Utoky bojových plemien: čo hovoria fakty, história a zákony

Jedni ich milujú, iní sa ich boja. Bojové plemená psov nie sú monštrá. Ani nevinné plyšáky. Sú to psy - silné, energické, citlivé na to, kto ich vedie a najmä ako.

Označenie „bojové plemeno" nemá oporu vo vede ani v kynologických štandardoch. Pojem „bojový pes" nemá žiadnu oporu v oficiálnych kynologických štandardoch. Napriek tomu sa tento výraz objavuje všade. V médiách, najčastejšie v súvislosti s dramatickými incidentmi. V právnych predpisoch niektorých krajín, kde slúži ako základ pre reguláciu chovu.

Problém je, že pojem ignoruje realitu. Správanie psa nie je dané „nálepkou" jeho plemena - formuje ho prostredie, socializácia, výchova a vzťah k človeku. Označenie „bojové plemeno" redukuje zložité plemenné znaky na jedinú vlastnosť: potenciál pre agresiu. Neexistujú zlé plemená - len zle vedené psy.

história a vývoj bojových psov

Historický pôvod a premena úlohy psov

Psy boli po stáročia využívané ako nástroje moci, ochrany aj násilia. Už v staroveku slúžili silné a húževnaté psy ako spojenci vojakov a lovcov - v Mezopotámii aj Perzii boli cvičení k boju so šelmami aj medzi sebou. V starovekom Ríme používali legionári takzvané molosoidné psy (ťažké, mohutné plemená pôvodom z Epiru), ktorí zastrašovali nepriateľov, chránili vojenské tábory a zúčastňovali sa priamych stretov.

V stredoveku a novoveku sa silné plemená uplatnili pri ochrane majetku, poľovníckych honoch a obrane panstiev. V 18. a 19. storočí prišiel nový fenomén: organizované psie zápasy v arénach anglických miest. Psy nasadzované do týchto zápasov boli najčastejšie kríženci buldogov a teriérov. Šľachtení boli pre odolnosť a silu - ale aj, a to je jeden z najviac prehliadaných faktov, pre absolútnu ovládateľnosť voči človeku. Rozhodca musel byť schopný zápas kedykoľvek zastaviť bez rizika napadnutia. Pes agresívny voči človeku bol z chovu okamžite vyradený.

Po zákaze zápasov sa časť týchto plemien - najmä v USA - presunula do úplne inej roly. Stali sa z nich pracovné plemená na farmách, strážcovia dobytka a majetku. A postupne aj rodinní spoločníci.

Až s rozšírením masových médií v 20. storočí sa obraz týchto plemien začal meniť. Senzačné titulky, dramatické incidenty a zjednodušené spravodajstvo postupne vytlačili desaťročia pozitívnych skúseností. Označenie „bojový pes" nevzniklo na základe vedeckého pozorovania ani etologickej klasifikácie.

Legislatíva, regulácie a rozdiely medzi krajinami

Otázka, ktoré plemeno je „nebezpečné", býva v legislatíve riešená prekvapivo často bez priamej väzby na vedecké dáta. Čo je považované za „bojové" alebo „nebezpečné" plemeno v jednej krajine, môže byť v inej úplne legálnym a bežne chovaným rodinným psom.

KrajinaRegulácia
Dánskozakazuje 13 plemien - pitbull teriéra, tosa inu, amerického stafordšírského teriéra, fila brasileiro, argentínsku dogu, amerického buldoga, boerboel, kangala, stredoázijského ovčiaka, kaukazského ovčiaka, juhoruského pastierskeho psa, tornjaka a šarplaninaka
Francúzskodelí regulované plemená do dvoch kategórií; kategória 1 podlieha zákazu dovozu, predaja aj vlastníctva, povinnej sterilizácii a prísnym pravidlám pohybu - postihy dosahujú až 15 000 €
Veľká Britániaod roku 2024 úplne zakázala American Bully XL
Rakúskoobmedzuje vo Viedni chov niekoľkých plemien - okrem iného bulteriéra, amerického stafordšírského teriéra, amerického pitbulteriéra, neapolskej dogy, rotvajlera a argentínskej dogy
Slovenskocelonárodný zoznam nebezpečných plemien neexistuje; zákon č. 39/2007 Z. z. a zákon č. 282/2002 Z. z. definujú „nebezpečného psa" výhradne na základe konkrétneho správania

Na Slovensku sa za "nebezpečného psa" považuje taký pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka, bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, alebo pes, ktorý napadol človeka bez toho, aby bol použitý v nutnej obrane alebo inej krajnej núdzi.

