Veveričky: zaujímavé tvory, lesné akrobatky a obnovovateľky lesa

Veverica je malý hlodavec so zvedavými očkami a huňatým chvostom a je to ozajstný lesný akrobat.

Šuchot v korune stromov prerušovaný skákaním z konára na konár v nás vždy prebudí zvedavosť. Pohľad na malú agilnú veveričku unikajúcu do stromu je nádherným obrazom jesenných prechádzok v parku či lese. Toto červené zvieratko milujú najmä deti, ale aj dospelí.

Ako vevericu spoznáme

Vevericovité (Sciuridae) sa vyznačujú dlhým, zvyčajne huňatým chvostom a pomerne veľkými očami. Veverice sú malé hlodavce s huňatým chvostom, ktorý meria v priemere 25 cm.

Veverica obyčajná (Sciurus vulgaris) dosahuje dĺžku 20-30 cm, chvost 14-24 cm. Vďaka kožúšku pôsobia väčšie, ako naozaj sú, čo dobre dokumentuje ich hmotnosť. Vážia len asi 300 gramov.

Tento hlodavec je typické stromové zviera s farbou chrbta od červenej po tmavohnedú a s hmotnosťou nepresahujúcou 300 gramov.

Zafarbenie je veľmi variabilné (hrdzavé alebo sivo-čierne). Veveričky môžu mať rôzne farby, avšak možno kvôli rozprávkam, kde často vystupujú, si ich predstavujeme ako ryšavé. Veveričky majú rôzne farby - mimoriadne vzácne biele albínky, odtiene ryšavej, hnedej, ale aj čierne.

Veveričky nájdeme v literatúre pod rôznymi názvami, ako napríklad veverica stromová alebo veverička lesná. Môže sa potom zdať, že ich žije na našom území viac druhov. Pomýliť nás môže i fakt, že sa tento živočích vyskytuje v niekoľkých farebných formách.

Kožúšok môže mať sivohnedý, typický hrdzavohnedý, až takmer čierny. S bledšími jedincami sa najčastejšie stretávame v nížinných teplejších oblastiach, naopak, tmavšie formy prevládajú v horských chladnejších biotopoch. V takejto podobe ich nájdeme v celej Európe.

Chvost ako kormidlo, padák aj ochrana pred chladom

Mohutný chvost veverice obyčajnej slúži počas skoku ako kormidlo a aj ako padák.

Huňatý chvost slúžiaci ako padák tvorí až 75% celkovej plochy tela. Veľké, načuchrané chvosty veveričkám slúžia na viaceré účely. Pomáhajú im udržať rovnováhu, keď skáču z vetvičky na vetvičku, a tiež ich udržujú v teple počas zimy.

Pre lepší balans a zároveň ako kormidlo im slúži chvost, ktorý tak často obdivujeme.

Veverice sú veľmi rýchle a obratné. Vo vzduchu sú veľmi obratné a dokážu doskočiť až na vzdialenosť štyri metre. Drobná veverica dokáže preskočiť až 4 metre. Pády zažívajú len výnimočne.

Veveričky môžu bežať rýchlosťou až 20 kilometrov za hodinu a skákať do výšky až 3 metrov!

Silné labky a život lesnej akrobatky

Bleskovo lozí po stromoch a je s ľahkosťou skáče z konára na konár.

Veverice žijú v konároch a skáču medzi nimi s výbornou obratnosťou a šikovnosťou. Slúžia im na to silné labky a dlhé prsty s pazúrmi.

Ak uteká veverička pred nebezpečenstvom, dokáže skočiť až štyri metre. Jej silné labky, prsty a pazúry sú lepšou výbavou, akú majú horolezci.

Veverica má živú a bojovnú povahu. Je plachá, samotárska, ale svoje teritórium si Bráni s odvahou.

Veverička najčastejšie žije v dierach stromov alebo obsadzuje vtáčie hniezda. Je to zviera, ktoré je aktívne ráno a popoludní a najčastejšie vedie samotársky životný štýl.

