Bradáč, nazývaný aj stredný bradáč, je stredne veľký pes s výraznými fúzmi a hustým obočím. Jeho živý temperament a pozoruhodný vnútorný pokoj z neho robia všestranného a sebavedomého spoločníka. Do rodiny bradáčov, do ktorej patria aj veľký bradáč a malý bradáč, je stredný bradáč najpôvodnejším typom plemena. Napriek dlhej histórii chovu a veľkej popularite, najmä v domovskom Nemecku, si dodnes zachoval svoj rustikálny vzhľad a pôvodnú povahu.
Stredný bradáč (Standard Schnauzer) je pôvodný, najstarší variant bradáča, z ktorého vznikli neskôr dve ďalšie veľkostné kategórie - veľký (obrí) a miniatúrny bradáč. Pes univerzálnej veľkosti a schopností, zovňajškom a vlastnosťami sa najviac približuje pôvodnému stajňovému pinčovi. Vďaka svojim pozitívnym povahovým vlastnostiam, pevnému zdraviu a pomerne nenáročnej starostlivosti sú bradáče obľúbenými rodinnými psami.
Pôvod a historický vývoj
Bradáč, pôvodne drsnosrstý variant pinča, pochádza z južného Nemecka a je známy už najmenej 500 rokov. Bradáč pochádza z Nemecka, konkrétne z Bavorska a jeho história siaha až do 14. storočia, kde bol obľúbeným pomocníkom pri farme, strážnym psom, a vďaka svojej ostražitosti a všestrannosti aj ochrancom majetku. Skupina bradáčov pochádza z dobytkárskej a ovčiarskej oblasti Wüttemberska a Bavorska a ich pôvod sa datuje už od 16. storočia, kedy bradáčom podobné psy plnili predovšetkým úlohu likvidátorov hlodavcov v stajniach a strážili usadlosti, či sprevádzali zapriahnuté kočiare.
Hoci sa dnes bradáče delia podľa veľkosti do troch samostatných plemien s osobitnými štandardmi, majú spoločných predkov s pinčami. Nimi boli stredne veľké zväčša drsnosrsté, málo elegantné sedliacke psy. Chovali ich predovšetkým v južnom Nemecku, ale vlastne aj v ďalších stredoeurópskych krajinách vrátane našej (kde ich nazvali stajňový pinč), ako univerzálnych pomocníkov v stajniach pri ničení nepríjemných hlodavcov aj pri strážení príbytkov, aj ako sprievodcov furmanov.
Ako takzvaný “potkaniar” odháňal potkany, myši a iných škodcov od stajní a stodôl svojho pána. Bol známy pod názvom „Rattler“ alebo „Rat Tailer“ vďaka svojej schopnosti loviť škodcov a na dedinských hospodárstvach bol obľúbeným pomocníkom a ochrancom proti myšiam a potkanom. Bradáča pôvodne používali v južnom Nemecku ako stajňového psa, lebo sa v spoločnosti koní cítil zvlášť dobre. Horlivo naháňal hlodavce, aby ich v okamihu usmrtil, čo mu vynieslo ľudové meno potkaniar.
Tento robustný a odvážny pes však neodháňal hlasným štekotom len hlodavce, ale aj prípadných zlodejov, ktorí sa priblížili k statku. V minulosti sa využíval aj na ochranu kočiarov pred zlodejmi a na ochranu stád. Jeho veľká vytrvalosť, ostražitosť a úzke puto s koňmi, v ktorých blízkosti sa pinč vždy dobre cítil, mu priniesli ďalšiu úlohu: stráženie cestujúcich. Celé dni sprevádzal koče na ich dlhých cestách cez lúky a lesy a chránil ich pred prepadnutím. Jeho štekot často stačil na to, aby útočníci utiekli.
