Vzácne druhy zvierat patria medzi najcennejšie súčasti prírody. Ich počet je malý, výskyt často obmedzený na konkrétne územie a ich prežitie závisí od zachovania vhodného prostredia, potravy a bezpečia.
Mnoho druhov zvierat je dnes na pokraji vyhynutia v dôsledku pytliactva, straty prirodzeného prostredia, klimatických zmien či nelegálneho obchodu s divokými živočíchmi. Tieto faktory sa často vzájomne kombinujú a vytvárajú tlak, ktorému sa mnohé populácie nedokážu prispôsobiť.
Čo sú ohrozené a vzácne druhy
Sú to druhy zvierat, ktoré sú v reálnom ohrození vyhynutia, teda ich počet na určitom území klesá. Všetky tieto druhy (od motýľov až po veľryby) sú zapísané v Červenej knihe ohrozených druhov, do ktorej neustále pribúdajú ďalšie.
V Červenej knihe sú druhy rozdelené podľa nasledujúcich stupňov ohrozenia:
- Kriticky ohrozené druhy: živočíchy, ktoré vyhynú i bez ľudskej „pomoci“.
- Ohrozené druhy: živočíchov je hojný počet, ale ich populácia klesá.
- Zriedkavé druhy: je ich pomerne málo, no nie sú v bezprostrednom nebezpečí vyhynutia.
Na Slovensku je chránených 805 druhov voľne žijúcich živočíchov, z toho 228 druhov je európskeho významu, teda sú osobitne chránené v celej Európskej únii.
Prečo zvieratá vymierajú
Vymieranie je normálny proces evolúcie a rozvoja sveta. Veľa druhov vymrelo dávno predtým, než sa objavil človek, pretože neboli schopné prispôsobiť sa novému prostrediu, klíme či dravcom.
Skrátka sa neadaptovali do meniacej sa prírody, alebo ich vyzabíjala živelná katastrofa, ako dinosaury.
Približne od roku 1600 sa však vymieranie rapídne zvýšilo kvôli zásahom ľudí.
Lov, pytliactvo a čierny trh
Začali loviť pre radosť, počet zabitých zvierat začal prevyšovať ich životné nároky, začali zvieratá doslova kynožiť.
Napríklad lov veľrýb na tuk a mäso ich doviedol na pokraj vyhynutia. Nosorožec africký, lovený pre cenný roh, je vážne ohrozený. Mnoho ďalších zvierat je lovených pytliakmi, či predávaných na čiernom trhu.
Takto sú ohrozené najmä exotické druhy zvierat, papagáje, primáty, či plazy.
Čierny trh ponúka zvieratá za lacný peniaz, sú totiž ulovené bez licencie a držané v krutých, nevyhovujúcich podmienkach.
Pytliaci získavajú množstvo peňazí za dodanie živočíchov buď živých alebo mŕtvych. Živé druhy obohatia súkromné zoologické záhrady boháčov, v ktorých sa už nikdy nerozmnožia, mŕtve poslúžia ako materiál na kabelky, topánky, sošky...
Podmienky pri prevoze živočíchov bývajú veľmi kruté, v malých priestoroch sa tesnia mnohé jedince, ktoré sú počas prevozu úplne bez potravy, takže cestu neprežije ani polovica z nich...
Mnohé exotické druhy sa stali pochúťkami v luxusných reštauráciách - ryby, morské živočíchy, žaby...
Nelegálny obchod so zvieratami sa z týchto dôvodov stal druhý najvýnosnejší hneď po obchode s drogami!
Ničenie prirodzeného prostredia
Vysúšaním močarísk zanikajú močiarne druhy rastlín, vodné vtáky sú takisto ohrozené.
Premieňaním lúk na polia, hnojením, pasením a urbanizáciou pôdy sú ohrozené lúčne druhy.
Nevhodnými zásahmi do lesov, nadmernou ťažbou dreva a znečisťovaním lesa sú ohrozené lesné druhy, veľké zvieratá majú totiž veľký areál pohybu, i veľký nárok na potravu.
Pri zmenšení lesnej plochy nemajú niektoré živočíchy šancu získať potrebné množstvo potravy a ich stav sa drasticky znižuje.
Toto je problém i veľkosti chránených území - ak je malá plocha národného parku či chránenej oblasti, zbytočne tam budeme vysádzať veľké množstvá ohrozenej zveri, bez dostatku potravy tam určite neprežije.
Výstavba ciest takisto zaberá veľkú časť pôdy a premávka ohrozuje druhy, ktoré sa sťahujú a necítiac nebezpečenstvo prechádzajú cez cesty a končia pod kolesami áut.
