Anglický preklad slovného spojenia „švajčiarsky pes s vodítkom“ je “Swiss dog with a leash”. Ak však ide o konkrétne plemeno, prirodzenejšie a presnejšie je použiť výraz “a Saint Bernard on a leash”, teda „bernardín na vodítku“.
Saint Bernard, po slovensky bernardín, je veľké pracovné plemeno spojené so Švajčiarskom, Alpami a historickými záchrannými výpravami v horských priesmykoch. Je známy pokojnou povahou, výraznou silou, oddanosťou ľuďom a charakteristickým bielo-hnedým sfarbením.
Anglické preklady výrazu
| Slovenský výraz | Anglický preklad | Význam |
|---|---|---|
| švajčiarsky pes s vodítkom | Swiss dog with a leash | Všeobecný opis psa zo Švajčiarska, ktorý je vedený na vodítku |
| bernardín na vodítku | a Saint Bernard on a leash | Najpresnejší výraz pre konkrétne plemeno |
| svätobernardský pes na vodítku | a Saint Bernard dog on a leash | Opis bernardína vedeného na vodítku |
| švajčiarsky bernardín na vodítku | a Swiss Saint Bernard on a leash | Zdôrazňuje švajčiarsky pôvod plemena |
Ak chcete vytvoriť krátky popis fotografie, vhodná je veta “A Saint Bernard on a leash”. Pri všeobecnom vyhľadávaní obrázkov možno použiť aj zadanie “Swiss dog with a leash”, no toto spojenie môže priniesť výsledky týkajúce sa viacerých švajčiarskych plemien.

Prečo je bernardín švajčiarskym symbolom
Bernardín získal meno podľa hospicu svätého Bernarda v Alpách. The Saint Bernard (English name: Saint Bernard), also known as the Barryhund, is a large working dog breed.
V 11. storočí, vysoko v Západných Alpách v kantóne Valais vo Švajčiarsku, vznikol Veľký hospic svätého Bernarda. Vo výške približne 2 469 metrov sa nachádza priesmyk Great St Bernard, horská trasa medzi Talianskom a Švajčiarskom.
V tom období bol priesmyk známy ako mimoriadne nebezpečné miesto. Prepady boli bežné a mnohí pútnici sa stávali obeťami útokov alpských banditov. Bernard de Menthon, známy aj ako Bernard du Mont-Joux, ktorý bol arcidiakonom v Aoste, sa rozhodol situáciu zmeniť.
Aby bola trasa pre cestujúcich bezpečnejšia, založil pôsobivý Veľký hospic svätého Bernarda, ktorý bol pod jurisdikciou biskupa zo Sionu. Hospic poskytoval cestujúcim vítané útočisko a zároveň slúžil ako miesto náboženského života; prítomnosť kostola na tomto mieste je doložená už v roku 1125.
Great St. Bernard Pass, ktorý leží v nadmorskej výške o niečo viac než 8 000 stôp, je 49 míľ dlhá trasa v Západných Alpách. Priesmyk je bez snehu iba niekoľko mesiacov počas leta a v priebehu dejín predstavoval pre mnohých cestujúcich nebezpečnú cestu.
Vznik plemena a prvé úlohy psov v hospici
Hospic získal prvé psy až v rokoch 1660-1670. Predpokladá sa, že bernardíny pochádzali zo psov, ktoré mníchom darovali rodiny z kantónov Vaud a Valais.
Monks living in the snowy, dangerous St. Bernard Pass-a route through the Alps between Italy and Switzerland-kept the canines to help them on their rescue missions after bad snowstorms.
Podľa jednej teórie boli predkami týchto psov mastifovité ázijské psy, ktoré do Európy priviezli Rimania. The Saint Bernard likely originated from the Molossian dog of ancient Rome, with its ancestors coming from Denmark.