V 19. storočí sa tento mimoriadne spoľahlivý a všestranný “stajňový pinč” vyskytoval takmer v každom meste na juhu Nemecka. Počiatky čistokrvného chovu stredných bradáčov sú zaznamenané koncom 19.storočia, kedy sa chovatelia nemohli dlho zhodnúť na tvare jeho hlavy. O skok od stajňového pinča k uznávanému čistokrvnému psovi sa zaslúžil najmä chovateľ Max Hartenstein z Württemberska, ktorý začal s cieleným chovom bradáčov v roku 1882.
O 13 rokov neskôr, v roku 1895, bol v Nordhausene založený prvý chovateľský klub, ktorý sa zaoberal všetkými odrodami plemena pinč a v závislosti od štruktúry srsti ich nazval “hladkosrstý” (dnes nemecký pinč) alebo “hrubosrstý pinč” (dnes bradáč). Prvý klub chovateľov bradáčov bol založený v roku 1895 v Nemecku. Pri zakladaní klubu pinčov a bradáčov v roku 1895 bol vedený ako drsnosrstý pinč.
Na naliehanie Bavorského klubu bradáčov, založeného v Mníchove v roku 1907, boli tieto dve plemená oddelené a hrubosrsté psy dostali dnes známe meno “bradáč”. Názov „bradáč“ je odvodený od typického vzhľadu tohto plemena - výraznej „brady“ a „fúzov“, ktoré spolu s huňatými obočiami tvoria jeho nezameniteľný výzor. Na odlíšenie od svojho staršieho brata, veľkého bradáča, a od svojho menšieho brata, malého bradáča, sa nazýval aj “stredný bradáč“.
Zaradenie podľa FCI
Medzinárodná kynologická federácia (FCI) má rôzne štandardy plemien pre všetky tri plemená bradáčov (malý, stredný a veľký bradáč). Stredný bradáč je zapísaný pod štandardným číslom 182 a patrí do skupiny 2, sekcie 1 “pinče a bradáče”. FEDERATION CYNOLOGIQUE INTERNATIONALE (AISBL) 18. 4. 2007FCI - Štandard č. 182BRADÁČPÔVOD: NemeckoDátum publikácie oficiálneho štandardu: 6. 3. 2007Použitie: Strážny a sprievodný pesKvalifikácia FCI : 2. Skupina pinče a bradáče - molosy - švajčiarske salašnícke psySekcia 1 pinče a bradáče.Bez skúšky
Vzhľad a typické znaky
Najtypickejšími znakmi bradáča sú nepochybne jeho husté obočie a výrazné fúzy. Od nemeckého pinča, ku ktorému bradáč pôvodne patril, ho odlišuje najmä hrubá srsť. Stredný bradáč najviac zodpovedá pôvodnému vzhľadu a v priebehu histórie plemena sa výrazne nezmenil. Hoci sa srsť a farba, ako aj tvar hlavy a chrbta mierne zmenili, bradáč si zachoval svoj rustikálny vzhľad.
Drsnosrstý kompaktný pes štvorcového formátu. CELKOVÝ VZHĽAD: stredne veľký, mocný, skôr zavalitý ako štíhly, drsnosrstý. DOLEŽITÉ PROPORCIE:kvadratická stavba, pričom výška v kohútiku približne zodpovedá dĺžke tela. Celková dĺžka hlavy (od špičky ňucháča po výbežok medzitemennej kosti) zodpovedá polovičke dĺžky chrbta (od kohútika po nasadenie chvosta).
Má pevnú a svalnatú stavbu tela kvadratického formátu so silnou a predĺženou lebkou. Hlava mocná a pretiahnutá, opticky ju zväčšujú fúzy, ktoré vytvárajú dojem hranatosti. Hlava má mať správne proporcie k mocnému telu. Čelo je ploché a prebieha bez záhybov a paralelne s chrbtom nosa. Stop: zvýraznený nadočnicovými oblúkmi.
Nosná huba: ňucháč je dobre vyvinutý s veľkými dierkami a vždy čierny. Papuľa: končí tupým klinom. Chrbát nosa je rovný. Pysky: čierne, pevné, hladko priliehajú k čeľustiam. Kútiky uzavreté. Čeľuste / zuby: silná horná a dolná čeľusť. Úplný chrup (42 zubov podľa normy) je mohutne vyvinutý, so správnym zhryzom a čisto biely. Žuvacie svalstvo je dobre vyvinuté , pričom silno vyvinuté líca nesmú rušiť obdĺžnikový tvar hlavy (s bradou).