Kde veverica žije

Veverice môžeme nájsť takmer všade na svete. Žijú v lesoch, parkoch, a dokonca aj v mestách. Veveričky, ktoré vidíme najčastejšie, sú stromové veveričky.

Veverica obyčajná sa vyskytuje takmer na celom území Slovenska. Výnimku tvoria nížinné oblasti s nedostatkom remízok a hájov s prítomnosťou starších stromov. Vo Vysokých Tatrách sa vyskytuje až do nadmorskej výšky 1 700 m n. m.

Veverice obyčajné preferujú život v súvislejších lesoch rôzneho zloženia. Vek stromov je v ich prípade dôležitý, napokon, jej hlavnou potravou sú semená, ktoré produkujú stromy až od určitého veku.

Nežijú len v lesoch, ale všade tam, kde sú stromy a nájdu si potravu. Preto ich ľahko stretnete aj uprostred mesta v parku alebo záhrade.

Vhodné podmienky na život pri pestrej druhovej skladbe drevín nachádzajú aj na cintorínoch, v záhradách či v parkoch. Mestské prostredie s dostatkom zelene im vyhovuje a vedia si zvyknúť na prítomnosť človeka.

Potrava: od semien a orechov po huby

Živí sa mladými výhonkami, kôrou, hubami, šiškami, lieskovými orechmi, hľuzami a niekedy aj vajíčkami, ktoré kradne z vtáčich hniezd.

Veveričky sú veľmi všestranné, pokiaľ ide o jedlo. Najradšej majú orechy, žalude, semienka a bobule.

Hlavnou potravou veverice sú semená. Okrem toho požierajú aj púčiky, kôru, machy, lišajníky, ovocie, huby, príležitostne aj hmyz, drobné vtáky a ich vajíčka.

Chutia im oriešky, šišky, lesné plody, bukvice a hríby.

Strava veveričky obyčajnej pozostáva hlavne zo semien, vrátane: tie zo šišiek, borovicových výhonkov, žaluďov, orechov, púčikov stromov, húb, ovocia, hmyzu a vajec.

V smrečinách s obľubou vyhryzáva puky semenáčov.

Zásoby na zimu a zabudnuté skrýše

Uprostred leta si pripravuje zásoby na zimu. Môže zhromaždiť až sto kilogramov potravy, ktorú po troške schováva na rôzne miesta.

Veveričky si na zimu zhromažďujú zásoby jedla. Robia to tak, že si oriešky a semienka schovávajú do rôznych skrýš v zemi alebo v stromoch. Počas zimy a jari si potom tieto skrýše vyhrabávajú a nachádzajú tak svoje zásoby.

Podľa portálu Poľovníctvo a rybárstvo si veverica na jeseň ukladá časť potravy na zimu. Okrem obľúbených vlašských a lieskových orechov si schováva bukvice, žalude a dokonca aj huby.

Zásoby ukrýva do stromových dutín alebo ich zahrabáva pod zem. Orechy a iné plody si schovávajú v hniezdach v korunách stromov, v dutých kmeňoch, niektoré zahrabú do zeme a labkami potom svoju skrýšu zakrývajú hlinou a lístím.

Dokáže behať hore dole a zvláčať potravu aj celý deň. Pri množstve svojich podzemných skrýš orieškov a semien veverica občas na niektorú zabudne alebo sa k nej jednoducho nedostane.

Tak sa z nej stáva obnovovateľka lesa. Z jej zásob totiž potom vyrastajú nové stromy.

Veveričky majú úžasnú pamäť, ktorá im pomáha zapamätať si, kde si skryli svoje zásoby jedla. Nemusia si pamätať všetky skrýše, pomôžu si veľmi citlivým ňufákom.

Veverica v zime nespí pravým zimným spánkom

Veverica nemá pravý zimný spánok. Zimu trávi najmä vo svojom guľovitom hniezde s otvorom zospodu, pričom sa u nej striedajú fázy pokoja a spánku.

