Vhodné podmienky pre korytnačku v domácom chove

Byť majiteľom korytnačky nie je veľmi ťažké, starostlivosť o korytnačky je v porovnaní s inými domácimi zvieratami jednoduchšia. Základnou a najčastejšou chybou je nedostatok informácií pred samotnou kúpou zvieratka. Veľa ľudí si myslí, že korytnačka potrebuje len nádrž s vodou a jedlo. To však nie je pravda.

A aj keď majú ľudia základnú predstavu o tom, čo korytnačka potrebuje, nevedia, čo potrebuje ich konkrétny druh korytnačky. Preto, ak uvažujete o obstaraní domácej korytnačky, uistite sa, že máte správne informácie predtým, ako si ju prinesiete domov.

Najdôležitejšia vec pri starostlivosti (nielen) o korytnačky, sú informácie. Väčšine chýb sa pri chove korytnačiek dá vyhnúť, ak máte od začiatku správne informácie. Tak ako každé zviera, aj korytnačka potrebuje vhodné podmienky na život.

Prečo je dôležité vybrať správny druh

Ďalšou veľkou chybou, ktorú väčšina ľudí robí, je výber nevhodného druhu. Ak uvažujete nad obstaraním si svojej prvej korytnačky, vyberte si druh, ktorý je vhodný pre začiatočníka.

Existuje celkom 313 druhov korytnačiek a viac ako 200 poddruhov. Od malých vodných korytnačiek, ktoré obývajú jezierka a rybníky až po obrie morské aj suchozemské korytnačky - taká je rozmanitosť druhov týchto plazov, ktorí obývajú našu planétu viac ako 220 miliónov rokov.

Navyše nie každý druh je vhodný na domáci chov. Tropické druhy nie sú vhodné pre začiatočníkov, pretože ich chov je veľmi náročný. Korytnačky s nižšími nárokmi - ako je korytnačka ozdobná, klopavka pižmová a korytnačka egyptská alebo tuniská sú pre laikov oveľa vhodnejšie.

Z chovateľského pohľadu sú suchozemské korytnačky náročné domáce zvieratá. To platí aj o u nás najbežnejšie chovaných druhoch (Korytnačka zelenkastá, Korytnačka žltohnedá a Korytnačka stepná), ktoré sú najmenej náročné na starostlivosť.

Nasledovné riadky ohľadne chovu suchozemských korytnačiek sa budú týkať práve týchto troch druhov, ktoré majú podobné nároky na podmienky chovu a starostlivosť.

Základné rozdiely medzi suchozemskou a vodnou korytnačkou

Podmienky chovu závisia od toho, či ide o suchozemskú alebo vodnú korytnačku. Suchozemské druhy potrebujú veľký výbeh s vhodným substrátom, úkrytmi a miestom na vyhrievanie. Vodné korytnačky potrebujú dostatočne veľké akvárium s vodou, výkonnú filtráciu a suchý ostrovček, na ktorý môžu vyliezť.

Vo všeobecnosti platí, čím väčší priestor, tým šťastnejšia korytnačka. Existuje niekoľko dôvodov, prečo je lepšie si hneď na začiatku zadovážiť väčšie terárium. Ďalším dôvodom je fakt, že dostatočný priestor ovplyvňuje dĺžku a kvalitu života vašej korytnačky.

Obzvlášť pri vodných druhoch netreba zabúdať, že okrem priestoru na plávanie potrebujú korytnačky aj dostatok miesta na suchu.

Vhodné podmienky pre suchozemskú korytnačku

Veľkosť terária a výbehu

Suchozemské korytnačky bývajú malé a pomalé, napriek tomu rady skúmajú okolie a potrebujú preto dostatok priestoru. Samotné terárium nie je pre tento druh úplne vhodné. Potrebujú rozmanito vybavený výbeh, kde môžu šplhať, hrabať a vyhrievať sa.

Suchozemské korytnačky sa vo voľnej prírode presúvajú za potravou na veľké vzdialenosti. Terárium by malo byť preto dostatočne priestranné (min. 1m:1m:0,5m ; d:š:v).

