Psy patria medzi najobľúbenejších domácich miláčikov na Slovensku. Aspoň jedného psa má doma 39 percent obyvateľov, pričom výrazné rozdiely vidno medzi mestom a vidiekom, medzi vekovými skupinami aj podľa počtu chovaných zvierat.
Prieskum agentúry Go4insight ukazuje, že psy majú v slovenských domácnostiach pevné miesto a väčšina obyvateľov k nim pristupuje pozitívne. Zároveň však dostupné údaje naznačujú, že presný počet psov na Slovensku sa môže líšiť podľa toho, či sa počítajú iba prihlásené psy, alebo aj zvieratá, ktoré nie sú evidované v samosprávach.
Koľko Slovákov má doma psa
Celkovo 39 percent obyvateľov Slovenska doma vlastní aspoň jedného psa. Vyplýva to z prieskumu agentúry Go4insight, ktorý sa uskutočnil na prelome mája a júna na vzorke 1 000 respondentov.
Štyri percentá Slovákov doma vlastnia dvoch a viac psov. To znamená, že väčšina domácností so psom chová jedného psa, zatiaľ čo viacpočetné chovy predstavujú menšiu, ale významnú časť vlastníkov.
| Ukazovateľ | Podiel |
|---|---|
| Domácnosti alebo obyvatelia s aspoň jedným psom | 39 percent |
| Ľudia, ktorí chovajú dvoch alebo viac psov | 4 percentá |
| Domácnosti s mačkou | 20 percent |
Prieskum ukazuje, že v mestách majú doma psa traja z desiatich obyvateľov (30 percent). Na vidieku je pes takmer u každého druhého Slováka (45 percent).
Rozdiel medzi mestom a vidiekom
Psy žijú viac na vidieku. Pes je priateľom človeka a v prípade 39% obyvateľov Slovenska tak blízkym, že je priamo súčasťou domácnosti.
V mestách vlastní aspoň jedného psa 30 percent obyvateľov, v obciach má psa 45 percent ľudí. Rozdiel medzi mestským a vidieckym prostredím tak predstavuje 15 percentuálnych bodov.
| Prostredie | Podiel ľudí so psom |
|---|---|
| Mestá | 30 percent |
| Vidiek a obce | 45 percent |
Vyšší podiel psov na vidieku môže súvisieť s väčším priestorom, rodinnými domami, záhradami a tradičným využívaním psa pri strážení objektov. Dostupné údaje však opisujú najmä rozdiel v podiele domácností, nie presné dôvody, pre ktoré sa tieto hodnoty líšia.
Koľko psov môže byť na Slovensku
Zaujímavosťou je, že na Slovensku bolo v roku 2024 približne 920 000 psov.
Pri odhadoch celkového počtu psov na Slovensku sa však objavujú aj výrazne nižšie čísla. Ak vychádzame z počtu narodených a zapísaných šteniat v plemenných knihách ktoré zastrešuje SKJ a zoberieme do úvahy minuloročný údaj, tak sa v predchádzajúcom roku zapísalo 7885 jedincov.
Z tohto množstva sa oficiálne vyviezlo do zahraničia 2097 psov a sučiek a naopak doviezlo sa 926 jedincov, teda zostatok z minuloročného stavu je 6714. v súčasnosti mohol byť 74.000.
Podarilo sa nám z niektorých samospráv obcí, mestečiek i mestských častí našich miest získať informácie ohľadne počtu prihlásených psov.
Kým napríklad v obci s približne 1600 obyvateľmi pripadá na 8 obyvateľov jeden pes, v prípade mesta s približne 20 tisíc obyvateľov je to jeden pes na 12 obyvateľov, tak v prípade najhustejšie obývanej mestskej časti je tento pomer 1 pes na 20 obyvateľov, aj keď treba poznamenať, že vzhľadom k rozdielnej výške poplatku za držanie psa vo veľkomeste a v obci, bude určité percento práve v mestách psej populácie „mimo zákona“.
| Typ sídla | Podiel alebo pomer |
|---|---|
| Obec s približne 1600 obyvateľmi | 1 pes na 8 obyvateľov |
| Mesto s približne 20 tisíc obyvateľmi | 1 pes na 12 obyvateľov |
| Najhustejšie obývaná mestská časť | 1 pes na 20 obyvateľov |
Ak by sme k prihláseným psom vo veľkých mestách pripočítali 15% psej populácie, a v obciach a mestečkách plus 5%, a výsledný priemerom by sme delili počet obyvateľov, tak by sme získali 434.400 psov.
