Tráviace ústrojenstvo koňa: stavba, trávenie a zásady kŕmenia

Tráviaca sústava je dutá trubicovitá štruktúra rozprestierajúca sa od vstupu do dutiny ústnej až po konečník. Prijatá potrava musí prejsť mechanickými a chemickými procesmi, ktoré umožnia, aby sa potrava rozštiepila na jednoduché zložky, ktoré sú schopné sa vstrebávať v tenkom čreve a byť tak využité.

Proces súvisiaci s týmto spracovaním potravy sa nazýva trávenie. Proces vstupu jednotlivých zložiek potravy cez črevnú stenu a ich vstup do krvi sa nazýva vstrebávanie, alebo resorpcia. Tráviaci systém koní je veľmi citlivý a rozhodiť ho môžu aj drobné zmeny, čo má nepriaznivý vplyv na celkové zdravie.

Prečo je trávenie koňa špecifické

Koně jsou býložravci a mají unikátní trávicí soustavu schopnou zpracovávat krmivo rostlinného původu téměř kontinuálně. Trávicí trakt koní je jedinečný. Stejně jako trávicí trakt přežvýkavců, kombinuje koňský trávicí trakt enzymatické a fermentační trávení, ale v jiném pořadí, než je tomu třeba u skotu.

Koncentrovaná potrava s obsahom cukru, škrobu, bielkovín alebo tuku sa trávi v prednej časti tráviacej sústavy (žalúdok a tenké črevo), vláknina je trávená mikrobiálnou fermentáciou v hrubom čreve.

Táto špeciálna schopnosť tráviť rôzne druhy živín ide na účet trávenia špecifických zložiek, predovšetkým vlákniny, ktorej využitie nie je preto také vysoké, ako je to pri prežúvavcoch. Tento nedostatok kone kompenzujú schopnosťou selektívne spásať pastevný porast a vyberať si koncentrovanejšiu časť potravy.

Tráviaci systém koňa je prispôsobený pre priebežný - nepretržitý príjem krmiva, ale nie je vhodný pre jednorazový príjem väčšieho množstva kŕmnej dávky. Koně vyžadují krmení co nejčastěji a v malých dávkách, jen tak jejich trávení může pracovat tak, jak má!

Ústna dutina: začiatok trávenia

Trávenie začína už v tlamě koňa. Kôň krmivo prijíma pohyblivým jazykom, rezákmi a pyskami. Citlivé hmatové chlupy okolo huby koním pomáhajú nahmatať a preskúmať zdroj potravy. Horný pysk koňa je neuveriteľne silný, pohyblivý a citlivý, čo mu umožňuje presúvať potravu k rezákom.

Pri pasení rezáky ukusujú píce. Žuvacími pohybmi, pomocou jazyka a pevného podnebia je potrava ďalej posúvaná dozadu ku stoličkám, ktoré potravu rozomelú. Spolu s mechanickým rozrušením prijatej potravy tu dochádza k jej premiešavaniu so slinami.

Kôň prijímané krmivo veľmi dôkladne rozomiela. Na jedno sústo vykoná až 30 - 60 žuvacích pohybov trvajúcich 20 - 50 sekúnd. Kôň používa tlamu k rozdrceniu krmiva, pričom počet prežúvnutí sa u stredne veľkých plemien pohybuje okolo 50 až 60 žuvnutí za minútu.

Veľký kôň potrebuje asi 40 minút, aby prijal 1 kg objemového krmiva, zatiaľ čo 1 kg ovsa zje asi za 10 minút. Počet žuvacích pohybov je určovaný chuťou zvieraťa a zložením prijímaného krmiva.

Úloha slín

Pri žuvaní slinné žľazy vylučujú sliny, ktoré pomáhajú rozžutú potravu zvlhčiť, aby sa sústo mohlo ľahšie prehltnúť. Denná produkcia slín závisí od druhu a konzistencie krmiva a pohybuje sa medzi 20 - 40 litrami.