Úpravy vodných tokov
Úpravou vodných tokov - vyrovnaním toku, vybetónovaním dna, odstránením príbrežnej vegetácie sú ohrozené vodné druhy organizmov.
Ostrovný syndróm
Mnohé postihuje i tzv. ostrovný syndróm. Je to vytláčanie živočíchov z ich biotopov do úplne nového, im neznámeho prostredia.
Takto strácajú kontakt s ostatnými skupinami, geneticky sa degenerujú a znižuje sa aj ich odolnosť a schopnosť prispôsobovať na meniacim sa podmienkam.
Takisto nemusia mať vždy v novom prostredí dostatok im známej potravy a sú neschopné vyhľadávať inú obživu.
Znečistenie a klimatické zmeny
Znečistením a zmenami klímy sú ohrozené mnohé druhy zvierat.
Hnojením lietadlami sa zanášajú nevhodné látky nie len na polia, ale i na okolitú krajinu. Dostávajú sa z pôdy do rastlín a živočíchov cez potravinové reťazce.
Týmito škodlivinami je potom postihnuté hlavne rozmnožovanie a vývin mláďat.
Znečistením atmosféry emisiami z tovární a z toho vyplývajúcimi zmenami klímy sú ohrozované druhy, ktorých správanie a výskyt je určované teplotou, vlhkosťou, počasím...
Klimatické zmeny menia i biotopy, ktoré sa potom stávajú nevhodnými pre mnohé druhy, ktoré v ňom žijú.
Turizmus
Turizmus sa môže zdať neškodný, no opak je pravdou.
Veľké množstvá turistov spôsobujú hluk, odhadzujú odpadky a ohrozujú tým živočíchy najmä v období párenia.
Nehovoriac o tom, že kvôli turistom sú stavané obrovské hotelové komplexy na miestach, kde bola predtým panenská príroda.
Najvzácnejšie zvieratá sveta
Gorila nigérijská
Gorila nigérijská, známa aj ako gorila Cross River, je jedným z najvzácnejších a najzáhadnejších primátov na svete.
Ide o poddruh západnej nížinnej gorily, no od svojich príbuzných sa odlišuje anatómiou lebky, správaním aj genetickým profilom.
Odhaduje sa, že na celom svete sa nachádza menej ako 300 jedincov tohto druhu.
Tieto gorily žijú v neobyčajne drsných a odľahlých horských oblastiach rozprestierajúcich sa pozdĺž hranice medzi Kamerunom a Nigériou.
Terén je mimoriadne členitý - strmé svahy, husté bambusové porasty, hmlisté pralesy a hlboké údolia vytvárajú prirodzenú pevnosť, ktorá gorily chráni pred ľuďmi, ale zároveň sťažuje ich výskum.
Gorila nigérijská je tiež známa svojou plachosťou. Len zriedkavo toleruje prítomnosť ľudí, neútočí, ale okamžite sa stiahne do lesa.
Ako všetky gorily, aj gorila nigérijská žije v malých rodinných skupinách, ktoré vedie dominantný samec - tzv. silverback, pomenovaný podľa striebristej srsti na chrbte dospelých samcov.
Tento poddruh sa vyznačuje bohatým emocionálnym životom.
Najväčším problémom je odlesňovanie. Tropické lesy v tejto oblasti ustupujú poľnohospodárstvu, pestovaniu kakaovníkov, výrobe dreveného uhlia či výstavbe ciest.
Ďalšou veľkou hrozbou je pytliactvo. Gorily síce nebývajú cieľom lovcov, ale často sa zachytia do pascí určených na antilopy či prasatá.
Zranenia spôsobené drôtenými slučkami sú pre ne smrteľné.
Pytliactvo, choroby a ničenie biotopov sú pre gorily veľkou hrozbou, avšak ich vysoká genetická variabilita je nádejou, že by sa ich druh mohol opäť rozmnožiť.
V posledných rokoch sa podarilo získať vzácne fotografie a videá goríl s mláďatami v oblasti hôr Mbe v Nigérii.

Gorila nigérijská je nielen výnimočný tvor, ale aj kľúčový druh pre udržanie zdravého pralesu.
Pomáha šíriť semená rastlín, udržiava rovnováhu v ekosystéme a jej prítomnosť svedčí o zdraví celého biotopu.
Tiger sundský
Tiger sundský (Panthera tigris sondaica) je posledným žijúcim ostrovným tigrom z kedysi rozšírenej skupiny, ktorá obývala Sumatru, Jávu a Bali.
