Ak vás zaujal veľký biely pes s mohutnou postavou a výraznou srsťou, môže ísť o niektoré z veľkých bielych plemien, napríklad pyrenejského horského psa, samojeda, kuvasza, komondora, slovenského čuvača alebo iné plemeno s podobným vzhľadom.
Pri výbere však nestačí sledovať iba farbu a veľkosť. Dôležitú úlohu zohrávajú aj povaha, nároky na pohyb, priestor, starostlivosť o srsť, zdravie a sklon k nadváhe. Označenie „tučný pes“ pritom neznamená zdravého mohutného psa, ale môže upozorňovať na nadmernú hmotnosť, ktorá zaťažuje kĺby, chrbticu, srdce a celý pohybový aparát.
Čo môže znamenať označenie veľký biely tučný pes
Veľké plemená psov sa vyznačujú mohutnou stavbou tela, výraznou kostrou a často aj hustou alebo dvojitou srsťou. Psy formátu XL však majú zvyčajne mimoriadne veľké srdce a je ťažké ich vyviesť z pokoja.
V zásade však platí, že tak ako u všetkých ostatných plemien, aj u veľkých plemien psov možno nájsť všetky povahové črty.
Celkovo sa však veľké psy považujú za veľmi kompatibilné. Preto sú veľké psie rasy vhodné pre začiatočníkov a pre rodiny. Opatrnosť sa však odporúča v prípade malých detí, ktoré by mohli títo nežní obri náhodne zraziť.
Veľkosť psa preto automaticky nehovorí nič o jeho agresivite. Niektoré veľké biele plemená sú pokojné a láskavé rodinné psy, iné sú samostatné strážne alebo pastierske psy, ktoré potrebujú skúseného majiteľa, dostatok priestoru a dôslednú socializáciu.
Najčastejšie veľké biele plemená
Pyrenejský horský pes
Pyrenejský horský pes je možno najväčšie biele plemeno psa na zozname.
Pyrenejský horský pes sa stane ochrancom a spoločníkom celej rodiny.
Typická je pre neho trpezlivosť, kľud, vznešenosť a odvážnosť.
Je nezávislý, takže je potrebné dbať na socializáciu už od šteňaťa.
Hustá srsť túto rasu chráni pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.
Pyrenejský horský pes je uznávaný svojou veľkosťou a majestátnou, hustou bielou srsťou odolnou voči poveternostným vplyvom.
Je to ušľachtilé plemeno s dlhou históriou stráženia hospodárskych zvierat a ochrany pastierov.
Pochádza z horských oblastí Francúzska a Španielska a je cenený pre odvahu, vernosť a schopnosť odolávať náročným podmienkam.
Jeho pokojná a jemná povaha z neho robí obľúbeného rodinného spoločníka, pričom si zachováva inštinkt strážiť a chrániť svojich ľudí.
Je však nezávislej povahy, preto je toto plemeno vhodnejšie pre ľudí, ktorí majú skúsenosti s veľkými plemenami.
Samojed
Samojed je stredne veľké až veľké plemeno psa.
Na pohľad pôsobí ako skutočná chlpatá guľa, pretože má hustú, nadýchanú a dvojvrstvovú srsť.
Väčšina samojedov váži približne 45 - 60 libier.
Toto plemeno pochádza zo Sibíri a svoje meno získalo podľa samojedských národov Sibíri.
Pôvodne boli samojedy chované na lov, pasenie sobov a ťahanie saní.
Samojed je veľmi chytré a energické plemeno.
Vyzerá, akoby sa neustále usmieval, ale v skutočnosti je to preto, aby sa predišlo slintaniu a zamŕzaniu slín.
Vyžaduje spoločnosť a pozornosť, pretože o samote bude nešťastný.
Samojedy sú neuveriteľne spoločenské a milujúce psy, ktoré prosperujú v rodinnom prostredí, kde sa môžu zapájať do aktivít.