Je pochopiteľné, že tieto počty sú len odhadované, avšak keď pred približne desiatimi rokmi hovorili odhady iných zdrojov o približne 300 tisíc psoch, tak v dnešnej dobe keď bol zaznamenaný v posledných rokoch nárast, tak reálne môže dnes byť na Slovensku naozaj viac ako 400 tisíc psov.
Jednotlivé údaje preto nemožno priamo zamieňať. Prieskum Go4insight uvádza podiel obyvateľov, ktorí majú psa doma, zatiaľ čo samosprávne a kynologické odhady sa pokúšajú určiť celkový počet zvierat. Rozdiely môžu súvisieť s metodikou, obdobím, evidenciou aj s tým, že nie všetky psy sú prihlásené na obci.
Koľko ľudí chová viac ako jedného psa
Dvoch alebo viacero psov chovajú štyri percentá ľudí.
Štyri percentá ľudí na Slovensku chovajú doma dokonca dvoch alebo viacero psov. Viac ako jedného psa majú v domácnosti skôr mladí ľudia do 26 rokov.
Vo veku 41 až 59 rokov vlastní psa 41 percent opýtaných, z toho päť percent aj dvoch alebo viacerých.
Ktoré vekové skupiny majú o psy najväčší záujem
O psy majú najväčší záujem ľudia do 26 rokov, polovica z nich sa v súčasnosti stará o vlastného psa, vyplýva z prieskumu.
Najväčší záujem o psov majú ľudia vo veku od 15 do 26 rokov. Vo veku 41 až 59 rokov vlastní psa 41 percent opýtaných, z toho päť percent aj dvoch alebo viacerých.
U ľudí v strednom veku alebo starších ľudí je podiel takých, ktorí majú doma psa, o niečo nižší. U ľudí v strednom veku alebo starších ľudí je podiel takých, čo majú doma psa, už o niečo nižší, ale stále veľmi vysoký.
Viac ako jedného psa majú v domácnosti skôr ľudia do 26 rokov. Najviac tých, ktorí ich majú veľmi radi, aj keď nie sú ich majiteľmi, je medzi mladými do 26 rokov.
Koľko Slovákov psa doma nemá
Viac ako polovica Slovákov momentálne psa doma nemá.
Aj keď viac ako polovica obyvateľov Slovenska momentálne psa doma nemá, u veľkej väčšiny z nich sú psy obľúbené a ľudia k nim majú pozitívny vzťah.
| Vzťah k psom | Podiel |
|---|---|
| Ľudia, ktorí majú psy radi | Viac ako 60% |
| Ľudia bez psa, ktorí majú psy veľmi radi | 27 percent |
| Ľudia bez psa, ktorí majú psy celkom radi | 36 percent |
| Ľudia bez psa s negatívnym postojom | Približne 15 percent |
Viac ako 60% má týchto štvornohých „chlpáčov“ rada a len približne 15% tých, čo doma psa nemajú, je naladených negatívne.
Celkom 27 percent ľudí nevlastniacich psa uviedlo, že majú psy veľmi radi a 36 percent ľudí uviedlo, že ich majú celkom radi.
Takmer dve pätiny obyvateľov Slovenska má psa doma (čo predpokladáme je prejav obľuby) a takmer ďalšie dve pätiny majú psov radi, len posledná pätina je naladená zdržanlivo alebo negatívne.
Psy sú obľúbenejšie ako mačky
Prieskum porovnáva aj obľúbenosť psov oproti mačkám. Autori konštatujú, že tu ide o veľký kontrast.
Mačku na Slovensku vlastní každý piaty obyvateľov Slovenska, teda 20 percent populácie. Celkovo 14 percent obyvateľov má aspoň jednu mačku, šesť percent opýtaných má dve a viac mačiek.