Oči: stredne veľké, oválne, nasmerované dopredu, tmavé, so živým výrazom. Viečka dobre priliehajú. Sklopené uši v tvare písmena V sú vysoko posadené a tesne priliehajú k hlave. Uši: sklopené uši, vysoko nasadené, v tvare v, okraje uší priliehajú k lícam a sú rovnako nesené, otočené dopredu smerom k spánkom, pričom paralelný ohyb nemá presahovať temeno. Uši sú malé, zľahka preklopené.
Krk: silná, svalnatá šija je vyklenutá. Krk prechádza harmonicky do kohútika. Silno nasadený, štíhly, elegantne klenutý, hodí sa k celkovej mohutnosti psa. Koža na hrdle je napnutá a prilieha bez záhybov.
Horná línia: od kohútiku dozadu mierne klesá. Kohútik: tvorí najvyššie miesto hornej línie. Chrbát: silný, krátky a pevný. Bedrá: krátke, silné a hlboké. Odstup od posledného rebra po bedrá je malý, takže pes je kompaktný. Kríže: mierne zaoblené, nebadane prechádzajú do nasadenia chvosta. Hrudník: primerane široký, oválny v priereze, dosahuje po lakte. Predhrudie je dobre vyznačené hrudnou kosťou. Spodná línia a brucho: slabiny nie sú príliš vtiahnuté, tvoria so spodnou líniou hrudníka pekne zaoblenú líniu.
Typický je dnes aj jeho vzadu klesajúci chrbát so stredne veľkým šabľovitým alebo kosákovitým chvostom. Chvost: ponechaný v prirodzenej forme. Cieľom chovu je šabľovitý alebo kosákovitý chvost. Chvost sa dnes už neskracuje a je stredne dlhý, mierne stočený nahor.
Hrudné končatiny:Všeobecne: hrudné končatiny sú pri pohľade spredu robustné, rovno a nie úzko postavené Predlaktia sú pri pohľade zo strany rovné. Plecia: lopatka tesne prilieha k hrudníku, je na oboch stranách mohutne svalnatá a prečnieva cez výbežky stavcov chrbtice. Pokiaľ možno šikmo a dobre dozadu uložená, s horizontálou zviera uhol 50° . Ramená : dobre priliehajú k telu, sú silné a svalnaté. Uhol s lopatkou asi 95 až 105°. Lakte: dobre priliehajú, nie sú vtočené ani vytočené. Predlaktia: zo všetkých strán úplne rovné, dobre vyvinuté a svalnaté. Kĺby nadprstia: silné, stabilné, iba nepatrne odlišné od štruktúry predlaktia. Nadprstia: pri pohľade spredu zvislé, pri pohľade zo strany mierne zošikmené, silné, mierne pružné. Predné labky: krátke a okrúhle, prsty priliehavé, klenuté (mačacie labky), s krátkymi tmavými pazúrikmi a hrubými vankúšikmi.
PANVOVÉ KONČATINY:Všeobecne: pri pohľade zo strany šikmo postavené, zozadu paralelné, nie úzko postavené. Stehno: primerane dlhé, široké s mocným svalstvom. Koleno: nemá byť vtočené ani vytočené. Predkolenie/ holeň: dlhé a silné, šľachovité, prechádzajú do silnej päty. Päty: výrazne vyvinuté, silné, stabilné, nie sú vtočené ani vytočené. Podpätie: krátke, postavené zvislo. Zadné labky: krátke prsty sú klenuté a tesne priliehajú. Pazúriky krátke a čierne.
POHYB: pružný, elegantný, obratný, voľný a priestranný. Hrudné končatiny pokiaľ možno ďaleko vykračujú, panvové končatiny dávajú pružný a výdatný záber. Hrudná končatina na jednej strane a panvová na druhej strane sa súčasne pohybujú dopredu. Chrbát, šľachy a kĺby sú pevné. KOŽA: po celom tele tesne prilieha.