Sliny zvlhčujú sliznicu dutiny ústnej, čím zabraňujú jej vysychaniu a chránia ju pred mechanickým poranením hrubými časticami krmiva. Zvlhčujú potravu a uľahčujú tak jej prehĺtanie, taktiež ju rozpúšťajú.

Obsahujú enzým ptyalín, ktorý štiepi škrob na maltózu a v podstate tak začínajú proces trávenia. Sliny sú zásadité a pomáhajú tlmiť kyslé prostredie v hornej časti žalúdka.

Zuby a mechanické spracovanie krmiva

Zuby slúžia na príjem a mechanické spracovávanie potravy. Cicavce majú štyri druhy zubov, ktoré sa líšia umiestnením a funkciou. Rezáky sú v dutine ústnej najviac vpredu a používajú sa najmä na odhryzávanie potravy.

Za nimi vyrastajú špičiaky. Ich tvar umožňuje trhanie a oddeľovanie potravy na jednotlivé kúsky. Tieto zuby chýbajú v mliečnom chrupe a tiež v trvalom chrupe kobýl a skoro kastrovaných žrebcov. Za nimi sú stoličky, ktoré slúžia na rozomielanie potravy.

Mliečny chrup koňa má celkom 28 zubov, trvalý 40 u žrebca a 36 u kobyly. Pravidelné prehliadky zubov sú dôležité, pretože zle rozžuté krmivo môže zhoršiť ďalšie trávenie.

Pažerák a prechod potravy do žalúdka

Potrava, dôkladne rozžutá a prelinená v ústnej dutine, je po malých dávkach prehĺtaná. Prechádza hltanom, pri zdvihnutí mäkkého podnebia a uzavretí vstupu do hrtana hrtanovou príklopkou vstupuje do pažeráka.

Pažerák je svalnatá trubica dlhá približne 1,2 - 1,5 m. Prehltnuté sústo sa ním posúva vďaka peristaltike po celej dĺžke krku, hrudníkom, cez bránicu až do žalúdka.

Zle rozžuté sústo sa môže v pažeráku zaseknúť. Na mieste sú preto pravidelné prehliadky zubov koňa a tiež treba dávať pozor na menšie jablká, ktoré niekedy kone chcú prehltnúť bez hryzenia.

Do žalúdka vstupuje sústo „vstupnou bránou“ zvanou česlo, ktorej uzavretie a otvorenie riadi zvierač. Pažerák ústi do žalúdka pod veľmi ostrým uhlom a navyše je česlo pevne stiahnuté silnou svalovinou, čo koňovi znemožňuje zvracanie.

Žalúdok koňa

Žalúdok je vakovitý útvar, kde sa prehltnutá potrava zhromažďuje, mieša, trávi a po potrebnom spracovaní sa „východom“ zvaným vrátnik uvoľňuje do tenkého čreva.

Koňský žalúdok sa nazýva jednokomorový, pretože na rozdiel od prežúvavcov je tvorený iba jedným vakom. Žalúdok koňa je jednokomorová dutina, kde dochádza k enzymatickému štiepeniu potravy pomocou žalúdočných štiav, kyseliny chlorovodíkovej a pepsinogénu.

Je však vystlaný dvoma typmi sliznice: bezžľazovou a žľazovou. Tieto dva typy sliznice ostro oddeľuje anatomická štruktúra nazývaná margo plicatus. Ide o miesto predisponované na výskyt žalúdočných vredov.

V žľazovej časti sa tvoria žalúdočné šťavy: známa je kyselina chlorovodíková a enzým pepsín, ale aj ďalšie látky ovplyvňujúce trávenie a dostatok hlienu, ktorý chráni sliznicu žalúdka pred „samotrávením“ a kyselinou.

V žalúdku sa pomocou žalúdočných štiav čiastočne rozkladajú bielkoviny a cukry, ľahko sa hydrolyzujú tuky, čím sa pripravujú na ďalšie spracovanie v tenkom čreve. Denne sa v žalúdku koňa vylúči asi 30 litrov tráviacich štiav.

