Vplyv výživy na plodnosť hospodárskych zvierat

Výživa má významný vplyv na reprodukciu všetkých žijúcich druhov zvierat, pričom reprodukcia je nosným pilierom rentability každého chovu hospodárskych zvierat. Dôležitou zložkou pri chove hospodárskych zvierat je úspešnosť oplodnenia.

Nedostatočný príjem energie, bielkovín, vitamínov či minerálov môže narušiť reprodukčnú výkonnosť zvierat. Potreba živín sa v jednotlivých fázach reprodukčného cyklu značne líši.

Už prenatálna výživa má potenciálny vplyv na následnú reprodukčnú výkonnosť plemeníc v dospelosti. Výživa po narodení a v priebehu rastovej fázy ovplyvňuje nástup puberty, u dospelých zvierat môže zlá výživa znížiť produkciu oocytov či spermií, narušiť pohlavný cyklus a zabrezávanie.

Výživa ako základ reprodukčnej výkonnosti

Šľachtenie zvierat z hľadiska produkcie vedie k zníženiu plodnosti zvierat. Výživa má kľúčový význam pri zabezpečení optimálnej kondície a reprodukčnej schopnosti zvierat.

K dôležitým živinám patria proteíny, tuky, sacharidy a mikroelementy. Sacharidy a dusíkaté látky sú substrátom pre bachorové mikroorganizmy.

Výživová stratégia je významná najmä v peripartálnom období a v období vysokej laktácie. Potreba živín sa v jednotlivých fázach reprodukčného cyklu značne líši.

Energetická bilancia a plodnosť

Energetická bilancia je najdôležitejším nutričným faktorom vo vzťahu k reprodukcii. Energia pokrýva potreby fyziologických pochodov v nasledujúcom poradí:

1. bazálny metabolizmus,
2. aktivita a pohyb,
3. rast,
4. energetické zásoby,
5. gravidita,
6. laktácia,
7. dodatočné zásoby energie,
8. estrálny cyklus a nástup puberty,
9. nadbytočné zásoby energie.

Z uvedeného jasne vyplýva, že energia sa primárne využíva na zabezpečenie životných funkcií, metabolizmu a tiež laktácie. Estrálny cyklus a nástup puberty sú z hľadiska poradia využitia energie až na neskoršom mieste.

Zvýšená potreba živín v popôrodnom období, spojená so zníženým príjmom krmiva, vedie k negatívnej energetickej bilancii (NEB) v poslednom týždni gravidity a v prvých dvoch mesiacoch po pôrode.

Produkcia mlieka počas 4-6 týždňov po pôrode je oveľa vyššia než príjem energie z krmiva potrebnej na jej pokrytie. V dôsledku popôrodného stresu zviera znižuje príjem krmiva v období, keď dojnica začína produkovať veľké množstvo mlieka.

Vysokoprodukčné dojnice vykazujú negatívnu energetickú bilanciu počas prvých 4-6 týždňov po pôrode; v priemere je to -5 Mcal NEL (net energy for lactation) za deň, čo zodpovedá približne 1 kg straty telesnej hmotnosti denne, väčšinou z tukového tkaniva.

Dojnice sa v tomto období dostávajú do fázy negatívnej energetickej bilancie. Energiu na tvorbu mlieka získavajú mobilizáciou vlastných tukových rezerv.

Znížené cirkulujúce koncentrácie glukózy a inzulínu stimulujú lipolytické signály, čo vedie k hydrolýze uložených triglyceridov tukového tkaniva a zvýšeniu dostupnosti neesterifikovaných mastných kyselín (NEFA) na využitie ako zdroja energie.

Dôsledky negatívnej energetickej bilancie

Počas NEB sa znižuje sekrécia progesterónu a luteinizačného hormónu, estrálny cyklus je nepravidelný, predlžuje sa čas nástupu jeho prvej fázy a znižuje sa veľkosť a vývoj folikulov.

Nízka dostupnosť energie súvisí so syntézou reprodukčných hormónov. Predĺženie času do prvej ovulácie po pôrode sa prejavuje až u 30 % dojníc.

Počas tohto obdobia dojnica čelí vysokej koncentrácii neesterifikovaných mastných kyselín (NEFA), ktoré sú transportované do pečene, oxidované alebo využité na tvorbu triacylglycerolov.

