Spôsoby konzervovania krmiva pre zvieratá

Podstatou konzervovania je značné alebo úplné zamedzenie nežiadúcej enzymatickej a mikrobiálne činnosti v krmive a jeho účelom je uchovanie pôvodnej biologickej hodnoty krmiva a jeho uskladnenie na dlhšiu dobu pri najnižších stratách živín.

Spôsob konzervácie veľmi významne ovplyvňuje produkčnú účinnosť objemových krmív. Táto závisí od koncentrácie energie, obsahu hlavných živín a špecificky účinných látok, dietetických vlastností, chutnosti a stráviteľnosti krmovín.

Z celoročnej potreby objemových krmív tvoria podstatnú časť 60-70% konzervované krmivá a iba 30-40% objemových krmív sa skrmí priamo v čerstvom stave.

Hlavné spôsoby konzervovania krmív

• sušenie - odstraňovanie vody zo zeleného krmiva prirodzeným sušením, prehriatym vzduchom alebo teplovzdušným umelým sušením;
• silážovanie - konzervovanie čerstvého alebo uvädnutého krmiva kyselinou mliečnou vytvorenou mliečnym kvasením bez prístupu vzduchu;
• senážovanie - konzervovanie predsušeného alebo značne zavädnutého krmiva s obsahom sušiny 40-55%;
• chemická konzervácia - využitie amoniaku, organických kyselín, ich zmesí alebo solí;
• hydroponické pestovanie čerstvého krmiva - kontrolovaná výroba krmiva bez pôdy počas celého roka.

Silážovanie

Silážovanie je odvodené od slova „silos“ španielskeho pôvodu, ktorým sa v minulosti vyjadrovala objemová miera, neskôr sa ním označovali jamy na uskladňovanie obilnín a zeleného krmiva.

Silážovanie predstavuje spôsob konzervácie čerstvého alebo uvädnutého krmiva kyselinou mliečnou vytvorenou skvasením sacharidov činnosťou mikroorganizmov za neprístupu vzduchu.

Silážovanie je spôsob konzervovania krmív v šťavnatom stave. Konzervovanie krmív je kyselinou mliečnou. Kyselinu mliečnu vytvárajú baktérie mliečneho kvasenia z cukru nachádzajúceho sa v krmivách bez prístupu vzduchu.

Siláže vznikajú kvasením čerstvých alebo zavädnutých rastlín, prípadne ich častí. Siláž vzniká v anaeróbnych podmienkach bez prístupu vzduchu kvasením rastlinných cukrov.

Kvasenie je forma konzervovania krmiva, pričom je žiaduce mliečne kvasenie, ktoré je výsledkom činnosti mikroorganizmov rozkladajúcich cukry, teda sacharidy. Rozkladom cukrov dochádza pri správnom silážnom procese ku zníženiu hodnoty pH.

Znížená kyslosť siláže a anaeróbne podmienky, ktoré zabezpečujú ochranné fólie, chránia skladovanú siláž pred pôsobením nežiaducich mikroorganizmov.

Podmienky správneho silážovania

Kvalitný fermentačný proces v silážovanom krmive je podmienený vytvorením optimálnych podmienok pre dominantný rast baktérií mliečneho kvasenia.

Podmienkou správneho mliečneho kvasenia je dostatok cukru, dôkladné vytlačenie vzduchu, stavba zabraňujúca prístupu vzduchu, čistota a primeraný obsah vody v silážovanej hmote.

Dostatok cukru obsahuje kukurica, slnečnica, jačmeň, ovos a cukrovarské rezky. Tieto druhy objemových krmív sú ľahko silážovateľné krmivá.

Ťažko silážovateľné krmivá obsahujú viacej bielkovín a menej cukru.

Optimálny čas zberu je pri kukurici v mliečno-voskovom až voskovom stupni zrelosti zrna a pri ostatnej hmote na začiatku kvitnutia.

Hmota sa upravuje rezaním alebo drvením, čo napomáha rýchlejšiemu uvoľňovaniu bunkových štiav a zintenzívňuje činnosť baktérií v silážnej hmote.

Posekanie porastu pred silážovaním urýchľuje rozvoj mliečnych baktérií, čiže priebeh samotného procesu silážovania.

Čím je vyšší podiel sušiny, tým kratšia musí byť rezanka, spravidla 1-3cm.