Zvláštnosťou u koňa je nízky obsah kyseliny chlorovodíkovej v žalúdočnej šťave (0,14 %), ktorá má skôr zásadité až neutrálne pH. To vytvára v hornej časti žalúdka dobré podmienky na trávenie sacharidov. Naopak bielkoviny sa z veľkej časti trávia až v spodných častiach žalúdka, kde sa vylučuje kyselina chlorovodíková a pepsinogén.

Malá kapacita žalúdka

Kapacita žalúdka koňa je v porovnaní s ostatnými bylinožravcami veľmi malá. Tvorí iba 8 % z celkového objemu tráviaceho traktu. Pri 500 kg vážiacom koňovi má žalúdok objem asi 9 litrov.

Žalúdok koňa má objem 8 až 15 litrov a je teda relatívne malý v porovnaní so zvyškom gastrointestinálneho traktu. U priemerného koňa je veľký približne ako ragbyová lopta.

Žalúdok je výborne prispôsobený celodennému príjmu malých porcií vláknitej potravy. Funguje najlepšie, keď nie je úplne plný ani prázdny. Pretože predstavuje asi len 10 % objemu celého tráviaceho traktu, nedokáže spracovať väčšie porcie potravy naraz.

Žalúdok koňa sa po naplnení dokáže vyprázdniť už za 12 minút. Ak má kôň v žalúdku naraz veľkú porciu potravy, nestihne sa za tento čas dostatočne premiešať so žalúdočnými šťavami, čo ju nepripraví dobre na trávenie v tenkom čreve.

Ak žalúdok koňa zostane prázdny, začne sa v ňom tvoriť nadmerné množstvo plynu, ktoré ho rozťahuje. Keďže žalúdočné šťavy sa tvoria stále bez ohľadu na naplnenie žalúdka, môžu začať narúšať žalúdočnú sliznicu a stenu, čo je jednou z príčin vzniku žalúdočných vredov.

Vzhľadom na malú kapacitu žalúdka sa odporúča časté kŕmenie, pretože žalúdok sa nemôže príliš zväčšovať. Ak je kôň nakŕmený veľkým množstvom krmiva naraz, hrozí, že sa nestrávená potrava dostane zo žalúdka do tenkého čreva príliš rýchlo a spôsobí ťažkosti, napríklad kolikové bolesti.

Tenké črevo

Obsah žalúdka sa po spracovaní dostáva do tenkého čreva. Tenké črevo začína dvanástnikom, ktorý nadväzuje na vývod zo žalúdka - vrátnik. Prechádza do lačníka a končí kyčelníkom, ktorý ústi do slepého čreva.

Tenké črevo u koňa je dlhé 18 - 24 m a jeho kapacita je približne 70 litrov. Lačník je hlavné miesto trávenia a so svojou dĺžkou 17 - 28 m predstavuje najdlhšiu časť tenkého čreva.

Dvanástnik je dlhý približne jeden meter a vylučujú sa doň tráviace enzýmy z vývodu slinivky brušnej a žlč zo žlčovodu. Kôň nemá žlčník, v ktorom by sa žlč mohla uchovávať, a preto je žlč priebežne vytváraná pečeňou a odvádzaná priamo do tenkého čreva.

Lačník má dĺžku okolo 20 metrov a dokončuje väčšinu trávenia pomocou enzýmov. Poslednou časťou tenkého čreva je kyčelník s dĺžkou do jedného metra. Je dlhý 0,7 až 0,8 m a vďaka svojim silným prstencovým svalom má relatívne úzky priemer. To predstavuje úzke hrdlo na prepravu potravy.

Trávenina sa v tenkom čreve mieša s pankreatickou šťavou a žlčou a dochádza tu k tráveniu sacharidov, tukov a bielkovín. Trávenie v tenkom čreve prebieha enzymaticky. Tráviace enzýmy produkované slinivkou trávia proteíny, škroby a tuky.