V porovnaní s mačkami, ktoré žijú v 20 percentách domácností, sa o ne tiež starajú skôr obyvatelia na vidieku než v mestách.
Mačky výrazne viac polarizujú, buď ich ľudia majú radi, alebo im vadia. U psov je to inak.
Kým psov má rado 63 percent, ktorí nemajú psa, mačky má rado 33 percent ľudí, ktorí nemajú mačku.
| Domáce zviera | Podiel vlastníctva alebo obľúbenosti |
|---|---|
| Obyvatelia so psom | 39 percent |
| Obyvatelia s mačkou | 20 percent |
| Ľudia bez psa, ktorí majú psy radi | 63 percent |
| Ľudia bez mačky, ktorí majú mačky radi | 33 percent |
Najčastejšie mená psov na Slovensku
Obľúbenými menami pre psa sú Beny/Benny a Rex/Rexo. Doma ich má približne päť percent majiteľov.
Nasleduje Bela/Bella, Rony, Riki či Bady/Baddy.
Mená psov na Slovensku sú veľmi pestré a na rozdiel od mačiek, ktoré majú často podobné mená, pri psoch je násobne ťažšie stretnúť „menovcov“.
Zdá sa, že pri pomenovaní psov sú Slováci omnoho kreatívnejší ako pri pomenovaní mačiek, čo tiež nepriamo svedčí o blízkom vzťahu majiteľov psov s ich štvornohými priateľmi.
V každom prípade, ak by sa stretlo na ulici viac ako 100 psov, je pravdepodobné, že sa tam nájdu aspoň piati psi s menom Benny alebo Beny a tiež približne piati s menom Rex alebo Rexo.
Psa s menom Beny má totiž doma približne 5% majiteľov psov a rovnako to platí aj pre meno Rex/Rexo.
Medzi ďalšie pomerne často sa vyskytujúce mená psov na Slovensku patria Bela/Bella, Rony a Riki.
Zaujímavé je, že prvých 7 najobľúbenejších mien psov na Slovensku začína písmenom „B“ alebo „R“.
Jedno z TOP10 najobľúbenejších mien psov má len niečo viac ako 20% všetkých psov, ktoré žijú v slovenských domácnostiach - pri mačkách tento podiel tvorí takmer 60% zo všetkých mačiek.
Aké krmivo dostávajú psy v slovenských domácnostiach
Cez 70 percent slovenských majiteľov psov kupuje svojmu psovi buď suché krmivo (38,6 percent), konzervu (18,7 percent) alebo jednorazové krmivo (13,3 percent).
Takmer 18 percent Slovákov svojim psím miláčikom varí, 35,3 percent opýtaných kupuje svojmu psovi suché krmivo, 20,6 percent konzervu a 8,8 percent uprednostňuje jednorazové krmivo.
| Typ stravy | Slovensko |
|---|---|
| Suché krmivo | 35,3 percent |
| Konzerva | 20,6 percent |
| Jednorazové krmivo | 8,8 percent |
| Varená strava | Takmer 18 percent |
Rôzne výsledky pri podiele suchého krmiva, konzerv a jednorazového krmiva pochádzajú z odlišne formulovaných alebo uvádzaných výsledkov prieskumu. Jeden údaj uvádza podiel nákupov jednotlivých typov krmiva, ďalší výsledky otázky o type stravy, ktorú pes konzumuje.
Cez 78 percent opýtaných sa domnieva, že suché krmivo spoločne s konzervami a "ľudským jedlom" poskytuje všetky nevyhnutné výživové zložky stravy pre ich psa.
Len necelých 16 percent Čechov svojim psím miláčikom varí.
Koľko psov žije vo svete
Psy, často označované za najlepšieho priateľa človeka, majú v domácnostiach po celom svete osobitné miesto.
Na celom svete žije približne 900 miliónov psov, z toho približne 500 miliónov ako domácich miláčikov.
Analýza populácie psov v jednotlivých krajinách nemá len akademický význam - má zásadný význam pre formovanie politík v oblasti ochrany zvierat, riadenie zdravia domácich zvierat a pochopenie trendov vo vlastníctve domácich zvierat.
