou pokrývkou a teplotou, a dostupnými zdrojmi prirodzenej alebo inej potravy, napríklad krmivami a plodinami.

Preto sa skúsenosti poľovníkov s príjmom sena zverou výrazne líšia. V niektorých, najmä nížinných revíroch, napríklad jelenia zver seno vyhľadáva iba zriedka.

Ak chceme, aby zver seno konzumovala, musí jej voňať a chutiť, čiže sa musí vyznačovať vysokou kvalitou. Príjem sena zverou výrazne ovplyvňuje chuťová atraktivita, ktorá do veľkej miery súvisí s obsahom dusíkatých látok a vlákniny.

Pri výbere sena, ktoré plánujeme predložiť zveri, treba mať na zreteli, že jeho druh, kvalita, množstvo, ako aj jeho kombinácie s ďalšími krmivami by mali dosahovať minimálne výživnú hodnotu prirodzenej potravy, ktorú zver v prírode vyhľadáva a konzumuje.

Ak výživná hodnota sena nedosahuje úroveň prirodzenej potravy, ani chuťové vlastnosti takéhoto krmiva nemajú chuťovú atraktivitu preferovanej prirodzenej potravy v ekosystéme. Zver teda uprednostní ohryz drevín, teda konáriky a kôru, pred nekvalitným senom.

Výživná hodnota a stráviteľnosť

Z výživového hľadiska sa kvalita sena posudzuje spravidla na základe obsahu dusíkatých látok, teda bielkovín, a vlákniny. Na výživovej hodnote sena sa podieľa napríklad botanické zloženie porastu a vegetačné štádium, v ktorom bola vykonaná kosba.

Súvisí s tým aj určitá skladba živín, teda chemický rozbor krmiva, na základe ktorej je možné spravidla posúdiť vhodnosť pre zver. Neplatí to však vždy - môže totiž nastať situácia, že obsah živín vyhovuje, ale vplyvom nevhodných podmienok počas sušenia alebo počas skladovania došlo k rastu plesní.

Takéto seno môže obsahovať dostatok živín, ale ich využiteľnosť, teda stráviteľnosť pre zver, je znížená. Zároveň takéto krmivo ohrozuje zdravie zveri.

Živinový, teda chemický rozbor akéhokoľvek krmiva, je iba istým prvotným ukazovateľom výživnej hodnoty krmiva. Skutočnú výživnú hodnotu danej potravy pre konkrétny druh zveri charakterizuje využiteľnosť, teda stráviteľnosť existujúcich živín, z ktorej následne vyplýva takzvaná hodnota metabolizovateľnej energie pre zver.

Z pohľadu výživy jelenej zveri môžeme považovať seno s dominantným zastúpením tráv za kvalitné, ak dosahuje viac ako 140 g dusíkatých látok, za priemerné, ak dosahuje 120 - 140 g dusíkatých látok, a za nekvalitné, ak dosahuje menej ako 120 g dusíkatých látok v prepočte na sušinu.

Využiteľnosť živín v sene charakterizuje skutočná stráviteľnosť. V experimentoch na nitrianskom pracovisku bola stanovovaná metódou in vivo, teda priamo pri živej zveri.

V experimente bolo seno rozdelené do troch kvalitatívnych tried - kvalitné, priemerné a nekvalitné - na základe obsahu vlákniny a dusíkatých látok, pričom súčasťou zatriedenia bolo aj senzorické, teda čuchové hodnotenie.

Stráviteľnosť organickej hmoty pri kvalitnom sene predstavovala 70 %, kým pri nekvalitnom iba 40 %.

S poklesom stráviteľnosti, s čím súvisí vyšší obsah vlákniny, zároveň spravidla klesá príjem samotného krmiva, a to aj v dôsledku nižšej chuťovej atraktívnosti. Denný príjem kvalitného sena jeleňou zverou je podľa sledovaní približne o 30 % vyšší ako v prípade nekvalitného.

Vplyv termínu kosby na kvalitu sena

Lucernu a ďateliny kosíme pred tvorbou pukov a trávy pred plným metaním, teda pred tvorbou klasu, keď obsahujú podstatne viac dusíkatých látok a menej vlákniny ako po odkvitnutí. V tomto období sú podstatne výživnejšie a stráviteľnejšie.