Pravidlo pre optimálnu veľkosť terária je dĺžka a šírka panciera v centimetroch krát päť. Čím väčšie zviera je, tým väčšie potrebujú terárium.

Ako náhle to vonkajšie podmienky umožnia, umiestnite suchozemskú korytnačku do letného výbehu. Prirodzené slnko a čerstvá strava majú na ne priaznivý vplyv.

• výbeh by mal byť dostatočne veľký ( min. 10 m2 na jednu korytnačku) a podľa možností by to nemala byť rovina.
• Vhodný úkryt korytnačkám pomôže prekonať aj prípadné chladnejšie noci.
• Výbeh ako stavba musí zabrániť korytnačke utiecť a zároveň ju musí chrániť pred vašim alebo zatúlaným psíkom.

Čím väčší bude výbeh, tým skôr sa púpava a ďatelina udrží v stálom poraste.

Korytnačku v jarnom období, keď je vonku už príjemne môžeme chovať aj vo veľkej debničke na lodžii alebo balkóne. Tu by mal byť takzvaný korytnačí stôl veľký aspoň 1 meter štvorcový.

Substrát a vybavenie

Pôda: Spodná časť terária by mala byť vybavená podkladom, ktorý je bezprašný, inak by mohlo dôjsť k podráždeniu dýchacieho ústrojenstva korytnačky.

Ako substrát môžeme použiť zmes piesku a záhradného substrátu (1:1) v hrúbke 5 až 10 cm podľa veľkosti korytnačky.

Ideálny je jemný štrk, riečny piesok alebo mulčovacia kôra a je možné ju doplniť lístim alebo senom.

Keďže suchozemské korytnačky radi lezú, v teráriu by nemali chýbať rôzne prekážky v podobe konárov a kameňov.

Úkryt: Vo svojom prirodzenom prostredí korytnačky hľadajú úkryty na spanie a odpočinok.

“Vaňa”: Korytnačky majú rady kúpanie a vaňu využijú tiež ako pitný zdroj. Preto nezabudnite vodu vo vani často meniť.

Miesto kŕmenia: Korytnačky rady jedia stále na rovnakom mieste.

Teplota a vytvorenie teplotného gradientu

Nastavenie správnych teplotných podmienok je v chove suchozemských korytnačiek najzákladnejšou podmienkou chovu.

Dokonca ani potrava nie je pre korytnačku tak dôležitá ako správna teplota, pretože bez potravy prežije niekoľko mesiacov ale bez tepla sa nedokáže hýbať, neprebiehajú u nej biologické funkcie a zlyháva imunita.

Korytnačky patria medzi studenokrvné plazy, ktoré sa vo voľnej prírode veľkú časť dňa vyhrievajú na slnku. Korytnačky majú tak ako všetky plazy premenlivú telesnú teplotu závislú od teploty okolia.

Z tohto dôvodu musí byť terárium uspôsobené na to, aby si mohli korytnačky sami regulovať telesnú teplotu:

• V teráriu musí byť tepelný zdroj (väčšinou bodové svetlo 40W až 60W v dostatočnej blízkosti od substrátu 12 až 20 cm) no i zatienené miesto kde sa môže korytnačka ochladiť.
• Pod lampou musí byť teplota asi od 26 do 30 stupňov Celzia a zároveň v opačnom rohu terária by mala byť izbová teplota.
• Teplota vzduchu by sa mala na súši, kde sa korytnačia vyhrieva, pohybovať okolo 30 - 35°C.

V prírodných podmienkach sa ale korytnačky prebúdzajú ráno, hľadajú si potravu čím skôr a doobeda sú aktívne samozrejme nie neustále na slnku ale majú k dispozícii množstvo tieňa a úkrytov kde sa schovávajú a na obed počas najväčších horúčav sú schované.

Preto tieto podmienky musíme napodobniť v chove a zvieratá musia mať možnosť sa počas dňa ľubovoľne vyhriať až na 35 stupňov a musia mať aj možnosť úkrytu s chládkom.

Dostatočné teplo korytnačkám slúži na vysušovanie panciera a kože, aby sa zbavili parazitov a koža im nemokvala.

