Zajac poľný (Lepus europaeus): vzhľad, spôsob života, rozmnožovanie a ochrana

Zajac poľný (Lepus europaeus) je veľký zajac pôvodom z Európy a západnej Ázie. Na Slovensku je typickým obyvateľom úrodných nížin a pahorkatín, no vyskytuje sa aj v stredných polohách a výnimočne vystupuje do nadmorskej výšky až 1 500 m.

Najlepšie sa mu darí v pestrej krajine, kde sa striedajú polia, lúky a neobrábané okraje. Práve tie mu poskytujú úkryt pred predátormi aj dostatok potravy. V poľnohospodárskych oblastiach je častejší ako v lesoch, no v poslednom čase sa jeho stavy v súvislosti s intenzifikáciou poľnohospodárstva veľmi znížili.

Základná charakteristika a výskyt

Zajac poľný (Lepus europaeus) je pôvodný druh zajaca zo severnej, strednej a západnej Európy a západnej Ázie. Zajac poľný obýva celú Európu okrem južnej časti Španielska, kde žije zajac africký, severnej časti Švédska, Fínska a severnej časti Ruska, kde sa vyskytuje zajac belák, a Malú Áziu.

Na tomto rozsiahlom území vytvára veľký počet geografických rás, z ktorých u nás žije zajac poľný stredoeurópsky. Je rozšírený na celom našom území, najviac do nadmorskej výšky 400 m, ale vyskytuje sa až do výšky 1500 m.

Životným prostredím zajaca poľného je kultúrna step, teda poľnohospodárska krajina, kde žije prevažne na poliach. Žije aj v menších lesoch alebo remízkach, na okrajoch rozsiahlejších lesných komplexov, na pasienkoch, ale aj uprostred hôr, hlavne tam, kde sú menšie lúky a čistiny. Rozsiahlym lesným komplexom sa vyhýba.

Vzhľad a telesné znaky

Zajac poľný patrí medzi všeobecne známe zvieratá. Pozná ho každý už od najútlejšieho veku, pretože býva častým námetom ilustrácií detských rozprávkových kníh. Je charakteristický najmä tvarom svojho tela.

Je značne väčší ako králik divý. Dĺžka tela dosahuje 50 - 70 cm a hmotnosť 3 - 7 kg. Samec zajaca poľného dosahuje hmotnosť 3 - 6 kg a samica 3 - 5 kg.

Jeho telo je stavané na beh, zadné nohy má viditeľne silnejšie a dlhšie ako predné. Telo zajaca je atletickejšie, má dlhšie zadné nohy, preto je aj skvelým bežcom. Krk je dlhý a štíhly.

Uši sú veľmi dlhé a pohyblivé, často sklopené, nie vztýčené ako u králika. Zajac poľný sa od králika divého odlišuje dlhými ušnicami s čiernymi špičkami a čiernou vrchnou stranou chvosta.

Celkové zafarbenie zajaca je sivožlté, na chrbte černasté, na krku a slabinách často s hrdzavým nádychom, brucho a vnútorné strany stehien sú biele. V zimnej srsti má na zadnej časti tela striebristý nádych.

Srsť zajaca je žltohnedej alebo hnedosivej farby. Práve takéto zafarbenie ho dokonale maskuje v okolitom prostredí. Zajac pĺzne na jar od februára do mája a na jeseň od septembra do novembra; pĺznutie sa začína od chrbta, postupuje k hlave a až potom na boky a brucho.

Zajac poľný a králik divý: hlavné rozdiely

Napriek svojej podobnosti s králikom divým sa zajac poľný od neho výrazne líši vo viacerých aspektoch, od stavby tela až po spôsob života a rozmnožovania.

Fyzické rozdiely

Králik je menšieho vzrastu a tiež má kratšie zadné nohy. Jeho váha dosahuje okolo 2 kg. Jeho srsť je sivo-hnedého zafarbenia, na rozdiel od zajaca poľného má menšie ušnice, ktoré sú bez čiernych špičiek, a tiež má zospodu biely chvost.

Naopak, samec zajaca poľného dosahuje hmotnosť 3 - 6 kg a samica 3 - 5 kg. Jeho telo je stavané na beh, zadné nohy má viditeľne silnejšie a dlhšie ako predné. Okrem veľkosti sa od králika divého odlišuje aj dlhými ušnicami s čiernymi špičkami a čiernou vrchnou stranou chvosta.