Veľkosť, hmotnosť a porovnanie s ostatnými bradáčmi
Stredný bradáč patrí - ako už názov napovedá - k stredne veľkým psom. V kohútiku dosahuje výšku 40 až 50 cm a váži v priemere 14 až 20 kg. Výška v kohútiku sa pohybuje medzi 45 až 50 cm, hmotnosť medzi 14 až 20 kg. Veľkosť je pritom najdôležitejším rozlišovacím kritériom medzi malými, strednými a veľkými bradáčmi, ktoré sú si povahovo veľmi podobné.
Bradáč sa vyskytuje v rozličných veľkostiach. Rozoznávame veľkého bradáča, stredného bradáča a malého bradáča. Rozličné veľkosti bradáčov sa pohybujú od 30 do 70 cm. Hmotnosť sa pohybuje od 5 do 35 kg. Veľkosť: Malý bradáč v kohútiku 30-35 cm, stredný bradáč 45-50 cm, veľký bradáč 60-70 cm. Tieto rozličné veľkostné formy bradáča majú mnohé spoločné príznaky. Celkovo pôsobí ich stavba tela mierne podsaditým, takmer zavalitým dojmom.
| Typ bradáča | Výška v kohútiku | Hmotnosť |
|---|---|---|
| Malý bradáč | 30-35 cm | 5 do 35 kg |
| Stredný bradáč | 45-50 cm | 14 až 20 kg |
| Veľký bradáč | 60-70 cm | 5 do 35 kg |
Srsť a farebné varianty
Rustikálny vzhľad “drsnosrstého pinča”, ako sa tento typ psa pôvodne nazýval, je daný najmä jeho tvrdou, drsnou a stredne dlhou srsťou, ktorá by nemala byť ani huňatá, ani vlnitá. Srsť bradáča je drsná a chráni pred poveternostnými vplyvmi. Je stredne dlhá. Srsť: má byť drôtovitá, tvrdá a hustá. Pozostáva s hustej podsady a s nie príliš krátkej, tvrdej priliehavej krycej srsti. Krycia srsť je drsná, dostatočne dlhá, aby sa jej textúra dala odskúšať, nemá byť strapatá ani zvlnená.
Srsť na končatinách má tendenciu nebyť taká tvrdá. Na čele a ušiach je krátka. Typická je tvorba nie príliš mäkkej brady a hustého obočia, ktoré trochu tieni oči. Hrubá a drsná krycia srsť s hustou podsadou sa podľa štandardu dnes vyskytuje v čisto čiernej farbe alebo vo farbe „korenie a soľ“. K farbám osrstenia patrí tak čierna, ako aj sfarbenie typu „soľ a korenie".
Prípustné sú odtiene od tmavej oceľovej až po strieborno sivú. Všetky farebné varianty by mali mať tmavú masku, ktorá ladí s príslušnou farbou srsti, a zároveň zdôrazňuje typický výzor bradáča. Pre sfarbenie korenie a soľ je cieľom chovu stredný odtieň, s rovnomerne rozmiestneným, dobre sfarbeným „korením“ a sivou podsadou. Prípustné sú odtiene od tmavej oceľovej po strieborno sivú. Všetky farebné odtiene musia mať tmavú masku, ktorá sa hodí k farebnému odtieňu a podporuje výraz.
Povaha a temperament
Bradáče majú silnú osobnosť s mnohými povahovými črtami, ktoré si zdanlivo odporujú. Sú mimoriadne živé, ale vnútorne veľmi vyrovnané, oddané, no aj tvrdohlavé, odvážne a ostražité, a ešte k tomu aj hravé. Stredný bradáč je známy svojou inteligenciou, energiou a ochranným inštinktom. Tento pes je odvážny a nezávislý, ale zároveň hlboko lojálny svojej rodine.