Vstrebávanie živín

Úlohou tenkého čreva je rozložiť ľahko stráviteľné živiny, teda cukry a tuky a časť bielkovín, na stavebné látky, ktoré potom prejdú cez črevnú stenu do krvi. Zvyšok prechádza do slepého a hrubého čreva.

Tenké črevo je pružná „hadica“, zvnútra vystlaná črevnou sliznicou. Tá tvorí hustý koberec drobných klkov, ktoré zväčšujú celý povrch črevnej výstelky, aby sa vstrebalo čo najviac rozložených látok.

Medzi klkmi sa nachádzajú žľazy, ktoré produkujú tráviace enzýmy, a bunky tvoriace potrebný hlien chrániaci sliznicu pred poškodením. Obsah tenkého čreva je veľmi vodnatý.

V črevnej stene sa nachádzajú dve vrstvy hladkej svaloviny, ktoré umožňujú peristaltické pohyby. Tie jednak miešajú obsah čreva, jednak ho posúvajú ďalej. Celá táto „hadica“ je obalená tenkou blanou - črevnou oponou, v ktorej sa nachádzajú lymfatické uzliny, nervy a životne dôležité krvné cievy.

Tenkým črevom prechádza trávenina veľmi rýchlo - uvádza sa rýchlosť približne 30 cm za minútu. Za 1,5 hodiny tak môže byť prehltnuté sústo už v slepom čreve.

Naopak vláknitá potrava zostáva v tenkom čreve o niečo dlhšie, aby sa z nej získalo čo najviac ľahko stráviteľných živín.

Slepé a hrubé črevo

Kôň má najväčšie hrubé črevo z domácich zvierat. Skladá sa zo slepého čreva a vlastného tračníka. Spoločne predstavujú približne 60 % tráviaceho traktu koňa.

Hrubé črevo zahŕňa 65 % celého tráviaceho traktu a u dospelého koňa s hmotnosťou 500 kg má objem 65 - 75 litrov. Spolu so slepým črevom pojme 90 až 115 litrov tekutiny. Tlusté črevo má objem približne 80 - 90 litrov.

Hrubé črevo koňa tvoria slepé črevo, veľký tračník, priečny tračník a malý tračník. Úlohou hrubého čreva je spracovať rastlinnú vlákninu.

Slepé črevo a fermentácia

Obsah tenkého čreva najskôr vstupuje do slepého čreva, kde dochádza k hlavnému kvaseniu, podobne ako v predžalúdkoch hovädzieho dobytka. Slepé črevo je dlhé približne 1 meter a pojme až 40 litrov tráveniny.

V slepom vaku hrubého čreva žijú miliardy baktérií, kvasiniek a prvokov, ktoré štiepia čiastočky potravy a premieňajú ich na využiteľné zdroje energie, mikrobiálny proteín, vitamíny skupiny B a plyny.

Dochádza tu predovšetkým k fermentácii vlákniny, celulózy, nestrávených proteínov a sacharidov. Mikroorganizmy produkujú enzýmy štiepiace vlákninu. Pri tomto kvasnom procese vznikajú prchavé mastné kyseliny, ktoré sa vstrebávajú do krvi a predstavujú pre koňa dôležitý zdroj energie.

Do hrubého čreva sa okrem nerozpustných cukrov, teda celulózy a hemicelulózy, dostáva aj škrob a ďalšie živiny, ktoré neboli strávené v tenkom čreve.

Pretože u koní prebieha fermentácia až za tenkým črevom, kde sa vstrebáva najviac živín, nedokážu využiť vlákninu tak dobre ako prežúvavce.

Mikroflóra a jej citlivosť

Črevnú mikroflóru tvoria prospešné a škodlivé baktérie, ktoré sú v črevách zdravého koňa v rovnováhe. Tento ideálny stav je však veľmi krehký.