Pôvodne boli psy chované na stráženie a ochranu obyvateľov hospicu. Tým pokračovali v úsilí Bernarda de Menthona obnoviť bezpečnosť v tejto horskej oblasti.
Na prelome storočí dostali sluhovia nazývaní marroniers úlohu sprevádzať cestujúcich medzi hospicom a obcou Bourg-Saint-Pierre na švajčiarskej strane. Do roku 1750 ich psy bežne sprevádzali a svojimi širokými hrudníkmi pomáhali uvoľňovať cestu cestujúcim.
Čoskoro sa ukázali mimoriadne schopnosti týchto psov. Dokázali vyhľadávať cestujúcich stratených v horách a nachádzať ľudí zasypaných snehom.
Pri záchranných výpravách psy často našli zasypaných cestujúcich, prehrabali sa snehom a ľahli si na zranených, aby im poskytli teplo. Ďalší pes sa medzitým vrátil do hospicu, aby mníchov upozornil na uviaznutého pútnika.
Záchranný systém sa postupne stal natoľko organizovaným, že počas prechodov Napoleona a jeho 250 000 vojakov cez priesmyk v rokoch 1790 až 1810 neprišiel o život ani jeden vojak. Podľa iného historického opisu však práve príbehy Napoleonových vojakov z roku 1800 pomohli vytvoriť povesť tohto mimoriadneho psa.
Za takmer 200 rokov bolo vďaka pozoruhodnému orientačnému zmyslu a odolnosti voči chladu týchto psov zachránených približne 2 000 ľudí, od stratených detí až po Napoleonových vojakov.
- Odhalení záhady sudu Saint Bernard: historie, účel a symbolika 🐶
Barry, najslávnejší bernardín
Najslávnejším bernardínom bol Barry, ktorý zachránil 40 životov. Na jeho počesť sa plemeno označuje aj ako Barryhund.
Barry sa narodil v roku 1800 a zomrel v roku 1814. Pripisuje sa mu viac než 40 záchran a jeho príbeh je opradený mnohými legendami.
„Barry je pôvodný,“ vysvetľuje Manuela Lanz. „Je to pes, ktorý zachránil 40 ľudí pred lavínami v priesmyku Great Saint Bernard. Je švajčiarskym symbolom. Barry zachránil tak veľa ľudí. Preto je dnes národným švajčiarskym psom.“
Legendárny Barry je dodnes spájaný s obrazom psa, ktorý v snehu vyhľadával obete lavín a pomáhal im prežiť. Jeho povesť prispela k tomu, že bernardín sa stal symbolom Švajčiarska a jedným z najznámejších záchranárskych psov na svete.
Príbeh sudíka na obojku
Jedným z predmetov, ktoré si okamžite spájame s bernardínom, je malý drevený sudík pripevnený ku koženému obojku. Jeho pôvod je sporný.
Podľa jednej domnienky mal sudík zohrávať úlohu pri záchranných misiách. Alkohol v jeho vnútri mal údajne dočasne obnoviť krvný obeh. Niektorí tvrdia, že obsahoval rum, iní hovoria o pálenke. Ďalší dokonca tvrdia, že išlo o miestny nápoj pripravený podľa tajného receptu.
Hoci legendy hovoria o sudíkoch s alkoholom, neexistujú historické záznamy, ktoré by túto prax dokumentovali. Niektorí ľudia predpokladajú, že pôvodný Barry nosil pálenku na pomoc pri oživovaní ľudí zasypaných lavínami, zatiaľ čo iní usudzujú, že sudík mohol obsahovať zdravotnícke vybavenie.
V súčasnosti by však naloženie psa alkoholom nebolo prípustné. Jeho prenikavý zápach by bol pre citlivý psí nos veľmi nepríjemný a zdravotnícke vybavenie by bolo príliš ťažké.
Bez ohľadu na skutočný obsah sudíka prispel tento predmet k ikonickému obrazu bernardína. Objavuje sa na mnohých zobrazeniach plemena, hoci v skutočných moderných záchranných činnostiach nemá praktický význam.