Dĺžka rezanky siláže môže byť jedným z ukazovateľov kvality krmiva. Pri kukuričnej siláži by mala dosahovať do 1-1,5cm a pri trávnych a lucernových silážach do 4cm.

Význam anaeróbneho prostredia

Fyziologické pochody vyvolané dýchaním ešte živej rastlinnej hmoty sú nežiaduce, pretože dochádza k okysličovaniu sacharidov na CO₂ a H₂O pri značnom uvoľňovaní tepla.

Rýchlym silážovaním a odstránením kyslíka je potrebné tieto pochody skrátiť na minimum.

Fyziologickými pochodmi sa stráca 5-15% škrobových jednotiek.

V silážnom krmive majú prevládať homofermentatívne baktérie mliečneho kvasenia.

Heterofermentatívne baktérie mliečneho kvasenia vytvárajú vedľa kyseliny mliečnej ešte značné množstvo plynov a iných vedľajších splodín, napríklad alkoholu.

Pri skvasovaní vzniká kyselina octová, ktorá sa tvorí aj pri skvasovaní pentóz.

Princípom silážovania je vytlačenie vzduchu zo silážnej hmoty a vytvorenie prostredia, v ktorom prevládajú baktérie mliečneho kvasenia.

Naskladňovanie a utláčanie siláže

Hmota sa naskladňuje do horizontálnych silážnych žľabov, čo je najefektívnejší a najrozšírenejší spôsob silážovania.

Dovezená hmota sa rozhŕňa radlicou po vrstvách a dôkladne utláča ťažkým kolesovým traktorom.

Cieľom utláčania je vytlačiť vzduch a obmedziť podmienky pre jeho opätovné prenikanie z atmosféry.

Čím dôkladnejšie je silážna hmota utlačená, tým skôr sa vytvorí anaeróbne prostredie.

Vhodné je utláčanie hmoty pomocou ťažkých mechanizmov po tenkých vrstvách 15 max.25cm pomocou kolesových traktorov, cisternových nákladných áut, špeciálnych utláčacích zariadení alebo naskladňovacími mechanizmami.

Jedným z najkritickejších miest pri utláčaní siláží je utláčanie okrajov stien žľabu.

Napriek utláčaniu úplné odstránenie vzduchu zo siláže nie je prakticky možné. Kyslík, ktorý ešte zostane, sa po vzduchotesnom prikrytí pomerne rýchlo spotrebuje a v silážnom priestore vzniká požadované anaeróbne prostredie.

Čistenie, dezinfekcia a zakrývanie

Pred naskladňovaním sa po vyčistení a vydezinfikovaní silážneho žľabu vystelú fóliou bočné steny, pričom sa ponechá dostatočná rezerva podľa predpokladanej výšky naplnenia žľabu.

Po naskladnení sa bočnými fóliami prekryje povrch siláže.

Nakoniec sa celá jama prekryje krycou fóliou prečnievajúcou cez steny žľabu.

Posledná vrstva fólie sa prekrýva ochrannou plastovou sieťkou, ktorá zabraňuje preniknutiu vtákov a hlodavcov do siláže.

Z vonkajšej strany sa fólia zaťaží pneumatikami, balíkmi slamy poukladanými tesne vedľa seba alebo vreckami naplnenými pieskom.

Na zakrývanie siláže je potrebné použiť špeciálnu silážnu fóliu s rovnomernou minimálnou hrúbkou 0,15mm, ktorá si udržuje pružnosť až do -40°C.

Čierne fólie sú stabilizované grafitom a sú odolné voči teplotám a slnečnému žiareniu.

Zakrývanie je dôležitým faktorom výroby kvalitnej siláže.

Senážovanie

Senážovanie je konzervovanie predsušeného alebo značne zavädnutého krmiva bielkovinovej povahy, ktoré obsahuje 40-55% sušiny.

Konzervačným prostriedkom je oxid uhličitý a kyselina mliečna.

Senáž je veľmi kvalitné objemové krmivo, ktoré má asi polovičnú výživnú hodnotu sena.

Má nižšiu kyslosť ako siláž.

Základným predpokladom úspešného senážovania je vhodný spôsob uskladnenia, ktorý zamedzuje prístupu vzduchu do krmiva a je vodotesný.

Sušenie krmív a výroba sena

Sušenie je najstarší spôsob konzervovania.

