Škrečok je súčasťou živočíšnej ríše

Škrečok je malý hlodavec a patrí medzi bežné domáce zvieratá. Existuje viac ako 20 rôznych druhov škrečkov, ktorí žijú na celom svete.

Škrečky sú často prvými domácimi zvieratami, ktoré si rodiny s deťmi vyberajú, aby ich naučili empatii, zodpovednosti a starostlivosti o inú bytosť. Tento článok popisuje, ako sa treba správne starať o svojho nového miláčika v rodine a dodať mu dostatok komfortu, lásky a spokojnosti.

Škrečok ako hlodavec

Škrečok je hlodavec, a preto sa treba vystríhať toho, aby sme mu postavili klietku z dreva, odkiaľ by mohol veľmi ľahko ujsť.

Pre škrečka tak ako pre všetky zvieratá je zdravá výživa zárukou dobrého zdravia. Jeho tesáky neustále rastú a aby mu nerástli až príliš, musí takmer bez prestania niečo obhrýzať.

Škrečok má zásobovacie vaky na tvári (torby), ktoré mu umožňujú uchovať si potravu na neskôr. Torby svojim názvom a vzhľadom trochu mätú, pretože sa nachádzajú nie len v lícnej oblasti, ale môžu siahať až do panvovej oblasti.

Keďže torby neobsahujú žiadne sliny, škrečok z nich neskôr vyberie potravu doslova nedotknutú. Podobnými torbami disponujú napríklad aj veveričky alebo vtákopysky.

Tak isto ako veverička, aj škrečok si robí zásoby na horšie časy. Tak isto si všetku potravu, ktorú v klietke nájde, schová do podstielky.

Druhy škrečkov a ich veľkosť

Škrečok zlatý je výrazne väčší ako škrečok džungarský. Dosahuje dĺžku až 20 cm a hmotnosťou sa približuje k 150 gramom.

Čo sa týka srsti, tak nájdeme nielen krátkosrstého, ale aj dlhosrstého, či dokonca aj s takzvanou rex srsťou (zvlneného).

Škrečok džungarský je menší, pretože meria maximálne 12 centimetrov a hmotnosť sa pohybuje okolo 50 gramov.

Najväčší z nich je škrečok veľký a dosahuje veľkosť až okolo 35 centimetrov.

Škrečok džungarský

Škrečok džungarský (z lat. Phodopus sungorus) je jedným z najobľúbenejších trpasličích škrečkov.

Škrečok džungarský dostal svoje meno podľa oblasti Džungaria, ktorá sa nachádza na hraniciach Číny s Kazachstanom a Mongolskom.

V tejto nehostinnej krajine títo malí hrdinovia prežívajú vďaka svojej šikovnosti a prispôsobivosti. Keďže žijú v oblasti, kde teplomer často ukazuje pod nulu, sú to majstri v budovaní pohodlných a teplých hniezd.

Tento drobný čarodejník meria 7 - 10 cm a váži okolo 35 - 55 gramov, asi ako väčšia jahoda. No je o čosi väčší ako škrečok Roborovského.

Jeho jemný kožuštek má na chrbte typický čierny pásik, ktorý mu dáva charakteristický vzhľad. Prírodné sfarbenie, známe ako agouti, pripomína šedohnedé tóny zeme, podobne, ako škrečok Campbellov.

Škrečok džungarský je ako iskrička radosti - je zvedavý, vynaliezavý a plný energie. Miluje objavovať svoje okolie a neustále hľadá nové dobrodružstvá.

Škrečok džungarský je ako iskrička radosti - je zvedavý, vynaliezavý a plný energie. Miluje objavovať svoje okolie a neustále hľadá nové dobrodružstvá.

Jeho malé labky sú ako maličkí bagristi - neustále hrabú a skúmajú. Zaujímavé je, že na predných má štyri prsty, kým na zadných ich má päť.