Zatiaľ čo jávsky aj balijský tiger už vyhynuli v dôsledku lovu a masívnych zásahov do prírody, tento poddruh prežíva už len na ostrove Sumatra, kde dnes žije menej než 400 jedincov.
Hoci je menší ako jeho ázijskí príbuzní, vyniká obrovskou mrštnosťou, tmavšími hustými pruhmi a dlhšími fúzmi, ktoré mu pomáhajú pohybovať sa v hustých porastoch sumaterskej džungle.
Najväčšou hrozbou pre tigra sundského je rýchle ničenie jeho prirodzeného prostredia.
Tropické pralesy miznú kvôli rozsiahlemu odlesňovaniu, výsadbe plantáží palmy olejnej a častým požiarom.
Keď sa územie lesov rozpadá, tigre sa častejšie dostávajú do blízkosti ľudských sídiel a dochádza k stretom s farmármi, ktorí si chránia dobytok.
Pravdepodobne najväčším problémom je však pytliactvo - aj keď je lov tigra prísne zakázaný a hrozia zaň vysoké tresty, nelegálny obchod s kožami, kosťami a zubami pretrváva.
V niektorých chránených oblastiach bola zaznamenaná prítomnosť mláďat, čo naznačuje, že populácia má ešte potenciál obnovy.
Ochranárske organizácie monitorujú pohyb tigrov pomocou fotopascí a spolupracujú s miestnymi komunitami, aby sa znížil konflikt medzi ľuďmi a predátormi.
Zaujímavé je, že tiger sundský patrí medzi najlepších plavcov spomedzi všetkých poddruhov tigra - dokáže preplávať rieky a močiare a často využíva vodu pri love.
Tiger sundský je nielen jedným z najvzácnejších a najohrozenejších predátorov našej planéty, ale aj jedinečným symbolom sumaterskej divočiny.
Jeho budúcnosť závisí od ochrany pralesov, boja proti pytliactvu a spolupráce s miestnymi obyvateľmi.
Vráskavec obrovský
Vráskavec obrovský (Balaenoptera musculus) je fascinujúci gigant oceánov a zároveň najväčší živočích, aký sa kedy objavil na našej planéte.
Je ešte väčší ako najväčšie dinosaury - môže dorásť až do dĺžky 30 metrov a vážiť viac ako 170 ton, pričom samotné jeho srdce má veľkosť menšieho auta.
Tento kolos obýva všetky svetové oceány a uprednostňuje otvorené vody, po ktorých migruje na obrovské vzdialenosti.
Na prelome 19. a 20. storočia sa vráskavec obrovský stal terčom intenzívneho komerčného veľrybárstva.
Bol lovený pre olej, mäso či kosti a veľrybári zakladali rozsiahle stanice po celom svete.
Len počas niekoľkých desaťročí klesla jeho populácia tak dramaticky, že druh sa ocitol na pokraji vyhynutia.
Medzinárodná veľrybárska komisia v roku 1986 zakázala lov vráskavca obrovského, preto existujú náznaky, že populácia sa pomaly obnovuje, hoci je pred ním ešte dlhá cesta.
Najvážnejším problémom je úbytok krilu, drobných kôrovcov, ktoré tvoria ich hlavnú potravu.
Kril je čoraz menej dostupný kvôli otepľovaniu morí, masívnemu rybolovu a zmenám v oceánskych prúdoch.
Ďalšími rizikami sú kolízie s veľkými loďami, zamotávanie do rybárskych sietí a hluková záťaž.
Vráskavce komunikujú cez nízkofrekvenčné zvuky, ktoré sa šíria na veľké vzdialenosti.
Jeho jazyk môže vážiť viac ako 2 tony a jeho výdych vyprodukuje fontánu vody vysokú až 9 metrov.
Deti vráskavcov patria medzi najväčšie mláďatá na svete.
V niektorých oblastiach so stabilným krilom a obmedzenou lodnou dopravou pozorujú vedci mierny rast populácie.

Orangutan tapanulijský
Orangutan tapanulijský (Pongo tapanuliensis) je najohrozenejším druhom opice na svete a zároveň najnovšie opísaným druhom veľkých ľudoopov.
Vedci ho oficiálne identifikovali až v roku 2017, keď genetická analýza a detailné porovnanie kostí potvrdili, že nejde o variant sumaterského orangutana, ale o úplne samostatný druh.
Tento vzácny druh žije výlučne v ekosystéme Batang Toru, v hornatom a ťažko dostupnom regióne severnej Sumatry.
Ide o jediné miesto na Zemi, kde sa tapanulijské orangutany prirodzene vyskytujú.
Tieto lesy sú bohaté na rôzne druhy stromov, ktorých plody tvoria väčšinu potravy orangutanov.