Ich priateľská povaha sa prejavuje voči deťom aj iným psom, takže sa môžu stať veselou súčasťou domácnosti.
Potrebujú pravidelnú starostlivosť o srsť a dostatok pohybu.
Maďarský kuvasz
Kuvasz, ďalšie veľké biele chlpaté plemeno psa, pochádza z fariem a polí Maďarska.
Ide o plemeno určené na stráženie stád, ktoré sa však v posledných 70 rokoch čoraz častejšie objavuje aj v domácnostiach ako spoločenský pes.
Kuvasz má dvojitú srsť a husté čisto biele osrstenie, ktoré ho chráni pred kolísaním teplôt.
Maďarský kuvasz pôsobí ako obraz sily a dôstojnosti.
Jeho korene siahajú do kráľovského Uhorska, kde slúžil nielen ako strážny pes hospodárskych zvierat, ale aj ako vážený ochranca kráľov.
Jeho hustá biela srsť je krásna aj praktická, pretože poskytuje maskovanie v zasneženej krajine.
Kuvaszy sú známe svojou vernosťou a ochranárskymi inštinktmi, ktoré dopĺňa jemná trpezlivosť vhodná pre rodiny so staršími deťmi.
Ich nezávislá a niekedy rezervovaná povaha si však vyžaduje skúsenú ruku pri výcviku.
Komondor
Komondor je jedinečné plemeno psa.
Vďačí za to svojej ťažkej, povrazovitej bielej srsti, ktorá pripomína dredy.
Je známy aj ako maďarský ovčiak a ide o veľké plemeno psa, ktoré môže vážiť približne 88 - 132 libier.
Jeho srsť má nielen výrazný vzhľad, ale zároveň chráni telo a pomáha mu splynúť so stádom, ktoré stráži.
Slovenský čuvač
Slovenský čuvač je ďalšie biele chlpaté plemeno určené na stráženie hospodárskych zvierat.
Slovenský čuvač má čisto bielu hustú srsť a váži približne 66 až 99 libier.
Najlepším prostredím pre toto plemeno sú priestory ako ranče a farmy.
Vďaka svojej ochranárskej povahy potrebuje priestor, pravidelný kontakt s rodinou a dôslednú výchovu.
Turecký akbaš
Turecký akbaš je starobylé plemeno, ktorého pôvod siaha viac ako 3 000 rokov do minulosti.
Predpokladá sa, že vznikol v západnom Turecku približne v rokoch 750 až 300 pred naším letopočtom, kde bol vyšľachtený ako strážny pes hospodárskych zvierat.
Akbaš má štíhlu, silnú stavbu tela a charakteristickú bielu srsť, ktorá mu pomáha splynúť so stádom, ktoré chráni.
Toto plemeno je veľmi samostatné a pri ochrane zvierat pred predátormi sa dokáže rozhodovať samo.
Potrebuje veľa priestoru a najlepšie sa hodí do vidieckeho prostredia, kde môže napĺňať svoje prirodzené strážne inštinkty.
Voči cudzím ľuďom môže byť rezervovaný, čo z neho robí výborného strážcu, zároveň však vyžaduje socializáciu od mladého veku.
Akbaš je podobne ako mnohé strážne plemená skôr nízkoenergetický pes, ale potrebuje pravidelný mierny pohyb, aby zostal zdravý a spokojný.
Maremmský ovčiak
Z pastierskych oblastí Talianska pochádza maremmský ovčiak, plemeno rovnako robustné ako oddané.
Tradične sa používal na obranu oviec pred vlkmi a inými predátormi.
Medzi jeho typické znaky patrí medvedia hlava a hustá biela srsť.
Maremmy majú prirodzený strážny inštinkt, vďaka ktorému sú výbornými ochrancami domova a rodiny.
Hoci sú samostatné a rezervované, svojim majiteľom prejavujú jemnú náklonnosť a najlepšie sa hodia do prostredia, v ktorom môžu plniť svoju ochrannú úlohu.