Cez celý chrbát sa nám tiahne výrazný čierny pásik, ktorý je pre nás typický. Srsť na chrbte máme hnedastú a na bokoch tmavo sivú.

Vieš, čo je na našej srsti úplne úžasné? Môže sa meniť! V zime alebo vekom nám kožúšok zostrakatie alebo úplne zbledne.

Je to náš tajný trik na prežitie v prírode - takto sa prispôsobujeme zasneženému okoliu.

Škrečok džungarský je ideálna kúpa pre každého, kto hľadá nenáročného, no vďačného spoločníka.

Správanie a denný režim

Škrečok je nočné zviera. Škrečky sú nočné zvieratá a cez deň radi spia.

Škrečok je nočný tvor, pretože vstáva so západom slnka a ide spať vo chvíli, keď nastane východ slnka.

Navečer však ožije a je pripravený na nové dobrodružstvá. Behá v koliesku, vytvára nové skrýše a šramotí a lomozí.

Aj napriek tomu, že ide o pomerne malé zvieratká, tak tieto malé hlodavce dokážu denne prejsť alebo nabehať až 9 kilometrov.

Zobudiť ho v nevhodnú chvíľu by bolo ako pokaziť škrečkovský sen o hromade slnečnicových semien či inom obľúbenom krmive pre škrečky.

Cez deň takmer všetky tieto zvieratká spia, no cez noc ich môžete vidieť čulých.

Ak nás zobudíš proti našej vôli, môžeme sa trošku... nahnevať. A to by znamenalo škrečkovské śśśśś, teda syčanie, alebo jedno veľké HRYZ.

Samotárska povaha a teritórium

Škrečok je od prírody samotár.

Nie je to tvor, ktorý by vyhľadával spoločnosť ďalších škrečkov či zvierat!

Myslite teda na to, že ak sa rozhodnete pre viacerých jedincov, tak potom môže dochádzať k pravidelným bitkám, a to ako medzi samcami, tak aj medzi samičkami.

Aj škrečok džungarský je veľmi teritoriálny. To znamená, že vo svojich príbytkoch chceme bývať samy.

Ak nás dáš spolu s iným škrečkom, môžeme sa začať hádať a... to by mohlo skončiť veľmi zle.

Pre dôvody, ktoré bližšie objasníme v kapitole o rozmnožovaní, nekupujte do jednej klietky viac ako jedného škrečka.

Škrečok si svoje teritórium označuje podobne ako mačka. Otiera sa o predmety a vďaka mazovým žľazám tak na nich zanecháva svoj pach.

Škrečkovi dopomáhajú aj jeho výkaly a moč.

Výber škrečka

Najlepšie je vybrať si mladého a už skroteného škrečka.

Rozmnožovanie škrečkov zlatých je jednoduché. Navyše škrečok je príjemný spoločník a je ľahko skrotiteľný.

Aj tak však s ním treba manipulovať opatrne, pretože vás môže bolestivo uhryznúť.

Hlavne buďte opatrní, aby ste si nekúpili agresívneho škrečka.

Ako to zistiť? Požiadajte predavača, aby si vzal škrečka do rúk.

Ak sa zviera otočí na chrbát alebo na bok a ukazuje pri tom zuby, je agresívne. Zoberte si teda druhé.

Pozorne sledujte všetky zvieratá v klietke. Ak sú červené, ak sa veľa škriabu, ak majú špinavé chĺpky, sú možno choré.

V takom prípade odporúčame ísť k inému predajcovi, pretože aj keď sa vami vybrané zviera zdá byť zdá byť zdravé, je možné, že sa nakazilo mikróbmi od chorých škrečkov.

Väčšina predajcov predáva klasických škrečkov zlatých. Chrbát je zlatý, brucho biele a oči sú tmavé.

Posledná rada: kupujte škrečka cez deň najneskôr ako sa len dá.

Bezpečné zaobchádzanie

So škrečkom treba vždy zaobchádzať s ľahkosťou a opatrnosťou.