Aj drobné zmeny, napríklad prechod na iný typ krmiva alebo stres, môžu spôsobiť ich nerovnováhu. Črevná mikroflóra má zásadný význam pri rozklade vlákniny, ale je mimoriadne citlivá, a preto by sa všetky zmeny v kŕmení mali vykonávať postupne.

Okrem energie mikroorganizmy vytvárajú celý rad vitamínov a aminokyselín, ktoré môže kôň dobre využiť. Ďalším dôležitým procesom prebiehajúcim v hrubom čreve je vstrebávanie vitamínov rozpustných vo vode. Mikroorganizmy syntetizujú veľké množstvo vitamínov skupiny B a vitamín C.

Syntéza bakteriálneho proteínu a vitamínov je obmedzená v prípade, že kôň má vysoko koncentrovanú diétu alebo je pod vplyvom stresu či vysokej fyzickej záťaže. Takýmto koňom by sa preto mali podávať krmivá obsahujúce veľmi kvalitný proteín a prídavok vitamínov skupiny B.

Veľký a malý tračník

Následne vstupuje trávenina do veľkého tračníka, ktorý je poskladaný na sebe v tvare dvoch podkov a niekoľkokrát mení priemer. Pretože veľký tračník je poskladaný na sebe a niekoľkokrát mení priemer, je dôležité, aby jeho obsah bol čo najnormálnejší. Inak ľahko dôjde k zápche alebo dokonca k zmenám polohy niektorých jeho častí.

V hrubom čreve sa uskutočňuje bakteriálny rozklad a spätné vstrebávanie elektrolytov a vody. Hrubé črevo je veľkou zásobárňou vody a elektrolytov, čo je dôležité napríklad pri fyzickej práci.

Z veľkého kolonu postupuje potrava do malého kolonu, kde dochádza k hlavnému vstrebávaniu vody, k zhusťovaniu obsahu a formujú sa tu výkaly - guľôčky trusu. Ďalej prechádza do konečníka a von.

V hrubom čreve a konečníku sa obsah čreva dehydratáciou zhusťuje. Potrava prechádza hrubým črevom pomaly - približne dva dni. Po prechode tráviacim traktom, ktorý trvá asi 50 hodín, sa nestrávené zložky potravy vylučujú konečníkom.

Teplo, plyny a voda

Pri kvasných procesoch v hrubom čreve vznikajú dva vedľajšie produkty: plyn, ktorý musí neustále odchádzať von, a teplo.

Je známe, že kone sa v zime „zahrievajú senom“. Ak má kôň v zime neustále k dispozícii seno, počas celého dňa dochádza k jeho intenzívnemu spracovávaniu v hrubom čreve, tvorí sa veľa tepla a to koňa zahrieva.

Riziká veľkých dávok jadra a škrobu

Veľké dávky jadra skŕmené v krátkom čase sa nestihnu rozštiepiť a stráviť v tenkom čreve a prejdú ako sacharidy do hrubého a slepého čreva.

Hltavý príjem jadra, podanie jadra koňovi, ktorý má tráviaci trakt už prázdny, teda pokojne už 1,5 - 2 hodiny po poslednom príjme potravy, šrotovanie alebo máčanie jadra spôsobujú, že obsah rýchlo prejde žalúdkom a tenkým črevom.

V tenkom čreve sa nestihne dostatočne spracovať a vstrebá sa len veľmi málo ľahko stráviteľných živín. Tie sa potom dostanú do slepého a hrubého čreva, kde začnú kvasiť. Vzniká nadbytok plynov a kyselín, čo môže byť príčinou závažných zdravotných porúch vrátane koliky alebo schvátenia kopýt.

Ak sa do slepého čreva dostane veľké množstvo nestráveného škrobu, mikroflóra sa ho snaží rýchlo rozložiť, čím vzniká kyselina mliečna. Táto kyselina môže spôsobiť príliš kyslé prostredie, ktoré ničí životne dôležité baktérie a vyvoláva ďalšie problémy, ako je acidóza črevnej sliznice, po ktorej môže dôjsť aj k schváteniu kopýt.