Švajčiarsky biely ovčiak
Švajčiarsky biely ovčiak nie je taký mohutný ako ostatné veľké biele plemená, ale je rovnako krásny.
Vďaka nápadnej bielej srsti a ušľachtilému postoju pôsobí elegantne a inteligentne.
Pôvodne pochádza zo Švajčiarska a bol vyvinutý z línií podobných nemeckému ovčiakovi.
Je známy ako všestranný rodinný, služobný alebo pracovný pes.
Je dobre cvičiteľný, ochotný spolupracovať a vytvára si hlboké puto s človekom.
Jeho priateľská povaha z neho robí výborného spoločníka najmä v domácnostiach, ktoré mu dokážu poskytnúť dostatok duševnej aj fyzickej stimulácie.
Juho ruský ovčiak
Toto plemeno je známe aj ako juho ruský ovčiak.
Pochádza z ukrajinských stepí medzi Azovským a Čiernym morom.
Často váži viac ako 100 libier a pýši sa dlhou a hustou srsťou.
Jeho vzhľad môže pôsobiť majestátne, no ide o samostatného ochrancu, ktorý potrebuje jasné pravidlá a dostatok priestoru.
Afganský chrt
Prvá vec, ktorú si pozorovatelia na afganskom chrtovi všimnú, je jeho hodvábna a dlhá srsť.
Psy tohto plemena majú dlhé nohy a zvyčajne nevážia viac ako 60 libier.
Predpokladá sa, že ide o prirodzene nadaných bežcov, ktorí dokážu udržať vysokú rýchlosť na veľké vzdialenosti.
Ich dlhá srsť si vyžaduje pravidelnú a dôslednú starostlivosť, aby sa nezamotala.
Clumber španiel
Clumber španiel je považovaný za najväčšie plemeno medzi španielmi.
Zvyčajne váži 85 libier alebo viac.
Medzi jeho nápadné znaky patrí hustá srsť, trochu ospalý výraz a pehy na papuli.
V porovnaní s aktívnejšími španielmi môže pôsobiť pokojnejšie a robustnejšie.
Sibírsky husky
Väčšina sibírskych huskyov nie je úplne biela, no chovatelia šľachtia takmer biele alebo úplne biele jedince.
Podľa štandardov veľkých psov ide o pomerne malé plemeno, ktoré váži približne 40 libier.
Husky má obrovské množstvo energie, preto sú jeho nároky na pohyb veľmi vysoké.
Sibírsky husky dobre vychádza s ostatnými psami a miluje rodinný život.
Je inteligentný, oddaný, priateľský a hravý.
Nie je veľmi dobrým strážcom, pretože zriedka šteká.
Nemá rád samotu a v takom prípade môže vyť a nariekať.
Ďalšie veľké plemená, ktoré si možno ľudia mýlia s bielym psom
Anglický mastif
Anglické mastify môžu pôsobiť zastrašujúco svojou veľkosťou, no títo nežní obri bývajú pomalí a pokojní.
Ide o nízkoenergetické psy, ktoré môžu byť trochu lenivé, a preto je u nich častý nadmerný nárast hmotnosti.
Ich krátka hladká srsť potrebuje iba príležitostné kefovanie.
Aj keď zaberajú veľa priestoru, anglické mastify môžu byť vhodné aj do bytu.
Nemecká doga
Nemecká doga je potomkom kríženia anglického mastifa a írskeho vlkodava, čo vysvetľuje jej obrovskú postavu.
Je to výrazne vysoký pes, ktorý potrebuje dostatok priestoru, vhodnú výživu a citlivý prístup počas rastu.
Bernský salašnícky pes
Prítulný bernský salašnícky pes bol pomenovaný podľa oblasti vo Švajčiarsku, z ktorej pochádza.