Samička je vždy náchylnejšia na uhryznutie ako samček: ak práve je alebo sa stará o mláďatá, môže vám svojimi zubami spôsobiť nepríjemnú bolesť.

Približujte sa k nemu vašou rukou pomaly zozadu, nikdy nie spredu a uchopte škrečka za kožu pri krku. Nebojte sa, nebude ho to bolieť!

Ak sa vám zviera bude zdať agresívne, rýchlo ho pustite.

Škrečok ponechaný len tak na stole takmer vždy spadne na zem. Je teda riziko, že sa zraní, čo by bola veľká škoda a navyše vy riskujete, že ho budete musieť hľadať, pretože sa s najväčšou pravdepodobnosťou schová pod kreslo…alebo inde.

Ak sa vám nepodarí ho rýchlo nájsť, založí si v tejto skrýši svoj hlavný stan.

Ochočenie škrečka

Ochočenie si škrečka nie je úplne jednoduché. V tomto prípade záleží na konkrétnom jedincovi.

Niektorému to trvá skutočne iba chvíľku ale iný sa vám bude vzpierať.

Škrečok si k vám najprv musí vybudovať dôveru a až potom ho budete môcť zobrať do rúk.

Škrečok je veľmi plaché zviera, takže sa snažte pri otváraní klietky robiť iba pomalé pohyby.

Dobrým trikom, ako si získať jeho náklonosť, je priniesť mu vždy nejakú obľúbenú pochutinu a tú mu rukou vložiť do klietky.

Postupne tak u malého chlpáča dôjde k asociácii, že pri otváraní klietky dostane odmenu.

Alebo jednoducho nechajte škrečka, aby si sám zobral potravu z vašej ruky.

Svojho škrečka vycvičíte za pomoci maškŕt, ale musíte byť trpezliví.

Najskôr ho treba naučiť brať si potravu z vašich rúk. Zatiaľ, čo sa hostí, ho nežne pohlaďte po chrbte.

Prvé dni bude nesvoj a možno aj agresívny. Nenaliehajte na neho!

Keď papá, ticho na neho hovorte. Uvidíte, že každým dňom sa stane milším a smelším.

Z času ma čas ho uistite, aké je komfortné sedieť vo vašej dlani.

Klietka a jej umiestnenie

To, čo mu vyhovuje, je klietka z kovu alebo zo skla.

Napríklad akvárium je preňho ideálne, pretože steny zo skla ho chránia aj pred prievanom.

Ak chceme mať škrečky v akváriu alebo teráriu, tak musíme myslieť na to, že im musí do klietky prúdiť čerstvý vzduch.

Aby ste sa vyhli jeho útekom, použite poklop z pletiva.

Klietku umiestnite mimo miest, kde je prievan, mimo priameho slnečného svetla, mimo psov a mačiek a tiež mimo miest, kde sa prudko mení teplota.

Klietku preto umiestnite na pokojné miesto, kde nie je prievan alebo priame slnečné svetlo.

Myslite aj na to, že škrečok môže niekomu aj prekážať.

Čím je klietka väčšia, tak tým lepšie pre zvieratko.

Je tiež potrebné zvoliť si optimálnu veľkosť medzier medzi jednotlivými prútmi klietky, aby škrečok neutekal. Vhodná šírka medzier je približne pol centimetra.

Minimálna plocha klietky pre škrečka je 50 x 25 cm a výška 15 cm. Avšak váš malý chránenec určite ocení, ak bude mať klietku ešte priestrannejšiu.

Ak vám to káže vaše srdce, môžete mu urobiť aj dve alebo tri poschodia s chodbičkami a izbami.

Každopádne však nepoužívajte na spestrenie príbytku toxické farby.

Ak sa dobre zabýva, nebude sa dlho núkať, aby chodil hore a dole po schodoch, ktoré ste v jeho novom dome postavili.

Vybavenie príbytku

Základným vybavením je miska, napájačka a domček.