Rozdiely medzi domácim a prirodzeným podnebím

Na to aby sme vedeli správne nastaviť teplotné podmienky v chove musíme v prvom rade poznať krajiny pôvodu jednotlivých druhov a teplotné podmienky v nich.

V Európe sa najčastejšie vyskytujú korytnačky v Grécku (testudo hermanni, graeca a marginata) a v Chorvátsku.

V Chorvátsku bolo vykonané meranie teplôt ktoré dosahovali rekordné teploty v porovnaní s terarijnými podmienkami. Štandardné teploty ktoré nastavujeme v teráriách - 30 až 32 °C boli bežne merané v tieni, nočné teploty boli 21 - 25 no boli robené aj merania na slnku.

Bežne zatrávnené oblasti s hlinito-piesčitým podložím na slnku kde sa korytnačky pohybujú dosahovali až 47 °C!

Počet slnečných hodín na Slovensku je 1 400 až 2 200 hodín ročne, zatiaľ čo v Južnej európe je to 2 500 až 3000 hodín ročne.

Rozdiely v teplotách sú ešte výraznejšie. Tieto rozdiely je nutné kompenzovať vhodnými podmienkami v teráriu.

Termostat a kontrola teploty

V prípade chovu v teráriách hlavne u korytnačiek ktorým vyhovujú teploty do 30 stupňov (hlavne pri mláďatách) je veľmi dobré zabezpečiť vhodné teploty termostatom.

Je to nutnosť hlavne v prípade, že máme silný zdroj tepla ktorý by hrial nadmieru.

Existujú rôzne termostaty od jednoduchých bez displeja až po zložité digitálne s možnosťou nastavenia aj teplotnej odchýlky aj rozsahu teplôt.

Termostat je nevyhnutnosťou hlavne pri náročných druhoch korytnačiek netolerujúcich chovateľské prešľapy.

UVB žiarenie a osvetlenie

Miesto na vyhrievanie s UVB svetlom je pre korytnačky životne dôležité.

UVB výbojka je náhradou za prirodzené slnečné svetlo ktoré je pre korytnačky zdrojom vitamínu D a je nevyhnutné pre zdravý vývoj a rast korytnačiek.

Vitamín D3 zase pomáha viazať vápnik na jej pancier.

Čo však veľa začiatočníkov v chove korytnačiek nevie, že nie každá UVB žiarovka zabezpečí aj dostatočnú teplotu v mieste určenom na vyhrievanie.

Ako zdroj svetla slúži špeciálna lampa, ktorá vyžaruje teplo a zároveň svieti ako bežná žiarovka.

V zimnom období je potrebné v teráriu korytnačke nahradiť denné svetlo špeciálnou žiarivkou. Táto žiarivka obsahuje aj stopy UV-B žiarenia, ktoré korytnačka potrebuje k tvorbe vitamínu D3.

Ak ste umiestnili terárium na priame slnko, s cieľom poskytnúť vašej korytnačke potrebné UVB žiarenie, urobili ste dobre. Ak ste ale zakryli hornú časť nádrže sklom alebo plastom, v podstate ste spravili presný opak.

Navyše, ak je terárium zakryté sklom alebo pevným plastom, teplota v nádrži môže na slnku rapídne a rýchlo stúpnuť.

A síce sa korytnačky na slniečku rady vyhrievajú a dostatok tepla je dôležitý pre ich zdravie, príliš vysoké teploty im môžu ublížiť.

Dôležité je priame slnko, ktoré korytnačku naštartuje do ďalšej sezóny. Keď sa korytnačka denne vyhrieva na slniečku aspoň 1 - 2 hodiny, UV lampu už nemusíme používať.

Letný výbeh

V lete je na záhrade vo veľkej ohrade, dávame jej tam rajčiny, šalát a púpavu, iné jedlo si tam vie nájsť aj sama. Ak máš záhradu, nie je teda vôbec náročná na chov.

Ideálnym úkrytom v letnom výbehu je miniohrádka zhotovená z dosiek a s plexisklom navrchu, teda akýsi miniskleník, v ktorom bude vždy o pár stupňov naviac a korytnačka sa v ňom môže podľa potreby vyhrievať.

Mláďatá suchozemských korytnačiek môžu ohroziť rôzny predátori vrátane líšok, psov, mačiek a väčších vtákov.