Problémom týchto zoznamov je, že nereflektujú individuálnu povahu psov, ich výchovu ani mieru socializácie. A vedecký konsenzus im príliš nepraje. AVMA (American Veterinary Medical Association) v roku 2014 konštatovala, že plemeno je slabým prediktorom správania - dôležitejšími faktormi sú prostredie, výcvik a spôsob chovu.

Zákazy konkrétnych plemien nemusia vždy prinášať očakávaný efekt v oblasti bezpečnosti. Označenie „bojové plemeno" automaticky vyvoláva asociácie s nebezpečenstvom, agresiou a stratou kontroly. Realita je však oveľa komplexnejšia - a často úplne opačná.

Čo najviac ovplyvňuje správanie psa

Ich spoločným znakom je vysoká energia, sila a pracovné nasadenie. Práve preto sú náročné na vedenie, výcvik a každodennú rutinu. Behaviorálni odborníci sa zhodujú, že kľúčovým faktorom pre vznik problémového správania je nedostatok socializácie, frustrácia, nevhodné prostredie a chronický stres. Genetika hrá rolu - ale nie je osudom.

Potvrdzujú to aj dáta. Štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports (MacLean et al., 2022) zistila, že plemeno psa vysvetľuje len približne 9 % rozdielov v správaní. Oveľa väčší vplyv majú výchovné metódy, skúsenosti psa a prostredie, v ktorom vyrastá.

Označovanie plemien ako „bojových" preto vytvára falošné predstavy - a má reálne dôsledky. Ovplyvňuje verejnú mienku, legislatívu aj rozhodovanie adopčných centier, ktoré tieto zvieratá často ako prvé vyraďujú.

Agresia, kontext a štatistiky

Možno je čas zmeniť naratív. Sú niektoré plemená skutočne nebezpečnejšie ako iné? A čo presne to znamená - viac útokov, závažnejšie následky, alebo len väčšia mediálna pozornosť?

Pes, ktorý hryzie, nie je vždy agresívny. A pes, ktorý nikdy nepohrýzol, nemusí byť nutne neškodný. Etológia (veda o správaní zvierat) rozlišuje medzi agresiou zámernou - napríklad obranou teritória - a reaktívnou, teda strachovou, bolestnou alebo obrannou. Štatistiky pritom medzi týmito situáciami spravidla nerozlišujú.

Pes, ktorý hryzie veterinára pri bolestivom ošetrení, a pes, ktorý zaútočí bez varovania na ulici, sa v dátach ocitnú v rovnakej kategórii. Ďalším skreslením je veľkosť psa. Veľké plemená spôsobujú závažnejšie poranenia - a útoky sú preto častejšie hlásené a evidované. Čivavy, jazvečíky alebo špice hryzú štatisticky častejšie, ale následky sú menej závažné a prípady zostávajú nenahlásené.

Štúdia CDC z rokov 1979-1998 analyzovala 238 smrteľných útokov psov v USA. Najčastejšie sa v nich objavovali americkí pitbulteriéri, rotvajlery a nemeckí ovčiaci. Dôležitý kontext pridávajú európske dáta. Štúdia veterinárskej univerzity v Hannoveri z roku 2010 analyzovala 415 prípadov pohryzení v Nemecku - takzvané bojové plemená tvorili len 15 % z nich. Väčšinu spôsobili kríženci, labradory, jazvečíky a kokeršpaniele.

Zásadná je aj otázka prevalencie - teda počtu chovaných psov daného plemena. Bez tohto údaju nemožno skutočné riziko vôbec počítať. Ak v krajine žije 200 000 labradorov a 5 000 pitbulov a každé z týchto plemien spôsobí 10 incidentov, štatisticky vychádza pitbul ako „nebezpečnejší" - hoci ide o identický počet prípadov.

Etológovia dlhodobo upozorňujú na závažné metodologické obmedzenia štúdií o útokoch psov. Chýba jednotná definícia „útoku" - čo jeden výskum označí za pohryzenie, iný môže klasifikovať ako varovanie alebo obranné správanie. Štúdia Casey et al. (2014), publikovaná v Applied Animal Behaviour Science, dospela k záveru, že väčšina prípadov pohryzenia nesúvisela s plemenom - ale so strachom, bolestivou stimuláciou alebo teritoriálnou reakciou.