Veverička obyčajná je zviera, ktoré sa neukladá na zimný spánok. V zime sa však zásadne mení jej životný štýl - menej často vychádza z diery na strome alebo hniezda a oveľa menej žerie.

V zime, keď je zaobstarávanie potravy ťažké, zásoby si postupne vyhrabáva.

Na zimu sa začnú pripravovať už okolo októbra. Začnú menej jesť a potravu si ukladajú do malých komôrok v stromoch, odkiaľ si ich vyhrabú počas zimy.

Na chladné mesiace si postavia špeciálne hniezda, ktoré sú hrubšie a výborne zaizolované pred chladom. Vylezú z nich len vtedy, ak si idú po ukryté zásoby.

Hniezdo a starostlivosť o mláďatá

Hniezdo máva umiestnené v bútľavine, dostatočne vysoko, aby bolo bezpečné pred útokmi nepriateľov, ktorými sú rys, líška a sova.

V listnatých lesoch si stavia hniezda v dutinách stromov, v ihličnatých lesoch si ich robí z konárov.

Niekedy máva hniezdo v tvare gule z halúzok a lístia, vystlaté machom a perim.

Mláďatká prežijú prvých asi 5 týždňov života v hniezde z konárikov, ktoré samice vystelú perím, lístím a machom.

Párenie veveríc prebieha už na konci zimy, vo februári a marci. O jednu samicu bojuje viacero samcov, pričom k páreniu sa dostáva len ten teritoriálne najsilnejší.

Následná gravidita trvá zhruba 40 dní. Za tento čas si samica vyhliadne vhodnú dutinu, v ktorej vystelie hniezdo a porodí mláďatá.

Samica tu privedie na svet štyri až šesť mláďat v jednom vrhu. Býva ich zvyčajne tri až päť.

Prvé tri týždne sú bezsrsté. Mláďatá sa rodia slepé a bez srsti. Samica sa o mláďatá stará sama.

Trvá im asi 8 týždňov, kým otvoria oči a sú pripravené opustiť hniezdo. Pohlavnú dospelosť dosahujú v jednom roku života.

Veveričky majú mláďatá najčastejšie dvakrát ročne - na jar a na jeseň.

Ušká so štetinkami im dávajú mimoriadne milý výraz. V zime ich majú výraznejšie.

Koľko druhov veveričiek existuje

Existuje viac ako 200 rôznych druhov veveričiek.

Existuje viac ako 30 druhov veveričiek, vrátane: veverica sivá, veverica červenobruchá, veverica japonská, veverica mexická a veverica obyčajná.

Niektoré z najzaujímavejších sú lietajúce veveričky, ktoré môžu plachtiť zo stromu na strom vďaka špeciálnym kožným blanám medzi prednými a zadnými nohami.

Práve veverica obyčajná je hlavným návštevníkom slovenských parkov a lesov - listnatých aj ihličnatých.

Veverica sivá a ochrana veverice obyčajnej

V Európe sa v posledných rokoch šíri nepôvodný severoamerický druh - veverica sivá (Sciurus carolinensis).

Ešte pred viac ako 100 rokmi sa ročne ulovili tisíce veveríc a ich kožušina sa používala ako platidlo.

V posledných dekádach však ich populácie začali nevysvetliteľne prudko klesať. Preto bola veverica obyčajná zaradená medzi chránené živočíchy našej fauny s celoročným zákazom ich lovu.

Aj keď ide o bežné zvieratá, sú čiastočne chránené.

O svoje okolie dbáme občianskym protestom proti často nezmyselnému výrubu vysokých drevín.

Veveričky ako návštevníčky záhrad a parkov

Veveričky sú zaujímavé a roztomilé tvory, ktoré sa často objavujú v záhradách, najmä počas chladnejších mesiacov, keď je potravy menej.

Pokiaľ vídate veveričky, ako behajú s orieškami od stromu preč a hneď zase späť, pravdepodobne ste svedkom toho, ako si robia zásoby potravy na horšie časy.

Asi najväčšiu službu veveričkám urobíte, keď im na záhradu vysadíte nejaký strom plodiaci orechy.