Vhodný úkryt korytnačkám pomôže prekonať aj prípadné chladnejšie noci.

Počas veľmi horúcich dní je lepšie korytnačku často kontrolovať a uistiť sa že má možnosť úkrytu (najlepšie viacerých) pred slnkom pretože stačí chvíľa nepozornosti kedy sa korytnačky dostane na chrbát a ak nemá možnosť sa o niečo zaprieť nohami a pretočiť sa naspäť, ľahko sa stane že sa prehreje a ak ju nenájdeme včas môže aj uhynúť.

Prehriate zviera spoznáme podľa toho že divoko behá po výbehu a hľadá možnosť úkrytu, v druhom štádiu už má penu v očiach a na zobáku a následne je už apatická a nastáva smrť.

Vhodná potrava a vápnik

Korytnačky zvyčajne zožerú všetko čo im dáte, takže ich prekŕmenie je naozaj jednoduché. Rovnako, nie všetko čo korytnačkám chutí, je pre ne aj dobré.

Aj pri potrave by sme sa mali čo najbližšie priblížiť tomu čo suchozemské korytnačky konzumujú vo voľnej prírode.

Väčšina suchozemských korytnačiek je bylinožravá až na pár všežravých druhov, ktoré sa však v domácich podmienkach nechovajú.

Základom potravy suchozemských korytnačiek by malo byť čo najpestrejšie spektrum rastlín (trávy, púpava, ďatelina, horčica, žerucha, ... ) spolu s ich kvetmi a zelenina (listová zelenina, brokolica, tekvica, ...).

Korytnačky majú rady veľa rastlín, ktoré bežne rastú na záhradke alebo na lúke.

Korytnačky majú tiež rady seno, ale uprednostňujú čerstvé krmivo. Dokonca aj v zime by mali dostávať čerstvé bylinky alebo šaláty.

Vzhľadom k vysokej kontaminácii šalátov zo supermarketov pesticídy odporúčame vlastné pestovanie.

V lete žerú korytnačky hlavne púpavové listy a v zime čínsku kapustu. Tieto dve rastliny majú najlepší pomer vápniku a fosforu.

Tráviaci trakt suchozemských korytnačiek nie je prispôsobený na živočíšnu stravu plnú bielkovín, ktoré im spôsobujú tráviace ťažkosti no aj komplikujú ich zdravý vývin.

Mäsu, vajciam a mliečnym výrobkom sa treba preto čo najviac vyhýbať, napriek tomu že korytnačkám chutia.

Ak však dáte suchozemským korytnačkám kúsok vareného mäsa alebo vajíčka raz týždenne, prípadne si pochutnajú na dážďovke alebo slimákovi v letnom výbehu, neuškodí im to.

Vápnik a sépiová kosť

Pre korytnačky je dôležitý príjem vápnika, ktorý im môžete jednoducho zabezpečiť pridaním sépiovej kosti do terária a korytnačky sa v prípade potreby obslúžia samé.

Pre dostatočný príjem vápnika by mali dostávať tiež vaječné škrupiny, vápenný prášok alebo neošetrenú sépiovú kosť.

Nesypte vápnik na krmivo, ale podávajte ho samostatne. Pri posype krmiva vápnikom ľahko dôjde k predávkovaniu a následnému ochoreniu korytnačky.

Všeobecne platí, že kŕmenie celými rybami, tj. vrátane kože, kostí a čriev, je úplne dostatočné pre zásobovanie organizmu korytnačky vitamínmi a vápnom.

Vzhľadom k tomu, že korytnačky samy spoznajú, kedy potrebujú vápnik doplniť, postačí im dať k dispozícii sépiovú kosť a korytnačky sa obslúžia same.

Vhodné podmienky pre vodnú korytnačku

Pri vodnej si musíš zaobstarať dostatočne veľké akvárium, pri malej korytnačke aj ohrievač do vody a určite je potrebné drahší, výkonný filter.

Vodné korytnačky si vyžadujú určitú špecifickú teplotu vody, ktorá sa bude mierne líšiť v závislosti od ich druhu. Treba mať na pamäti aj to, že mláďatá korytnačiek budú vyžadovať trochu inú teplotu ako dospelé korytnačky rovnakého druhu.