Titulok „Bojový pes zaútočil" často skrýva ľudské zlyhanie - nie genetickú nevyhnutnosť. Prevencia by mala byť zameraná na konkrétne správanie a okolnosti, nie na nálepky plemien. Každý incident má svoje obete, ktoré si zaslúžia pochopenie a spravodlivé riešenie.

Plemená, ktoré sa najčastejšie označujú ako bojové alebo nebezpečné

Tieto plemená sú často označované ako „bojové" alebo „nebezpečné".

  • Cane Corso - taliansky mastin s hmotnosťou až 50 kg. Prirodzený strážca s vysokým loveckým pudom a silnou teritorialitou.
  • Americký pitbulteriér - jedno z najčastejšie skloňovaných plemien v médiách aj poistných podmienkach.
  • Americký stafordšírsky teriér - zdieľa bojové dedičstvo s pitbulom, ale pri správnom vedení patrí k lojálnym a vyrovnaným psom.
  • Rotvajler - silné, teritoriálne a prirodzene dominantné plemeno s hlbokou oddanosťou rodine.
  • Kangal - turecký pastiersky pes s hmotnosťou až 65 kg a jedným z najvyšších nameraných tlakov čeľustí u psov.
  • Dogo Argentino - poľovnícky pes na veľkú korisť, vyšľachtený pre prácu v náročnom teréne.
  • Stredoázijský ovčiak - mohutné, starobylé plemeno používané k ochrane stád v drsných podmienkach Strednej Ázie.
  • Kaukazský ovčiak - jeden z najväčších a najsilnejších psov vôbec. Teritoriálny, nezávislý a prirodzene nedôverčivý k cudzím.
  • Tosa Inu - japonský bojový pes pôvodne vyšľachtený pre zápasy. Pokojný, vyrovnaný a oddaný - ale fyzicky veľmi silný.
  • Boerboel - juhoafrický mastif šľachtený k ochrane farmy a rodiny.
  • Bandog - kríženec mastinov a perro de presa, pôvodne šľachtený ako strážny pes. Silný, dominantný a veľmi teritoriálny.
  • Americký buldog - robustné a svalnaté plemeno, ktoré mnohých prekvapí svojou prispôsobivosťou a ochotou spolupracovať.
  • Bully Kutta - pakistanský mastin s výrazne dominantnou povahou a silným strážnym inštinktom.
  • Fila Brasileiro - brazílsky mastin s povesťou oddanosti rodine a rovnako povesťou nedôvery k cudzím. Toto plemeno si vás buď vyberie - alebo nie.
  • Presa Canario - španielsky strážny pes s pokojným, ale sebavedomým vystupovaním.

V médiách a legislatívnych zoznamoch sa okrem vyššie uvedených často objavujú aj plemená ako doberman, nemecký ovčiak, akita inu, československý vlčiak, bulteriér, rodézsky ridgeback, čau-čau, basenji alebo bernardín. Nie vždy oprávnene.

Temperament, povaha a práca s psom

Áno, môže. Temperament vs. Povaha psa je výsledkom zložitej mozaiky - genetických predispozícií, skúseností z raného veku, prostredia a spôsobu vedenia. „Bojové" plemená boli historicky šľachtené nielen pre fyzickú odolnosť, ale aj pre mentálnu stabilitu a ochotu spolupracovať s človekom. Pitbulteriéri napríklad museli byť počas zápasov plne ovládateľní aj v extrémnom strese.

Plemená ako americký stafordšírsky teriér, americký pitbulteriér alebo bulteriér sú pri správnom prístupe výnimočne oddané a vnímavé. Výcvik musí byť konzistentný, pozitívny a včasný. Jasné pravidlá bez fyzických trestov, dôslednosť, ktorá platí vždy - nie len vtedy, keď sa chce.

Silové a energické plemená majú vysoké nároky na zamestnanie - nielen fyzické, ale aj mentálne. Nuda a nečinnosť vedú k frustrácii, frustrácia k problémovému správaniu.