Najväčšou hrozbou je ničenie ich biotopu - lesy Batang Toru ustupujú stavbe ciest, baní a vodných elektrární.
Každé prerušovanie lesa znamená stratu potravy, priestoru aj genetickej prepojenosti jednotlivých skupín.
Okrem toho sú orangutany obeťami pytliactva, a to najmä keď sa poľnohospodári stretávajú s nimi pri plantážach.
Orangutany patria medzi druhy s najpomalšou reprodukciou spomedzi cicavcov. Samica môže mať mláďa len raz za 7-9 rokov.
Záchrana orangutana tapanulijského je mimoriadne náročná, no stále možná.
Ochranári pracujú na ochrane Batang Toru, monitorovaní populácie a vzdelávaní miestnych komunít, aby sa predišlo konfliktom a nelegálnemu obchodovaniu.
Slon sumatriansky
Slon sumatriansky patrí medzi najvážnejšie ohrozené poddruhy slonov na svete.
Je oveľa menší ako africký či indický slon, no svojou inteligenciou, sociálnosťou a dôležitou ekologickou úlohou ďaleko presahuje svoju veľkosť.
Jeho populácia sa za posledné tri generácie znížila o viac než osemdesiat percent a v súčasnosti sa odhaduje, že vo voľnej prírode prežíva približne 2400 až 2800 jedincov.
V roku 2012 organizácia IUCN vo svojom Červenom zozname zmenila stupeň ohrozenia slona sumatrianskeho z ohrozeného na kriticky ohrozený, keďže jeho populácia sa za posledné tri generácie znížila najmenej o 80 %.
Tento slon je výnimočne spoločenský tvor. Žije v rodinných skupinách vedených staršou samicou, ktorá si pamätá migračné trasy, miesta s vodou a bezpečné útočiská pred predátormi.
Slony sa medzi sebou dorozumievajú hlbokými zvukmi, ktoré ľudské ucho často nezachytí, a dokážu komunikovať na vzdialenosť niekoľkých kilometrov.
Slon sumatriansky je pritom kľúčový druh ekosystému. Roznáša semená po veľkých vzdialenostiach, pomáha vytvárať lesné svetliny, čím umožňuje rast mladým rastlinám, a jeho prítomnosť udržiava biologickú rôznorodosť.
Najväčším nepriateľom slonov je strata ich domova. Keď sú pralesy vyrúbané, slony sa presúvajú bližšie k dedinám a farmám.
Hľadajú potravu, no tú nachádzajú najmä na poliach, čo vedie ku konfliktom.
Ochrana pralesov, prepojenie ostrovčekov pôvodného biotopu a spolupráca s miestnymi komunitami môžu tejto vzácnej populácii prinavrátiť šancu prežiť.
Leopard amurský
Leopard amurský patrí medzi najvzácnejšie veľké mačky na svete a je považovaný za symbol krásy a krehkosti prírody ruského Ďalekého východu.
V minulosti obýval rozsiahle lesy Ruska, Číny aj Kórey, no v dôsledku masívneho lovu a úbytku prostredia jeho populácia klesla na alarmujúce minimum.
Koncom 20. storočia zostávalo vo voľnej prírode len približne 20 až 30 jedincov, čo z tohto druhu urobilo takmer legendárne zviera na pokraji zániku.
Jeho srsť je mimoriadne hustá, dlhá a v zime nadobúda svetlejší odtieň, čo je dokonalá adaptácia na mrazivé podnebie a hlboký sneh.
Práve táto srsť je aj dôvodom častého pytliactva.
Leopard amurský je samotársky a mimoriadne plachý tvor, ktorý sa pohybuje takmer nehlučne, čo mu vyslúžilo prezývku tieň tajgy.
Je schopný prebehnúť až 60 kilometrov za hodinu a vyskočiť do výšky vyše troch metrov.
Tento druh je pre ekosystém mimoriadne dôležitý, pretože reguluje populácie kopytníkov a udržiava rovnováhu v potravinovej pyramíde.
V Rusku vznikol národný park Zem leoparda, ktorý sa stal jedným z najdôležitejších útočísk pre tento druh.
Strážcovia hliadkujú proti pytliakom, obnovujú sa lesy, budujú podchody pod cestami, aby sa zabránilo zrážkam so zvieratami, a vedci monitorujú pohyb šeliem pomocou fotopascí.

Sviňucha kalifornská
Sviňucha kalifornská patrí medzi najvzácnejšie a najohrozenejšie morské cicavce na svete.
Je známa ako najmenší predstaviteľ veľrýb a zároveň ako najplachejší druh, ktorý je pre vedcov veľmi ťažko pozorovateľný.