Tvar tela králika je zavalitejší, nohy sú kratšie, menej cvičené, ale vybavené silnými pazúrmi. Krk je krátky. Zajac má telo atletickejšie, krk dlhší a zadné končatiny prispôsobené rýchlemu behu.

Rozdiely v správaní a spôsobe života

Králiky sú väčšinu dňa ukryté v podzemných norách a zvyknú vychádzať až na sklonku dňa. Žijú vo veľkých kolóniách v mäkkých pôdach.

Zajac poľný svoj život trávi ako samotár, ktorý je verný svojmu stanovišťu. Združuje sa len v čase párenia, ktoré sa nazýva honcovanie. Zajac poľný žije samotársky, v malých skupinách sa zajace združujú len v dobe párenia.

Králiky majú pokojnú, poslušnú povahu. Ľahko sa krotia a rýchlo sa prispôsobujú novým životným podmienkam. Pri úteku dosahujú priemernú rýchlosť 20 km za hodinu.

Zajace sú mimoriadne plaché. Sú vždy na stráži. Pri najmenšom rušivom hluku okamžite utekajú. Ich rýchlosť dosahuje 70 - 80 km za hodinu.

Rozdiely vo vývoji mláďat

Malé králičky sú po narodení úplne odkázané na starostlivosť matky. Nevidia, majú telo bez srsti a kvôli teplu im matky pripravujú nory pod zemou vystlané suchou trávou a vlastnou srsťou.

Mláďatá zajaca sa rodia do plytkých jamiek na lúke, matky im nepripravujú hniezdo ako je tomu u králikov. Malé zajačiky sa rodia kompletne osrstené, majú otvorené oči a už chvíľku po pôrode sa dokážu hýbať a v prípade nebezpečenstva utiecť.

Samica králika má priemerne 31 dní gravidity, zatiaľ čo gravidita u zajacov trvá približne 42 dní. Králičky sú po narodení slepé a holé, zatiaľ čo zajačiky sa rodia osrstené a s otvorenými očami.

Pohyb, rýchlosť a obrana pred predátormi

Zajac poľný je veľmi zdatným bežcom. Bežne dokáže bežať rýchlosťou 40 km/h, dokonca v nebezpečenstve vie krátkodobo zrýchliť až na 70 km/h. Iné pozorovania uvádzajú na rovine rýchlosť až 60 kilometrov za hodinu a krátkodobú rýchlosť až 74 km/h.

Rozdiely v uvádzanej rýchlosti súvisia s podmienkami pohybu a s tým, či ide o bežný beh alebo krátky únikový šprint v nebezpečenstve. Okrem rýchleho behu dobre kľučkuje a skáče, a to až do vzdialenosti dvoch metrov. Podľa iných pozorovaní môžu jeho skoky dosahovať až sedem metrov.

Keď ho nepriateľ prenasleduje, výborne kľučkuje a v plnej rýchlosti náhle mení smer. Vie bleskurýchlo meniť smer a neustálym kľučkovaním mýli svojho prenasledovateľa.

Keďže zajac sa nedokáže pred predátormi účinne brániť, jeho hlavnou obrannou taktikou sú maskovanie sa a rýchly beh. Pre líšku je ulovenie dospelého zajaca spojené s neúnosne vysokým výdavkom energie. Dospelý zdravý zajac nemá v našej prírode medzi predátormi veľa vážnych nepriateľov.

Medzi prirodzených predátorov patria najmä líšky, tchor, kuna, orol a ďalšie dravé vtáky. Najväčším nebezpečenstvom sú pytliačiace psy. Mláďatá zajaca sa stávajú ľahkou korisťou všetkých druhov šeliem aj dravých a havranovitých vtákov.

Malé zajačiky sú častou korisťou hranostaja, jastraba, vrany i bociana, ako aj diviakov. Matka ich vie odvážne brániť. Keď sa objaví nepriateľ, odskočí iným smerom, aby ho odlákala od mladých, podobne ako to robieva vtáčia matka pri svojom hniezde. Často sa tiež votrelcovi postaví na odpor.