Krajiny s najvyšším počtom domácich psov
Na čele sú Spojené štáty, ktoré sa môžu pochváliť odhadovaným počtom 90 miliónov domácich psov, čo zdôrazňuje ich silnú kultúru priateľskú k domácim zvieratám.
Brazília s 55 miliónmi psov je na druhej priečke, tesne za ňou nasleduje Čína s viac ako 54 miliónmi psov, pričom obe krajiny odrážajú prudký nárast vlastníctva domácich zvierat.
Nezanedbateľné sú aj údaje o Japonsku a Mexiku, ktoré majú 20, resp. 18 miliónov psov v domácnosti.
Zoznam pokračuje Ruskom so 17,55 milióna, Spojeným kráľovstvom s 12 miliónmi, Filipínami s 11 miliónmi, Nemeckom s 10,3 milióna a Indiou, ktorá ho uzatvára s 10,2 milióna.
| Krajina | Počet domácich psov |
|---|---|
| Spojené štáty | 90 miliónov |
| Brazília | 55 miliónov |
| Čína | Viac ako 54 miliónov |
| Japonsko | 20 miliónov |
| Mexiko | 18 miliónov |
| Rusko | 17,55 milióna |
| Spojené kráľovstvo | 12 miliónov |
| Filipíny | 11 miliónov |
| Nemecko | 10,3 milióna |
| India | 10,2 milióna |
Počet psov na 100 obyvateľov
Rozdelenie a počty ukazujú, ako kultúrne normy, ekonomické podmienky a urbanizácia ovplyvňujú vlastníctvo psov.
Tieto faktory zohrávajú podstatnú úlohu pri začleňovaní psov do spoločenského a rodinného prostredia, pričom zdôrazňujú ich význam nielen ako domácich miláčikov, ale aj ako kľúčových sociálnych, emocionálnych a ekonomických prispievateľov.
| Krajina | Počet psov na 100 obyvateľov |
|---|---|
| USA | 27 psov na 100 obyvateľov |
| Brazília | 26 psov na 100 obyvateľov |
| Austrália | 25 psov na 100 obyvateľov |
| Argentína | 23 psov na 100 obyvateľov |
| Mexiko | 21 psov na 100 obyvateľov |
| Rusko | 20 psov na 100 ľudí |
| Japonsko | 19 psov na 100 ľudí |
| Francúzsko | 18 psov na 100 ľudí |
| Spojené kráľovstvo | 17 psov na 100 obyvateľov |
| Nemecko | 15 psov na 100 obyvateľov |
Ako rastie počet psov vo svete
Od začiatku roku 2000, keď sa celosvetová populácia domácich psov pohybovala okolo 400 miliónov, sme svedkami neustáleho nárastu.
Do roku 2010 sa tento počet zvýšil na 450 miliónov, k čomu prispelo rastúce vlastníctvo domácich zvierat na rozvíjajúcich sa trhoch.
Fenomén rastúceho počtu domácich zvierat na úkor detí nie je náhodný.
Počet psov a zodpovednosť majiteľov
V chápaní našej legislatívy je pes vec, ktorá sa však občas zmení na odistenú zbraň.
Samozrejme, reťaz troch útokov v krátkom čase verejnosť znepokojila. Pre bulvár sa útoky psov stali odrazu témou, ktorá patrí na titulné stránky.
Množia sa útoky psov! - sotvakto môže v týchto dňoch takému titulku protirečiť.
Čo sa týka útokov psov, existujúce dáta nijako nepotvrdzujú, že by útokov psov s vážnymi následkami pribúdalo.
Polícia síce útoky psov špeciálne neeviduje, takisto nevieme, koľko ľudí je ročne ambulantne ošetrených po napadnutí psom.
