Východofrízska ovca patrí k dojenému typu a k najúžitkovejším plemenám na svete. Pochádza z Nemecka, konkrétne z Frízska, kde bola vyšľachtená z pôvodných severských močiarových oviec.
Hlavnými úžitkovými vlastnosťami plemena sú produkcia mlieka a plodnosť. Plemeno sa najviac chová v mieste pôvodu - vo Frízsku, rozšírené je však aj v ďalších krajinách.
Pôvod a vývoj plemena
Východofrízska ovca bola vyšľachtená v Nemecku vo Frízskej oblasti z pôvodných severských maršových oviec. Zväz chovateľov bol založený v roku 1892 a od roku 1926 sa vykonáva kontrola mliekovej úžitkovosti.
Plemeno sa vo svete značne rozšírilo. V Izraeli sa podieľalo na vzniku plemena assaf. V 50. a 60. rokoch 20. storočia bolo použité aj pri zušľachťovaní valašiek a šumaviek.
Plemeno sa chová aj v čiernom farebnom ráze.
Vzhľad a telesná stavba
Východofrízska ovca má veľký telesný rámec a ľahkú kostru na vysokých nohách. Nohy sú dlhšie, hrudník je dlhý a pomerne úzky.
Hlava je mierne klabonosá, najmä u baranov. Obe pohlavia sú zásadne bezrohé. Uši sú veľké, široké a polosvislé.
Hlava, spodná časť končatín a tenký dlhý chvost nie sú obrastené vlnou, ale iba krycou srsťou. Na spodnej časti krku sa často vyskytujú prívesky.
| Vlastnosť | Charakteristika |
|---|---|
| Telesný rámec | veľký |
| Kostra | ľahká |
| Nohy | dlhé, vysoké |
| Hrudník | dlhý a pomerne úzky |
| Rohy | obe pohlavia sú bezrohé |
| Uši | veľké, široké a polosvislé |
| Ochranné ochlpenie | hlava, chvost a končatiny sú pokryté krycou srsťou |
Vlna a striž
Vlna je zmiešaná, polosplývavého charakteru, biela, lesklá a pravidelne oblúčkovaná. Jemnosť vlny zodpovedá sortimentu BC - CD, približne 30-35 µm.
Ročná striž potnej vlny je 5-6 kg.
Hlava, spodná časť končatín a tenký dlhý chvost sú obrosté iba krycou srsťou, čo plemenu dodáva typický vzhľad.
Mliečna úžitkovosť
Východofrízska ovca patrí medzi výrazne mliekové plemená. Produkcia mlieka za laktačné obdobie dosahuje 300-600 kg s obsahom tuku 6-7 %.
V chovnom cieli je uvedená produkcia 500 kg mlieka za dojnú periódu a obsah bielkovín v mlieku 5,3 %.
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Produkcia mlieka za dojnú periódu | 500 kg |
| Produkcia mlieka za laktáciu | 300-600 kg |
| Obsah tuku v mlieku | 6-7 % |
| Obsah bielkovín v mlieku podľa chovného cieľa | 5,3 % |
Pri mliekovom chove je dôležitá nielen genetická úroveň zvierat, ale aj kvalita výživy, zdravotný stav vemena, organizácia bahnenia a pravidelnosť dojenia.
Plodnosť a reprodukcia
Vysoká plodnosť patrí medzi najvýznamnejšie vlastnosti východofrízskej ovce. V chovnom cieli je plodnosť na obahnenú ovcu uvedená na úrovni 200 %.
Odchov jahniat do 14 dní je v chovnom cieli stanovený na 180 %.
| Reprodukčný ukazovateľ | Chovný cieľ |
|---|---|
| Plodnosť na obahnenú ovcu | 200 % |
| Odchov do 14 dní | 180 % |
Vysoká plodnosť zvyšuje počet jahniat na jednu bahnicu a vytvára predpoklady na produkciu mäsa aj na obnovu a rozširovanie stáda. Súčasne si vyžaduje dôslednú starostlivosť o bahnice pred bahnením, počas pôrodu a v prvých dňoch života jahniat.
Živá hmotnosť a rast jahniat
Živá hmotnosť bahníc je 65-75 kg a baranov 85-110 kg.
V chovnom cieli je živá hmotnosť jahniat vo veku 100 dní stanovená na 35 kg pri baránkoch a 30 kg pri jahničkách.
| Kategória | Živá hmotnosť |
|---|---|
| Bahnice | 65-75 kg |
| Barany | 85-110 kg |
| Baránky vo veku 100 dní | 35 kg |
| Jahničky vo veku 100 dní | 30 kg |
Zaraďovanie do plemenitby
Východofrízske ovce sa do plemenitby zaraďujú už vo veku 6-8 mesiacov. Chovný cieľ uvádza pre baranov vek 6-7 mesiacov a pre jahnice 7-10 mesiacov.