Bernské salašnícke psy nepotrebujú rozsiahle každodenné cvičenie, ale ich vzťah k prírode a prispôsobivosť rôznym klimatickým podmienkam z nich robia výborných turistických spoločníkov.
Majú hustú dvojitú srsť, ktorá líná, preto si vyžadujú častú starostlivosť.
Svätý bernardín
Svätý bernardín je veľké plemeno psa s rýchlo rastúcim telom, ktoré môže trpieť problémami s kĺbmi a kosťami.
Je preto dôležité, aby nebol nadmerne zaťažovaný.
Sväté bernardíny línajú iba dvakrát ročne, ale majú sklon k slintaniu, preto treba často čistiť ich papuľu.
Novofundlandský pes
Ak ste si niekedy želali obrovského psa, ktorý sa rád túli, novofundlandský pes môže byť vhodnou voľbou.
Títo nežní obri majú hlbokú históriu spojenú s vodou a aj dnes ju milujú.
Ich hustá srsť odpudzujúca vodu potrebuje pravidelné kefovanie, aby zostala v dobrom stave.
Írsky vlkodav
Írsky vlkodav je plemeno psa domáceho uznané v FCI pod číslom 160 v skupine 10 - chrty, 2. sekcia - drsnosrsté chrty, bez skúšky.
Plemeno bolo vyšľachtené krížením chrtov a dogovitých plemien.
Tento pokojný a vyrovnaný pes bol pôvodne využívaný na štvanie, chytanie a zabíjanie vlkov a na ochranu kráľovstiev pred medveďmi.
Dnešné vlkodavy sú prívetivé, trpezlivé, ušľachtilé, pozorné, veľmi inteligentné a dobre znášanlivé voči deťom.
Sú bezvýhradne lojálne k svojmu pánovi a jeho rodine.
Ich prirodzená povaha ich nepredurčuje do úlohy strážnych psov.
Írsky vlkodav by mal byť a zvyčajne aj je dobromyseľný a priateľský.
Vďaka svojej veľkosti potrebuje kvalitnú výživu, dostatok priestoru a primeraný pohyb.
Veľké a obrie plemená sú náchylnejšie na torziu žalúdka, preto je vhodné rozdeliť dennú dávku potravy na dve kŕmenia.
Leonberger
Leonberger je pracovný pes s výraznou hrivou, ktorý sa rád hrá.
Udržiavanie jeho bohatej hrivy si vyžaduje každodennú starostlivosť.
Okrem častého kúpania pomáha kefovanie vyhladiť zamotané miesta skôr, než sa zmenia na odolné chumáče.
Jeho hustá dvojitá srsť sa môže rýchlo prehriať, preto je dôležité obmedziť aktivitu v teplom počasí a vyberať chladnejšie miesta.
Anatolský pastiersky pes
Anatolský pastiersky pes má históriu rovnako veľkolepú ako jeho postava.
Jeho pôvod siaha do doby bronzovej v starovekej Anatólii a patrí medzi plemená pochádzajúce z najstarších známych línií domácich psov.
Rovnako ako väčšina pastierskych psov bol vycvičený na stráženie svojho stáda, či už ide o hospodárske zvieratá alebo rodinu.
Pravidelné kúpanie a kefovanie pomáhajú predchádzať plstnateniu jeho stredne dlhej srsti.
Boerboel
Boerboel je atletické plemeno, ktoré potrebuje rozsiahle interaktívne hry, najlepšie so skúseným majiteľom.
Jeho mohutná stavba tela a pracovný pôvod si vyžadujú dôslednú výchovu, primeraný pohyb a jasné hranice.
Prečo môže byť biely pes tučný
Nadmerná hmotnosť nevzniká preto, že je pes biely alebo veľký.
Najčastejšie ide o kombináciu priveľkých porcií, maškŕn, nedostatku pohybu, nižšieho energetického výdaja a zdravotných problémov.
Anglické mastify majú sklon k nízkej aktivite, preto je u nich častý nadmerný nárast hmotnosti.