Títo malí chlpáčikovia sú veľmi akčné zvieratá, a preto je potrebné zariadiť im klietku dostatočným počtom prvkov v podobe hojdačiek, preliezačiek, atď.

Škrečky potrebujú dostatok podnetov, ktoré by im umožnili byť stále aktívnymi.

Nielen, že sa mu to bude veľmi páčiť, ale bude ho to aj udržovať v dobrej forme.

Ak si navyše chcete urobiť radosť, kúpte mu koliesko na behanie.

Najdôležitejším prvkom je v tomto prípade kolotoč. Ten by mal mať pri trpasličích škrečkoch najmenší priemer 20 centimetrov.

V prípade väčších jedincov je lepšie zvoliť minimálnu veľkosť kolotoča 28 centimetrov.

V ponuke nájdete plastové alebo chrómové varianty.

Dôležité je, aby kolotoč nemal štrbiny na behacej ploche, alebo zakrytú prednú časť.

Podstielka a čistota

Škrečok je čistotné zviera a za normálnych podmienok nepáchne.

Podstielkou môžu byť drevené hobliny. Kupujte ich však u vášho predajcu až po tom, ako sa uistíte, že neuvoľňujú toxické plyny.

Podstielka by mala byť jemná, bez triesok a ostrých hrán, aby nedráždila labky.

Stelivo by malo dobre pohlcovať pachy, byť bezprašné a z prírodných materiálov.

Stelivo je možné premiešať so senom, čím bude pre škrečka atraktívnejšie a poslúži k stavbe hniezda alebo aj k občasnému pojedaniu.

Steliva by malo byť dostatočné množstvo, pretože škrečky radi hrabú alebo kopú tunely.

Pretože zviera obyčajne nešpiní viac ako jeden roh svojej klietky, stačí ak budete každý deň vymieňať hobliny iba z tohto miesta.

Podstielku je potrebné každé dva mesiace vymeniť a starostlivo umyť a dezinfikovať klietku.

Kŕmenie a voda

Najideálnejšie je stravovať vášho malého podnájomníka potravou pre škrečkov.

Nájde v nej všetky základné nutričné zložky.

Najlepším variantom, ako škrečka správne kŕmiť je zvoliť vhodné už predpripravené zmesi.

Zmesi obsahujú rôzne druhy obilia alebo kúsky sušeného ovocia a zeleniny.

Zbožňuje slnečnicové jadierka a bude rovnako nadšený, ak mu dáte čerstvú zeleninu alebo ovocie.

Preto mu nedávajte veľa potravy, ktorá sa rýchlo kazí, pretože inak sa podstielka rýchlo zmení na páchnuci sklad.

Dbajte na tým, aby mal škrečok neustále dostatok vody.

Pretože rýchlo zašpiní (alebo ohryzie) nádobky umiestnené na dne klietky, je ideálne dať mu vodu do visiacej fľašky s cumlíkom.

Zmysly a prirodzené schopnosti

Najdôležitejšími zmyslami pre škrečka sú - čuch, sluch a zrak.

Škrečky sa rodia slepé a v dospelosti potom vidia len na niekoľko centimetrov pred seba.

Škrečok si svoje teritórium označuje podobne ako mačka. Otiera sa o predmety a vďaka mazovým žľazám tak na nich zanecháva svoj pach.

Vo voľnej prírode upadajú škrečky do zimného spánku, keď teplota klesne pod približne päť stupňov Celzia, a do letného spánku, keď teplota prekročí 36 stupňov.

Sýrske škrečky majú relatívne najväčšiu pravdepodobnosť upadnúť do letargie.

Starostlivosť o zdravie

Škrečok je zviera odolné a zriedkavo choré.

Ak by sa to však prihodilo, zbadáte to na zmenenom správaní sa vášho zvieraťa.

Pokiaľ je škrečok chorý, tak je vždy dobré konzultovať tento stav s veterinárom.