Vyskytuje sa výhradne v najsevernejšej časti Kalifornského zálivu, kde žije v plytkých vodách bohatých na drobné ryby a krevety.
Sviňucha sa vyznačuje charakteristickými tmavými kruhmi okolo očí a tmavými škvrnami na perách, ktoré jej dodávajú výrazný vzhľad.
Na rozdiel od delfínov nevyskakuje nad hladinu a pohybuje sa veľmi ticho.
Najväčšou hrozbou pre tento drobný druh je nelegálny rybolov v oblasti zálivu.
Sviňuchy sa veľmi ľahko zamotávajú do žiabrových a vlečných sietí, ktoré sú používané pri love kreviet a ryby totoaba.
Napriek kritickej situácii vedci stále dúfajú v možnosť záchrany druhu.
Prebiehajú snahy o úplný zákaz nebezpečných sietí a ochranu oblastí, kde sa sviňuchy vyskytujú.
Saola
Azda najväčšou záhadou výskumníkov je saola, ktorá bola objavená v máji 1992 počas spoločného prieskumu, ktorý uskutočnilo vietnamské Ministerstvo lesného hospodárstva a WWF v severnej časti stredného Vietnamu.
O záhadnej saole, ktorá sa často nazýva ázijským jednorožcom, sa za dve desaťročia od jej objavenia vie len málo.
Vyskytuje sa v Annamitských horách vo Vietname a Laose, pričom vedci ju doteraz kategoricky zdokumentovali vo voľnej prírode len v štyroch prípadoch.
Keďže sa lesy vyrubujú, aby uvoľnili miesto poľnohospodárstvu a plantážam, saola sa tlačí na menšie priestory.
Rýchla a rozsiahla infraštruktúra v regióne tiež narúša biotopy tohto druhu.
Ochrancovia prírody sa obávajú, že to umožňuje poľovníkom ľahký prístup do kedysi nedotknutých lesov a v budúcnosti môže znížiť ich genetickú rozmanitosť.
Nosorožec ostronosý
Nosorožec ostronosý je menší z dvoch druhov afrických nosorožcov.
Jeho populácia sa v 20. storočí dramaticky znížila v dôsledku európskych lovcov a osadníkov.
Vďaka vytrvalému ochranárskemu úsiliu v celej Afrike sa ich počet zdvojnásobil z historicky najnižšieho počtu pred 20 rokmi na dnešných približne 5 600 jedincov.
Čierny nosorožec je však stále považovaný za kriticky ohrozený druh a je potrebné vykonať ešte veľa práce, aby sa jeho počet zvýšil aspoň na zlomok stavu, v ktorom sa v minulosti nachádzal.
Pytliactvo a obchodovanie s rohmi nosorožcov na čiernom trhu naďalej sužuje tento druh a ohrozuje jeho obnovu.
Nosorožce sú jednou z najstarších skupín cicavcov.
Vo svojich biotopoch zohrávajú dôležitú úlohu a v krajinách, ako je Namíbia, sú nosorožce dôležitým zdrojom príjmov z ekoturizmu.
Kareta pravá
Podobne ako iné morské korytnačky, aj karety sú kriticky ohrozené najmä v dôsledku ľudskej činnosti.
Korytnačie panciere boli medzi ľuďmi cenené už v starovekom Egypte a karety nie sú výnimkou.
IUCN odhaduje, že za posledných sto rokov boli pre obchod s korytnačím pancierom zabité milióny týchto jedincov.
Ďalším závažným aspektom ich úhynu je konzumácia ich vajec, pričom sa často lovia aj pre mäso.
Okrem toho, karety ohrozuje aj náhodné zachytenie do rybárskych sietí.
Morské korytnačky sa musia dostať na hladinu, aby mohli dýchať, a preto sa mnohé z nich po zachytení do siete utopia.
Ďalšou vážnou hrozbou, ktorej čelia karety, je strata biotopu.
Rozvoj pobrežia zmenšil priestor, ktorý majú k dispozícii na hniezdenie, zatiaľ čo rastúce teploty spojené s globálnou zmenou klímy ničia koralové útesy, na ktoré sa spoliehajú pri hľadaní potravy.
Vzácne druhy zvierat na Slovensku
Chránené územia a biotopy
Územie CHKO Záhorie hraničí s Rakúskom a Českou republikou pozdĺž rieky Morava.
Hranica bola niekoľko desiatok rokov pre bežných ľudí zakázanou zónou a vďaka tomu tu mali živočíchy výborné podmienky a na život.
Podľa prieskumu tu bolo zistených 117 druhov mäkkýšov.