Ak je narušená funkcia slepého čreva, môže dôjsť k nadmernému zahusteniu natrávenej kaše alebo k nadmernej plynatosti, čo môže vyústiť do zápchy alebo plynovej koliky.

Ak kŕmime veľké množstvo koncentrovaného krmiva s vysokým podielom škrobov, ktoré nemôže byť v tenkom čreve strávené, a zároveň kŕmime málo objemového krmiva, namiesto kyseliny octovej sa tvorí veľké množstvo kyseliny propiónovej a maslovej.

Výsledkom je pokles pH a slepé črevo sa prekysľuje. Ak prekyslenie trvá dlhší čas, najskôr dochádza k poškodeniu sliznice. Keď je črevná sliznica poškodená, endotoxíny môžu vstúpiť do krvného obehu a spôsobiť poruchy prekrvenia v citlivých cievnych systémoch kopyta, čo môže viesť k laminitíde, teda k schváteniu.

Zásady správneho kŕmenia

Problémom je vždy lepšie predchádzať než riešiť následky. Preto treba dbať na to, aby mal kôň vhodný manažment kŕmenia.

• Kone potrebujú pre zdravé trávenie prijať za deň toľko sušiny, koľko zodpovedá asi 2 - 3 % ich telesnej hmotnosti.
• Minimálne 50 % sušiny má tvoriť píce, napríklad seno alebo pastva.
• Jednorazovo veľká dávka jadra, teda viac než 30 % celkovej dennej sušiny, alebo náhla zmena zloženia kŕmnej dávky spôsobí pokles pH v hrubom čreve a zdravotné problémy, napríklad hnačku a schvátenie kopýt.
• Na akúkoľvek zmenu v kŕmnej dávke treba koňa navykať približne 14 dní, aby sa prispôsobili aj mikroorganizmy v hrubom čreve.
• Ak je potrebné zvyšovať dávku jadra, pridávajte maximálne asi štvrť kilogramu denne.
• Kôň potrebuje 2 - 4 litre vody na každé kilo krmiva.
• Rastúce žriebätá nezískajú všetky potrebné živiny iba zo sena.

Seno pred jadrom

Preto sa vždy odporúča najskôr podať koňovi seno a až po určitom čase jadro. Takto dokáže kôň z jadra vyťažiť viac živín.

Aby sa predišlo črevným problémom, treba koňovi poskytnúť celodenný prístup k senu. Ak to nie je možné, musí sa nielen jadrom, ale aj senom kŕmiť čo najčastejšie.

Prípadné jadro je potom nutné podávať v malých dávkach, ideálne 3 - 4-krát denne, a vždy až po sene.

Ak sa koňovi pridá koncentrovaný zdroj živín a energie, teda jadro, samovoľne zníži príjem sušiny, čo môže pri veľkých dávkach vyvolať zdravotné problémy, napríklad poruchy peristaltiky.

Vláknina ako základ konského trávenia

Vláknina je nevyhnutná pre správnu činnosť tráviaceho traktu a pre stabilitu črevnej mikroflóry. Aby mikroorganizmy správne fungovali, potrebujú veľa vlákniny z ťažko stráviteľných sacharidov, ako sú celulóza alebo pektíny.

Dodanie vlákniny do stravy môže podporiť Fibrebeet alebo Speedibeet, ktorých hlavnou zložkou je odkukrená repná dužina bohatá na prebiotický pektín.

Prebiotiká, probiotiká a postbiotiká

Črevá a tráviaci systém sú dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje celkové zdravie koňa. Najmä črevá majú veľký vplyv na jeho imunitu.

Pri obnove črevnej rovnováhy majú významnú úlohu prebiotiká, probiotiká a postbiotiká. Hoci sú všetky tieto látky dôležité pre črevnú mikroflóru, v skutočnosti majú dosť odlišnú funkciu a v praxi sa často zamieňajú.