Chorý škrečok býva apatický, nežerie a často môže byť až agresívny.

Vo chvíli, keď sa ho snažíte chytiť, tak hryzie.

Medzi časté choroby patria najmä črevné problémy - hnačky a nadúvanie.

Na vine ale môžu byť aj parazity.

Škrečok má potom doslova afektované stavy, kedy sa dokáže doškrabať až do krvi.

Veterinár mu v takom prípade predpíše vhodné kvapky.

Ak má váš škrečok hnačku, vyberte všetku mokrú potravu a nechajte mu iba suchú. Jedinou výnimkou je ryža.

Ak stráca srsť, možno trpí nedostatkom vitamínov.

V takom prípade mu pridajte do vody kvapku rybieho tuku a vitamíny pre zvieratá.

Aj napriek tomu, že parazity sú u škrečka zriedkavé, môže sa stať, že bude jedného dňa napadnutý blchami alebo záchvatom svrbenia.

V obidvoch prípadoch sa často škriabe.

Svrbenie musí byť vyliečené v krátkom čase, pretože ho od neho môžete dostať aj vy.

Táto infekcia je zapríčinená malým parazitom, ktorého takmer nie je vidieť okom a ktorý škrečkom spôsobuje červené škvrny na postihnutých miestach.

Dĺžka života škrečka

Dĺžka života je u týchto hlodavcov podstatne menšia ako u človeka.

Nanešťastie majú tieto zvieratá veľmi krátku životnosť, približne dva roky.

Dobre liečený škrečok, ktorý má trochu šťastia a dobré gény, sa môže dožiť aj viac ako dvoch rokov, čo je pre neho veľmi dobrý úspech a dlhý život.

Existujú dokonca škrečky, ktoré majú tri roky.

Život škrečka je z ľudského hľadiska veľmi krátky.

Sotva sa obzriete a z vášho malého aktívneho škrečka už bude senilný starec.

Niekedy je naozaj ťažké spozorovať, kedy škrečok starne.

Plynutie času je súčasťou starostlivosti o škrečka a musíte naň pripraviť svoje deti, ak sa budú starať o tohto hlodavca.

Znaky starnutia a blížiaceho sa konca

Škrečok je chúlostivé zviera, ktoré sa ľahko vystavuje stresu, čo sa negatívne odráža na jeho zdraví.

Každý škrečok zomiera inak, pretože každý je iný.

Správanie škrečka pred smrťou môže byť veľmi odlišné.

Jedným zo znakov blížiaceho sa konca môže byť zníženie aktivity škrečkov.

To sa dá ľahko prehliadnuť, pretože tieto zvieratá sú zvyčajne aktívne v noci.

Časom môže sila škrečka zoslabnúť.

Môže sa dostať do stavu, keď sa nebude môcť umyť alebo sa bude umývať veľmi nešikovne, pretože to preňho bude znamenať veľkú námahu.

Častá je aj strata zmyslov, napríklad čuchu.

S tým môže súvisieť aj zdanlivý nedostatok chuti do jedla - škrečok jednoducho necíti, že na neho v miske čaká jedlo, ale s chuťou zje to, čo mu dajú pod nos.

Pokles aktivity nemusí byť taký zrejmý, pretože niektoré hlodavce si zachovávajú určitú úroveň energie až do samého konca.

Preto váš škrečok tesne pred koncom nemusí len spať, ale jednoducho sa musí menej hýbať.

Škrečky na sklonku života strácajú energiu, veľa spia a môžu začať strácať niektoré zmysly, napríklad čuch alebo sluch.

Skrývajú sa a túžia po samote.

Letargia nie je vždy smrť

Takýto stav môže netrénované oko ľahko považovať za smrť, ale zviera jednoducho spí.

Z času na čas môžete vidieť, ako dýcha, je tiež veľmi citlivé na hmatové podnety a zvýšenie teploty, môžete tiež cítiť tlkot srdca.