Aj bígle môžu mať veľký apetít a sklon k prejedaniu.
Príliš veľa potravy a príliš málo pohybu vedie u tohto plemena k nárastu hmotnosti, najmä preto, že bígle s pribúdajúcim vekom strácajú svalovú hmotu a stávajú sa sedavejšími.
Hoci boli bígle vyšľachtené ako vytrvalostné lovecké psy, doma bývajú často menej aktívne a pri nedostatku pohybu môžu rýchlo priberať.
Bulldogy potrebujú pravidelný mierny pohyb a kontrolovanú stravu, aby sa vyhli nadmernému priberaniu.
Pri jazvečíkoch môže kombinácia krátkych nôh, dlhého tela, záľuby v jedle a náchylnosti na hypotyreózu viesť k obezite.
Priberanie je pri tomto plemene obzvlášť nebezpečné, pretože nadmerná hmotnosť môže spôsobiť vyskočenie alebo prasknutie platničiek v chrbte.
Pri veľkom bielom psovi je preto dôležité pravidelne kontrolovať telesnú kondíciu, váhu a množstvo maškŕt.
Bígl ako príklad psa so sklonom k nadváhe
Bígl je stredne veľké plemeno psa a lovecký pes.
Patrí k skupine takzvaných „hounds“, čiže psov, ktorí lovia na stope.
Bígl je kompaktne stavaný pes so silnými kosťami.
Má silnú, ale nie hrubú hlavu bez vrások, so stredne širokou lebkou, vysokými obrysmi a výrazným stopom.
Ňufák je široký, nos má byť čierny, ale u svetlo sfarbených psov je slabšia pigmentácia prípustná.
Oči má pomerne veľké a tmavohnedé alebo orieškové.
Uši má dlhé, na koncoch mierne zaoblené, nízko nasadené a previsnuté.
Telo má hlboký hrudník, rovný chrbát a silné, krátke, dobre klenuté a vyvážené bedrá.
Chvost je vysoko nasadený, stredne dlhý a silný, nesený veselo nahor, ale nie zatočený nad chrbát.
Bígl má krátku hustú srsť.
Povolené sú všetky farby s výnimkou pečeňovo hnedej.
Vyskytuje sa vo viacerých farbách, napríklad v kombinácii zlatej s bielou, hnedej s bielou alebo hrdzavej s bielou.
Môžeme ho nájsť aj v trojfarebnej kombinácii čiernej, bielej a hnedej.
Špička chvosta by vždy mala byť biela.
Existujú dva druhy bíglov: tí, ktorí merajú menej ako 32 cm v ramenách, a tí, ktorí merajú od 32 do 38 cm.
Obe odrody sú robustné, pevné a „veľké na svoje centimetre“, ako hovoria psíčkari.
Jeho výška môže siahať až do 40 cm a hmotnosť sa pohybuje od 9 až do 18 kg.
Povaha bígla
Bígl je neustále dobre naladený a pripravený pustiť sa do každého žartu.
Je to veľmi sebavedomý pes s množstvom vitality a vyrovnanou povahou.
Agresia je pre neho neznámym pojmom a zároveň je u neho jednoznačne nežiaduca.
K jeho príťažlivosti podstatnou mierou prispieva priateľská povaha a mierny výraz.
Je smelý, pohotový, inteligentný a veľmi temperamentný.
Je prívetivý a čulý, bez náznaku útoku či strachu.
Je mimoriadne znášanlivý voči ľuďom aj ostatným psom.
Bígle sú dobromyseľné a keďže boli vyšľachtené ako stádové zvieratá, vychádzajú s väčšinou ostatných psov.
Milujú deti, ale musia byť v ranom veku vystavené mačkám, aby si s nimi vytvorili dobrý vzťah.
Bígl je veľmi priateľský a sociálny, čo ho predurčuje k životu v rodinách s inými psami a deťmi.