Okrem liesky a orecha kráľovského môžete veveričkám na záhrade vysadiť aj gaštan jedlý, dub, buk lesný, smrekovec, borovicu alebo smrek.

Samozrejme, že pár rokov potrvá, kým stromy poriadne vyrastú a začnú plodiť, dovtedy môžete veveričkám ponúknuť kŕmidlo, do ktorého im budete potravu pravidelne dopĺňať.

Čím možno veveričku prikrmovať

Ak sme spozorovali, že na naše kŕmidlo pre vtáky alebo na parapet okna občas príde i veverica, nachystajme jej pochúťku v podobe väčších semien, napríklad slnečnicových.

Vhodné sú celé aj rozlúsknuté orechy, prípadne kúsky ovocia. Pozor, ovocie treba pravidelne meniť, aby nesplesnivelo.

Využiť možno aj sušené ovocie. Ak ho kupujeme, vhodné je také, ktoré neobsahuje pridaný cukor.

Na kŕmidle sa potešia slnečnicovým semienkam, lieskovým a vlašským orechom, tekvicovým semienkam, bukviciam či jedlým gaštanom.

Semená a orechy môžete dávať lúpané aj nelúpané. Ak s kŕmením ešte len začínate, je lepšie voliť nelúpanú variantu.

Ovocie a zeleninu môžete do zásobníka dávať sušené. Napríklad jablká, hrušky, banány, sušenú tekvicu aj mrkvu.

Veveričky majú rady ovocie, môžete im vedľa kŕmidla prichystať čerstvé jablká, hrušky alebo slivky. Zo zeleniny je vhodná mrkva, z húb napríklad šampiňóny.

Najlepšou potravou pre veveričky je zmes lieskových a vlašských orechov, slnečnicové semienka, mrkva, nakrájané jablko, hrozno, kivi, hruška, brokolica, cuketa a sušené kukuričné zrná.

Je tiež pohodlné a bezpečné používať hotovú zmes krmiva pre veveričky.

Treba dávať pozor pri výbere orechov, pretože mandle sú pre veveričku toxické!

Na kmeň stromu im môžete pripevniť rozpolený kokosový orech, z ktorého rady vyhrýzajú dužinu.

Zaujímavou pochúťkou sú aj srnčie alebo jelenie parôžky, tie poznáte možno ako hračky pre psov. Veverička získava ohlodávaním vápnik.

Voda počas sucha

Nezabúdame ani na prístup k čerstvej vode!

Podobne ako vtáky a včely, aj veverice trpia v čase dlhotrvajúceho sucha. V miestach, kde žijú, by preto nemalo chýbať dostupné napájadlo v blízkosti stromov, po ktorých zvyknú loziť.

Nezabúdame doň vložiť kamene a iné predmety, ktoré zabránia utopeniu drobnejších živočíchov.

Ako pripraviť špeciálne kŕmidlo

Môžete im vyrobiť aj špeciálne kŕmidlo, do ktorého je však potrebné nasypať len určite druhy krmiva.

Špeciálne kŕmidlo pre veveričky je navrhnuté tak, aby sa k nemu nedostali vtáky. Vďaka priehľadnému plexisklu môžete pozorovať jeho obsah.

Veveričky sa však musia naučiť, ako zdvihnúť poklop (striešku). Keďže patria medzi veľmi opatrné tvory, každú novinku vo svojom prostredí najskôr dôkladne preskúmajú.

Nečakajte, že každá veverička okamžite pochopí, ako kŕmidlo funguje. Ak sa vám zdá, že z potravy neubúda, môžete veko jemne podložiť, aby veveričky lepšie cítili potravu vo vnútri.

Jednoduchý trik jej poskytne väčšiu motiváciu.

Kŕmidlo je najlepšie umiestniť do tieňa, aby sa obsah nekazil a nezožltol na priamom slnku.

Inštaláciou kŕmidla pre veveričky do záhrady nielen pomôžeme tomuto malému hlodavcovi, ale získame aj nádherný objekt na pozorovanie.