POVAHA / SPRÁVANIE: typickými povahovými rysmi sú jeho živý temperament v spojení s rozvážnym pokojom. Vyznačuje sa dobromyseľnosťou, hravosťou a príslovečnou oddanosťou pánovi. Je veľmi milý k deťom, neúplatný, obozretný a napriek tomu príliš nešteká. Bradáče sú ostražité. Pripisuje sa im odvaha, smelosť, priebojnosť a hovorí sa o nich, že sú hrdé. Sú mimoriadne inteligentné, učenlivé a nebojácne. Považované sú aj za hravé a dobromyseľné plemeno.
Veľmi temperamentný, bystrý a pozorný pes. Mimoriadne inteligentné, učenlivé, nebojácne psy športovej postavy aj ducha. Stredný bradáč je temperamentný, učenlivý a bystrý pes, milý k domácim, ostražitý a nedôverčivý k cudzím. Je sebavedomý a nerád sa podriaďuje. Je to pes so silnou osobnosťou, ktorý ale dôslednou výchovou dokáže priniesť veľa radosti a cvičiteľských úspechov.
Býva úzko spätý so svojim pánom, vždy pripravený ho brániť. Bradáče svojich ľudí milujú a najradšej by boli stále s nimi. Tieto dobromyseľné a hravé psy si veľmi dobre rozumejú najmä s deťmi. Bradáč sa dobre správa k deťom, ale keďže je to pes s výraznou osobnosťou, je potrebné zabezpečiť jeho správnu socializáciu už od šteňacieho veku.
Voči cudzím osobám môže byť trochu rezervovaný, ale správnym vedením a socializáciou sa z neho stáva vyrovnaný pes. Vďaka svojej vysokej ostražitosti a zdravej nedôvere voči cudzím ľuďom a situáciám sú bradáče nielen ideálnymi rodinnými psami, ale aj vynikajúcimi strážnymi psami, ktorí by v prípade nebezpečenstva síce odvážne a nebojácne bránili svojich ľudí, ale nikdy by sa nesprávali príliš agresívne alebo nervózne.
Výchova, socializácia a výcvik
Bradáče sú veľmi živé a sebavedomé psy, ktoré sú občas dosť tvrdohlavé a dominantné. Preto potrebujú včasnú socializáciu a dôsledný výcvik, ako aj dostatok pohybu a aktivít, ktoré ich zamestnajú. Niektoré bradáče majú pre svoje silné sebavedomie a bystrosť tendenciu byť dominantné a preberať kontrolu, keď majú pocit, že ich majiteľ nemá situáciu pod kontrolou.
Na druhej strane, majiteľa, ktorý ich vie fyzicky aj psychicky zamestnať, a má k nim laskyplný ale dôsledný prístup, budú ochotne počúvať. Pri správnom prístupe a výcviku sa z bradáčov stávajú mimoriadne oddané a poslušné psy, ktoré verne stoja pri svojej rodine. S láskyplnou dôslednosťou a trpezlivosťou sa bradáče dajú dobre vycvičiť. Pod správnym vedením sa dá potlačiť aj ich občasná dominantnosť.
Bradáč je veľmi inteligentné plemeno s výbornou pamäťou, čo znamená, že výcvik by mal byť dôsledný, láskavý a motivujúci. Všetky bradáče potrebujú dôslednú výchovu a výcvik od ranej mladosti, pretože ináč pri ich temperamente môžu nastať problémy (s privolaním, s konfliktmi s inými psami a pod.). Učia sa však ochotne a rady a pri troche úsilia ich zvládne aj začiatočník.
Zvláda bez problémov služobný výcvik ochranára i stopára. U nás sa všetky bradáče pokladajú za služobné psy. Môžu skladať aj najvyššie skúšky z výkonu a zúčastňovať sa na všetkých súťažiach.
How to get started in Dog Agility | Dog Tips and Tricks
Pohyb, aktivity a psie športy
Majitelia bradáčov by si mali byť vedomí toho, že ich pes má od prírody veľmi živý temperament a obrovskú výdrž. Na programe dňa by určite mali byť výdatné prechádzky alebo návšteva športovej školy pre psov. U psov, ktorí nie sú dostatočne zamestnaní, sa často vyvinie nežiaduce správanie.