Ak pečeň nedokáže tuky vylučovať do krvi, dochádza k jej stukovateniu. Mobilizácia energie z vlastných tkanív vedie k zvýšeniu koncentrácie ketolátok v krvi a vzniká metabolická porucha nazývaná ketóza.

V NEB sa v krvi zvyšuje koncentrácia neesenciálnych mastných kyselín, rastového faktora IGF1 a glukózy a znižuje sa hladina inzulínu.

Celková nutričná stratégia počas 3-4 týždňov po pôrode je z pohľadu dojnice mimoriadne dôležitá. Toto obdobie NEB koreluje s intervalom nástupu prvej ovulácie.

Význam sacharidov a príjmu krmiva

Sacharidy a dusíkaté látky sú substrátom pre bachorové mikroorganizmy. Znížený príjem krmiva redukuje aj syntézu mikrobiálneho proteínu, ktorý je hlavným zdrojom aminokyselín a možných prekurzorov procesu glukoneogenézy.

Ak sú zvieratá počas pôrodu a po ňom v strese, môže sa vyskytnúť popôrodné správanie, ležanie, metritída alebo preplnené maštale, čo vedie k zníženému príjmu krmiva. To môže zhoršiť negatívnu energetickú bilanciu.

Vyvážená a energeticky prispôsobená výživa pomáha predchádzať negatívnej energetickej bilancii. Pri zostavovaní kŕmnej dávky je preto potrebné zohľadniť produkciu, fázu gravidity, laktáciu, telesnú kondíciu, zdravotný stav a príjem krmiva.

Bielkoviny a dusíkaté látky

Krátkodobý nedostatok proteínu je hradený z telesných rezerv, dlhodobý problém však vedie k poruchám funkcie pohlavných orgánov alebo normálneho vývoja plodu.

Nedostatok bielkovín môže zhoršiť tvorbu mikrobiálneho proteínu a obmedziť dostupnosť aminokyselín potrebných pre metabolizmus, tvorbu hormónov a vývoj embrya.

Reprodukcia môže byť narušená aj nadmerným príjmom proteínov v krmive. Dusíkaté látky sa v bachore menia na amoniak, ten sa krvou odvádza a mení na močovinu.

Vyššia hladina močoviny v organizme súvisí s nižšou schopnosťou zabreznutia, hoci mechanizmus nie je presne objasnený. Pravdepodobne to súvisí s dozrievaním oocytov, zrením a vývojom embrya.

Pri hodnotení bielkovinovej výživy preto nestačí sledovať iba množstvo dusíkatých látok v krmive. Dôležitá je ich využiteľnosť, rovnováha s energiou a schopnosť bachorových mikroorganizmov vytvárať mikrobiálny proteín.

Tuky, mastné kyseliny a reprodukčné hormóny

Mastné kyseliny spolu s cholesterolom predstavujú zdroj na tvorbu pohlavných hormónov. Ich prídavok zvyšuje tvorbu progesterónu a syntézu prostaglandínov, ktoré sú iniciátormi procesu ovulácie.

Počas NEB sa z tukových zásob uvoľňuje veľké množstvo NEFA. Ak ich pečeň nedokáže správne spracovať, môže dôjsť k stukovateniu pečene a metabolickým poruchám, ktoré nepriamo znižujú reprodukčnú výkonnosť.

Minerály a stopové prvky

Minerály sú dôležitou súčasťou enzýmov a hormónov. Regulujú rast a diferenciáciu buniek. Zvieratá ich prijímajú krmivom a minerálnymi doplnkami.

Zinok

Zinok zastáva dôležitú úlohu pri obnove sliznice maternice po pôrode a návrate maternice do normálnej reprodukčnej funkcie.

Dostatočná hladina zinku znižuje výskyt kulhavosti a napomáha tvorbe pohlavných hormónov. Zinok je dôležitý aj pre zdravé bunkové delenie.

Selén

Selén je ďalším minerálom, ktorého nedostatok negatívne ovplyvňuje plodnosť. Prejavom môže byť zadržanie placenty, mastitída a metritída.

Doplnenie selénu zlepšuje stav sliznice maternice a znižuje riziko úhynu plodu, najmä ak je suplementácia zabezpečená v prvom mesiaci gravidity.

Mangán

Mangán sa podieľa na syntéze cholesterolu, ktorý je dôležitý pre tvorbu pohlavných hormónov.