Odstraňovanie vody zo zeleného krmiva pri konzervovaní sušením sa môže uskutočniť prirodzeným sušením, prehriatym vzduchom alebo teplovzdušným umelým sušením.

Zvýšenie obsahu sušiny pri konzervovaní krmív zvyšuje osmotický tlak v bunkách, čo obmedzuje činnosť nežiaducich skupín mikroorganizmov.

Uchovanie živín pôvodného krmiva je najviac ovplyvnené spôsobom a rýchlosťou sušenia.

Pri pomalom odstraňovaní vody prirodzeným spôsobom sušenia dlhšiu dobu nepriaznivo pôsobia fyziologicko-biochemické pochody, ktoré značne zvyšujú straty živín dýchaním po pokosení ešte žijúcej rastliny.

Straty dýchaním končia, ak obsah vody v krmive poklesne na 35-38%.

Výška strát dýchaním pri prirodzenom sušení veľmi úzko súvisí s komplexom poveternostných podmienok.

Straty v tomto prvom období sušenia predstavujú na organickej hmote 5-10%.

V ďalšom procese sa presušená hmota obracia a pri tomto mechanickom pôsobení na krmivo vznikajú straty najcennejších živín odmrvením lístkov, pričom straty predstavujú 5-10%.

V suchom sene prebieha fermentačný proces, ktorého aktivita je závislá od sušiny uloženej hmoty a predstavuje stratu 5-10% sušiny.

Pri ukladaní do stohu sa požaduje obsah vody najviac 18-20%.

Optimálny čas zberu na výrobu sena

Optimálna doba zberu krmovín na výrobu sena je u lucerny v štádiu tvorby pukov až do začiatku kvitnutia, u ďateliny na začiatku kvitnutia až do polovice porastu v kvete a u tráv od začiatku metania až po plné metanie.

Klasická výroba sena na zemi

Klasický spôsob výroby sena je značne závislý od poveternostných podmienok, nakoľko pokosená hmota zostáva na pokose až do dosiahnutia skladovacej sušiny minimálne 83%.

Pri prirodzenom sušení je potrebné počítať s dlhším pôsobením počasia a s mechanickými stratami pri obracaní, zbere a ukladaní hmoty.

Výroba sena na sušiakoch

Pri výrobe sena na sušiakoch sa znižujú straty živín vylúhovaním a olámaním lístkov, nakoľko hmota sa uvädá na obsah sušiny 60-65% a následne sa ukladá na sušiaky.

Proces dosušenia na sušiakoch je menej ovplyvnený nepriaznivým počasím.

K výhodám výroby sena na sušiakoch patrí aj väčší výnos hmoty z ďalšej kosby o 10-15% v porovnaní s výrobou sena na zemi, nakoľko uvädnutá hmota sa zberá skôr.

Aktívne dosúšanie sena

Výroba sena aktívnym dosúšaním využíva výhody výroby sena na sušiakoch, avšak plne mechanizovaným spôsobom, čo umožňuje jeho využitie vo veľkovýrobných podmienkach.

Uvädnutá hmota s obsahom sušiny 60-65% sa naváža na rošty jednotlivých sekcií v senníku postupne až do výšky maximálne 2,5m.

Proces dosúšania sa realizuje vháňaním neupraveného vzduchu do podroštových priestorov až do obsahu sušiny 83%.

Po dosušení je možné seno preskladniť do inej sekcie alebo na dosušenú hmotu opäť navážať vrstvu uvädnutej hmoty.

Každé zvýšenie teploty vzduchu o 1°C vedie k zníženiu relatívnej vlhkosti o 5%.

K sušeniu dochádza vtedy, ak je relatívna vlhkosť vzduchu do 80%.

Za nepriaznivého počasia, ak stúpa teplota v naskladnenej hmote, je potrebné vháňať do podroštových priestorov vzduch s cieľom zabrániť zvyšovaniu teploty.

Pri výrobe sena aktívnym dosúšaním upraveným vzduchom sa postupuje rovnako ako v predchádzajúcej technológii, avšak do podroštových priestorov sa vháňa teplý vzduch, čím je proces sušenia rýchlejší.

Najvýhodnejší spôsob ohrevu vzduchu je využitie solárneho senníka, ktorý má dvojplášťovú stenu orientovanú na juh.