Prikrmovanie musí byť opatrné

Podobne ako vtáčiky, aj veveričky môžete na zimu prikrmovať.

Nezabúdajme, že divá zver potrebuje našu podporu len v tom najťažšom období - počas zimy, snehu či mrazu, keď si sama nedokáže zabezpečiť dostatok potravy.

Inokedy je pre ich dobro lepšie zdržať sa kŕmenia, aby veverička, zvyknutá na ľahký prístup k potrave, príliš nelenila, pretože v takom prípade sa môže dočasná prestávka v kŕmení pre ňu skončiť tragicky.

Veveričky, ktoré žijú v mestských lesoparkoch, sú na ľudí zvyknuté. Aj u nás veveričky, ktoré žijú v parkoch, sú na ľudí zvyknuté.

Skúste si nabudúce so sebou vziať pár orechov a možno ich prilákate až k sebe. A ak budete mať šťastie, veveričky vám ich budú jesť doslova z ruky.

Otázkou však je, či je vhodné takto veveričky učiť na ľudí, pretože im môže niekto ublížiť, alebo ich pre zábavu chytiť do zajatia.

Pamätajte však, že toto zviera, hoci je veľmi pekné, je divoké a nemalo by sa hladkať ani si ho brať domov.

Po prvé to bude pre neho veľmi stresujúce a po druhé, veveričky môžu šíriť besnotu, preto je lepšie ich len sledovať z bezpečnej vzdialenosti.

Môže veverica žiť v domácnosti?

Veverička v dome - je to možné?

Áno - ak sa rozhodneme pre výber chovnej veveričky - teda takej, ktorá je určená na bývanie v domácnosti.

Po prvé, veverička obyčajná by sa ťažko domestikovala a po druhé ide o chránený druh, takže je zakázané brať si ju domov.

Najobľúbenejším chovným druhom veveričiek sú sibírske veveričky alebo burunduky.

Nie sú to náročné zvieratá na chov. Ich požiadavky sú podobné ako u najpopulárnejších hlodavcov.

Okrem primeranej potravy im treba zabezpečiť veľkú klietku pre veveričky - ide totiž o veľmi pohyblivé zvieratá.

Vhodná bude veľkosť na norku, teda rozmery cca 100 x 70 cm, ale ako vždy aj v tomto prípade - čím väčšia, tým lepšia.

Tiež stojí za to vedieť, že veveričky chované doma by ste mali často púšťať z klietky, aby mohli voľne skúmať izbu alebo byt.

To si bude vyžadovať jej ochranu, mali by ste sa postarať o zakrytie všetkých medzier a odstránenie nebezpečných rastlín.

Doma chované veveričky určite poskytnú všetkým členom domácnosti veľa potešenia z pozorovania ich živého temperamentu.

Veverička na farme sa dožíva približne 6-7 rokov.

Ďalšie vevericovité: svišť a sysľ

Svišť vrchovský

Svišť vrchovský (Marmota marmota) dosahuje dĺžku 40-60 cm, chvost 13-18 cm.

Rozšírený je v Alpách a západných Karpatoch. Obýva pásmo holín a skalných sutín nad kosodrevinou.

Buduje si niekoľko typov nor.

Svišť sa výborne orientuje zrakom a na blížiace sa nebezpečenstvo upozorňuje svojich druhov ostrým hvizdom.

Sysľ obyčajný

Sysľ obyčajný (Citellus citellus) dosahuje dĺžku 20-25 cm, chvost 4,5-8 cm.

Žije v strednej a východnej Európe. Hrabe prechodné a trvalé nory.

Živí sa steblami tráv, kvetmi, semenami rastlín a hmyzom.

Naše sysle si zásoby nerobia.

Obýva najmä stepné oblasti nížin a predhorí.

Veveričky sú naozaj fascinujúce zvieratá plné prekvapení. Nabudúce, keď pôjdeš do parku alebo lesa, skús si všimnúť, čo všetko tieto malé tvory robia.

tags: #vevericky #su #zaujimave #tvory