Vápnik

Vápnik je významným minerálom z hľadiska štrukturálnej aj fyziologickej funkcie.

Vitamíny a celková kondícia zvierat

Nedostatočný príjem vitamínov a minerálov môže narušiť reprodukčnú výkonnosť zvierat. Prevencia a terapia hypovitaminóz a avitaminóz zvierat a ich mláďat je dôležitá najmä v zimnom a jarnom období, v období fyziologickej záťaže organizmu alebo stresu zvierat, počas gravidity a laktácie a u mláďat z početných vrhov.

Podporná liečba zvierat môže byť potrebná počas infekčných ochorení aj po nich a pri orgánových ochoreniach neinfekčného charakteru. Cieľom je zvýšenie telesnej kondície, odolnosti, úžitkovosti, výkonnosti a reprodukcie zvierat.

Energetická podpora sa využíva v rekonvalescencii, pri horúčkach, v období vývoja mláďat, u starších oslabených zvierat, v období rastu, gravidity, laktácie a infekčných ochorení.

Výživa v jednotlivých životných obdobiach

Prenatálne obdobie

Už prenatálna výživa môže ovplyvniť neskoršiu reprodukčnú výkonnosť plemeníc v dospelosti. Dostupnosť živín počas vývoja plodu vytvára základ pre rast orgánov, metabolizmus a budúcu funkciu reprodukčného systému.

Rast a nástup puberty

Výživa po narodení a počas rastovej fázy ovplyvňuje nástup puberty. Nedostatočný prísun energie a bielkovín môže spomaliť rast a oddialiť pohlavnú dospelosť.

Energia sa však najskôr využíva na bazálny metabolizmus, pohyb a rast. Estrálny cyklus a nástup puberty sú podporované až po zabezpečení základných životných potrieb.

Gravidita a laktácia

V období gravidity a laktácie sa zvyšujú nároky na energiu, bielkoviny, minerály a vitamíny. Vysoká produkcia mlieka môže viesť k NEB, ak príjem krmiva nepokrýva potreby organizmu.

Výživová stratégia musí zohľadňovať prechod medzi graviditou, pôrodom a začiatkom laktácie. Práve v tomto období sa rozhoduje o kondícii, metabolickom zdraví a návrate reprodukčných funkcií.

Výživa, embryonálne straty a úspešnosť oplodnenia

Úspešnosť oplodnenia u hospodárskych a spoločenských zvierat je pomerne vysoká. Nie každé oplodnenie však vedie ku gravidite a pôrodu.

Embryonálne straty dosahujú približne 15 % až 30 %, pričom najrizikovejším obdobím je obdobie preimplantačného vývinu.

Klesajúca schopnosť embryí vzniknutých po úspešnom oplodnení prežiť prvé dni vývinu predstavuje vážny problém v chovoch zvierat. Správny manažment výživy a zdravia zvierat v období pred počatím a po ňom však môže významne znížiť vznikajúce ekonomické straty.

Na príčinách skorých embryonálnych strát sa podieľa množstvo faktorov. Výživa môže ovplyvniť energetický metabolizmus, hormonálne prostredie, kvalitu oocytov a spermií, vývoj embrya aj funkciu maternice.

Výživa a reprodukčné poruchy dojníc

Plodnosť a dojivosť majú mierne negatívnu koreláciu. Vysoká produkcia preto kladie na organizmus veľké metabolické nároky, ktoré sa môžu prejaviť zhoršenou reprodukciou, ak nie sú pokryté vhodnou výživou.

Stres počas pôrodu a po pôrode, metritída, preplnené maštale a znížený príjem krmiva môžu zhoršiť negatívnu energetickú bilanciu. Hygiena pri telení je dôležitá, aby sa do reprodukčného traktu dostalo čo najmenej choroboplodných zárodkov.

Pravidelné kontroly sú veľmi dôležité na včasné rozpoznanie problémov s plodnosťou. Ak krava do 60. dňa po otelení ešte neprišla do ruje, chovatelia by mali dať skontrolovať jej vaječníky a maternicu.

Ultrazvukové vyšetrenie je presnejšie než rektálna kontrola a s kontrolami možno začať od 42. dňa po otelení.

Vaječníkové cysty a vplyv na plodnosť

Vplyv cýst na plodnosť je v praxi často diskutovanou témou. Chovatelia dojníc preto často dospejú k záveru, že cysty majú negatívny vplyv na plodnosť.