Napriek tomu môže mať sklony k dominancii a môže sa pokúšať zaujať vedúcu pozíciu v domácnosti.
Je známy svojou nezávislou povahou a silným loveckým inštinktom, ktorý je dedičstvom jeho predkov.
Jeho vynikajúci čuch a rýchlosť mu umožňujú loviť aj v náročných podmienkach.
Ak sa dostane na stopu zajaca, jeho pozornosť sa môže odvrátiť od príkazov majiteľa.
Pohyb a výcvik bígla
Bígl potrebuje veľa pohybu, približne dve hodiny alebo viac denne.
Ak narazí na stopu, býva problémom ho privolať a často sa stráca na celé hodiny, pretože miluje pobehovanie „sám pre seba“.
Od útleho veku preto vyžaduje dômyselnú výchovu v privolávaní.
Kvôli silnému loveckému inštinktu by sa nemal púšťať z vôdzky, kým nie je mimoriadne dobre vycvičený na návrat na zavolanie, inak iba v uzavretom priestore.
Vzhľadom na lovecké inštinkty je dôležité venčiť bígla na vodítku v otvorenej prírode, aby sa predišlo nehodám pri naháňaní zveri.
Oplotený dvor je pre majiteľov bígla nevyhnutnosťou.
Bígl má prirodzenú tendenciu túlať sa, takže je bežné, že sa pokúša o útek.
Aby ste zaistili jeho rýchly návrat, ak sa predsa len dostane von, uistite sa, že je označený mikročipom a na obojku nosí identifikačné známky.
Výcvik poslušnosti je prospešný pre všetky psy a bígle najlepšie reagujú na techniky pozitívneho posilňovania.
Pri prísnom zaobchádzaní môžu vypnúť a prestať reagovať.
Väčšinu bíglov veľmi motivujú pamlsky, vďaka ktorým sa ochotne učia a poslúchajú povely.
Výchova bígla si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť, pretože ide o veľmi inteligentné plemeno.
Bígle potrebujú pravidelnú fyzickú aktivitu a duševnú stimuláciu, čo je ideálne na hry a športy ako agility.
Jedným zo spôsobov, ako udržať psa v dobrej kondícii, je nechať ho využiť jeho prirodzený pachový talent.
Bývanie a kontakt s rodinou
Bígl je veľmi príjemný spoločník a ideálny rodinný pes.
V rodine sa cíti ako vo svorke.
Vďaka praktickej veľkosti ho možno bez problémov chovať v byte.
Držať ho samého v koterci je pre veľmi spoločenského bígla absolútne nemysliteľné.
Je veľmi ostražitý, ale rozhodne nie je strážnym psom, pretože mu na tieto účely chýba dostatočná ostrosť.
Votrelca by hlasno ohlásil, ale pravdepodobne by ho po vstupe do domu veľmi priateľsky privítal.
Dospievajúci bíglovia sú plní energie a radi chodia na dlhšie prechádzky so svojou rodinou.
Keď bígle dospejú, môžu sa stať viac sedavými a spokojnými s celodenným leňošením po dome.
Je však veľmi dôležité zabrániť tomu, aby sa stali lenivými a mali nadváhu, pretože sú náchylní na obezitu.
Zdravotné riziká bígla
Bígl je plemeno psa, ktoré môže trpieť ochoreniami kĺbov, napríklad dyspláziou alebo luxáciou.
Nie všetci bíglovia musia dostať niektorú z týchto chorôb, ale je dôležité spomenúť si ich pred rozhodnutím zaobstarať si tohto psa.
Bíglovia môžu mať genetické predispozície k rôznym ochoreniam.
Medzi najčastejšie problémy patrí nadváha, ktorá môže viesť k vyskočeným platničkám a meningitídnej artritíde známej ako „beagle pain syndrome“.
Bíglovia môžu mať aj očné problémy, ako sú glaukóm, dystrofia rohovky a atrofia sietnice.
