Zajac poľný (Lepus europaeus) je pôvodný druh zajaca zo severnej, strednej a západnej Európy a západnej Ázie. Zajac poľný je na Slovensku typickým obyvateľom úrodných nížin a pahorkatín.
Napriek svojej podobnosti s králikom divým sa od neho výrazne líši vo viacerých aspektoch, od stavby tela až po spôsob života a rozmnožovania. Zajac poľný je väčší a robustnejší, má dlhšie uši a zadné nohy, ktorým vďačí za schopnosť bleskurýchleho kľučkovania na úteku pred nepriateľom.

Prečo je zajac poľný taký rýchly
Telo zajaca je atletickejšie, má dlhšie zadné nohy, preto je aj skvelým bežcom. Zadné nohy má viditeľne silnejšie a dlhšie ako predné.
Zajac je totiž vynikajúci bežec a na rovine dosahuje rýchlosť až 60 kilometrov za hodinu. Jeho rýchlosť však podľa podmienok a spôsobu merania dosahuje 70 - 80 km za hodinu.
Niektoré typy zajacov dosahujú na krátkom úseku rýchlosť až 80km/h. Zajace (Lepus spp.) sú dlhoprsté zvieratá, vedia dobre bežať a skákať.
| Vlastnosť | Zajac poľný | Králik divý |
|---|---|---|
| Rýchlosť pri úteku | 70 - 80 km za hodinu | 20 km za hodinu |
| Zadné nohy | viditeľne silnejšie a dlhšie ako predné | kratšie |
| Spôsob života | samotársky, na voľnom poli | kolónie v podzemných norách |
| Mláďatá po narodení | osrstené, s otvorenými očami | slepé a holé |
Dlhé zadné nohy a silný odraz
Vďaka dlhým zadným nohám a štíhlemu telu sa rýchlo pohybujú. Skoky máva až sedem metrov dlhé.
Americký králik sa niekedy pohybuje dopredu 6 metrov dlhým skokom a prekoná prekážku takmer 2 metre vysokú.
Zajace majú na chodidlách dlhé a silné chlpy, vďaka ktorým sa môžu pohybovať po tvrdej zemi. Ich telo je prispôsobené na rýchly pohyb po otvorenej krajine, kde sa nemôžu spoliehať na podzemnú noru.
Bleskurýchle kľučkovanie pri úteku
Zajac pri úteku nebeží iba rovno. Vie bleskovo meniť smer a neustálym kľučkovaním mýli svojho prenasledovateľa.
Práve rýchle zmeny smeru sú jednou z jeho najdôležitejších obranných schopností. Zdravý zajac sa vďaka rýchlemu behu môže zachrániť pred líškou, tchorom i kunou.
Dospelý zdravý zajac nemá v našej prírode medzi predátormi veľa vážnych nepriateľov. Pre líšku, našu najbežnejšiu šelmu, je ulovenie dospelého zajaca spojené s neúnosne vysokým výdavkom energie.
Najväčším nebezpečenstvom sú pytliačiace psy. Mláďatá zajaca sú však v opačnej situácii. Stávajú sa ľahkou korisťou všetkých druhov šeliem aj dravých a havranovitých vtákov.
Biely zajac.avi
Zrak, sluch a čuch pomáhajú odhaliť nebezpečenstvo
Postranne uložené oči mu umožňujú súčasne vidieť na obidve strany, ale aj dopredu a dozadu. Môže pozorovať všetko, čo sa okolo neho deje.
Zajac má veľké vypúlené oči, ktoré sa prispôsobujú šeru a tme. Zajac má oči umiestnené na bokoch a vidí ďaleko a dobre. Má aj pohyblivý krk.
Typické pri zajacovi je panáčkovanie. Práve vtedy je na stráži pred nepriateľmi a spolieha sa na jemný čuch, sluch a svoje únikové schopnosti.
Pri najmenšom rušivom hluku okamžite utekajú. Zajace sú mimoriadne plaché. Sú vždy na stráži.