Podobne ako pri sušení sena, aj pri konzervovaní krmív silážovaním platí, že porast musí byť z hľadiska výživnej hodnoty skosený v optimálnom vegetačnom štádiu.

Porast ďateliny obsahuje v sušine v štádiu pred kvetom približne 21 - 22 % dusíkatých látok, 4,2 - 4,4 % tuku a 17 - 19 % vlákniny. Po odkvitnutí klesá podiel dusíkatých látok na 14 % a tuku na 2,5 %, naopak vláknina vzrastá na hodnotu 32 - 33 %, teda takmer dvojnásobne.

Pri trávach, napríklad pri kostrave lúčnej, obsahuje porast pred kvetom v sušine priemerne 18,5 % dusíkatých látok, 4,8 % tuku a 20 % vlákniny. V štádiu po odkvitnutí je obsah dusíkatých látok približne 7 %, tuku 2,4 % a vlákniny až 35 %.

Táto hodnota je ešte vyššia, ako obsahuje väčšina prirodzených druhov potravy jelenej zveri v zime: smreková kôra 26 - 29 %, letorasty vŕby 27 %, hrabu 25 %, jaseňa a javora 20 - 22 %.

Veľká závislosť je medzi vegetačným štádiom a obsahom vlákniny v lúčnom poraste.

Klimatické podmienky pri sušení

Významným aspektom pôsobiacim na kvalitu sena sú klimatické podmienky počas jeho prípravy. Počasie ovplyvňuje rýchlosť sušenia, rozkladné procesy a tým aj množstvo zachovaných živín.

Čím rýchlejšie porast po skosení zaschne, tým menšie sú straty živín predýchaním, teda spotrebou na samostravovanie rastliny po oddelení od koreňa, keďže fyziologické procesy nezanikajú v bunkách okamžite po kosbe.

Príkladom môže byť zimný konárik zo stromu, ktorý vo váze s vodou vytvorí v priebehu niekoľkých dní lístky. Zásobné látky, teda živiny, odseknutá rastlina týmto spôsobom spotrebuje, ale len kým má k dispozícii vodu.

Už v optimálnych podmienkach pri suchom a teplom počasí predstavujú straty približne 15 - 20 %. Úmerne so zhoršenými klimatickými faktormi v priebehu sušenia ďalej klesá aj nutričná hodnota, najmä v dôsledku strát ľahko stráviteľných zložiek, a to až do 40 - 60 % oproti hodnote v sušine pôvodného porastu.

Príkladom rozdielu spôsobeného prípravou sena je seno z toho istého lúčneho porastu. Pre jeleniu zver môže dosiahnuť vysokú výživnú hodnotu 9,8 MJ.kg^-1, ak bolo včas pokosené a správne sušené, alebo naopak nízku hodnotu 5,6 MJ.kg^-1, ak išlo o neskoro kosený porast, ktorý počas sušenia zmokol.

Pokles v skutočne využitých živinách pri rovnakom množstve prijatého sena je v týchto prípadoch až 43 %.

Senzorické hodnotenie sena

Najjednoduchším a najefektívnejším spôsobom, ako posúdiť vhodnosť sena pre potreby poľovníckej praxe, je posúdenie kvality takzvaným senzorickým hodnotením, čiže čuchom.

Jednoznačne je potrebné vybrať iba také seno, ktoré má príjemnú vôňu. Senzorické hodnotenie krmív je jednou z metód používaných aj pri laboratórnej analytike krmív.

Chemický rozbor môže ukázať dostatočný obsah živín, ale nevylučuje poškodenie krmiva plesňami alebo zníženie využiteľnosti živín v dôsledku nevhodného sušenia a skladovania. Preto je vôňa sena praktickým prvotným ukazovateľom jeho vhodnosti.

Rozdiely medzi druhmi zveri

Ako nekvalitný môže byť hodnotený aj druh sena v kŕmidlách z pohľadu odlišného druhu zveri. V procese evolúcie sa jednotlivé druhy prežúvavcov prispôsobili na trávenie rastlinnej potravy s rôznym obsahom vlákniny.

Srnčia zver vyžaduje ako selektívny konzument najnižší podiel vlákniny v dennom príjme. Preto si aj zo sena vyberá najjemnejšie časti, teda lístky.

Lucernové seno s nízkym zastúpením lístkov, čiže s vyšším podielom hrubej vlákniny, môže byť relatívne dobre využiteľné muflóňou, danielou, prípadne jelenou zverou, ale pre srnčiu zver, ktorá vyžaduje ľahšie stráviteľnú potravu, je nevhodné.