Pri zaradení do plemenitby má živá hmotnosť baranov dosahovať 60 kg a jahnıc 50 kg.
| Kategória | Vek pri zaradení do plemenitby | Živá hmotnosť pri zaradení |
|---|---|---|
| Barany | 6-7 mesiacov | 60 kg |
| Jahnice | 7-10 mesiacov | 50 kg |
Pri praktickom chove však môže byť vhodné odlíšiť vek pohlavnej zrelosti od veku telesnej zrelosti. Niektorí chovatelia preto nezapúšťajú jahničky už vo veku ôsmich až deviatich mesiacov, keď dosahujú pohlavnú zrelosť, ale čakajú približne do veku 1,5 roka.
Takýto postup môže byť ekonomicky diskutabilný, ale kondícia oviec je výrazne lepšia.
Chovné podmienky a organizácia stáda
Na pastvinách sú ovce od skorej jari do neskorej jesene a do maštale sa sťahujú iba na veterinárne ošetrenie alebo iné nevyhnutné zákroky.
Pastviny môžu byť rozdelené na šesť oplôtkov, pričom v jednej časti pobývajú bahnice s jahničkami a v druhej barany a baránky.
Bahnenie môže prebiehať v zime, od konca decembra do januára. Takýto termín je ekonomicky náročnejší, pretože je potrebný príkrm jahniat a laktujúcich matiek, na pastvu však idú už vyspelé zvieratá.
V inom systéme chovu sú ovce od jari do jesene vonku na pasienkoch a nocujú pod holým nebom. Takýto spôsob podporuje odolnosť, dobrú chodivosť a dlhovekosť.
Ovce sa môžu dožívať v priemere aj sedem rokov, niektoré aj desať.
Výživa a význam čerstvej paše
Ovca potrebuje vždy čerstvú pašu, ak má dojiť. Musí byť stále na zelenom koberci - na mladej tráve.
Všetky pasienky sa môžu striedavo kosiť aj spásať. Pri oplôtkovom systéme sa stádo rozdeľuje podľa kategórií zvierat a jednotlivé časti pasienkov sa využívajú postupne.
Pri zimnom bahnení je potrebné počítať s príkrmom jahniat a laktujúcich matiek. Pri celoročnom alebo sezónnom pastevnom systéme je rozhodujúca dostupnosť kvalitného porastu a ochrana zvierat pred nepriaznivým počasím a predátormi.
Starostlivosť o bahnice a jahňatá
Jahňatá môžu zostať pri ovci osem až desať týždňov. To je dostatočne dlhý čas, aby nabrali silu a mohli sa osamostatniť.
Mlieka majú toľko, koľko potrebujú.
Nové rodiny sa ukladajú do kotercov, aby sa mláďatá nezatúlali ďaleko od matky. Treba dohliadať, aby jahňa cicalo z oboch ceckov.
Keď ovca nechce mladé pustiť k vemenu, separuje sa s jahňaťom dovtedy, kým si naň privykne. Tejto starostlivosti je potrebné venovať pozornosť najmä v prvých dňoch po bahnení.
Približne do dvesto mladých jahníc môže zostať na ďalší chov, na obnovu a zvýšenie počtu kusov stáda.
Dojenie a spracovanie mlieka
Pri chove zameranom na mlieko je dôležitá pravidelnosť dojenia a odborná manipulácia so zvieratami.
Ručné dojenie sa v niektorých chovoch stále udržiava. Ľudská ruka vemeno pomasíruje, pohladká, ale aj prehmatá.
Päť dojičov môže dojiť dvakrát denne, ráno a popoludní o štvrtej.
Ručné dojenie si vyžaduje viac ľudí, ale chov sa zaobíde bez techniky, ktorá prináša ďalšie náklady. Žiadna technika sa aj tak nezaobíde bez odbornej obsluhy.
Ovčie mlieko možno finalizovať do údeného syra, masla, tvarohu, jogurtu, syrových nití, syra a bryndze.
Pri predaji konečnému spotrebiteľovi je potrebné dbať na stálu kvalitu výrobkov.
Ručné dojenie a spracovanie ovčieho mlieka
Ekonomika mliekového chovu
Pri mliekovom chove môže byť finalizácia ekonomickejšia než samotný predaj surového ovčieho mlieka. Pri porovnaní tržieb za kravské mlieko s tržbami za finalizované ovčie mlieko vo výrobkoch sa ekonomika môže vyrovnávať.
Ovčí chov nemusí prinášať také tržby ako kravské mlieko, náklady sú však podstatne nižšie.
Finalizácia je ekonomickejšia, zatiaľ čo tržba za ovčie mlieko by bola podstatne nižšia.