Výskum z Viedenskej univerzity (2017) potvrdil, že psy synchronizujú hladinu stresového hormónu kortizolu s emóciami svojho majiteľa. Úzkostlivý človek má úzkostlivého psa. Stabilný človek má stabilného psa.

Bojové plemená nie sú zlom, ktoré treba vytlačiť zo spoločnosti. Sú výzvou - a tú treba uchopiť s rešpektom, odbornosťou a empatiou. Pes nie je karikatúra násilia. Démonizácia konkrétnych plemien skutočný problém nerieši. Ten leží v rukách nás ľudí - v nezodpovednom chove, nedostatočnej socializácii a v absencii vzdelania u súčasných aj budúcich majiteľov.

Otázky, ktoré si kladú majitelia aj verejnosť

Ktoré plemeno psa je najnebezpečnejšie na svete? Univerzálne „najnebezpečnejšie" plemeno neexistuje. Správanie psa je výsledkom výchovy, prostredia a skúseností - nie genetickej nálepky.

Prečo sú niektoré plemená v Európe zakázané? Zákazy vznikajú najčastejšie ako reakcia na konkrétne incidenty alebo tlak verejnosti - nie na základe vedeckých dát. Mnohé legislatívne zoznamy ignorujú individuálne správanie psa aj mieru zodpovednosti majiteľa.

Môže byť pitbul dobrý rodinný pes? Áno. Pri správnej výchove, socializácii a dôslednom vedení je pitbul lojálny, priateľský a mimoriadne vnímavý spoločník.

Čo robiť, keď sa bojové plemeno správa agresívne? Prvým krokom je kontaktovať skúseného kynológa alebo behavioristu (odborníka na správanie zvierat). Agresiu nikdy neriešte trestami - zhoršujú situáciu a ničia dôveru. Dôležité je zistiť príčinu: strach, frustrácia, bolesť alebo nevhodné prostredie.

Sú bojové plemená vhodné pre začiatočníkov? Väčšinou nie. Tieto plemená vyžadujú dôsledné vedenie, znalosti psej psychológie a čas na každodennú prácu. Začiatočník by mal voliť menej náročné plemeno - alebo mať od začiatku podporu skúseného odborníka.

Sporné zákony, odborné názory a skúsenosti z praxe

Pre niekoho štvornohí miláčikovia, pre iných psy zabijaci. Bojové plemená dostanú náhubok od štátu. Aspoň to navrhuje novela zákona o ich držaní. Podľa nej sa psy na Slovensku rozdelia do troch skupín. Prvou sú nebezpečné psy, ktoré v minulosti bezdôvodne niekoho napadli, druhou sú nežiaduce psy - bandog a pitbulteriér a v tretej je 13 plemien, ktoré budú musieť mať sprísnený režim.

Ministerstvo pôdohospodárstva zareagovalo na posledné útoky bojových psov na ľudí. V jednom prípade stafordshirský teriér usmrtil v Sucháni Dagmar († 45). Majitelia plemien sa proti zákonu, ktorý má platiť od apríla budúceho roka, búria.

Nebezpečný pes je ten, ktorý v minulosti pohrýzol človeka. Nežiaduce psy - pitbulteriéra a bandoga zakážu chovať. Majitelia, ktorí ich majú teraz, môžu psy dochovať, ale už si takéto plemeno nebudú môcť priviezť zo zahraničia a ani ho rozmnožovať. Tie, ktoré sa narodia po 1. apríli, budú musieť vykastrovať alebo do troch mesiacov vyviezť mimo republiku.

V kategórii psov so sprísneným držaním bude 13 plemien, ktorých útok na človeka by mohol byť nebezpečný. Medzi nimi však napríklad chýba rotvajler, podľa ministerstva nebol za posledné roky zaznamenaný útok tohto plemena na človeka.

„Cieľom je prednostne riešiť problematiku držania psov, pri ktorých je oprávnený predpoklad zvýšeného rizika útoku na človeka alebo zviera a prevencia týchto útokov,“ reagovalo ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré zákon sprísňuje po posledných útokoch bojových plemien na človeka.

Paradoxne v jednotlivých kategóriách chýbajú krížence týchto psov, ktoré sú podľa chovateľov oveľa nebezpečnejšie. Podľa ministerstva, ak sa krížence stanú nebezpečnými psami, budú usmrtené.