Majitelia bradáčov by mali byť radi aktívni. Mali by ste aktívne športovať a mať dostatok času, aby ste svojmu vytrvalému psovi mohli ponúknuť dostatok pohybu. Pohybujú sa rady a veľa, potrebujú vybiť svoj temperament. Nielen veľký bradáč, ale aj jeho menšie formy potrebujú veľa pohybu a pravidelný výbeh.
Psie športy ako agility, obedience alebo tiež mantrailing sú dobrým spôsobom, ako tohto šikovného a aktívneho štvornohého priateľa zamestnať po psychickej aj fyzickej stránke. Toto plemeno sa často využíva v rôznych psích športoch, ako je agility, obedience, či dogdancing, kde vyniká svojou rýchlosťou, bystrosťou a zmyslom pre spoluprácu. Dobre zvláda služobný výcvik, ako i psie športy typu agility.
Život v rodine a vhodné prostredie
Bradáče už dlhší čas patria k obľúbeným a populárnym rodinným psom. Prostredie s mnohými deťmi si užívajú. Vďaka tejto všestrannosti sú to univerzálne prispôsobivé psy, ktoré sa cítia ako doma v úlohe verných rodinných psov, ako aj nebojácnych strážnych psov či vytrvalých pracovných psov. Za predpokladu, že majú po svojom boku sebavedomého majiteľa, ktorý vie, ako primerane reagovať na rôzne vlastnosti bradáča.
Je teda zrejmé, že títo spoločenskí štvornohí priatelia sú absolútne nevhodní na to, aby boli dlhodobo ponechaní osamote alebo dokonca držaní v koterci. Nie je ideálny pre časovo vyťaženého majiteľa, pretože potrebuje nielen pohyb, ale aj mentálne podnety a pravidelný kontakt s rodinou. Skúsenosti so psami sú výhodou, keďže bradáč býva tvrdohlavý a potrebuje dôsledný výcvik.
Ak majú bradáče dostatok pohybu a aktivít, môžu byť chované aj v mestskom byte. Tento pes sa hodí do rodinného domu so záhradou, ale dokáže sa prispôsobiť aj životu v byte za predpokladu, že bude mať dostatok pohybu. Je nepodplatiteľným strážnym psom a vďaka svojej veľkosti je schopný uspokojiť sa s malým priestorom v byte. Skvelý strážny a sprievodný pes hodiaci sa na vidiek, ale aj do mestského bytu pri adekvátnom pravidelnom vyťažení.
Mali by ste si však uvedomiť, že bradáče sú veľmi ostražité psy, ktoré rýchlo začnú štekotom “hlásiť”, len čo započujú neznámy hluk. Cieleným výcvikom je však možné dostať štekanie pod kontrolu a vyhnúť sa problémom so susedmi.
Starostlivosť o srsť a bežná údržba
Drsná, tvrdá srsť bradáča si vyžaduje primeranú starostlivosť. Husté fúzy a dlhá srsť by sa mala pravidelne česať, aby sa odstránili nečistoty a zabránilo sa plstnateniu srsti. Vzhľadom na hustú srsť, ktorá má tendenciu plstnatieť, je potrebné pravidelné česanie aspoň raz týždenne a špeciálne trimovanie každé tri mesiace, čo je typické pre plemená s hrubou srsťou.
V opačnom prípade postačí, ak psovi dvakrát až trikrát ročne srsť ostriháte. Treba ich 3-4 razy ročne trímovať, pretože bez úpravy srsti rýchlo strácajú svoju eleganciu a krásu. Je potrebné ju pravidelne upravovať trimovaním a fúzy zastrihávať. Môžete sa to naučiť sami na špeciálnych kurzoch alebo navštíviť psí salón, v ktorom majú skúsenosti so strihaním srsti bradáčov.
Pravidelná kontrola a čistenie uší a zubov je dôležitá, aby sa predchádzalo zápalom. V prípade mokrého krmiva by ste mali myslieť na to, že veľké množstvo krmiva pravdepodobne uviazne vo fúzoch bradáča.