Vývoj plemena v 19. storočí
Medzi rokmi 1816 a 1818 boli zimné búrky v priesmyku svätého Bernarda mimoriadne silné a mnoho psov zahynulo v lavínach počas záchranných prác. Populácia bernardínov žijúcich v hospici sa preto dostala na pokraj vyhynutia.
Od roku 1830 začali mnísi krížiť psy s novofundlandskými psami, pretože si mysleli, že dlhšia srsť bude psy lepšie chrániť pred chladom. Tento zámer sa však neosvedčil, pretože v srsti sa tvoril ľad.
V dôsledku toho vykonávali záchrannú prácu iba krátkosrsté bernardíny. Dlhšia srsť síce poskytovala ochranu, ale v podmienkach hlbokého snehu a nízkych teplôt mohla zadržiavať ľad a obmedzovať pohyb.
V roku 1855 začal hostinský Heinrich Schumacher tieto psy chovať. Používal plemennú knihu, dodával psy hospicu a exportoval ich do Anglicka, Ruska a Spojených štátov.
Mnohí ľudia začali psy nekontrolovane krížiť, okrem iného s anglickými mastifmi, čo viedlo k ich dnešnému bežnému vzhľadu. Pôvodný Barry bol pritom pomerne štíhly a atletický, zatiaľ čo v priebehu času sa plemeno stalo mohutnejším, pretože do línie boli primiešané väčšie plemená.
V tomto období ešte plemeno nemalo jednotný názov. Používali sa označenia Hospice Dogs, Alpine Mastiffs, Mountain Dogs, Swiss Alpine Dogs a St. Bernard Mastiffs. Mnohí Švajčiari ich nazývali Barry Dogs na počesť slávneho záchranárskeho psa.
Uznanie bernardína ako švajčiarskeho plemena
Rok 1867 predstavoval pre bernardína významný míľnik. Heinrich Schumacher, obyvateľ Holligenu neďaleko Bernu, vtedy vytvoril prvé rodokmeňové dokumenty pre toto plemeno.
V roku 1884 bol založený švajčiarsky register psov Livre suisse des origines, známy ako LOS. Obsahuje podrobný zoznam plemenných psov a ich rodokmeňov.
Prvým psom zapísaným v registri bol bernardín menom Léon. Aj ďalších 28 záznamov sa týkalo bernardínov.
V marci 1884 bol v Bazileji založený Švajčiarsky klub bernardínov. V niektorých záznamoch sa ako dátum založenia uvádza 15. marec 1884.
V roku 1887 bol bernardín na Medzinárodnom kynologickom kongrese uznaný za švajčiarske plemeno. Vtedy boli stanovené záväzné štandardy plemena a bernardín sa stal národným psom Švajčiarska.
Podľa iného historického záznamu bol názov Saint Bernard oficiálne uznaný v roku 1880. Vo februári 1884 bol prvým zápisom v švajčiarskej plemennej knihe SHSB bernardín. Na Medzinárodnom kynologickom kongrese 2. júna 1887 bol bernardín uznaný ako švajčiarske plemeno, formálne bol ustanovený jeho štandard a stal sa národným psom Švajčiarska.
| Rok alebo obdobie | Udalosť |
|---|---|
| 11. storočie | Založenie Veľkého hospicu svätého Bernarda |
| 1125 | Doklad o existencii kostola na mieste hospicu |
| 1660-1670 | Hospic získal prvých psov |
| 1750 | Psy pravidelne sprevádzali cestujúcich |
| 1816-1818 | Mnohé psy zahynuli počas mimoriadne silných zimných búrok |
| 1830 | Začalo sa kríženie s novofundlandskými psami |
| 1855 | Heinrich Schumacher začal organizovaný chov |
| 1867 | Vznikli prvé rodokmeňové dokumenty plemena |
| 1884 | Bol spustený register LOS a založený Švajčiarsky klub bernardínov |
| 1887 | Bernardín bol uznaný ako švajčiarske plemeno |
| 2005 | Barry Foundation prevzala chovateľské stanice od mníchov |
Barry Foundation a Barryland
Do septembra 2004 ešte hospicu patrilo 18 bernardínov. V tom istom roku vznikla Barry Foundation, ktorá mala vytvoriť chovateľské stanice v Martigny, obci pod horským priesmykom.