Keď sa oteplí, prebudí sa, preto myslite na možnosť spánku, do ktorého váš škrečok mohol upadnúť.

Ako uľaviť starému škrečkovi

S plynutím času, ktorý v prípade vášho škrečka príde pomerne rýchlo, nič neurobíte.

Môžete však zabezpečiť, aby jeho staroba bola veľmi príjemná.

Starý škrečok, ako každé staršie zviera, si zaslúži tú najlepšiu možnú starostlivosť.

V každej fáze života vášho domáceho maznáčika mu poskytnite čo najlepšie podmienky.

Ak bude váš škrečok starý, pomôžte mu zabezpečiť pokoj a bezpečie.

Vždy mu zabezpečte prístup k čerstvým, chutným potravinám a pestrej, zdravej strave.

Dbajte tiež na pokoj a ticho vášho domáceho maznáčika.

Klietku neuchovávajte v blízkosti televízora, počítača alebo iných hlučných miest.

Uistite sa, že škrečok má vždy teplo a cíti sa bezpečne - mal by mať ľahký a bezproblémový prístup do svojho domova alebo iného úkrytu, ako aj pokoj a ticho.

Posledné dni a pomoc veterinára

Aj pri najlepšej a najoddanejšej starostlivosti sa škrečok nakoniec dožije konca svojho života.

Prízrak smrti môžete len trochu oddialiť a spríjemniť mu posledné dni.

Ak si všimnete, že váš škrečok zle odchádza, niečo ho bolí a vyzerá, že má bolesti, vezmite ho k veterinárovi.

Ušetríte mu tak veľa utrpenia a jeho smrť bude dôstojná a bezbolestná.

Starajte sa o zdravie a pohodu svojho škrečka v každom štádiu jeho života - najmä počas jeho staroby.

Takto má šancu odísť bez bolesti.

Rozmnožovanie škrečkov

Počas chovu škrečkov je zaujímavé aj ich párenie.

Dajte samičku do samčekovej klietky a pozorujte ich!

Ak všetko pôjde dobre, samička bude akceptovať zápal lásky svojho nápadníka.

V prípade bitky párik ihneď rozdeľte.

Samička by mohla spôsobiť samčekovi vážne zranenia a tiež by ho mohla aj zabiť.

Keď samička odmieta samca, počkajte aspoň dva dni predtým, ako ich dáte opäť dohromady.

Vzhľadom na to, že samička je plodná iba niekoľko hodín každé štyri dni, môžete nechať párik spolu štyri alebo päť dní.

Často sledujte správanie týchto dvoch škrečkov.

Po štyroch až piatich dňoch spoločného života je párenie ukončené.

Približne desať dní po spárení zistíte, že samička je gravidná podľa jej nafúknutého bruška.

Umyte teda spodok klietky a dajte do nej čisté hobliny.

Počas brezivosti, ktorá trvá 16 dní a počas prvého týždňa po pôrode, dávajte mamičke každý deň kúsok suchého chleba namočeného v mlieku.

Hlavne počas prvého týždňa sa zdržte vyrušovania všetkého, čo je v hniezde.

Na konci mesiaca vyberte mláďatá z klietky a roztrieďte ich podľa pohlavia do dvoch rozdielnych klietok.

Predtým ako operáciu zopakujete, ubezpečte sa, či máte pre malých z prvého vrhu ubytovanie.

Starostlivosť počas neprítomnosti

Ak musíte odísť, myslite na to, že vaše zviera nesmie zostať bez dozoru dlhšie ako 24 hodín (prinajhoršom 48 hodín).

Miska s vodou by sa mohla prevrátiť alebo fľaška na vodu by sa mohla nejakou náhodou vyprázdniť.

Ak budete preč viac ako 24 hodín, požiadajte niekoho, aby sa prišiel pozrieť na vášho škrečka každý deň, a aby sa presvedčil, či je všetko v poriadku.

tags: #skrecok #je #sucastou #zivocisnej #rise