Pri predaji jahňacieho mäsa môže byť problémom nízka výkupná cena. Cena nedosahovala ani dve eurá za kilogram živej hmotnosti, pričom reálna cena za kilogram jahňaciny by podľa chovateľa mala byť 4 eurá. V danom období bola na úrovni 3,15 eura, čo chovatelia prijímali aj napriek nízkej rentabilite.
Pri chove treba počítať aj s nákladmi na strihanie. Ovce sa strihajú dvakrát do roka, strihanie jednej ovce prináša náklady vo výške jedného eura a za kilogram vlny možno dostať 10 centov.
| Ekonomický ukazovateľ | Uvedená hodnota |
|---|---|
| Výkupná cena jahniat v nepriaznivom období | menej ako 2 eurá za kilogram živej váhy |
| Reálna cena za kilogram jahňaciny podľa chovateľa | 4 eurá |
| Aktuálna cena v uvedenom období | 3,15 eur |
| Náklady na strihanie jednej ovce | 1 euro |
| Výkupná cena vlny | 10 centov za kilogram |
Význam šľachtenia
Ak je chovateľ schopný zabezpečiť kvalitu genetického materiálu, má zabezpečený aj rozdiel v cene oproti produkcii mäsa, o vlne ani nehovoriac.
Šľachtenie sa zameriava najmä na udržanie vysokej mliekovej úžitkovosti, plodnosti, rastu jahniat, telesného rámca a dobrého zdravotného stavu.
Pri výbere plemenných zvierat je dôležité hodnotenie exteriéru, plemenná hodnota, pôvod, reprodukčné výsledky a úžitkovosť matiek.
Východofrízska ovca sa vďaka kombinácii vysokej plodnosti, dobrej mliekovej úžitkovosti a výrazného telesného rámca uplatňuje aj v zušľachťovacích programoch.
Východofrízska ovca v porovnaní s inými chovateľskými systémami
V horských a podhorských oblastiach sú pre chov oviec výhodné rozsiahle pasienky. Tradícia chovu oviec na Liptove je stáročná aj vďaka prírodným podmienkam, ktoré ho k tomu predurčujú.
V niektorých chovoch sa využívajú zošľachtené valašky, v iných sa uplatňuje východofrízska ovca ako dojené plemeno s vysokou plodnosťou. Východofrízska ovca bola v minulosti použitá aj pri zušľachťovaní valašiek a šumaviek.
Rozdiely medzi chovmi vyplývajú z cieľa produkcie. Chov môže byť zameraný na mlieko, mäso, genetický materiál alebo kombináciu viacerých úžitkových smerov.
Predaj výrobkov a agroturistika
Produkty z ovčieho mlieka možno predávať priamo na vlastnom salaši. Medzi takéto výrobky patria syr, bryndza, údený syr, maslo, tvaroh, jogurt a syrové nite.
Priamy predaj konečnému spotrebiteľovi umožňuje lepšie zhodnotiť mlieko, zároveň však vyžaduje vysokú a stabilnú kvalitu výrobkov.
Na salaš môžu zákazníci prichádzať nielen za domácimi výrobkami z ovčieho mlieka, ale aj za oddychom a agroturistikou na koni.
Súčasťou ponuky môžu byť exkurzie, počas ktorých sa návštevníci oboznámia s ovčiarstvom na Slovensku. Ľudia môžu vidieť ručné dojenie aj spracovanie mlieka.
Výroba bryndze
Chovný cieľ plemena
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Plodnosť na obahnenú ovcu | 200 % |
| Odchov do 14 dní | 180 % |
| Produkcia mlieka za dojnú periódu | 500 kg |
| Obsah bielkovín v mlieku | 5,3 % |
| Živá hmotnosť baránkov vo veku 100 dní | 35 kg |
| Živá hmotnosť jahničiek vo veku 100 dní | 30 kg |
| Vek baranov pri zaradení do plemenitby | 6-7 mesiacov |
| Vek jahnıc pri zaradení do plemenitby | 7-10 mesiacov |
| Živá hmotnosť baranov pri zaradení do plemenitby | 60 kg |
| Živá hmotnosť jahnıc pri zaradení do plemenitby | 50 kg |
Prednosti a nároky východofrízskej ovce
- vysoká plodnosť;
- výborná mlieková úžitkovosť;
- obsah bielkovín v mlieku 5,3 % podľa chovného cieľa;
- obsah tuku v mlieku 6-7 %;
- veľký telesný rámec;
- dobrý rast jahniat;
- využitie v šľachtiteľských a zušľachťovacích programoch;
- vhodnosť na produkciu mlieka a mliečnych výrobkov;
- možnosť kombinovať chov s priamym predajom a agroturistikou.
Pri chove treba venovať pozornosť dostatku kvalitnej paše, príkrmu v období zimného bahnenia, kontrole zdravotného stavu vemena, správnemu odchovu jahniat, organizácii dojenia a ekonomike spracovania mlieka.
tags: #vychodoafrizska #biela #ovca