V roku 2005 prevzala Barry Foundation v Martigny v kantóne Valais chovateľské stanice bernardínov od mníchov z kláštora Great St Bernard.
Názov Barry Foundation je odvodený od najslávnejšieho a najhrdinskejšieho bernardína zo všetkých. Barry Foundation je uznávaná charitatívna organizácia a člen Švajčiarskeho klubu bernardínov.
Okrem organizovania podujatí a výstav, ktoré predstavujú toto plemeno, prevádzkuje múzeum Barryland. To približuje veľkolepú históriu tohto výnimočného psa.
Barryland je vhodným miestom na znovuobjavenie toho, ako sa bernardín stal švajčiarskou ikonou a ako si získal predstavivosť ľudí na celom svete.
Barry Foundation dnes každú sezónu odchová približne 20 šteniat. Vo Švajčiarsku pôsobí približne 15 chovateľov, z ktorých iba osem má pravidelné vrhy.
Saint Bernard breed can be found across the globe, from South America to South Africa. Dnes sa bernardíny nachádzajú v mnohých krajinách vrátane Nemecka, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov.
Vzhľad a telesné vlastnosti
Saint Bernard je veľké pracovné plemeno. V kohútiku dosahuje približne 65-90 cm a váži približne 50-90 kg.
Je to mohutne stavaný pes s červenohnedou a bielou srsťou, širokou a zaoblenou hlavou, silným krkom, širokým a hlbokým hrudníkom a rovným chrbtom.
Predné končatiny sú dlhé a rovné s mierne sklonenými nadprstami. Zadné končatiny majú silné kosti a sú svalnaté. Labky sú veľké a okrúhle.
Chvost je nasadený vysoko, je dlhý, ťažký, široký a silný. Posledný stavec siaha najmenej po pätný kĺb. V pokoji visí rovno nadol alebo sa v dolnej tretine mierne stáča nahor. Počas pohybu sa zdvíha.
Srsť bernardína je predovšetkým kombináciou bielej a červenohnedej farby. Hlava a chrbát sú väčšinou červenohnedé, zatiaľ čo nos, krk, hruď, labky a špička chvosta sú prevažne biele alebo majú biele znaky.
Biela škvrna na zátylku a biela lysina na papuli sú charakteristickými znakmi srsti tohto plemena. Krátkosrstý variant má hustú srsť, zatiaľ čo dlhosrstý variant má srsť strednej dĺžky s miernym zvlnením.
Hlava bernardína je okrúhla a široká. Uši sú nasadené vysoko, pri koreni široké, trojuholníkové a priliehajú k hlave.
Oči sú malé, hlboko uložené a ďaleko od seba. Nosový chrbát je rovný a krátky, nos je veľký a čierny. Papuľa je krátka. Lícnicové oblúky sú vysoké a dobre vyvinuté.
Horná čeľusť je silná a horné pysky sú ovisnuté. Zuby sa stretávajú v nožnicovom zhryze. Spodná čeľusť je podhryzová a má vrásky.
Medzi hlavou a krkom je výrazný prechod. Krk je svalnatý a v bežnom postoji nesený vodorovne alebo mierne nadol. Zátylok je svalnatý a po stranách zaoblený.