Zdravie a možné riziká
Jednoznačnou výhodou čistokrvného psa zo serióznych rúk je určite jeho zdravie. Komplexné zdravotné testy pred chovom znižujú riziko dedičných ochorení. Bradáč je teda stále pomerne zdravé a odolné plemeno psa, u ktorého sa vážnych zdravotných problémov zvyčajne obávať nemusíte. Bradáč je odolné a zdravé plemeno, avšak môže byť náchylné na niektoré genetické choroby.
Ako u všetkých stredne veľkých a veľkých plemien psov, aj u stredného bradáča sa môže vyskytnúť obávaná dysplázia bedrových kĺbov (DBK). Vyšetrenie bedrového kĺbu je preto povinné pre všetky chovné zvieratá. Bradáč je odolné a zdravé plemeno, avšak môže byť náchylné na niektoré genetické choroby, ako sú dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, progresívna atrofia sietnice či občasné alergie na potraviny.
Okrem toho sa zdá, že bradáče sú všeobecne náchylné na nádory, ktoré vznikajú napríklad na prstoch na nohách alebo na sliznici ústnej dutiny. U bradáčov sú známe aj prípady očného ochorenia PRA (progresívna atrofia sietnice) a srdcových ochorení. Väčšinou sa v dobrej kondícii dožívajú vysokého veku.
Mali by ste si tiež uvedomiť, že kastrácia by sa u tohto plemena nemala vykonávať, pokiaľ nie je nevyhnutná. Po zákroku sa u bradáčov často vyskytuje obezita a inkontinencia moču.
Výživa a kŕmenie
Samozrejme, zdravie bradáča nezávisí len od toho, či pochádza z renomovaného chovu. Aj vy ako majiteľ môžete zdravie svojho zvieraťa významne ovplyvniť. Okrem druhovo vhodného chovu sem patrí aj vyvážená a zdravá strava, ktorá vášmu štvornohému priateľovi dodá všetky dôležité živiny a podporí jeho vitalitu.
Potreba živín psa nezávisí ani tak od jeho plemena, ako skôr od jeho veku, aktivity a hmotnosti. Napríklad šteňatá alebo psy v období rastu potrebujú iné krmivo ako dospelé psy a staršie psy, ktoré sú už kľudnejšie a menej sa pohybujú, alebo ako dospelé psy, ktoré trávia každý deň niekoľko hodín na športovisku pre psov.
Orientačne môžete počítať s približne 15 g mäsa, 7,5 g zeleniny a 7,5 g ryže na kilogram telesnej hmotnosti. Bradáč s hmotnosťou 15 kg preto potrebuje približne 230 g mäsa denne. Vzhľadom na jeho energickú povahu je vhodné rozdeliť dennú dávku do dvoch porcií, čo pomôže predchádzať nadváhe a podporí zdravé trávenie.
| Zložka | Orientačné množstvo na 1 kg hmotnosti |
|---|---|
| Mäso | 15 g |
| Zelenina | 7,5 g |
| Ryža | 7,5 g |
Bez ohľadu na to, ako veľmi váš pes žobre o jedlo, mali by ste dodržiavať množstvo krmiva, ktoré vám odporučil váš chovateľ alebo veterinár. Niektoré bradáče majú “zdravý apetít” a pri nesprávnom kŕmení sa u nich môže vyvinúť obezita, ktorá môže spôsobiť mnohé zdravotné problémy. Pokiaľ ide o spôsob kŕmenia psa, t. j. či suchým krmivom, mokrým krmivom alebo doma varenou či surovou stravou, v podstate neexistujú žiadne obmedzenia. Každá forma kŕmenia má svoje výhody a nevýhody a v konečnom dôsledku závisí od vášho postoja a vašich možností.