Z priestoru dvojplášťa sa nasáva ohriaty vzduch a vháňa sa do podroštových priestorov, na ktorých je uložená uvädnutá hmota.

Na ohrev vzduchu sa môžu využiť rôzne iné zdroje energie.

Chemická konzervácia krmív

Výroba sena chemickou konzerváciou umožňuje zber uvädnutej hmoty s obsahom sušiny minimálne 65%, čím sa znižuje riziko vplyvu počasia, ako aj straty odrolom, teda olámaním lístkov.

Z organických kyselín sa využíva najmä kyselina propiónová, mravčia a octová, ktorých aplikačná dávka je 1-2%, ako aj rôzne zmesi a ich soli, ktoré sa aplikujú pred lisovaním uvädnutej hmoty alebo priamo do senníka.

Využívajú sa najmä amónne soli kyselín.

Tekutý bezvodý amoniak sa využíva aj na úpravu slamy, nakoľko jeho výhodou je vysoký baktericídny a fungicídny účinok.

Amoniak zvyšuje stráviteľnosť živín narušením väzby lignín-celulóza a zvyšuje v danej hmote aj obsah dusíkatých látok.

Hydroponická výroba čerstvého krmiva

Predstavte si malý systém, ktorý každý deň pestuje čerstvé krmivo.

Funguje bez ohľadu na počasie.

Továreň na výrobu krmiva to umožňuje.

Tieto systémy využívajú hydroponiku na pestovanie krmiva pre zvieratá.

Môžete pestovať kvalitné krmivo v kontrolovanom priestore.

To zaisťuje stabilnú produkciu po celý rok.

Spotrebúva menej vody a pôdy ako bežné poľnohospodárstvo.

To pomáha modernému poľnohospodárstvu stať sa ekologickejším.

Používaním tejto technológie zostávajú zvieratá zdravé a planéta z toho profituje.

Princíp hydroponického pestovania

Továreň na výrobu kontajnerov na krmivo je nový spôsob pestovania krmiva pre zvieratá.

Vytvára čerstvé krmivo v kontrolovanom priestore.

Tieto systémy používajú hydroponickú technológiu, čo znamená, že nie je potrebná žiadna pôda.

Semená rastú vo vode naplnenej živinami za kontrolovaných podmienok.

Táto metóda zaisťuje, že vysokokvalitné krmivo je vždy k dispozícii bez ohľadu na počasie.

Hydroponické farmy pestujú rastliny bez použitia pôdy.

Semená ako jačmeň alebo pšenica sa umiestnia do misiek.

Zalejú sa zmesou živín.

Za sedem dní sa zo semien vytvorí zelené krmivo pripravené na použitie.

Z jedného kilogramu semien sa dá vyrobiť 6-8 kilogramov čerstvého krmiva.

Riadenie prostredia

Tieto farmy majú pokročilé nástroje, ako je automatická regulácia teploty a vlhkosti.

Pomáhajú aj postrekovacie systémy a monitory údajov.

Teploty sa udržiavajú medzi 20-23°C a vlhkosť sa udržiava na úrovni 60-70%.

Tieto nastavenia pomáhajú rastlinám dobre rásť a zostať výživné.

Systémy automaticky regulujú teplotu, vlhkosť a svetlo.

Pokročilé nástroje ako umelá inteligencia a monitory v reálnom čase pomáhajú zlepšiť rast plodín.

Údaje si môžete skontrolovať a vykonávať zmeny odkiaľkoľvek.

Vertikálna výsadba šetrí miesto, čo umožňuje farmárom pestovať viac krmiva na menších plochách.

Výhody hydroponického krmiva

Systémy kontajnerov na krmivo pestujú čerstvé krmivo pre zvieratá každý deň.

Fungujú za každého počasia a poskytujú zvieratám potravu po celý rok.

Tieto systémy spotrebúvajú až o 95% menej vody ako bežné farmy.

Recyklujú vodu, vďaka čomu sú vhodné pre suché miesta a šetrné k životnému prostrediu.

Hydroponické krmivo je plné živín, ktoré pomáhajú zvieratám zostať zdravými.

Obsahuje veľa bielkovín, vitamínov, minerálov a enzýmov.

Tieto živiny pomáhajú zvieratám lepšie tráviť potravu a zostať zdravými.

Zvieratá, ktoré konzumujú toto krmivo, často dávajú viac mlieka a rýchlejšie priberajú na váhe.