Podľa odborníka zakazovanie niektorých psích plemien nie je systémové riešenie. „Dnes zakážu pitbula a bandoga a neskôr môžu nasledovať ďalšie plemená,“ konštatuje Viliam Ružička, predseda kynologického klubu Excel Trenčín.

Na základe ich viacročných skúseností s týmito psami tvrdí, že za nevhodné správanie niektorých psov môžu len ich majitelia, či už tým, že ich výcvikovo nezvládli, alebo nedocenili ich schopnosti. „Ľudia, ktorí nemajú čas, prostredie, skúsenosti a možnosti na správny chov týchto psov, by si mali vybrať plemeno, ktoré bude vyhovovať ich podmienkam,“ tvrdí Ružička.

Podľa Milana Bíroša, predsedu klubu MOLOSS, zaoberajúcim sa chovom bojových plemien, pri tomto zlepenci uniká podstata zodpovednosti za psa každého majiteľa. „Z nášho pohľadu a celej kynologickej verejnosti je celý zákon nezmysel, ktorý nepostihuje podstatu. Za správanie psov je vždy zodpovedný majiteľ, ktorý musí niesť aj následky za škody spôsobené jeho psom. Za problémy súvisiace s útokmi jednotlivcov, ktorých správanie a výchovu nezvládol majiteľ, nemôže byť diskriminované celé plemeno. Zákon postihuje nezmyselne čistokrvné plemená a navyše sú medzi nimi psy, ktoré nikdy nefigurovali v štatistikách agresívnych útokov,“ uzavrel Bíroš.

Pokuty- 400 EUR za porušenie ohlasovacích povinností týkajúcich sa evidencie- 200 EUR za porušenie nahlasovania pohryzenia či napadnutia psom- 1 000 EUR za rozmnožovanie nežiadúcich psov

So sučkou bandoga Kiri chodí medzi deti. Hovorí sa o útokoch, ale nie je to chyba psov, ale majiteľov. Mnohí sa snažia svoje ego zvyšovať pomocou bojových plemien. Nerozumiem, na základe čoho len dve plemená zaradili do skupiny nežiaduce. Mala by odznieť širšia diskusia. Určite je možné zaviesť zoznam chovateľov a podmieniť držanie psa absolvovaným výcvikom. Ony potrebujú pravidelné vychádzky a socializáciu, stretávanie s inými psami. S Kiri chodíme bez problémov na prednášky do materských a základných škôl.

Čo všetko sa má zmeniť? Zákon rozlišuje tri skupiny - nebezpečné, nežiaduce a psy so sprísneným režimom. Chovať ich budú môcť len odborne spôsobilí majitelia. O tom bude rozhodovať organizácia určená ministerstvom pôdohospodárstva.

Psy z týchto troch kategórií budú mimo chovného priestoru viesť len odborne spôsobilé osoby a pes na verejnom priestranstve bude musieť mať nasadený náhubok a vôdzku. Držitelia psov z troch kategórií budú musieť 31. augusta budúceho roku absolvovať odbornú spôsobilosť na ovládanie psa a to v organizácii, ktorú určí ministerstvo.

Ak váš pes niekoho napadne, ako majiteľ budete povinný vybaviť si do 30 dní potvrdenie o odbornej spôsobilosti. Ak dôjde k útoku psa na človeka, osoba, ktorá ho vedie, musí uviesť poškodenému meno a adresu a v obci incident nahlásiť. Zvyšujú sa pokuty pre majiteľov.

Veterinár: Zákon sa bude obchádzať! Zverolekár Jozef Babčan z Trenčianskej Turnej si myslí, že zákon sa bude obchádzať. „Za posledných sedem rokov z vyše sto prípadov psov, ktoré poranili človeka alebo zviera, boli iba dva pitbuly. Najviac pohryzení je od yorkshirov, čiváv, nemeckých ovčiakov, salašníckych psov a jazvečíkov, “ povedal veterinár.

„Zákazom sa docieli iba to, že tí majitelia, ktorí si spôsobili problémy zlým vedením zvieraťa, sa budú zákonu vyhýbať. Budú ich držať na odľahlom mieste, nebudú s nimi navštevovať veterinára a budú ich uvádzať ako krížence,“ dodal veterinár. Ten tvrdí, že pitbuly nie sú agresívne psy.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka plánuje už túto jeseň sprísniť zákon o držaní bojových plemien psov. Informovala o tom hovorkyňa ministerstva Magda Tóth Želeňáková.