Máme však k dispozícii údaj o ľuďoch hospitalizovaných na základe diagnózy W54, ktorá označuje uhryznutie psom (tieto údaje zhromažďuje Národné centrum zdravotníckych informácií).
| Obdobie alebo rok | Údaj |
|---|---|
| Roky 1995-2003 | V priemere 164 hospitalizovaných ľudí ročne |
| Od roku 2005 | V priemere 115 prípadov ročne |
| Rok 2008 | Prvýkrát menej ako 100 prípadov |
| Posledných desať rokov | 10 úmrtí po útoku psa |
| Rok 2003 | 3 usmrtenia |
| Rok 2007 | 3 usmrtenia |
Kým v rokoch 1995- 2003 bolo s touto diagnózou hospitalizovaných v priemere 164 ľudí ročne, od roku 2005 to bolo len 115 prípadov ročne, v roku 2008 to bolo dokonca prvý krát menej ako 100.
Na základe údajov Štatistického úradu zomrelo za posledných desať rokov po útoku psa 10 ľudí.
Štatisticky najhoršie boli roky 2003 a 2007, keď v každom z nich došlo až k trom usmrteniam.
Celkovo sa teda rozhodne nedá tvrdiť, že by sa situácia s útočiacimi psami v posledných rokoch zhoršovala.
Keďže dáta nepotvrdzujú naše mediálne dojmy, je otázne, či je vôbec nepopulistický dôvod na radikálnejšiu zmenu doterajšej legislatívy.
Navrhovatelia nových noriem však majú pravdu minimálne v tom, že po posledných tragických útokoch, ktoré znepokojili verejnosť, sa predsa len musí niečo zmeniť.
Útoky psov a právna zodpovednosť
V prvom rade spoločenské vnímanie zodpovednosti majiteľa za psa.
Hovorca bratislavskej krajskej polície František Peczár sa minulý týždeň vyjadril, že útok psa nie je kvalifikovaný ako trestný čin, lebo je posudzovaný ako priestupok.
„Takisto keď človek zomrie po útoku psom, nie je to trestný čin,“ vyjadril sa hovorca.
Nie je celkom jasné, či to myslel vážne, alebo došlo k dezinterpretácii jeho slov, ale uvedené slová nie sú celkom pravdivé.
Napokon, polícia už v minulosti viacerých majiteľov nebezpečných psov obvinila z prečinu (teda trestného činu) ublíženia na zdraví.
Ale je pravda, a nechcene to dokazujú aj slová hovorcu polície, že právne povedomie o zodpovednosti majiteľov je nízke.
Napokon aj zákon o chove psov z roku 2002 sa o útoku psa zmieňuje vo vzťahu k majiteľovi iba ako o priestupku.
Známy je aj pomerne nedávny prípad, keď v Bratislave na terase reštaurácie pohrýzol americký staffordshirský teriér osem - ročné dievča - ako informoval denník Nový čas, zasiahol ju len pár centrimetrov od hlavnej tepny.
Rodičia podľa denníka ohlásili napadnutie polícii, ktorá ich vyrozumela, že išlo iba o priestupok, nie trestný čin, keďže majiteľ psa nehuckal.
Majiteľovi psa napokon vyrúbili len 15-eurovú pokutu, čo je výrazne menšia sankcia než dnes dostať aj za pomerne banálny dopravný priestupok.
Pritom aj dnešné zákony umožňujú polícii a súdom posudzovať podobné prípady ako trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.
Aj preto by bolo zrejme najlepšie, keby poslanci novelizovali zákon o chove psov, v ktorom by bola prípadná trestnoprávna zodpovednosť majiteľa pomenovaná explicitne - aby bola úplne jasná policajtom, majiteľom psov aj verejnosti.
Majú byť niektoré plemená na zozname
Otázkou však je, či by naše zákony mali ísť ešte ďalej.
Poslanec Vladimír Jánoš zo Smeru chce predložiť zákon, ktorý by umožňoval prísnejší postih majiteľov, ktorých psy napadnú človeka, nech pôjde o akékoľvek plemeno.
Ministerstvo pôdohospodárstva sa chystá predložiť zákon, ktorý sa zameria na takzvané bojové plemená - majiteľ bude musieť mať chov schválený úradom, chov bude pod stálou kontrolou, majiteľ bude povinný preukázať, že je na chov odborne spôsobilý.