Veľkosť bernardína a vedenie na vodítku
Bernardín je mohutný a svalnatý pes, ktorý dokáže prejsť mnoho kilometrov v snehu. Jeho výška v kohútiku sa pohybuje od 65 do 90 centimetrov a hmotnosť od 50 do 90 kilogramov, pričom samce bývajú väčšie než samice.
Takáto veľkosť a sila si vyžadujú dôslednú kontrolu voči starším ľuďom a deťom. Kate však dokáže pochopiť, keď vodítko držia malé ruky, a počas detských narodeninových osláv sa ukázala ako mimoriadne jemná a dobre vychovaná.
Pri hľadaní obrázka s výrazom “a Saint Bernard on a leash” je vhodné predstaviť si pevné, bezpečné vodítko a pokojne kráčajúceho psa. Pri tomto plemene nie je dôležitá iba dĺžka vodítka, ale aj schopnosť majiteľa psa ovládať vzhľadom na jeho veľkosť a silu.
Na verejnosti môže byť ťažké zostať nenápadný. Turisti môžu požiadať o fotografiu, pretože bernardín je so Švajčiarskom spojený tak úzko, že ho mnohí ľudia okamžite rozpoznajú.
Povaha a správanie
Bernardín je živý, inteligentný, pozorný a odvážny. Má jemnú a pomerne tichú povahu, je priateľský k ľuďom, lojálny, tvrdohlavý a citlivý.
Bernardíny majú pokojný charakter, veľkú postavu a pôsobivú, no priateľskú tvár. Plemeno vyniká pokojnou povahou, veľkosťou a impozantným, ale láskavým vzhľadom.
Bernardíny sú veľmi spoločenské, priateľské a ochotné pomáhať. Zároveň však môžu mať tvrdohlavú stránku.
Väčšina bernardínov vychádza dobre s inými psami, hoci občas sa môžu vyskytnúť nezhody. Ich štekot je hlasný a zvučný.
Keď je bernardín v strehu alebo sa snaží upútať pozornosť, drží krk vzpriamene. Keď je živý, zdvíha chvost.
Bernardíny sú nežné, verné, ľahko cvičiteľné a vhodné ako rodinní spoločníci. Pôvodne boli vyšľachtené ako záchranárske a pátracie psy, dnes sa častejšie chovajú ako strážne psy a domáci miláčikovia.
Pri otázke, či je bernardín dobrým strážnym psom, sa názory majiteľov líšia. Pre Martinu Haeringovú, majiteľku mladej Tori, je odpoveď jednoznačne záporná. Oscar Cano naopak tvrdí: „Na rozdiel od toho, čo si môžete myslieť, je dobrým strážnym psom.“
Starostlivosť o bernardína
Bernardín potrebuje každodennú primeranú spoločnosť svojho majiteľa a rád sa zapája do spoločných aktivít.
Na udržanie zdravia potrebuje mierne množstvo pohybu, napríklad každodennú prechádzku alebo približne polhodinovú voľnú hru. Môže tiež ťahať vozík ako súčasť fyzickej aktivity.
Výcvik poslušnosti pomáha bernardínovi naučiť sa rýchlo reagovať na povely svojho majiteľa. Pri veľkom a silnom psovi je základná poslušnosť mimoriadne dôležitá, najmä pri pohybe na vodítku.
Bernardín sa dodáva v dvoch typoch srsti, dlhosrstom a krátkosrstom, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť pri každodennej starostlivosti.
Bernardíny majú sklon slintať, preto treba venovať osobitnú pozornosť čistote papule. Srsť by sa mala česať raz týždenne, čím sa odstránia nečistoty a odumreté chlpy a účinne sa zabráni tvorbe chumáčov.
Ak sa objavia zamotané miesta, možno ich upraviť pomocou kĺzavej kefy alebo kovového hrebeňa. Počas obdobia línania treba frekvenciu česania zvýšiť na každodenné česanie.
Bernardína treba pravidelne kúpať. Pri dlhosrstých bernardínoch môže byť niekedy potrebné skrátiť srsť na labkách. Po kúpaní možno upraviť bradu a vyčistiť uši a oči.