Vzhľadom k ich menším veľkosti tela sú vodné korytnačky vhodnčjšie na chov v teráriu. To by však malo byť dostatočne veľké.

Ozdobným korytnačkám, ktoré majú iba desať až pätnásť centimetrov, stačí akvárium vo veľkosti 80 cm, veľa druhov však vyžaduje väčšie akvárium.

Obzvlášť pri vodných druhoch netreba zabúdať, že okrem priestoru na plávanie potrebujú korytnačky aj dostatok miesta na suchu.

Filtrácia vody a údržba akvária

Ďalším základom je kvalitný filter - na tomto naozaj nešetriť.

Filtre na vodu a bublinkové filtre zaisťujú vhodnú kvalitu vody, zatiaľ čo špeciálne žiarivky zaisťujú vhodné osvetlenie a ohrev.

Ak nebudeš mať filter, budeš vodu čistiť každý druhý deň.

Jednu mám už 25,5 roka 😀 stačí mať dostatočne veľké akvárium, kvalitný filter - na tomto naozaj nešetriť - a potom stačí len kŕmiť 3x za týždeň keď už sú väčšie a čistiť akvárium raz za pár mesiacov.

Suchá plocha, úkryty a osvetlenie

Aby bolo akvárium rozmanité a poskytovalo korytnačkám dostatok úkrytov a slnečného žiarenia, malo by byť vybavené (plávajúcimi) ostrovčekmi, kameňmi a / alebo kusy dreva a netoxickými rastlinami.

Vodné korytnačky potrebujú priestor na plávanie aj dostatok miesta na suchu.

Špeciálne žiarivky zaisťujú vhodné osvetlenie a ohrev.

Potrava vodných korytnačiek

Strava vodných korytnačiek sa výrazne líši.

Hlavnou zložkou ich stravy je čerstvá, živá či mrazená potrava ako sú slimáky, vodné slimáky, dážďovky, cvrčky a rovnakonôžky.

Môžu však konzumovať aj celé sladkovodné ryby (napr. zubatice), malé myši, potkany, šváby a mäkkýše.

Jedálniček možno doplniť žaburinkami, vodným morom, rožcom či listami lekna.

Sépiová kosť dodá korytnačkám dostatok vápnika pre zdravý pancier.

Zimný spánok suchozemskej korytnačky

Ďalším dôležitým bodom v chove korytnačiek je zimný spánok. Neovplyvňuje však všetky druhy.

Kým európske korytnačky vyhľadávajú na zimu úkryt, teplá klima v domovine marockej korytnačky dovolia zvieratám byť aktívny aj v zime.

Naproti tomu európske korytnačky - v závislosti od počasia - na konci októbra alebo novembra - upadajú do zimného spánku, z ktorého sa prebúdzajú, akonáhle sa vonku oteplí.

Suchozemská od cca konca septembra do cca konca apríla spí zimným spánkom.

Vyššie spomínané suchozemské korytnačky potrebujú pre správny vývin a dobrý zdravotný stav počas zimy hybernovať.

Na hybernáciu korytnačiek je nevyhnutná stabilná teplota (4 - 8oC). Ak teplota klesne pod túto hranicu, môže dôjsť k trvalému poškodeniu zdravotného stavu korytnačiek.

Počas troch až päťmesačného zimného spánku by zvieratá nemali byť rušené a maximálne dvakrát by ste ich mali zvážiť, aby ste si uistili, že je všetko v poriadku.

Príprava na zimovanie

Vzhľadom k tomu, že prípravy na zimný spánok začínajú už v septembri, mali by ste si tieto zvieratá zaobstarať najneskôr v auguste.

Tri mesiace pred zimnou hladovkou je dôležité korytnačky prezrieť, či nemajú parazity alebo nie sú choré.

Vzorku stolice odovzdajte k vyšetreniu odbornému veterinárovi.

Choré alebo slabé zviera zriedka prežije zimné hladovanie, preto je také vyšetrenie životne dôležité, a ak je to potrebné, zimovania musia byť odložené.