Ministerstvo ďalej ubezpečilo, že zákon bude natoľko prísny, „aby sa podobné útoky bojových plemien psov, a to nielen s následkom smrti, už v budúcnosti neopakovali“.
Ešte nepoznáme konkrétnu podobu ministerského zákona, ale ak by sa inšpirovala niektorými predlohami zo západnej Európy, kde je chov niektorých plemien obmedzený až zakázaný, išlo by o zlom v doterajšej miernej slovenskej legislatíve.
Samozrejme, prísny zákon si ľahko získa priazeň verejnosti, no narazí na nevôľu najmä zo strany kynológov, ktorí pojem bojové plemená odmietajú ako neodborný a nezmyselný.
Ale narazí aj na nevôľu zodpovedných majiteľov takýchto psov.
Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK navrhuje zamerať sa viac na výchovu a na socializáciu psov, teda na majiteľov, než na plemená a plánované reštrikcie chovu.
„Určite si myslím, že existujú plemená s genetickou predispozíciou k rôznym konfliktom, aj v styku s človekom. Selektívne regulovanie a sprísnenie chovu vybraných plemien však nemôže zlepšiť situáciu. Zlý chovateľ môže „vyrobiť“ aj z papierovo neškodného plemena zabijaka,“ uvádza dlhoročný chovateľ československých vlčiakov Lukáč.
Príklady regulácie v zahraničí
Napokon, podobné zákony platia aj v našom bližšom či vzdialenejšom okolí.
Vo Viedni vstúpil do platnosti zákon, podľa ktorého sú majitelia takzvaných bojových plemien povinní zaobstarať si „vodiaci preukaz pre psov“.
Majitelia nesmú byť zapísaný v trestnom registri, musia preto zložiť skúšku, pes má mať mikročip, musí mať náhubok a byť na vôdzke, majiteľ je tiež povinný poistiť psa na prípadné krytie škôd, ktoré by pes spôsobil.
Ale od nás na západ sú aj oveľa prísnejšie normy.
Napríklad v Dánsku nedávno výslovne zakázali chov 13 plemien (medzi nimi pitbula, amerického staffordshirského teriéra, amerického buldoga, argentínsku dogu či niektoré plemená stredoázijských ovčiakov).
Tým majiteľom, ktorí tieto plemená do júla 2010 chovali, psov samozrejme neodobrali, ale ich podrobili veľmi prísnym reštrikciám.
Chov niektorých druhov ako pitbul, pri ktorých nejde o kynológmi uznávané plemená, zakázali aj Francúzi.
Prísne zákony platia aj v Nemecku, kde sa v jednotlivých spolkových krajinách obmedzenia vzťahujú až na desiatky plemien psov.
Tamojšia legislatíva používa pojem „bojové psy“, v prípade ktorých konštatuje geneticky podmienenú nebezpečnosť alebo ich charakterizuje ako „psov, pri ktorých možno na základe ich špecifických rasových znakov, chovu aj výcviku hovoriť o vystupňovanej agresivite a nebezpečenstve pre človeka a zvieratá“.
Majitelia môžu dostať povolenie na chov iba v prípade, ak preukážu oprávnený záujem na držaní toho-ktorého plemena.
Prečo sú zoznamy nebezpečných plemien sporné
Ale potom je tu známy nemecký paradox: na žiadnom zozname potenciálne nebezpečných psov sa nenachádza nemecký ovčiak, ktorý sa spolu so svojimi krížencami radí k najčastejšie útočiacim psom.
Fakt, že vedie rebríčky útočiacich psov, nie je daný len tým, že sa v nemeckých rodinách ako národne obľúbený pes vyskytuje tak často.
Viaceré prieskumy v Nemecku preukázali, že v danom regióne útočil na človeka o čosi viackrát než by zodpovedalo jeho reprezentatívnemu zastúpeniu.
Za nebezpečnú rasu ho však považuje iba jeden švajčiarsky kantón.
Nemecká verejnosť, ktorá si toto plemeno v 20. storočí tak zamilovala, by s takýmto zaradením a tým pádom značným obmedzením či zákazom jeho chovu nikdy nesúhlasila.
No nielen na príklade nemeckého ovčiaka sa dá ilustrovať spornosť politicky motivovaných zoznamov „bojových plemien“.