Do bežnej starostlivosti patrí aj pravidelné strihanie pazúrov a čistenie zubov.
Strava, voda a náklady
Čerstvá a čistá voda musí byť bernardínovi vždy k dispozícii v dostatočnom množstve.
Pripravená strava môže zahŕňať suché krmivo, mokré krmivo a mlieko pre šteňatá. V Barry Foundation psy skonzumujú 600-900 gramov psích granúl denne, zvyčajne rozdelených do dvoch jedál.
Psy s väčším apetítom dostávajú tri jedlá denne. Majitelia uviedli, že svojim domácim miláčikom podávajú podobné množstvá.
Bernard Grandjean, majiteľky Kate, minie na svojho psa približne CHF1,748 ročne, čo predstavuje približne CHF145 mesačne a CHF4.80 denne. Oscar Cano odhaduje náklady na krmivo, veterinárnu starostlivosť a príslušenstvo pre svoju fenku Quino na približne CHF250 mesačne.
Treba pritom počítať s tým, že pelech pre bernardína nebude malý. Tieto psy si radi doprajú dlhý spánok a potrebujú dostatok priestoru na pohodlný odpočinok.
Misky na krmivo by mali byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele. Plastovým miskám sa odporúča vyhýbať, pretože u psov môžu ľahko vyvolať alergie.
Výživa šteniat
Novonarodené šteniatka treba počas prvého týždňa kŕmiť každé dve hodiny. Od druhého do tretieho týždňa sa kŕmia každé tri až štyri hodiny.
Odstavovanie sa začína v treťom až štvrtom týždni, po ktorom sa šteňatá kŕmia štyrikrát denne. Od siedmeho do šestnásteho týždňa dostávajú potravu trikrát denne.
Po šestnástom týždni sa podľa stavu šteňaťa počet kŕmení znižuje na dve alebo tri jedlá denne. Keď bernardín vstúpi do seniorskeho veku, krmivo možno pred podaním namočiť do mäkka, aby sa uľahčilo trávenie.
Šteňatá vážia pri narodení približne 680 gramov. Každé šteňa by malo počas prvých 24 hodín po narodení prijať materské mlieko. Mledzivo obsahuje protilátky, ktoré sa prenášajú na šteňatá a chránia ich pred mnohými ochoreniami.
Gravidita bernardína trvá 63 dní. V prvých štádiách gravidity platí, že čím viac matka prijíma potravy, tým vyššia je miera absorpcie živín jej plodmi.
Od štvrtého týždňa, v závislosti od veľkosti vrhu, matka zvyčajne začína priberať. Najvýraznejší prírastok hmotnosti sa zvyčajne objavuje približne medzi šiestym a ôsmym týždňom. Vo vrhu býva zvyčajne 6 až 9 šteniat.
Teplo, priestor a vhodné podmienky
Bernardín neznáša teplo dobre a nie je vhodný na chov v prostredí s vysokými teplotami. Počas horúcich období potrebuje odpočívať na chladných miestach.
Náhle zmeny medzi horúcim a studeným prostredím však môžu ľahko spôsobiť ochorenie. Pri cestovaní preto treba plánovať podmienky tak, aby sa pes vyhol nadmernému teplu aj prudkým teplotným zmenám.
Všetci majitelia uvádzajú, že si musia dávať pozor na to, kam idú na dovolenku. Krajiny s teplejším podnebím nie sú vhodné, okrem zimného obdobia.
Hoci mnohí majitelia považujú bernardína za vhodného „spolubývajúceho“ v byte, podmienkou je dostatok času na jeho pohyb. Nadácia odporúča vonkajší priestor s rozlohou najmenej 500-1 000 metrov štvorcových.
Tieto psy potrebujú dostatok pohybu, priestoru a času venovaného majiteľom. Pred zaobstaraním bernardína je vhodné dôkladne sa informovať.