Príjem priemerne kvalitného lúčneho sena, z botanického hľadiska tvoreného trávami, spôsobuje srnčej zveri značné straty na telesnej hmotnosti, vedúce až k úhynom.

Z lucernového a ďatelinového sena si srnčia zver vyberá iba listové časti. V sušine lucernových lístkov je obsah dusíkatých látok okolo 27 - 30 % a obsah vlákniny asi 16 %.

Naopak, v sušine stoniek dosahujú dusíkaté látky menšie zastúpenie, priemerne asi 13 %, a vláknina podstatne viac, v porovnaní s lístkami, priemerne asi 46 %.

Preto je potrebné tento druh krmiva v kŕmidlách pravidelne meniť, keďže pri nízkom podiele lístkov je z pohľadu zimného kŕmenia srnčej zveri prakticky bezcenný a pri jelenej zveri ho môžeme považovať iba za slabší nutričný zdroj.

Lucernové seno, úsušky a granulované krmivo

Častým problémom týkajúcim sa kvality lucernového sena je vytrúsenie, teda opadanie lístkov, ktoré sú pri tomto druhu sena nositeľom energetickej hodnoty. Ak je seno lisované, predíde sa tým ich vytrúseniu.

Z úsuškov z lucerny možno získať viac dusíkatých látok ako zo sena z lucerny. Dôvodom je fakt, že z úsuškov, teda z pomletého zlisovaného sena, lístky nevypadávajú.

Úsušky však vo výžive prežúvavcov nenahrádzajú seno z dôvodu drobnej, pomletej frakcie štrukturálnej vlákniny.

Pri experimentoch sa podarilo vyrobiť granulovanú zmes zo sena s prídavkom ďalších komponentov, v ktorej seno nebolo pomleté, ale posekané na frakciu 8 - 10 mm a v takejto štrukturálnej forme zgranulované.

Granulát s obsahom štrukturálne efektívnej vlákniny sa s úspechom používa pri srnčej aj jelenej zveri. Zver seno v takejto forme komplexného krmiva konzumuje spolu s ďalšími kŕmnymi komponentmi bez možnosti selektovania jednotlivých zložiek.

Letnina ako doplnkové objemové krmivo

Podobnými vlastnosťami ako seno sa vyznačuje aj letnina, teda sušené letorasty listnatých drevín, prípadne vyšších bylín. Dobré skúsenosti sú aj s letninou vyrobenou zo žihľavy.

Letnina, sušená forma prirodzenej potravy prežúvavej zveri, ktorá ju s obľubou konzumuje, by sa mala pripravovať z hospodársky menej významných drevín alebo z takzvaných náletových drevín získavaných z iných miest ako z hospodárskych porastov.

Tým, že sa letnina predkladá zveri, znižuje sa príjem drevín z hospodárskych porastov. Platí to však iba vtedy, keď je letnina kvalitná.

Spôsoby získavania sena

Najlacnejším spôsobom zabezpečenia objemového krmiva je svojpomocná príprava sena kosením lúčnych porastov vo vlastnom poľovnom revíri. Využitá je pritom personálna kapacita, ktorou poľovnícke združenia disponujú.

Rýchlejším, ale cenovo náročnejším spôsobom je, keď užívateľ revíru seno zakúpi od podniku zaoberajúceho sa rastlinnou výrobou.

Pri príprave sena vo vlastnej réžii je nutné zvážiť, či kosením lúk neznížime potravné možnosti týkajúce sa pastvy zveri v revíri vo vegetačnom období.

Najmä v suchších podmienkach je potrebné seriózne posúdiť, či pokosením zelenej biomasy lúčneho porastu nespôsobíme to, že zveri odoberieme pastvu a tá bude potom odkázaná na ohryz lesných drevín.

Tento aspekt nadobúda význam najmä pri vyššej hustote zveri alebo vo zverniciach. Taktiež je potrebné zvážiť vplyv pastvy dobytka v okrajových častiach revírov na znižovanie potravnej ponuky zveri.

V niektorých revíroch práve intenzívna pastva hovädzieho dobytka významným spôsobom ovplyvňuje výživové možnosti poľovnej zveri.

tags: #seno #a #produkcia #zvierat