Medzi ojedinelé nálezy na patrí napríklad kotúľka pobrežná, či škľabka ploská.
Podunajská nížina je využívaná na poľnohospodárstvo.
Aj napriek tomu sa tu zachovalo dostatok prírodne hodnotných území.
V okolí rieky Dunaj sa vyskytujú mokrade, ktoré svojim významom presahujú národný význam a ich ochrana je potrebná v celoeurópskom rozsahu.
Nájdeme tu rôzne typy mokradí, tečúce vody, či štrkoviská.
Živočíchy v Tatranskom národnom parku je možné stretnúť kdekoľvek.
Územie má členitý reliéf a pestrá paleta biotopov dáva príležitosť pre život rôznych spoločenstiev.
Domov tu má aj šesť druhov bezstavovcov, päť druhov plazov, 102 druhov hniezdiacich vtákov a tiež aj 14 druhov cicavcov.
Vzácne a ohrozené slovenské živočíchy
Medzi ohrozené druhy, ktoré žijú na Slovensku patrí aj kaňa popolavá.
Za posledných 40 rokov vyhynulo až 88 percent veľkých vodných živočíchov na celom svete, patria k nim i dunajské jesetery.
Orol skalný je jedným z 10 druhov orlov na svete.
Orol skalný je najväčším predstaviteľom rodu.
Samec môže vážiť až 4,5 kg a oveľa väčšia samica aj 6,5 kg.
Rozpätie krídiel majú od 190 do 240 cm.
Dĺžka tela je 75 až 90 cm.
Kamzík vrchovský tatranský, symbol Tatranského národného parku, obýva Západné, Vysoké a Belianske Tatry.
Dospelé dorastajú do výšky asi 75-85 cm a dosahujú váhu 24-40 kg.
Drop fúzatý je stepný druh, celosvetovo ohrozený, klasifikovaný ako zraniteľný.
Z publikovaných údajov je zrejmý dramatický pokles početnosti na našom území.
Po roku 1975 došlo k výraznému rozdrobeniu populácie na málopočetné kŕdle a pravidelný letný výskyt bol obmedzený len na územie Podunajskej roviny.
Početnosť hniezdnej populácie bola koncom 90-tych rokov odhadovaná na 5 až 10 samíc.
Pôvodné stepné biotopy boli z veľkej miery premenené na intenzívne obhospodarovanú poľnohospodársku krajinu.
Úmrtnosť dropov fúzatých je najčastejšie zapríčinená predátormi (najmä úmrtnosť mláďat), kolíziami s elektrickými vedeniami (úmrtnosť dospelých vtákov) a vplyvom dlhotrvajúcich zím s vysokou snehovou prikrývkou.
Zubor európsky patrí medzi najväčšie európske suchozemské cicavce.
Samec môže vážiť vyše 1000 kg a dosahovať v kohútiku výšku až 2 m.
Zubor je blízky príbuzný bizóna amerického.
Niekoľko kusov zubrov sa od roku 1957 s úspechom chová v zubrej obore v Topoľčiankach.
Naša najväčšia šelma je medveď hnedý.
Je to chránený živočích a na jeho lov či odstrel je potrebné povolenie.
Má zavalité telo a krátky chvost.
Jeho oči aj uši sú malé, no má silné nohy a veľké laby s ostrými pazúrmi.
Sfarbenie srsti má premenlivé, od sivohnedej až po čiernohnedú.
V slovenských lesoch žije mnoho živočíchov najčastejšie veverica, líška, diviak, rys, vlk a medveď.
Zastúpenie má aj vysoká zver ako jeleň, srnec, daniel, či muflón.
Môžeme v nich pozorovať aj vtákov ako sú napríklad, sova, tetrov, myšiak.
V jaskyniach žije mnoho druhov netopierov.
V pásme kosodreviny vo Vysokých Tatrách sa vyskytujú kamzíky a aj svište.
Typickými živočíchmi na poliach nížinách sú bažanty, zajace a hraboše.
Na Slovensku sa nachádza mnoho potokov, jazier, riek aj močiarov, ktoré poskytujú podmienky pre život rýb, obojživelníkov aj vtákov.
Vzácne druhy v priemyselnom areáli
Zvýšiť biodiverzitu sa podarilo aj vďaka odporúčaniam odborníkov.
Dôkazom toho je výskyt vzácnych druhov priamo v areáli automobilky pri Nitre.
Na jednej strane výrobná hala, kúsok od nej rušná cesta.
Napriek tomu sme na priestranstve v okolí natrafili na skupinu zajacov.