„Musia mať priestor a čas, ktorý môžu psovi venovať,“ vysvetľuje Billot. „V minulosti ste už museli vlastniť psa, pretože začať práve s bernardínom je trochu komplikované. Kontrolujeme veľa vecí a snažíme sa obmedzovať export.“
Zdravotné potreby a časté ochorenia
V dôsledku umelého selektívneho šľachtenia môže hmotnosť bernardína dnes dosiahnuť až 100 kilogramov. Takáto nadmerná hmotnosť výrazne zvyšuje zaťaženie kostí a tela a psy sú preto veľmi náchylné na ochorenia kĺbov.
Bernardíny majú tiež dlhé a pomerne voľné viečka, ktoré sa nezatvárajú tesne. Ich oči sú preto náchylné na napadnutie baktériami, infekcie a rôzne ďalšie očné ochorenia.
Medzi časté ochorenia bernardínov patria dilatačná kardiomyopatia, vrodený syndróm dysplázie spojivového tkaniva, torzia žalúdka, epilepsia, katarakta a obsedantno-kompulzívna porucha.
Vzhľadom na svoju veľkosť má bernardín vo všeobecnosti kratšiu dĺžku života než mnohé iné plemená. Bežná dĺžka života je približne 8 až 10 rokov.
Pravidelné zdravotné prehliadky sú preto mimoriadne dôležité. Mali by zahŕňať kontrolu kĺbov na odhalenie možných problémov s kosťami a kĺbmi, vyšetrenie chrbtice na včasné odhalenie prípadných ochorení, vyšetrenie srdca na sledovanie jeho funkcie a prevenciu ochorení srdcového svalu a očné vyšetrenia na priebežné sledovanie zdravia očí.
Vývoj a dospievanie
Bernardín sa telesne úplne vyvíja a dospieva približne 3 až 5 rokov. Samice zvyčajne dospievajú rýchlejšie než samce.
Veľké telo, silné kosti a rýchly rast si vyžadujú primeranú stravu, pravidelnú kontrolu hmotnosti a rozumnú mieru pohybu. Pri vedení psa na vodítku treba zohľadniť jeho fyzickú silu aj citlivosť kĺbov.
Bernardín vo filme a populárnej kultúre
Ešte dávno predtým, než sa Beethoven objavil na veľkom plátne, boli bernardíny známe z úplne iného dôvodu: zachraňovali životy.
V animovanom krátkom filme Alpine Climbers z roku 1936, ktorý vyrobila spoločnosť The Walt Disney Company, bernardín zachránil Mickeyho Mousea a jeho psa Pluta.
V animovanom filme Peter Pan z roku 1953 slúžila bernardínka Nana ako opatrovateľka detí.
V kanadskom komediálnom seriáli Dog House z roku 1990 sa objavil bernardín Digby. Jeho kreslená verzia bola uvedená aj v animovanej tvorbe spoločnosti The Walt Disney Company.
Bernardín sa objavuje na vianočných pohľadniciach, sklenených ozdobách a mnohých ďalších predmetoch. Je veľkým, radostným psom a celoročným symbolom Švajčiarska.

Čo znamená „bernardín na vodítku“ v angličtine
Ak potrebujete presný anglický opis fotografie alebo ilustrácie, najvhodnejšie možnosti sú:
- A Saint Bernard on a leash - bernardín na vodítku.
- A Saint Bernard dog on a leash - bernardínsky pes na vodítku.
- A Swiss Saint Bernard on a leash - švajčiarsky bernardín na vodítku.
- Swiss dog with a leash - švajčiarsky pes s vodítkom.
Výraz “A Saint Bernard on a leash” je najprirodzenejší vtedy, keď je na obrázku konkrétny bernardín. Spojenie “Swiss dog with a leash” je doslovnejšie a všeobecnejšie.