Aj psíkovia majú svoje dentálne problémy, rovnako ako ľudia. Ako iste vieme, tak problémy so zubami dokážu byť mimoriadne bolestivé. Jeden jediný bolestivý zub dokáže psíka vydráždiť do extrému. Preto by mal každý majiteľ psa vedieť základy o tom, ako sa správať ku psím zúbkom tak, aby plnili svoju funkciu čo najdlhšie.
Zlomený zub u psa nemusí byť na prvý pohľad veľký problém. Psík môže ďalej jesť, žuť a správať sa úplne normálne. To však neznamená, že ho zub nebolí alebo že v ňom neprebieha zápal. Psy sú odolné zvieratá a často svoju bolesť taja veľmi dlhú dobu.

Prečo je zlomený zub u psa nebezpečný
Zub je živý orgán. Je zásobený prostredníctvom zubnej drene vlastnými cievami a nervami, a preto môže v dôsledku svojho poškodenia odumrieť.
Korunka zubu sa skladá z niekoľkých vrstiev: sklovina, dentín (zubovina) a zubná dreň. V dentíne (zubovine) je hustá sieť drobných kanálikov, ktoré komunikujú so zubnou dreňou.
Pri zlomenine môže dôjsť k odhaleniu nervu, ktorý je za normálnych okolností chránený sklovinou a zubovinou. Nerv sa tak dostáva do kontaktu s vonkajším prostredím, čo je pre psíka veľmi bolestivé.
K infekcii zubnej drene a jej odumretiu môže dôjsť aj po „pouhom“ odlomení skloviny a dentínu. Baktérie vstúpia do pulpy a preniknú do kosti okolo zuba. Mŕtva zubná dreň je veľmi dobrá živná pôda pre baktérie a pretože pri hrote koreňa nie je vzduch, ide predovšetkým o anaeróbne baktérie, ktoré sú príčinou závažných infekcií a nepríjemného zápachu.
Infekcia sa dostane ku zubnej dreni a pomaly dochádza k jej odumieraniu. Ako postupuje, tak za sebou necháva mŕtve tkanivo a pribúdajúca bolesť je pre psíka čoraz menej znesiteľná.
Horšia situácia môže nastať, ak sa baktérie rozšíria krvným obehom do celého tela. Dôsledkom je potom celková zápalová reakcia organizmu, prípadne postihnutie jednotlivých orgánov, ako sú pľúca, srdce, pečeň, obličky a ďalšie orgány.
Nie každá zlomenina zuba skončí takto, ale je potrebné brať tieto veci vážne a k dentálnym problémom našich miláčikov pristupovať svedomito.
Pes môže zlomený zub skrývať celé mesiace
Často slýcham od svojich klientov, že ich zviera má zlomený zub už roky, ale vraj ho to nebolí a normálne hryzie. Ono sa na prvý pohľad naozaj „nič nedeje“. Ale naozaj iba na prvý pohľad.
So zlomeným zubom dokáže psík vydržať aj rok bez toho, aby prejavoval bolesť. Potom však príde nevyhnutný zlom a psík to už ďalej nedokáže skrývať.
Bolesti si majiteľ nemusí všimnúť okamžite. Bolesť sa môže objaviť ihneď pri zlomení zuba so zásahom do dreňovej dutiny, ktorá je pretkaná nervami. V neposlednom rade sa bolesť môže dostaviť s odstupom času pri neriešených zlomeninách zuba so zasiahnutou dreňovou dutinou.
Napokon sa situácia dostane až do bodu, keď psík pre bolesť nemôže prijímať potravu. Niektoré zvieratá však nemusia prejavovať vôbec žiadny z uvedených príznakov, pretože dokážu zranenie a bolesť maskovať.
Príznaky zlomeného alebo poškodeného zuba
Majiteľ si môže všimnúť iba drobnú zmenu. Zlomený zub, tmavá škvrna na sklovine alebo nezvyčajný zápach z papule však môžu naznačovať, že niečo nie je v poriadku.
- viditeľne odlomená časť zuba,
- prasklina alebo pozdĺžne odštiepenie zuba,
- odhalená zubná dreň,
- krvácanie zo zuba alebo ďasna,
- tmavá bodka v strede poškodeného zuba,
- zmena farby zuba od bielej cez ružovú a sivú až po čiernu,
- opuch ďasna alebo tváre,
- výtok z oka alebo nosa,
- nepríjemný zápach z papule,
- žuvanie iba na jednej strane,
- prehadzovanie granúl z jednej strany papule na druhú,
- odmietanie tvrdších granúl alebo maškŕt,
- krvácanie pri hryzení hračiek,
- zmena správania, podráždenosť alebo apatia.
Ak zbadáte na žuvacej kosti alebo na inej hračke krv, skontrolujte chrup, či ide iba o poranené ďasno alebo o poškodenie zuba.
Pri zmene farby sa odporúča buď extrakcia, prípadne liečba koreňových kanálikov. Hnedasté zafarbenie zubov môže byť aj prvým signálom kazu alebo odumierania zubnej drene.