Zamestnanci zas natočili, ako si po areáli vedie kačica svoje mláďatá.
Domov si tu našli aj rôzne iné druhy.
Z pavúkov je tu zaznamenali stabilnú populáciu strmeňa škvrnitého, ktorý je na Slovensku kriticky ohrozeným druhom.
Podarilo sa nám zdokumentovať rozmnožovanie vážky jarnej.
Doposiaľ rozmnožovanie tohto druhu zaznamenali iba v jednej lokalite na Slovensku.
Vytypovali miesta na vybudovanie retenčných nádrží.
Hustý porast láka rôzne druhy vtákov, aktuálne sa tam skrýva aj najväčšia populácia cíbika chochlatého v regióne.
Biomonitorng potvrdil, že aj takéto industriálne stavby vedia správnym nastavením vykompenzovať straty, ktoré vznikli práve tým, že sa tu zmenilo prostredie.
Plán na tento rok je, aby sme vybudovali z odpadovej sutiny vhodné stanovištia pre podporu populácií plazov.
V tomto roku by priamo v priemyselnom areáli mali pribudnúť aj biodiverzitné lúky a na nich aj úle so včelami.
Ďalšie pozoruhodné vzácne zvieratá
Pes hyenovitý
Je to jedna z najohrozenejších šeliem sveta.
V minulosti sa pes hyenovitý vyskytoval v celej savanovej až púštnej subsaharskej Afrike, no okrem malých ostrovčekov bol v západnej a severovýchodnej Afrike vyhubený.
Najväčšie jeho populácie dnes žijú v krajinách Botswana, Zimbabwe a Namíbia.
Celkový počet psa hyenovitého v celej Afrike je na úrovni približne 6 600 jedincov a neustále klesá.
Psy hyenovité žijú v rodinných skupinách až do štyridsať členov.
Chodia spoločne na lov a patria medzi najúspešnejšie šelmy.
Svorku vedie dominantná samica, ktorá svoje schopnosti odovzdáva jednej zo svojich dcér.
Majú silný sociálny a spoločenský pud a celá svorka sa dôsledne stará o všetky mláďatá, staré a zranené jedince.
Žijú v norách a na lov vyrážajú väčšinou za svetla.
Sú to skvelí vytrvalostní bežci a so svojou dokonalou organizáciou korisť jednoducho uštvú.
Žralok veľrybí
Je najväčšou žijúcou rybou.
Spolu so žralokom obrovským a veľkoústym sú to jediné žraloky živiace sa planktónom a krylom.
Vyskytuje sa v teplých moriach a oceánoch na celom svete.
Nemá rád vodu s teplotou nižšou ako je 21°C.
Živí sa filtrovaním vody bohatej na kryl, odkiaľ aj pochádza jeho druhové meno - veľrybí.
Tlamu má až 1,5 m širokú, s 300-350 radami malých zúbkov a dvadsiatimi filtrovacími „poduškami“.
Jeho koža je až pätnásť centimetrov hrubá.
Veľmi málo sa vie o ich živote, párení a rodení mláďat.
V jednej takejto „várke“ môže byť približne tristo mláďat, každé meria 40-60 cm.
Dospelý žralok veľrybí dosahuje v priemere dĺžku desať metrov a váhu deväť ton.
Najväčší zaznamenaný jedinec meral 12,65 metrov a vážil 21,5 tony, sú ale informácie aj o exemplároch až osemnásť metrov dlhých.
Mandril
Je najväčšou pravou opicou.
Najväčšia časť populácie žije v Gabune, ďalej zasahuje do Konga, Kamerunu a malá populácia žije aj v Rovníkovej Guinei a juhovýchodnej Nigérii.
Žijú vo veľkých skupinách, často niekoľko 100 jedincov.
Najväčšia pozorovaná tlupa v národnom parku Lopé v Gabune mala viac ako 1300 členov.
Sú najvýraznejšie vyfarbení spomedzi všetkých cicavcov, s výrazne červeno-modrým sfarbením na tvári a dúhovými farbami na zadnej časti.
Jediným skutočným predátorom je leopard, ktorý zaženie skupinu do stromov.
Väčšinu času trávia na zemi, pričom sa chodia nakŕmiť do korún stromov oveľa častejšie ako zvyknú paviány.
Sú všežravci, veľkú časť potravy tvorí ovocie a hmyz.
Lemury a ksukol chvostnatý
Ich meno v latinčine znamená „duch“.
Rozdeľuje sa do 8 rodov a 15 čeľadí.
Spolu tvoria viac ako 110 druhov.
Žijú výhradne na Madagaskare a sú pozostatkom primitívnych primátov, ktoré tu ostali uväznené po odtrhnutí Madagaskaru od zvyšku Afriky.