Povinnosťou by malo byť schválenie chovu takýchto zvierat. Chovateľ bude musieť zabezpečiť, aby nemohli uniknúť a aby boli pod neustálym dozorom. Bude musieť byť odborne spôsobilý a zvieratá budú pod veterinárnou kontrolou. Ako napísala Želeňáková, "toto je len počiatočná myšlienka, zákon bude oveľa prísnejší, aby sa podobné útoky bojových plemien psov, a to nielen s následkom smrti, už v budúcnosti neopakovali."

Informácia nadväzuje na útok troch psov, ktoré v stredu 15. augusta dohrýzli v Dunajskej Lužnej neďaleko Bratislavy 39-ročného muža. Muž prišiel o ucho, odhryznutú ušnú chrupavku mu vložili do brucha, aby sa zregenerovala. Zákon by sa mal vzťahovať na plemená psov ako rotvajler, bulteriér, pitbull teriér či mastif.

Viedeň 10. októbra (TASR) - Mestské zastupiteľstvo vo Viedni po smrteľnom útoku psa na dieťa navrhlo sprísniť zákon pre majiteľov bojových plemien, informovala v stredu agentúra AP. Návrh zákona predložili viedenskej mestskej rade v stredu v reakcii na septembrový smrteľný útok rotvajlera na dieťa.

Zákon musí schváliť mestská rada a aj rakúske ministerstvo vnútra. Rotvajler zaútočil na konci septembra vo Viedni na ročného chlapca, ktorý bol na prechádzke so starými rodičmi. Pes mu spôsobil vážne zranenie lebky, ktorým dieťa po hospitalizácii podľahlo. Majiteľka psa bola podľa slov polície v stave ťažkej opitosti a útoku nezabránila.

Zoznam psov, ktorých majitelia by museli dodržiavať prísnejšie podmienky, sa mal pôvodne rozšíriť z 13 plemien až na 33. Medzi nimi mali byť aj také psy ako nemecký ovčiak, rotvajler, doberman, boxer, veľký bradáč či čau-čau. Výpočet plemien obsahovala pracovná verzia zákona o chove psov, ktorá reguluje chov. Vznikla ako reakcia na brutálne útoky zvierat na človeka, ktoré sa skončili aj smrťou.

Autori zákona z ministerstva pôdohospodárstva nakoniec od rozsiahlej regulácie upustili. „Bola to naša pracovná verzia, ktorá nebola záväzná. Do nej sme zapracovali všetko možné, aby sme potom vedeli niečo ubrať alebo upraviť. Bolo tam aj tých 33 plemien. V konečnej verzii, ktorú chce ministerstvo už v stredu predložiť na rokovanie vlády, je na zozname už len 14 plemien.

Z pôvodného návrhu, kde sa psy rozdelili do troch kategórií - nebezpečné, nežiaduce a plemená so sprísneným držaním, napokon zostali len dve skupiny. A to nebezpečné - teda také, ktoré už niekoho bezdôvodne zranili, a psy so sprísneným držaním, kam prešli aj dva druhy zvierat, ktorých chov sa mal pôvodne zakázať - pitbulteriér a bandog. Naopak, z tejto kategórie vypadol Saarloosov vlčiak.

„Žiadne psy sa nezakazujú a kategóriu nežiaducich psov sme zrušili. Účastníci rozporného rokovania, ktorí pracovnú verziu zákona s 33 plemenami dostali, popreli, že by ich Illáš informoval, že je predložený materiál „nezáväzný“ a bude sa ešte meniť.

„Privítali nás s tým, že sa zoznam rozšíril o ďalšie plemená. Rovnako sa vyjadril aj Milan Polák, ktorý na rozpornom konaní zastupoval Slovenský klub ázijských a ruských ovčiakov. „Nebolo to nedorozumenie. Po vypočutí našich argumentov nám povedali, že takto - s 33 plemenami - to pôjde na stôl ministrovi,“ uviedol Polák, podľa ktorého je celý návrh zákona chybný. To tvrdí aj Brtková. „To, že ten počet skresali na 14, neberieme ako ústupok, lebo ten zákon je neadekvátny a zle vypracovaný,“ zdôvodnila.

tags: #utoky #bojovych #plemien