Prebiotiká

Prebiotiká sú látky, ktoré slúžia ako potrava pre užitočné baktérie žijúce v čreve. Prebiotický pektín sa nachádza napríklad v odkukrenej repnej dužine.

Probiotiká

Probiotiká predstavujú živé mikroorganizmy, ktoré priamo podporujú trávenie. Pre kone sú vhodné živé probiotické kvasinky Saccharomyces cerevisiae.

Probiotiká môžete podať koňovi, ktorý má problémy s črevnou mikroflórou. Ak má váš kôň hnačku, riedky trus alebo iné tráviace ťažkosti, môžu mu prebiotiká a probiotiká pomôcť opätovne obnoviť rovnováhu v črevách.

Okrem toho môžu prospieť v rôznych situáciách, ktoré narúšajú prirodzenú rovnováhu. Ide napríklad o zmenu prostredia, cestovanie, liečbu antibiotikami alebo odčervenie.

Postbiotiká

Postbiotiká predstavujú relatívnu novinku v oblasti podpory trávenia koní.

Obilniny a koncentrované krmivá

Bez obilnín dokáže kôň úplne bez problémov existovať, byť zdravý a v dobrej kondícii. Skrmovanie obilnín v určitom množstve je pri koňoch spravidla bezproblémové.

Odporcovia obilnín v kŕmnej dávke koňa sa dostávajú do konfrontácie názorov s inými chovateľmi vtedy, keď je zvieratám potrebné zabezpečiť dostatok energie na vysoký výkon, laktáciu alebo rast.

Správnosť kŕmnej dávky koní, pri ktorých je úžitkom spravidla fyzický výkon, sa vyhodnocuje oveľa ťažšie. Preto sme často odkázaní na ukazovatele, ako sú kondičný a zdravotný stav, temperament, ochota pracovať a podobne. Veľkú úlohu zohráva skúsenosť chovateľa a jeho subjektívny pohľad.

Vývoj tráviacej sústavy koňa

Podľa toho, čo vieme, sa vývoj koňa datuje do obdobia eocénu spred asi 60 miliónov rokov, keď sa v tropických dažďových pralesoch pohyboval jeho prapredok Eohippus - bylinožravec vo veľkosti líšky so štyrmi prstami na nohách, ktorého jedálny lístok tvorili predovšetkým listy rastlín.

So zmenou klímy dažďové lesy siahajúce pomerne ďaleko na sever ustupovali trávnatým stepám a prapredok koňa sa musel prispôsobovať zmeneným podmienkam.

Cez medzištádiá, akými boli Meso a Meryhippus, sa vyvinul na plachého stepného nepárnokopytníka, ktorého telo sa postupne zväčšovalo.

Paralelne s týmito zmenami sa menila aj tráviaca sústava - zväčšila sa plocha stoličiek na rozdrobovanie vláknitejšieho druhu potravy a vyvinulo sa slepé črevo, v ktorom prebieha mikrobiálne trávenie sprístupňujúce živiny, ktoré by boli inak nestráviteľné.

Takýto pozvoľný vývoj tráviacej sústavy, ktorým si kone počas evolúcie prešli, im dnes umožňuje spracovávať pomerne rozdielne druhy potravy s rôznou koncentráciou živín.

Signály narušeného trávenia

Rovnováhu tráviaceho systému môžu narušiť zmeny krmiva, stres, cestovanie, zmena prostredia, antibiotická liečba, odčervenie, vysoká fyzická záťaž alebo veľké dávky koncentrovaného krmiva.

• hnačka alebo riedky trus;
• zápcha;
• nadmerná plynatosť;
• plynová kolika;
• kolikové bolesti;
• prekyslenie črevného prostredia;
• poškodenie črevnej sliznice;
• schvátenie kopýt.

Pri tráviacich ťažkostiach je dôležité venovať pozornosť manažmentu kŕmenia a v prípade vážnych alebo pretrvávajúcich príznakov vyhľadať veterinárnu pomoc.

tags: #traviace #ustrojenstvo #kona