Dojnice produkujú viac mlieka z čerstvého krmiva.

Štúdie ukazujú, že produkcia mlieka sa môže zvýšiť o 15%.

Dobytok, ktorý sa živí hydroponickým krmivom, priberá počas výkrmu o 9% viac.

Tieto systémy tiež zvyšujú zdravie a produktivitu zvierat.

Čerstvé krmivo pomáha s trávením a dodáva kľúčové živiny.

To vedie k lepšiemu prírastku hmotnosti a väčšiemu množstvu mlieka.

Tieto systémy tiež znižujú emisie metánu zo zvierat až o 48%.

Každé zviera môže ročne znížiť emisie CO₂ o 1,8 až 2,3 metrických ton.

Modulárny dizajn a údržba

Systémy kontajnerov na krmivo šetria miesto vďaka svojmu inteligentnému dizajnu.

Sú postavené z modulov, ktoré sa dajú stohovať vertikálne.

Každý modul funguje samostatne, takže môžete podľa potreby pridať ďalšie.

Tieto systémy fungujú dobre v mestách alebo oblastiach s obmedzenou poľnohospodárskou pôdou.

Kúpa systému nádob na krmivo môže časom znížiť náklady na krmivo.

Farmári môžu začať v malom a neskôr pestovať, aby sa vyhli veľkým rizikám.

Systémy s kŕmnymi nádobami sa jednoducho používajú.

Na ich obsluhu nepotrebujete špeciálne zručnosti.

Automatizované nástroje riadia teplotu a zavlažovanie.

Systém môžete kontrolovať a ovládať pomocou smartfónu alebo tabletu.

Pravidelné čistenie zastavuje tvorbu plesní a udržiava systém v dobrom stave.

Pre dosiahnutie najlepších výsledkov vymeňte misky a filtre podľa potreby.

Kontrolujte systém každý týždeň, aby ste včas odhalili problémy.

Konzervované krmivá vo výžive zvierat

Silážované krmivá sú z pohľadu výživy zveri zaujímavou skupinou krmív a pri správnom spôsobe predkladania poskytujú zveri široké spektrum živín.

Zároveň obsahujú viac ako 50% vody.

Kvalitné siláže sú dobrým zdrojom živín a energie pre zver, pričom obsahujú aj vysoké percento vody.

Podávaním siláží sa znižuje príjem vody zverou v priemere na 4 litre, čiže pokles o polovicu, ak sa porovnáva s krmivami s obsahom sušiny okolo 90%, napríklad so senom.

Ak zver pociťuje nedostatok vody, nahrádza jej potrebu aj obhryzom lesných drevín, ktoré obsahujú priemerne okolo 50% vody.

Podávaním chuťovo atraktívnych krmív s vyšším obsahom vody je preto možné do určitej miery ovplyvňovať aj škody na lese.

Riziká nekvalitnej siláže

Pri používaní siláže v poľovníckej praxi je dôležité dbať na kvalitu pri jej výrobe alebo nákupe a neskôr na dôslednú ochranu fólií pri prevoze, skladovaní a prikrmovaní.

V praxi je potrebné zabezpečiť ochranu obalov pri presunoch balíkov na miesto skladovania alebo priamo do revíru.

Ak došlo k poškodeniu niektorých obalov, tieto siláže skrmujeme prednostne.

Pri roztrhnutí fólie je možné toto miesto zalepiť lepiacou páskou, ale je potrebné to urobiť hneď po poškodení.

Po prístupe vzduchu dochádza k druhotnému kvaseniu.

Dochádza tým nielen k poklesu výživnej hodnoty krmiva, ale aj k následnej tvorbe húb a toxínov, teda látok ohrozujúcich zdravie.

Zároveň dochádza v dôsledku zhoršených chuťových vlastností k zníženému príjmu takejto siláže zverou a v mnohých prípadoch následne ku zvýšenému ohryzu drevín.

Silážované krmivá je problematické predkladať zveri na dlhšie obdobie, keďže po niekoľkých dňoch sa stávajú nevhodnými a postupne aj nebezpečnými pre zver.

Predkladanie na dlhšie obdobie by bolo možné v prípade, ak by bola siláž dobre utlačená alebo ak balík siláže zver konzumuje postupne bez toho, aby ho rozoberala a tým by došlo k prístupu vzduchu.