Na pašu vychádza za šera a na svitaní sa vracia späť na ležovisko. Cez deň oddychuje na ležoviskách, pelechoch, ktorých má na medziach a pod kríkmi vytvorených viac a stále ich strieda.
Ležovisko ako kamufláž aj úkryt
Pokojové fázy trávi na voľnom poli v ležovisku - jamke, ktorú vyhrabal prednými nohami. V ležisku sa tiež ukrýva v prípade nebezpečenstva.
Ležovisko je neveľká vyhrabaná jamka. Zadné nohy má vždy na najhlbšom mieste a uši sklopené k telu.
Vďaka zafarbeniu srsti dokonale splýva s okolím. Kým na neho náhodou takmer nestúpite, ani sa nepohne. Ešte aj pohľad uprie na votrelca a už ani nemrkne. Vyrazí len vtedy, keď cíti bezprostredné nebezpečenstvo.
Zajac poľný mení veľkosť, váhu a farbu srsti podľa areálu, v ktorom žije. Zafarbenie sa mení v závislosti od veku i od ročného obdobia a skoro vždy sa viac-menej zhoduje s farbou pôdy, na ktorej zajac žije.
Stavba tela zajaca poľného
Samec zajaca poľného dosahuje hmotnosť 3 - 6 kg a samica 3 - 5 kg. Krk je dlhý štíhly.
Okrem veľkosti sa od králika divého odlišuje aj dlhými ušnicami s čiernymi špičkami a čiernou vrchnou stranou chvosta.
Králik je menšieho zrastu a tiež má kratšie zadné nohy. Jeho váha dosahuje okolo 2 kg. Jeho srsť je sivo hnedého zafarbenia, na rozdiel od zajaca poľného má menšie ušnice, ktoré sú bez čiernych špičiek a tiež má zospodu biely chvost.
Tvar tela králika je zavalitejší, nohy sú kratšie, menej cvičené, ale vybavené silnými pazúrmi. Krk je krátky.
Zajac poľný a králik divý nie sú rovnaké zvieratá
Zajac alebo králik? Králik a zajac vyzerajú na prvý pohľad podobne, no ide o odlišné zvieratá. Patria do rovnakej čeľade zajacovitých, ale králiky a zajace tvoria odlišné skupiny.
Zajac poľný sa najviac podobá králikovi divému. Je však väčší a robustnejší.
Väčšina ľudí ho nesprávne zaraďuje medzi hlodavce, no má odlišné chrupcové zloženie, vrátane dvoch párov rezákov, pričom za hornými rezákmi sa nachádzajú dva menšie zakrpatené zúbky, ktoré hlodavcom chýbajú.
Rozdiely v spôsobe života
Králiky sú väčšinu dňa ukryté v podzemných norách a zvyknú vychádzať až na sklonku dňa. Žijú vo veľkých kolóniách v mäkkých pôdach.
Zajac poľný svoj život trávi ako samotár, ktorý je verný svojmu stanovišťu. Združuje sa len v čase párenia, ktoré sa nazýva honcovanie.
Je verný svojmu stanovišťu a má svoje vychodené chodníčky, ktorých sa drží. Obľubuje poľnohospodársku krajinu s malými lesíkmi. Rozsiahlym lesným komplexom sa vyhýba.
Zajac poľný obýva celú Európu okrem južnej časti Španielska, severnej časti Švédska, Fínska a severnej časti Ruska a Malú Áziu. Zajac poľný je rozšírený na celom našom území, najviac do nadmorskej výšky 400 m, ale vyskytuje sa až do výšky 1500 m.
Honcovanie: obdobie naháňačiek a súbojov
Zajac poľný žije samotársky, združuje sa len v čase párenia, ktoré sa nazýva honcovanie.
Toto obdobie začína prevažne vo februári, ale počas teplého počasia aj v januári alebo v decembri a trvá až do augusta alebo do septembra.
Viac zajacov pokope možno vídať len cez hlavné obdobie párenia, ktorým je skorá jar. Hovoríme tomu, že zajace sa honcujú.