Zmysly a orientácia v krajine

Zo zmyslov má najlepšie vyvinutý sluch, hmat a čuch. Okrem sluchu má aj veľmi dobre vyvinutý hmat a čuch. Veľké ušnice mu umožňujú dobre počuť, preto sa v teréne orientuje najmä pomocou sluchu a čuchu.

Zrak má pomerne slabý, dobre vníma najmä predmety, ktoré sa pohybujú. Jeho oči sú však veľmi zvláštne. Má ich veľké, vypuklé a nepohyblivé. Postranne uložené oči mu umožňujú súčasne vidieť na obidve strany, ale aj dopredu a dozadu. Môže pozorovať všetko, čo sa okolo neho deje.

Typické pri zajacovi je panáčkovanie. Práve vtedy je na stráži pred nepriateľmi a spolieha sa na jemný čuch, sluch a svoje únikové schopnosti.

Ležovisko a každodenný spôsob života

Zajac poľný je aktívny cez deň aj v noci a pokojové fázy trávi na voľnom poli v ležovisku - jamke, ktorú vyhrabal prednými nohami. V ležisku sa tiež ukrýva v prípade nebezpečenstva.

Cez deň odpočíva v ležovisku, ktoré si vyhrabáva v tvare podlhovastej jamky. V poľovníckom žargóne sa takéto ležovisko nazýva pekáč. Zajac cez deň oddychuje na ležoviskách, pelechoch, ktorých má na medziach a pod kríkmi vytvorených viac a stále ich strieda.

Zadné nohy má vždy na najhlbšom mieste a uši sklopené k telu. Vďaka zafarbeniu srsti dokonale splýva s okolím. Keď už zaľahne, vydrží na ležovisku veľmi dlho a spolieha sa na svoje ochranné zafarbenie.

Často sa stáva, že sa nedá vyrušiť ani vtedy, keď prejdeme okolo neho v bezprostrednej blízkosti. Ešte aj pohľad uprie na votrelca a už ani nemrkne. Vyrazí len vtedy, keď cíti bezprostredné nebezpečenstvo, napríklad keď predátor prekročí takzvanú útekovú vzdialenosť.

Zajac pred zaľahnutím vždy vykoná zaujímavý manéver. Keď sa blíži k ležovisku, urobí niekoľko kľučiek a odskokov, aby zmiatol prípadného nepriateľa idúceho po jeho stope.

Na pašu vychádza v podvečer a skoro ráno. Na pašu vychádza za šera a na svitaní sa vracia späť na ležovisko. Priechody, po ktorých vychádza na pašu, si pravidelne udržiava. Starostlivo si ich čistí ohrýzaním prekážajúcich rastlín.

Svojmu stanovišťu je verný a zdržuje sa na ňom takmer celý život. Aj keď ho niečo z neho vyženie, po čase sa vráti späť. Má svoje vychodené chodníčky, ktorých sa drží.

Potrava a trávenie

Zajac poľný je bylinožravec s pestrým jedálničkom, ktorý mení podľa ročného obdobia. Cez leto požiera najmä rôzne byliny, trávy, zvyšky plodín po zbere a poľné plodiny.

Na jar vyhľadáva aj mladé púčiky. Príležitostne sa živí korienkami, obilím a bobuľami. V zime ohrýza kôru mladých stromov, vetvičky, konáre a suché byliny.

Trávenie celulózy mu umožňuje veľké slepé črevo s množstvom mikroorganizmov, ktoré ju premieňajú na svoje bielkoviny. Odumreté mikroorganizmy zajac strávi, čím získava veľa bielkovín a vitamínov.

Výlučky slepého čreva v podobe neforemného mazľavého trusu zajac konzumuje. Tento spôsob získavania živín sa nazýva cekotrofia.

Ohrýzanie drevín v zime

V zime v mladinách a na okraji lesa možno pozorovať pozdĺžne a plošné ohlodávanie na prízemnej časti kmeňa alebo konárov. Poškodenie sa nachádza na koreňoch alebo konároch do výšky 70 cm nad povrchom, prípadne nad povrchom snehu, a do hrúbky okolo 15 cm.

Hlodanie je nesúvislé a hrubé, zasahujúce do dreva. Viditeľne sú odhryznuté časti kmeňov a konárov. Stopy po väčších hlodavých zuboch zajaca alebo králika majú približne 2 × 2 mm, sú vodorovné aj šikmé a časté je zahryznutie zdola nahor so zvyškami kôry dlhými 5 - 10 cm.