Ako vybrať šteňa a zodpovedného chovateľa
Napriek tomu sa však medzi chovateľmi bradáčov nájdu aj “čierne ovce”, ktorým ide predovšetkým o extravagantný vzhľad a rýchly zisk, a nie o zdravie a stabilnú povahu. Ak uvažujete o kúpe bradáča, mali by ste si teda výber potenciálnych chovateľov dôkladne preveriť. Chovateľov, ktorí ponúkajú svoje šteniatka bez papierov, lákajú vás na internete roztomilými fotografiami šteniatok alebo ich predávajú za smiešne ceny a nestarajú sa o to, do akých rúk sa dostanú, by ste mali zo svojho zoznamu vyškrtnúť.
Určite nie sú tou správnou voľbou, pokiaľ hľadáte ako nového člena rodiny psa, ktorý je zdravý a spoločensky prijateľný. Prvým správnym krokom je kontaktovať najbližší oficiálny chovateľský klub bradáčov. Tu môžete získať informácie o registrovaných chovateľoch a stave šteniat, ako aj o plemene všeobecne.
Keďže bradáč má široký repertoár povahových vlastností, dôraz na chov sa môže u jednotlivých chovateľov líšiť. Zatiaľ čo niektorí kladú väčší dôraz na získanie odolného a robustného pracovného psa, iní podporujú najmä sociálne a rodinné vlastnosti tohto plemena, ako je dobrá povaha a ochota učiť sa. Pred kúpou šteňaťa by ste si preto mali uvedomiť, aké máte od svojho bradáča očakávania a či sa zhodujú s očakávaniami chovateľa.
Chovateľ vás prijme u seba doma a ochotne vám ukáže svoju chovnú stanicu a matku šteniatok. Chovateľ spĺňa oficiálne požiadavky na chov a má všetky potrebné dokumenty s oficiálnym logom FCI. U svojich psov vykonal všetky predpísané zdravotné kontroly a v prípade potreby nechal vykonať aj ďalšie dobrovoľné testy. Chovateľ sa vás podrobne opýta na vašu životnú situáciu a dôkladne preverí, či ste pre bradáča vhodným majiteľom. Patria sem napríklad otázky o vašej rodine, práci, zdravotnom stave a mieste vášho bydliska. Chovateľ by vás v žiadnom prípade ku kúpe šteniatka nemal presviedčať.
Využitie a praktická univerzálnosť
Použitie: Strážny a sprievodný pes. Všetky bradáče sú dobrí strážcovia. Stredné bradáče bývajú neobyčajne temperamentné, aj tak ich však možno spolu s malými bradáčmi odporúčať športovo založeným ľudom aj ako výborných spoločníkov. Skvelý strážny a sprievodný pes hodiaci sa na vidiek, ale aj do mestského bytu pri adekvátnom pravidelnom vyťažení.
Aj napriek svojim strážnym inštinktom sa dá veľmi dobre ovládať a vychovávať. Vďaka tejto všestrannosti sú to univerzálne prispôsobivé psy, ktoré sa cítia ako doma v úlohe verných rodinných psov, ako aj nebojácnych strážnych psov či vytrvalých pracovných psov.
Pre koho je stredný bradáč vhodný
Bradáč je pes pre aktívneho majiteľa, ktorý má dostatok času na každodenné dlhé prechádzky a výcvikové aktivity. Patrí medzi aktívne plemená, ktoré si vyžadujú dôsledného a skúseného majiteľa. Ak si chcete zaobstarať bradáča ako nového člena rodiny, mali by ste si uvedomiť niekoľko ďalších vecí.
Za predpokladu, že majú po svojom boku sebavedomého majiteľa, ktorý vie, ako primerane reagovať na rôzne vlastnosti bradáča. Skúsenosti so psami sú výhodou, keďže bradáč býva tvrdohlavý a potrebuje dôsledný výcvik. Učia sa však ochotne a rady a pri troche úsilia ich zvládne aj začiatočník.
Pri správnom prístupe a výcviku sa z bradáčov stávajú mimoriadne oddané a poslušné psy, ktoré verne stoja pri svojej rodine. Na druhej strane, majiteľa, ktorý ich vie fyzicky aj psychicky zamestnať, a má k nim laskyplný ale dôsledný prístup, budú ochotne počúvať.