Pre nedostatok predátorov tu dokázali prežiť a vyvinuli sa tu do množstva druhov a obývajú najrôznejšie biotopy.
Najväčším lemurom je druh Indri, jediný zástupca svojej čeľade.
Môže vážiť až 10 kg a má dĺžku tela do 75 cm, s plne natiahnutými nohami až 120 cm.
Asi najbizarnejším druhom je aye aye (Daubentonia madagascariensis), taktiež nazývaný ksukol chvostnatý.
Je najväčším nočným primátom.
Živí sa hmyzom, ktorý často získava spod kôry stromov.
Na toto využíva svoj dokonalý sluch, ktorým hmyz vystopuje.
Potom nastúpi jeho špeciálne uspôsobený prostredník, ktorým ťukaním ako ďateľ nájde dutinu.
Jediným iným cicavcom používajúcim tento spôsob získania potravy je vakoveverica trojpása (Dactylopsila trivirgata) z Novej Guiney.
Medzinárodná ochrana vzácnych druhov
Niektoré súkromné organizácie a aj vlády štátov vyvíjajú úsilie o záchranu ubúdajúcich zvierat ohrozených druhov.
Jeden zo spôsobov vidia v legislatíve.
Napríklad v USA niektoré zákony už z roku 1900 ustanovujú rezervácie - ochrana ekosystémov pred lovom a zásahom civilizácie.
V roku 1973 bola tzv. Akcia Ohrozené Druhy, ktorá uzavrela od okolitého sveta vzácne ekosystémy, čím možno zachránila ďalšie druhy živočíchov.
Uzavreli sa aj zákony o ochrane migrujúcich vtákov medzi Mexikom a Kanadou.
Medzinárodná dohoda - Medzinárodná Ochrana Ohrozených Druhov Divej Fauny A Flóry, ktorú podpísalo 51 národov zaznamenala tiež úspechy.
Napríklad kondor kalifornský, ktorý mal populáciu (v roku 1987) 27 kusov mal potom (v roku 1992) 52 kusov.
Ak bude takýchto akcií viac, červená kniha nebude hrubnúť ale bude sa zmenšovať.
CITES a boj proti nelegálnemu obchodu
Preto sa mnohé krajiny spojili, aby zabránili takémuto lovu a obchodovaniu so vzácnymi živočíchmi a rastlinami.
Prijali dohodu s názvom CITES.
CITES sa pokúša na medzinárodnej úrovni eliminovať a regulovať obchod s divoko žijúcimi druhmi.
Dohovor bol prijatý v roku 1973 a do platnosti vstúpil 1. júla 1975.
Slovenská republika k nemu oficiálne pristúpila 1. januára 1993.
Nástrojmi CITES sú predovšetkým colné predpisy.
V zoznamoch CITES sa momentálne nachádza približne 5.000 druhov zvierat a 25.000 druhov rastlín.
Ohrozené druhy živočíchov sú vyhlasované za chránené a ich lov je prísne pokutovaný.
Ich lov je v nadmernom množstve dokonca trestaný až dvoma rokmi väzenia.
Pokuty za lov lesnej zveri sa šplhajú do tisícok eur za kus, platí to i o vtákoch a rybách.
Samozrejme, najprv treba pytliaka prichytiť, až potom ho je možné pokutovať.
Rezervácie a ochrana biotopov
Ochrana vzácnych zvierat nemôže spočívať iba v zákaze lovu.
Najväčšou hrozbou pre mnohé druhy je strata prirodzeného prostredia, preto je potrebné chrániť lesy, mokrade, rieky, morské oblasti a migračné trasy.
Ochranárske organizácie monitorujú pohyb tigrov pomocou fotopascí a spolupracujú s miestnymi komunitami, aby sa znížil konflikt medzi ľuďmi a predátormi.
Strážcovia hliadkujú proti pytliakom, obnovujú sa lesy, budujú podchody pod cestami, aby sa zabránilo zrážkam so zvieratami, a vedci monitorujú pohyb šeliem pomocou fotopascí.
Ochrana pralesov, prepojenie ostrovčekov pôvodného biotopu a spolupráca s miestnymi komunitami môžu tejto vzácnej populácii prinavrátiť šancu prežiť.
Strážcovia: Záchrana najohrozenejších zvierat Zeme – CELÝ DOC | BBC Earth
Aj napriek snahám viacerých organizácií, mnohé živočíchy, ktoré kedysi obývali našu planétu, vyhynuli v dôsledku ľudskej činnosti a množstvo ďalších čelí rovnakému osudu.