Riešením je aj výroba siláže v revíri, pričom sa na silážnej jame posúva bariéra postupne podľa toho, ako rýchlo zver krmivo konzumuje.

Je potrebné zabrániť zveri vstúpiť priamo do krmiva, prehrabávať sa v ňom a znečisťovať ho.

Plesne, toxíny a nebezpečné mikroorganizmy

Medzi dominantné plesne siláží patrí Penicillium roqueforti a Monascus ruber, ktoré produkujú látky negatívne pôsobiace na metabolizmus zveri.

Poškodzujú obličky, dýchací systém a tráviaci aparát, napríklad brzdením rastu bachorovej mikroflóry, čoho následkom sa zhoršuje stráviteľnosť krmiva.

V súvislosti s príjmom krmiva obsahujúceho toxické produkty húb trpí najmä mladá zver.

V závislosti od množstva prijatých toxínov dochádza k zápalovým zmenám a krvácaninám na slizniciach tráviaceho traktu, ďalej k poškodeniu pečene a obličiek, ako aj k poruchám v tvorbe a zrážanlivosti krvi.

Často je negatívne ovplyvnená aj činnosť reprodukčného ústrojenstva.

Nebezpečné sú aj klostrídie a listérie.

Príčinou takýchto zdravotne nevhodných krmív je prístup vzduchu, nedostatočný priebeh fermentačného procesu a nedostatočná úroveň pH.

Patogénne mikroorganizmy prosperujú, keď sa zvyšuje úroveň pH nad 5, teda pri silážach s nízkou kvalitou.

Vo vysoko kyslom prostredí spravidla neprežívajú.

Vplyv poškodenia siláže na príjem krmiva

Pri zisťovaní preferencie potravy pri jelenej zveri v experimentálnych podmienkach bola kvalitná kukuričná siláž nahradená pokazenou silážou, ktorá stála 14 dní na vzduchu.

Od momentu, keď sa začala zveri predkladať nekvalitná kukuričná siláž, začal výrazne stúpať príjem sena a obhryz kôry, pričom konzumácia siláže klesla.

Stráviteľnosť organickej hmoty čerstvej trávnej siláže bola stanovená na 62%.

Po 14 dňoch od otvorenia balíka poklesla využiteľnosť tohto krmiva pre jeleniu zver na hodnotu 40%.

Kontrola kvality siláže

Na stanovenie kvality siláží existujú normy, ktoré zaraďujú jednotlivé vzorky siláže do kvalitatívnych stupňov, teda akostných tried.

Na základe chemických analýz sa posudzuje obsah fermentačných produktov, ako sú alkoholy a mastné kyseliny, najmä kyselina maslová, octová a mliečna, ďalej obsah sušiny a pH.

V podmienkach poľovníckej praxe je potrebné siláž hodnotiť v prvom rade senzoricky, čiže prostredníctvom ľudských zmyslov.

Posudzuje sa pach, farba, štruktúra, sušina a znečistenie.

Podobne ako pri sene, aj pri siláži je potrebné, aby krmivo malo zodpovedajúcu farbu a vôňu, ktorú dokáže zhodnotiť poľovník priamo v teréne.

Odpudzujúci zápach je jasným signálom, že ide o nepoužiteľné krmivo.

Odber vzorky na chemický rozbor

Vzorka krmiva musí reprezentovať celý silážny balík alebo silážnu jamu, preto materiál odoberáme z viacerých miest.

Zo vzorky odstránime také časti, ktoré boli počas skladovania ovplyvňované vonkajšími faktormi, napríklad povrchové alebo postranné vrstvy, prípadne spodnú zatečenú časť.

Z analýz úplne vylúčime poškodené silážne balíky.

Vzorka sa po zmyslovom posúdení upraví na častice menšie ako 20mm rezaním, strúhaním, mixovaním alebo drvením.

Následne sa vzorka zmieša.

Ak vlhkosť znemožňuje mletie, predsuší sa pri teplote 55°C.

Potom sa vzorka upravuje mletím na laboratórnom mlynčeku so sitom 1mm.

Siláž a výživa prežúvavcov

Keďže kyslosť siláží sa pohybuje v závislosti od druhu spravidla od 4,21 do 5,2, ide o mimoriadne kyslé krmivá.

Pri silážach je potrebné pripomenúť, že ich nízke pH spôsobuje prekyslenie organizmu zveri, teda acidózu, a preto nie je žiaduce, aby zver prijímala siláž monodiétne, to znamená ako jediné krmivo.