Konáre do hrúbky 1 cm a výšky asi 70 cm sú odhryznuté. Poškodenie je hladké, šikmé na os, bez stôp po zuboch a po okrajoch nerozstrapkané.

Rozmnožovanie a obdobie honcovania

Zajac poľný žije samotársky a združuje sa len v čase párenia, ktoré sa nazýva honcovanie. Toto obdobie začína prevažne vo februári, ale počas teplého počasia aj v januári alebo v decembri a trvá až do augusta alebo do septembra.

Všeobecne sa zajac poľný rozmnožuje od januára do októbra. V našich podmienkach môže mať samica až štyri vrhy do roka. Obdobie uvádzané od marca do novembra predstavuje čas, keď na svet priebežne prichádzajú mláďatá.

Počas hlavného obdobia párenia možno na poliach vidieť viac zajacov pokope. Hovoríme tomu, že zajace sa honcujú. Samce vyskakujú do výšky, prenasledujú ostatných a usporadúvajú priam boxerské súboje.

Gravidita trvá približne 42 dní, podľa niektorých údajov 42 až 44 dní. Zajačica rodí zvyčajne 2 až 4 mláďatá. Každá zajačica za rok odrodí 7 až 10 zajačikov.

Zajac má nezvyčajnú stratégiu rozmnožovania, superfetáciu, vďaka ktorej môže mať viac vrhov za rok. Samica dokáže začať nové tehotenstvo ešte predtým, než odchová predchádzajúci vrh.

Ďalšie oplodnenie počas gravidity umožňuje dvojrohá maternica, v ktorej sa môžu vyvíjať staršie i mladšie embryá. Zajačica môže mať v krátkych odstupoch niekoľko vrhov.

Mláďatá a starostlivosť samice

Mláďatá sa rodia plne osrstené a na rozdiel od mláďat králika divého vidia. Na svet prichádzajú osrstené a vidiace, krátko po narodení sú schopné behať a za 4 týždne sa dokážu osamostatniť.

Samica s mláďatami nespáva ani ich nezahrieva. Niekedy ich po pôrode rozdelí po jednom do niekoľkých pelechov. Dojčiť ich prichádza jedenkrát za noc.

Takéto správanie môže na prvý pohľad pôsobiť, akoby boli mláďatá opustené. Samica však mláďatá zámerne ukrýva oddelene a vracia sa k nim v čase, keď je menšie riziko, že k nim privedie predátora.

Predátory, počasie a ďalšie riziká

K poklesu početnosti zajacov prispievajú choroby, najmä syndróm európskeho hnedého zajaca (EBHS) a tularémia, ďalej predátory ako líšky a dravé vtáky a napokon doprava.

Veľa zajacov, zvlášť mladých, uhynie pri dlhotrvajúcich dažďoch, za silných mrazov a pri vysokom snehu. Malé zajačiky sú citlivé aj na nepriaznivé počasie a stávajú sa ľahkou korisťou viacerých šeliem, dravých vtákov a havranovitých vtákov.

Vďaka veľkej rozmnožovacej schopnosti a spôsobu života v kultúrnej krajine zatiaľ prežil prenasledovanie dravcami aj človekom, smrtiacu automobilovú dopravu, vyrušovanie voľne pobehujúcich psov a zmeny životného prostredia spôsobené intenzifikáciou poľnohospodárstva.

Vplyv poľnohospodárstva na populáciu

Od 60. rokov 20. storočia zajacov v Európe výrazne ubudlo, najviac v strednej a západnej Európe, kde za tým stoja zmeny v poľnohospodárstve a zhoršené prostredie.

V poslednom období prírastky zajacov klesli. Na príčine nie je prirodzené periodické kolísanie zajačej populácie, ale najmä zvyšovanie stupňa chemizácie a mechanizácie poľnohospodárstva.

Intenzívne poľnohospodárstvo zajacovi škodí. Veľmi nebezpečná pre zajačiu zver je najmä veľkoplošná letecká aplikácia pesticídov, ako aj výkonné rotačné kosačky a kombajny. Zajacovi nevyhovujú ani veľkoplošné závlahy.