Vtedy je na ne komický pohľad. Môžeme pozorovať ich naháňačky po poliach. Samce vyskakujú do výšky, prenasledujú ostatných a usporadúvajú priam boxerské súboje.
Mláďatá sú pripravené na pohyb krátko po narodení
Dlhšia doba gravidity u zajaca poľného má svoj význam - mláďatá zajaca sa rodia do plytkých jamiek na lúke, matky im nepripravujú hniezdo ako je tomu u králikov.
Samica králika má priemerne 31 dní gravidity, zatiaľ čo gravidita u zajacov trvá približne 42 dní.
Malé zajačiky sa rodia kompletne osrstené, majú otvorené oči a už chvíľku po pôrode sa dokážu hýbať a v prípade nebezpečenstva utiecť.
Zajac poľný rodí 2 až 4 mláďatá. Mláďatá sa rodia plne osrstené a na rozdiel od mláďat králika divého vidia. Mláďatá sú krátko po narodení schopné behať a za 4 týždne sa dokážu osamostatniť.
Samica môže mať až štyri vrhy do roka a z každého sa narodia dve až štyri mláďatá. Na svet prichádzajú osrstené a vidiace, priebežne od marca do novembra.
Každá zajačica za rok odrodí 7 až 10 zajačikov.
Matka s mláďatami nespáva, ani ich nezahrieva. Niekedy ich po pôrode rozdelí po jednom do niekoľkých pelechov. Dojčiť ich prichádza jedenkrát za noc.
Keď sa objaví nepriateľ, odskočí iným smerom, aby ho odlákala od mladých, podobne ako to robieva vtáčia matka pri svojom hniezde. Často sa tiež votrelcovi postaví na odpor.
Potrava a pohyb v poľnohospodárskej krajine
Zajac poľný je bylinožravý. Cez leto požiera najmä rôzne byliny, zvyšky plodín po zbere, cez zimu ohrýza aj konáre a na jar vyhľadáva aj mladé púčiky.
Živí sa predovšetkým trávou a bylinami, príležitostne korienkami, obilím, bobuľami a v zime kôrou stromov.
Trávenie celulózy im umožňuje veľké slepé črevo s množstvom mikroorganizmov, ktoré ju premieňajú na svoje bielkoviny. Odumreté mikroorganizmy zajac strávi, čím získava veľa bielkovín a vitamínov.
Výlučky slepého čreva, v podobe neforemného mazľavého trusu, zajac konzumuje. Tento spôsob trávenia sa nazýva cekotrofia.
Predátori a prirodzená obrana
Medzi jeho prirodzených predátorov patrí najmä orol a mäsožravé dravce.
Malé zajačiky sú častou korisťou hranostaja, jastraba, vrany i bociana, ako aj diviakov. Matka ich vie odvážne brániť.
Na dospelého zajaca si trúfne aj líška, tchor i kuna, no zdravý zajac sa svojim rýchlym behom pred nimi zachráni.
Veľa zajacov, zvlášť mladých, uhynie pri dlhotrvajúcich dažďoch, za silných mrazov a pri vysokom snehu.
Ohrozenie populácie
V poslednom období prírastky zajacov klesli. Na príčine nie je prirodzené periodické kolísanie zajačej populácie, ale najmä zvyšovanie stupňa chemizácie a mechanizácie poľnohospodárstva.
Veľmi nebezpečné pre zajačiu zver je najmä veľkoplošná letecká aplikácia pesticídov, ako aj výkonné rotačné kosačky a kombajny. Zajacovi nevyhovujú ani veľkoplošné závlahy.
Zajac poľný je na Slovensku typickým obyvateľom úrodných nížin a pahorkatín. Pôvodne pochádza zo stepí, žije však aj na vresoviskách, v piesčitých oblastiach i v alpských údoliach, kde výnimočne vystupuje do nadmorskej výšky až 1 500 m.
Poľovníctvo
Lov zajaca poľného na Slovensku je od 1. novembra do 15. januára, lov sokoliarskymi dravcami je od 1. septembra do 31. decembra.