Iba v prípade, že je zviera choré, by mal chovateľ od zimného spánku úplne upustiť alebo ho posunúť na neskôr.

Ak neviete vytvoriť podmienky na zimovanie korytnačku nedáte zimovať.

Zimovanie vo výbehu a v teráriu

Ak chováte korytnačky vo voľnom výbehu, nebude potrebné ich nijako zvlášť na zimný spánok pripravovať.

Najlepšie sú na hybernáciu pripravené suchozemské korytnačky, ktoré po väčšinu roka žijú v letnom výbehu.

Vďaka chladnejším jesenným teplotám sa ich aktivita znižuje a prirodzene sa pripravujú na hybernáciu.

V tomto prípade musíme dbať na vhodný úkryt s možnosťou uzavretia jeho vchodu ako ochranu pred nočnými mrazíkmi.

V teráriu naopak treba mesiac pred začiatkom zimného spánku obmedziť dobu osvetlenia na približne štyri hodiny denne.

Súčasne by mala byť klíma v noci chladnejšia, pretože zvieratá potom postupne znižujú príjem potravy až ju nakoniec prijímať prestanú.

Podľa druhu korytnačky je potrebné pred zazimovaním nastaviť špeciálnu teplotu a dobu osvetlenia.

V prípade korytnačiek chovaných len v teráriu simulujeme vonkajšie podmienky postupným znižovaním teploty a množstva svetla počas minimálne 1 mesiaca.

Po postupnej príprave sa korytnačka vloží do hybernačného boxu (dobre odizolovaná krabica) a v teplotnom rozmedzí (4 - 8oC) môže hybernovať až 4 mesiace.

Zimovanie korytnačky Testudo hermanni, graeca, marginata nie je žiaden strašiak. Dobré je ak korytnačka od štvrtého roku života môže zimovať.

Na jar dáte korytnačku do letného výbehu a na jeseň ju okolo 15. októbra z neho vyberiete priamo do pivnice.

Zimovať bude vo vašej pivničke, kde teplota postupne klesne na plus 6 až 8 stupňov Celzia.

Rozdielne teplotné nároky jednotlivých druhov

Na to aby sme vedeli správne nastaviť teplotné podmienky v chove musíme v prvom rade poznať krajiny pôvodu jednotlivých druhov a teplotné podmienky v nich.

Pochádza z južnej Európy a patrí medzi najčastejšie doma chované suchozemské korytnačky. Obľubuje teploty v rozpätí od 23 do 37°C.

Korytnačka zelenkastá je obľúbená vďaka relatívne nenáročnému chovu no aj kvôli svojej inteligencii a schopnosti rozoznať a nadviazať vzťah so svojím majiteľom. Jej pôvod môžeme hľadať na blízkom východe, severnej Afrike a sčasti aj v Juhovýchodnej Európe, Preferuje vyššie teploty od 26 do 32°C a v dospelosti dorastá len do dĺžky 18 cm.

Vo voľnej prírode sa korytnačka stepná vyskytuje v juhozápadnom Rusku, Iráne, Afganistane a v Číne. To je aj dôvod prečo tento druh obľubuje suché podnebie a teploty od 24 do 29°C. V dospelosti dorastajú len do dĺžky 20 cm. Chovateľsky je veľmi obľúbená, keďže náročnosť starostlivosti o tento druh je nižšia.

Korytnačka hviezdicová sa vyskytuje najmä v Indii, Pakistane a na Srí Lanke. Sú to plaché korytnačky s krásnym vzorovaným pancierom. Dorastajú do max. 30 cm dĺžky.

Pochádza z Južnej Ameriky a je veľmi ľahko rozoznateľná podľa červeného sfarbenia na nohách a na hlave. Vyhovujú jej teploty od 27 do 32°C), a vysoká vlhkosť vzduchu (80%). V dospelosti dosiahnu dĺžku 45 cm.

Korytnačka leopardia je pôvodom z južnej časti Afriky (Sudán), kde sa denné teploty pohybujú od 27 do 32°C.

Bezpečnosť, zdravie a manipulácia

Počas veľmi horúcich dní je lepšie korytnačku často kontrolovať a uistiť sa že má možnosť úkrytu (najlepšie viacerých) pred slnkom.