Dlhé visiace uši sú náchylné na infekcie.
Pravidelná starostlivosť o uši a ich čistenie je veľmi dôležité.
Bígl má veľký apetít a je náchylný na prejedanie, preto treba sledovať jeho príjem potravy a zabezpečiť vyváženú stravu.
Starostlivosť o bígla
Bígl sa ľahko udržiava.
Stačí ho raz týždenne rýchlo vyčesať, aby sa odstránili odumreté a uvoľnené chlpy.
Jedným z menších problémov je, že bígle sa radi váľajú v zapáchajúcom materiáli.
Našťastie sa dajú pomerne ľahko kúpať.
Pri bielych alebo svetlých psoch sa môžu objavovať škvrny okolo očí, papule a labiek.
Takmer všetky biele psy budú mať v určitom okamihu slzné škvrny.
Slzy psa obsahujú porfyríny, chemickú zlúčeninu, ktorá dáva červeným krvinkám ich farbu.
Obyčajná voda odstraňuje slzné škvrny iba málo.
Bezpečne možno použiť bežný fyziologický roztok, očnú vodu alebo roztok na kontaktné šošovky aplikovaný čistou vreckovkou, vatou alebo vatovou tyčinkou.
Porfyríny sú prítomné aj v slinách psa a môžu spôsobiť podobné červenohnedé sfarbenie okolo papule.
Rovnaký roztok na oči alebo kontaktné šošovky možno použiť aj na neutralizáciu týchto škvŕn.
Pri čistení očí a papule treba postupovať opatrne a zabrániť tomu, aby sa prípravok dostal do oka alebo aby si ho pes olízal vo väčšom množstve.
Biela srsť a jej údržba
Mnoho psov má bielu srsť a niektoré plemená sú takmer výhradne biele, napríklad pyrenejský horský pes, samojed, bišónik a maltézsky psík.
Biela srsť vzniká v dôsledku génovej mutácie, ktorá spôsobuje stratu pigmentácie v chlpe.
Srsť preto nie je schopná produkovať farbu, čo má za následok biele osrstenie.
Biele chlpy sa často zašpinia a časom môžu v dôsledku pôsobenia telových olejov zožltnúť.
Jedlo, moč a slzy môžu zanechávať na bielej srsti nevzhľadné škvrny.
Najčastejšie sa škvrny objavujú okolo očí, papule a labiek.
Škvrny okolo brucha, koreňa chvosta, konečníka a pohlavných orgánov môžu signalizovať podráždenie kože a nadmerné olizovanie spôsobené svrbením.
Biele psy sú náchylné na podráždenie kože, ktoré je často spôsobené alergiami.
Pes môže byť alergický na niektorú zložku krmiva.
Medzi bežné alergény u psov patria kuracie mäso, hovädzie mäso, mliečne výrobky, kukurica, pšenica a sója.
Po prechádzke lesom alebo v tráve môže biely pes veľmi rýchlo stratiť žiarivo bielu farbu srsti.
Hĺbkovo čistiace šampóny sú špeciálne vytvorené pre psov so svetlou srsťou.
Šampón zlepšujúci belosť však nemožno používať častejšie ako každé dva týždne, aby sa zabránilo vysúšaniu kože a srsti psa.
Pri starostlivosti o bieleho psa treba venovať pozornosť nielen okoliu papule a očí, ale aj výžive.
Výživa veľkého bieleho psa
Veľký pes potrebuje stravu zodpovedajúcu svojej veľkosti, veku, aktivite a zdravotnému stavu.
Pri sklone k obezite je dôležité sledovať energetickú hodnotu krmiva, veľkosť porcií a množstvo maškŕt.
Vhodné sú granule s vysokým obsahom mäsa a nízkym obsahom tuku.
Pri výbere granúl treba sledovať predovšetkým zloženie a nenechať sa zlákať iba obalom alebo reklamou.