Problémom je aj úbytok pestrých okrajov polí, medzí, remízok a neobrábaných plôch. Jednotvárna krajina poskytuje menej potravy a menej možností na ukrytie pred predátormi.

Ochrana zajaca poľného

Zajacovi pomáha zachovanie a obnova vhodného prostredia. Patrí sem vytváranie a udržiavanie neobrábaných okrajov polí, výsadba kvetnatých pásov a podpora rozmanitosti v poľnohospodárskej krajine.

Mnohé európske krajiny zaradili do agroenvironmentálnych programov opatrenia priamo pre zajace, napríklad ponechanie strniska cez zimu, úhorové pásy a obmedzenie pesticídov.

• zachovanie neobrábaných okrajov polí,
• vytváranie a udržiavanie kvetnatých pásov,
• ponechanie strniska cez zimu,
• zakladanie úhorových pásov,
• obmedzenie používania pesticídov,
• zachovanie medzí, remízok a menších lúčnych plôch,
• šetrnejšie kosenie a zohľadnenie výskytu mláďat,
• obmedzenie rušenia voľne pobehujúcimi psami.

Ochrana vhodného prostredia je dôležitá počas celého roka, pretože zajac potrebuje súčasne potravné plochy, úkryty aj bezpečné miesta na odpočinok a rozmnožovanie.

Poľovníctvo

Nie je to tak dávno, keď zajac patril medzi našu najrozšírenejšiu poľovnú zver. Okrem vysokých polôh sa vyskytoval takmer všade a vo veľkých množstvách. Zajac poľný bol neodmysliteľným obyvateľom poľnohospodárskej krajiny a nebol problém vidieť ho na každom poli alebo lúke.

Lov zajaca poľného na Slovensku je od 1. novembra do 15. januára, lov sokoliarskymi dravcami je od 1. septembra do 31. decembra.

Pri posudzovaní poľovníckeho využívania je dôležitý aktuálny stav populácie, kvalita prostredia a platné pravidlá. Pokles početnosti v mnohých oblastiach zvyšuje význam ochrany biotopov a zodpovedného hospodárenia v krajine.

Ako spoznať pobyt zajaca v krajine

Zajac poľný si udržiava pravidelné priechody, po ktorých vychádza na pašu. Tieto chodníčky si čistí ohrýzaním prekážajúcich rastlín.

Stáva sa, že lesní pracovníci alebo poľovníci pri zalesňovaní vysadia sadenice rozličných lesných drevín priamo na zajačej cestičke. Zakrátko sú sadenice zhryzené a ležia, akoby boli pohodené na zemi. Keď sa výsadba na týchto miestach opakuje, zajace ich zhryzú znova.

V zime možno v mladinách a na okraji lesa nájsť poškodenú kôru, ohlodané konáre a stopy po zuboch. Ležoviská majú podobu neveľkých podlhovastých vyhrabaných jamiek, často na medziach alebo pod kríkmi.

Za súmraku, skoro ráno a na svitaní možno pozorovať zajaca pri návrate z paše. Cez deň sa spolieha na maskovanie a v ležovisku sa často nepohne ani vtedy, keď sa človek priblíži na krátku vzdialenosť.

Zaujímavosti zo života zajaca poľného

• Zajac poľný patrí do zvláštneho rodu zajace.
• Väčšina ľudí ho nesprávne zaraďuje medzi hlodavce, no má odlišné chrupcové zloženie.
• V chrupe má dva páry rezákov, pričom za hornými rezákmi sa nachádzajú dva menšie zakrpatené zúbky, ktoré hlodavcom chýbajú.
• Jeho zadné nohy sú oveľa silnejšie a dlhšie ako predné.
• Pri úteku využíva rýchly beh, skoky a prudké zmeny smeru.
• Na odpočinok používa povrchové ležovisko, nie podzemnú noru.
• Mláďatá sa rodia osrstené, s otvorenými očami a krátko po narodení dokážu behať.
• Samica môže začať nové tehotenstvo ešte pred odchovom predchádzajúceho vrhu.
• Zajac je verný svojmu stanovišťu a po vyrušení sa naň môže vrátiť.
• Jeho hlavnou obranou pred predátormi je kombinácia maskovania a rýchleho úniku.

tags: #zajac #polny #tahaky