Kynológov takisto hnevá, že na zoznamy nebezpečných bojových psov sa dostáva napríklad rotvajler.
Ešte pred rokom 1990 vo Veľkej Británii ani USA tento pes takmer vôbec nefiguroval v štatistikách útokov na človeka.
To sa neskôr zmenilo a v 90. rokoch už v USA tieto rebríčky viedol, a vytlačil z nich dovtedajších „agresorov“ dobermanov.
Čo sa stalo?
Dve veci: po prvé, Američania si rotvajlerov obľúbili a v niektorých regiónoch sa stali najpopulárnejším plemenom.
Bolo ich zrazu omnoho viac, preto stúpala pravdepodobnosť konfliktov s človekom.
Čo bolo horšie, psa si súčasne zaobstarávali ľudia, ktorí chceli pred svojím okolím imponovať fyzicky silným psom.
Rotvajler tak získal povesť bojového plemena, hoci na rozdiel od pitbulov sa v minulosti nevyužíval na zápasy.
Čo hovorí veda o nebezpečných plemenách
Existujú teda z hľadiska genetiky nebezpečné plemená, o ktorých hovoria zákony viacerých štátov?
Čo na to hovorí veda?
Tieto otázky si v štúdii Existujú nebezpečné rasy? položila rakúska výskumníčka Irene Sommerfeld-Stur, ktorá zobrala do úvahy všetky relevantné štúdie do roku 2005.
Výskumníčka na príklade jazvečíka poukázala na to, že na dnešné psy sa nedá pozerať očami 19. storočia.
Jazvečík bol kedysi poľovný pes, dokonalý na prácu pod zemou, kde vedel so svojou korisťou zviesť ľúty boj.
Dnes je to rodinný miláčik.
A podobne sa vďaka šľachteniu menili na rodinných a spoločenských psov aj iné psy, ktorá kedysi museli vynikať agresivitou - úspechy v šľach - tení boli možné aj preto, že v rámci jednej psej rasy je mimoriadne veľa genetických variantov.
Ďalšia významná odborníčka, Nemka Dorit Urd Feddersen-Petersen, vo svojich prácach tvrdí, že neexistujú nebezpečné psie plemená, ale len nebezpečné psie indivíduá.
Podľa nej nemožno dnes nájsť plemeno, ktoré by bolo samo osebe agresívnejšie než iné.
Aj podľa nej je pre budúce správanie psa kľúčové, v akých pomeroch žije ako šteňa v prvých týždňoch a mesiacoch života.
U tých šteniat, ktoré žili v škatuliach, bez možnosti výbehu a s minimálnym kontaktom s ľuďmi sa neskôr často objaví agresivita.
Ďalším rizikovým faktorom je výlučný chov v kotercoch, keď psy žijú bez sociálnych podnetov.
Najčastejšie spomínané plemená v štatistikách útokov
V článku sa v súvislosti s útokmi a reguláciou spomínajú najmä rotvajler, pitbul, kaukazský ovčiak, americký staffordshirský teriér, americký buldog, argentínska doga, doberman a nemecký ovčiak.
Samotná prítomnosť plemena v štatistike však neukazuje, že každý pes daného plemena predstavuje rovnaké riziko.
Počet psov daného plemena v populácii, spôsob chovu, výcvik, socializácia, dohľad majiteľa a podmienky, v ktorých zviera žije, môžu ovplyvniť počet zaznamenaných konfliktov.
Prieskum o vlastníctve psov
Všetky uvedené informácie pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 15-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov na prelome mája a júna 2021.
Prieskum bol realizovaný metódou Multimode - kombináciou osobného a online dopytovania.
Prieskum sa realizoval na vzorke 1000 respondentov vo veku od 15 do 79 rokov na prelome mája a júna. Robený bol metódou multimode - kombináciou osobného a online dopytovania.
Prieskum vykonala spoločnosť SANEP v novembri minulého roka medzi 17 348 majiteľmi psov v Českej republike a 4 359 majiteľmi psov na slovenskom pre spoločnosť Butcher 's Pet Care.