Všetky suroviny musia byť jasne definované.
Na prvom mieste by malo byť mäso, nie „vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu“ alebo „mäsové deriváty“.
Pri šteniatkach veľkých a obrích plemien treba venovať osobitnú pozornosť vyváženému rastu, pretože nadbytok alebo nedostatok niektorých živín môže zaťažiť vyvíjajúce sa kosti a kĺby.
Nároky vyvíjajúceho sa organizmu sú iné ako pri dospelom psovi, preto pri šteniatkach treba viac dbať na to, aby telo dostalo všetko, čo potrebuje.
Veľké a obrie plemená sú náchylnejšie na torziu žalúdka, preto môže byť vhodné rozdeliť dennú dávku na dve menšie kŕmenia.
O konkrétnom krmive, dávke a prípadných doplnkoch je vhodné poradiť sa s veterinárnym lekárom.
Časté omyly pri kŕmení surovou stravou
Surová strava je spôsob výživy mäsožravých domácich zvierat prirodzeným spôsobom, teda surovým mäsom, kosťami a zeleninou.
Názory na kŕmenie surovou stravou sa veľmi líšia.
Ak sa rozhodneme pre kŕmenie surovou stravou, treba si uvedomiť, že na nás prechádza zodpovednosť za vyváženosť živín v kŕmnej dávke.
Mäso je lepšie pred použitím premraziť, čím sa zničia niektoré parazity.
Pokiaľ si nie sme istí, či mäso prešlo veterinárnou kontrolou, prípadne ide o divinu, je lepšie ho chvíľu prevariť.
Divinu sa vôbec neodporúča podávať surovú.
Surové mäso samo osebe nespôsobuje agresívne správanie psa.
Pri kostiach treba rozlišovať medzi surovými a tepelne upravenými kosťami.
Nebezpečné môžu byť kosti, ktoré boli uvarené alebo upečené, pretože pri tepelnej úprave sa mení ich štruktúra, tvrdnú a môžu sa štiepiť na ostré kúsky.
Žiadne kosti po pečenom kurati nepatria do psej misky.
Surové kosti nie sú také tvrdé a ostré, no aj pri nich treba postupovať opatrne a zohľadniť veľkosť, vek a spôsob hryzenia konkrétneho psa.
Ak chovateľ pri kŕmení surovou stravou premýšľa a zabezpečí správny pomer živín, pes môže dostať všetko, čo potrebuje.
Pri neistote o zložení jedálnička je vhodné konzultovať výživu s veterinárnym lekárom alebo odborníkom na výživu psov.
Výber vhodného plemena podľa životného štýlu
Ak máte malé deti a hľadáte pre ne jemného spoločníka, samojed môže byť vhodnou voľbou.
Ak máte staršie deti, samostatnejší kuvasz môže byť dobrým doplnkom rodiny.
Rodiny, ktoré hľadajú jemného strážneho psa vhodného k deťom, môžu zvážiť pyrenejského horského psa.
Ak žijete na vidieku a oceňujete psa so silnými ochranárskymi inštinktmi, akbaš môže byť vhodným partnerom.
Ak ste aktívni a hľadáte psa, ktorý bude držať krok s vaším životným štýlom, vhodnou voľbou môže byť švajčiarsky biely ovčiak.
Niektoré plemená, ako napríklad faraónsky pes, sú vhodné iba pre skúsených majiteľov psov, pretože boli vyšľachtené ako poľovné psy a majú vyššie nároky na chov a výcvik.
Labrador je tiež obľúbený rodinný pes.
Pri malých deťoch treba pri veľkých psoch vždy dohliadať na vzájomný kontakt, pretože mohutný pes môže dieťa nechtiac zhodiť.
Veľký biely pes je vhodný iba vtedy, keď mu dokážete zabezpečiť primeraný priestor, kvalitnú stravu, pravidelný pohyb, kontakt s rodinou a dôslednú zdravotnú starostlivosť.