Vo voľných revíroch spravidla k monodiétnemu príjmu nedochádza, keďže zver konzumuje aj inú potravu vrátane prirodzenej potravy, ktorú poskytuje prostredie.

Ohrozená je zver v intenzívnych chovoch, zverniciach a na farmách, kde môže byť odkázaná len na potravné zdroje poskytnuté chovateľom.

Normálna kyslosť bachora sa pohybuje v rozmedzí pH 6,2-6,8.

Ak dôjde k jej poklesu pod hodnotu pH 6, dochádza k narušeniu acidobázickej rovnováhy a redukcii bachorových mikroorganizmov, najskôr nálevníkov a neskôr aj baktérií.

Vo farmovom chove bol zaznamenaný prípad, keď jelenica potratila vo februári mláďa s hmotnosťou 4,1kg v dôsledku dlhodobého príjmu iba kukuričnej siláže.

Chovateľ súčasne predkladal aj seno, ale keďže malo veľmi nízku kvalitu, zver ho nekonzumovala.

Úloha sena, letniny a minerálnych doplnkov

Pri zostavovaní plánu prikrmovania je vhodné pripraviť aj kvalitné seno alebo letninu.

Príjmom sena, ako aj ďalších zdrojov štrukturálnej vlákniny, sa vyrovnáva pH v bachore.

V praxi je nevyhnutnosťou, aby seno bolo zveri k dispozícii ad libitum.

Na úpravu kyslosti siláží je možné v istých prípadoch primiešavať kŕmne vápno, uhličitan vápenatý, ktorý je cenovo prijateľný komponent a jeho význam spočíva v schopnosti neutralizovať kyslú reakciu siláže.

Zveri ho pridáme zamiešaný v krmive, pričom na dospelého jedinca jelenej zveri kalkulujeme 30g na deň.

Ak však zver konzumuje v dostatočnom množstve seno alebo letninu, minerálne doplnky k siláži v takomto prípade nie je potrebné používať.

Samotné sliny zvieraťa majú pufrovaciu schopnosť, keďže obsahujú zložky neutralizujúce kyslosť.

Acidobázická rovnováha bude zabezpečená len v prípade dostatočného príjmu štrukturálnej vlákniny, teda sena, letniny a ohryzu drevín, ktorej dostatočná konzumácia podporuje produkciu slín.

Jednou z príčin zvýšeného ohryzu drevín môžu byť aj chyby vo výžive zveri.

Keď je v dôsledku nesprávneho prikrmovania prežúvavá zver odkázaná na monodiétne jadrové krmivá alebo v niektorých prípadoch aj na siláže, je následne nútená ohrýzať vo zvýšenej miere porasty, kôru a konáriky, ktoré predstavujú zdroj štrukturálnej vlákniny.

Praktické zásady výberu konzervačnej metódy

1. Pri silážovaní zabezpečiť vhodný čas zberu, primeraný obsah sušiny, dostatok cukrov, správnu dĺžku rezanky a dôkladné utláčanie.
2. Pri ukladaní do silážneho žľabu venovať osobitnú pozornosť okrajom a stenám, pretože patria medzi kritické miesta.
3. Siláž zakryť vhodnou fóliou, ochrannou sieťkou a dostatočným zaťažením.
4. Pri výrobe sena sledovať rýchlosť sušenia a zabrániť nadmernému vylúhovaniu a odrolu lístkov.
5. Pri zhoršenom počasí využiť sušiaky, aktívne dosúšanie alebo upravený teplý vzduch.
6. Pri chemickej konzervácii dodržať správnu aplikačnú dávku a vhodnosť použitej látky pre konkrétny druh krmiva.
7. Pri hydroponickej výrobe kontrolovať teplotu, vlhkosť, čistotu, zavlažovanie a tvorbu plesní.
8. Pri skrmovaní konzervovaných krmív kombinovať kyslé krmivá so senom alebo iným zdrojom štrukturálnej vlákniny.
9. Poškodené silážne obaly opraviť bezprostredne po poškodení a takúto siláž skrmovať prednostne.
10. Krmivo s odpudzujúcim zápachom, plesňami alebo známkami druhotného kvasenia nepoužívať.

tags: #sposob #konzervovania #krmiva #pre #zvierata