Pri bežnej inseminácii sa chovatelia spravidla nepozerajú na to, či má krava cystu alebo nie, pretože vaječníky sa bežne nekontrolujú na prípadné abnormality.

Ak farmár vie, že je prítomná cysta, táto informácia ho môže podnietiť k inseminácii zvieraťa. Neexistuje však štúdia o tom, ako sa mení percento oplodnenosti kráv s cystami.

V praxi sa cysty často spájajú so zvieratami v ruji, podľa veterinárnych lekárov však na tento stav vplýva mnoho faktorov. Čakanie, kým cysta zmizne alebo kým sa problém s plodnosťou vyrieši sám, je nevhodným opatrením.

Výslovne sa neodporúča cystu vytláčať. Vaječníky a maternica sú mimoriadne dôležité a citlivé orgány.

Typy ovariálnych cýst

Luteálna cysta: Vrchol LH prichádza s príliš malou intenzitou alebo príliš neskoro. To vedie k luteinizácii, ale nie k ovulácii. Luteálne cysty sú guľovité, zvyčajne s veľkou dutinou a hrúbkou steny väčšou ako 4 mm.

Folikulárna cysta theca: K ovulácii nedochádza a teraz neplodný folikul pokračuje v raste.

Aby sa cyklus opäť rozbehol, veterinári odporúčajú nastaviť impulz napríklad jednorazovým podaním GnRH, teda hormónu uvoľňujúceho gonadotropín. Jeho cieľom je, aby telo uvoľnilo LH a FSH.

Vzniká folikul, ktorý ovuluje približne po 24 až 30 hodinách v dôsledku vrcholu LH. Zvieratá zvyčajne nevykazujú príznaky ruje.

Chovatelia preto musia tieto kravy inseminovať podľa plánu a nesmú čakať na prípadné príznaky ruje. Alternatívne možno na časovo ohraničené oplodnenie kráv použiť program Ov-Synch.

Senzory ruje ukazujú optimálny čas inseminácie a pomáhajú chovateľom odhaliť abnormality, ako je napríklad chýbajúca ruja.

Genetika, zdravie a manažment chovu

Niektoré zvieratá alebo celé línie majú horšiu plodnosť a sú náchylnejšie na reprodukčné problémy. Stratégia chovu musí byť vhodná.

Potomstvo kráv so slabou plodnosťou by sa nemalo používať na ďalšie pripúšťanie. Genetickú predispozíciu však treba posudzovať spolu s výživou, zdravotným stavom, podmienkami ustajnenia a úrovňou produkcie.

Pravidelné kontroly pomáhajú včas odhaliť problémy s plodnosťou. Výživová stratégia, hygiena pri pôrode, kontrola metabolických ochorení a sledovanie ruje tvoria navzájom prepojený systém.

Vplyv toxických látok na embryonálny vývoj

Rizikový faktor nepredstavujú len samotné účinné látky insekticídov, ale aj ďalšie prídavné látky, ktoré majú za úlohu zvýšiť ich stabilitu, rozpustnosť alebo penetračné schopnosti.

Väčšina výrobcov insekticídov uvádza, že produkty, ktoré dodávajú na trh, majú vyššiu afinitu k bunkám bezstavovcov než k bunkám stavovcov, a preto pre cicavce predstavujú minimálne zdravotné nebezpečenstvo.

Mnohé toxikologické štúdie však preukázali, že viaceré orgánové systémy cicavcov vrátane pohlavných buniek sú na tieto látky citlivé. Toxicita väčšiny prídavných látok navyše pred uvedením prípravkov na trh vôbec nie je testovaná.

Uvážlivejšie používanie insekticídnych prípravkov v hospodárskej praxi je preto dôležitou súčasťou ochrany reprodukcie. Výskum sa venuje aj odhaľovaniu molekulárnych mechanizmov, ktoré sprostredkujú negatívny vplyv jednotlivých typov insekticídov na embryonálne bunky.