Správne chovaná korytnačka s dobre vybudovanou imunitou sa bude s väčšou pravdepodobnosťou vyhýbať chorobám. Vhodná strava s dostatkom vitamínov, vápnika, dostatok slnka a vhodné teplotné podmienky fungujú ako prevencia.

S bežnými ochoreniami však musíte počítať i napriek tomu.

Medzi najčastejšie ochorenia patrí začervenie. K nakazeniu dochádza najmä v letnom výbehu alebo od iných korytnačiek.

U korytnačiek sa často vyskytuje stomatitída (zápalové ochorenie ústneho otvoru). Prejavuje sa bielou hmotou v okolí úst a jazyka.

Rozumieme, že priama interakcia s vašou korytnačkou môže byť veľmi lákavá, najmä ak ste úplne novým majiteľom korytnačky, musíte však pochopiť, že prílišná manipulácia môže byť pre korytnačku stresujúca.

A korytnačka, ktorá je neustále v strese, môže trpieť rôznymi zdravotnými problémami.

Neznamená to však, že sa svojej korytnačky nemôžete vôbec dotýkať, ale kontakt s ňou by ste sa mali zo začiatku snažiť obmedziť len na nevyhnutne potrebné množstvo, kým si na váš dotyk korytnačka postupne zvykne.

Rast, dĺžka života a dlhodobé plánovanie

A počítaj s tým, že korytnačky ti vyrastú.

Aj malá korytnačka ti časom vyrastie.

Na svete je známych viac ako 100 druhov suchozemských korytnačiek z ktorých je väčšina ohrozených.

Niektoré dorastajú len do pár cm no niektoré korytnačky sú skutoční obri ako napríklad najväčšia žijúca korytnačka slonia dorastajúca sa až do 1,3 m dĺžky a viac ako 1 m výšky.

Ak uvažujete o zaobstaraní korytnačky ako domáceho miláčika, mali by ste si uvedomiť, že menšie korytnačky môžu žiť až 70 rokov a stredne veľké až 120 rokov.

Morské korytnačky sa nedožívajú tak pokročilého veku, ale sú tiež veľmi dlho žijúcimi živočíchmi a nie len nákupom “na niekoľko rokov”.

Milovníci korytnačiek sú týmito takmer najstaršími živočíchmi našej planéty očarení, aj napriek tomu, že to nie sú zvieratá vhodné na maznanie.

Dožívajú sa zvyčajne veľmi vysokého veku a môžu tak byť verným dlhoročným spoločníkom.

Korytnačka prvé dva - tri roky života prudko rastie, preto treba podávať vyváženú stravu tak, aby pancier rástol súmerne a bol podľa možnosti hladký.

Výber, kúpa a legislatíva

Ak si chcete zaobstarať korytnačku z pôvodného chovu a zachovať tak populáciu týchto živočíchov, mali by ste si kúpiť korytnačku výhradne od uznávaného chovateľa korytnačiek alebo v záchytnej stanici.

Tu získate tiež cenné rady, jako sa o korytnačku starať a detailne sa zoznámite s ich chovom.

Naviac Vám chovateľ poradí aj v prípade neskorších otázok či problémov.

Vzhľadom k tomu, že sa korytnačky dožívajú vysokého veku, nie je žiadny problém zaobstarať si staršie zviera.

Má to dokonca niekoľko výhod, pretože u staršieho jedinca možno už identifikovať pohlavie a je možné lepšie posúdiť ich správanie.

Vhodnou voľbou sú aj dospelé zvieratá z útulku.

Chov a predaj suchozemských korytnačiek sa riadi nariadeniami CITES (Convention of International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora ), t.j. dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín.

Je to nevyhnutné, pretože suchozemské korytnačky sú vo voľnej prírode ohrozené a ich počty klesajú.

Nikdy preto neberte voľne žijúce korytnačky do domáceho chovu a ani nikdy nekupujte korytnačku bez papierov, pretože by ste porušili zákon.

Pri plánovaní kúpy korytnačky treba mať tiež na pamäti, že sa niektoré druhy počas chladného obdobia ukladajú na zimný spánok.

tags: #vhodne #podmienky #pre #korytnacku