Praktické zásady výživy na podporu plodnosti

• zabezpečiť dostatočný príjem energie najmä v období pred pôrodom a po pôrode;
• sledovať telesnú kondíciu a rozsah mobilizácie tukových rezerv;
• vyhnúť sa dlhodobej podvýžive aj nadmernému príjmu proteínov;
• vyvážiť dusíkaté látky s dostupnou energiou pre bachorové mikroorganizmy;
• zabezpečiť vhodný príjem zinku, selénu, mangánu, vápnika a ďalších minerálov;
• zohľadniť potreby zvierat počas rastu, gravidity, laktácie a rekonvalescencie;
• obmedziť stres počas pôrodu a po ňom;
• udržiavať hygienu pri telení a znižovať riziko metritídy;
• sledovať príjem krmiva, nástup ruje a návrat ovulácie;
• pri oneskorenom nástupe ruje vykonať kontrolu vaječníkov a maternice;
• používať minerálne a vitamínové doplnky podľa skutočných potrieb zvierat;
• zabrániť neuváženému používaniu insekticídnych prípravkov.

Výživa samíc a samcov

U dospelých zvierat môže zlá výživa znížiť produkciu oocytov či spermií, narušiť pohlavný cyklus a zabrezávanie. Optimálna kondícia je preto dôležitá nielen pri samiciach, ale aj pri plemenných samcoch.

Energetický deficit môže obmedziť hormonálnu aktivitu a tvorbu pohlavných buniek. Nedostatok bielkovín, minerálov a vitamínov môže zhoršiť kvalitu reprodukčných buniek a vývoj embrya.

Výživa má význam aj v období pred plánovaným pripúšťaním, pretože reprodukčný systém potrebuje čas na reakciu na zmeny energetického a nutričného príjmu.

Úloha imunitného systému v reprodukcii

Imunitný systém má vplyv na plodnosť u zvierat niekoľkými spôsobmi. Embryo je z genetického hľadiska „polovične cudzie“ tkanivo, pretože má gény od otca aj matky, takže imunitný systém matky musí byť schopný tolerovať jeho prítomnosť a nevyvolať proti nemu imunitnú reakciu.

Ak je imunitný systém oslabený, zvýšené riziko infekcií reprodukčných orgánov vedie k zápalom, ktoré môžu poškodiť tkanivá a narušiť plodnosť. Chronický stres môže ovplyvniť imunitný systém a produkciu hormónov, ktoré sú kľúčové pre reprodukciu.

Podobne ako u ľudí, aj u zvierat sa môže imunitný systém pomýliť a vlastné tkanivá považovať za cudzie, čím vyvolá zápalové procesy. Niektoré samice môžu vyvinúť protilátky proti spermiám alebo embryám, čo vedie k ich odmietnutiu.

U zvierat existujú stavy, pri ktorých imunitný systém aktivuje zápal v maternici počas gravidity, čo vedie k strate plodu. Autoimunitný zápal vaječníkov môže viesť k zníženiu produkcie vajíčok a hormónov, ktoré regulujú reprodukciu.

Endometritída je zápal maternice často spôsobený infekciou, pričom imunitný systém zohráva veľkú úlohu pri jej udržaní. Pyometra je závažné ochorenie maternice, pri ktorom sa v nej hromadí hnis a toxíny.

Pyometra vzniká v dôsledku infekcie a dysregulácie imunitnej odpovede, čo často vedie k sterilite alebo život ohrozujúcim komplikáciám.

Vyšetrenie a podpora reprodukcie

Veterinár môže vykonať krvné testy na zistenie zápalových markerov, hormonálnych hladín alebo špecifických protilátok.

V niektorých prípadoch môže veterinár odporučiť hormonálnu stimuláciu, insemináciu alebo asistovanú reprodukciu. Pri závažných ochoreniach, ako je pyometra, je potrebné odborné veterinárne vyšetrenie a liečba.

Imunitný systém zvierat môže mať zásadný vplyv na plodnosť najmä prostredníctvom regulácie imunologickej tolerancie voči embryu, ochrany pred infekciami reprodukčných orgánov a prevencie zápalov. Nerovnováha alebo poruchy imunitnej odpovede môžu viesť k neplodnosti alebo strate plodov.

Výživa, metabolické zdravie, imunita, hygiena, genetika a reprodukčný manažment preto musia byť posudzované spoločne. Samotné zvýšenie jednej živiny nedokáže nahradiť celkovo nevyváženú kŕmnu dávku alebo zanedbanú zdravotnú starostlivosť.

Prehľad najdôležitejších nutričných faktorov

tags: #vplyv #vyzivy #na #plodnost #hospodarskych #zvierat