Aké typy zlomenín zubov existujú
Klasifikácia zlomenín zubov je podľa rozsahu zasiahnutých tkanív pomerne komplikovaná téma. Pre praktické účely postačuje jednoduchšie rozdelenie na komplikované a nekomplikované zlomeniny a na zlomeniny korunky alebo koreňa.
Nekomplikovaná zlomenina
Nekomplikované zlomeniny nezasahujú do zubnej drene. Pokiaľ je zlomenina nekomplikovaná, väčšinou nie je potrebné žiadne ošetrenie.
Ošetrenie zuba s odštiepenou sklovinou a zubovinou nie je zložité, ale je dôležité. Najčastejšie sa zabrúsia ostré hrany zlomeniny a „zalepia“ sa dentínové kanáliky. Podľa rozsahu zlomeniny sa môže aplikovať tenká výplň.
Komplikovaná zlomenina
Komplikované fraktúry otvárajú zubnú dreň a tým umožňujú prienik baktérií do drene zuba. Komplikované zlomeniny zuba sú všetky tie, ktoré zahŕňajú aj dreňovú dutinu.
Pri akútnom poranení môže byť zásah drene viditeľný na prvý pohľad, napríklad krvácaním z pulpy. Pri staršom zranení môže byť viditeľná tmavá bodka.
V prípade zasiahnutia dreňovej dutiny je nutné zub ošetriť. Takéto zlomeniny vyžadujú stomatologické ošetrenie, ktoré zahŕňa ošetrenie koreňového kanálika alebo extrakciu zuba.
Zlomenina korunky a koreňa
Zlomenina môže postihnúť korunku zuba alebo koreň. Zlomenina môže siahať aj pod ďasno, čo nemusí byť pri bežnom pohľade zjavné.
Doskovité zlomeniny štvrtých maxilárnych premolárov sa nemusia prejavovať stratou časti korunky zuba v prípadoch zlomenín siahajúcich subgingiválne.
Prečo môže zub odumrieť aj po malom odlomení
V zdravom zube dochádza postupom veku zvieraťa k zužovaniu zubného kanálika, pretože smerom dovnútra prirastá vrstva zuboviny. Preto majú mladé zvieratá široký kanálik a staršie zvieratá naopak úzky kanálik.
Keď zubná dreň odumrie, k narastaniu zuboviny už nedochádza a kanálik sa nezužuje, ale môže sa aj rozširovať. To môže zub oslabiť a môže sa zlomiť.
Infekcia postupuje približne 2 mm denne. Pri staršej zlomenine došlo k bakteriálnej kontaminácii celej zubnej drene alebo k jej odumretiu a jej záchrana už nie je možná.
Odumretá dreň môže viesť k periapikálnemu zápalu. Zápalový proces postupujúci cez apikálnu deltu má za následok periapikálny zápal, ktorý sa po určitom čase šíri cez alveolárnu kosť na faciálny povrch, do nosových, prípadne čeľustných dutín, alebo následkom vzájomnej komunikácie endodonticko-periodontálneho komplexu zápal postupuje pozdĺž periodontálneho ligamenta koronálne.
Ktoré zuby sa lámu najčastejšie
K zlomenine môže dôjsť pri akomkoľvek zube, ale pri niektorých sa to stáva oveľa častejšie.
Zlomeniny zubov predstavujú značnú časť ochorení zubov. Zo sledovaných 5370 psov bolo 492 predstavených so zubnými problémami a 28,3 % z nich bolo ošetrených pre fraktúry zubov.
| Typ zuba | Podiel zlomenín |
|---|---|
| Špičiaky | 38,8 % |
| Premoláre | 33,1 % |
| Rezáky | 25,9 % |
| Moláre | 2,2 % |
Najčastejšie postihnuté zuby predstavujú špičiaky, premoláre, rezáky a najmenej moláre.
Zlomeniny rezákov a špičiakov prevažujú u veľkých plemien psov a sú zastúpené 55,4 % výskytom všetkých zlomenín. Ich celkové zastúpenie bez ohľadu na veľkosť plemena dosahuje 64,8 %.
Pri zlomeninách premolárov sme zistili až 89,1 % prevalenciu zlomenín štvrtých maxilárnych premolárov a len 10,9 % pripadalo na ostatné premoláre.
Štvrté maxilárne premoláre patria medzi zuby, ktoré bývajú často postihnuté periapikálnym zápalom. Pri týchto zuboch dosahoval výskyt periapikálnych zápalových zmien až 90,2 %.
Za zuby najčastejšie postihnuté cystickými opuchmi a fistulami sú považované štvrté maxilárne premoláre. Opuch alebo fistula v tomto prípade vznikajú pod mediálnym kútikom oka, obzvlášť u starších psov. Tieto opuchy sú často označované ako suborbitálne, teda faciálne opuchy alebo faciálne sínusy.
Vek a riziko zlomeniny zuba
Podobne ako v humánnej stomatológii je popisovaný častejší výskyt zlomenín zubov v mladom veku. Až 61 zubov, teda 43,9 %, bolo u psov zlomených do dosiahnutia veku dvoch rokov.
Väčšina týchto zlomenín súvisela s aktivitou psov, pričom určitý vplyv môže zohrávať aj vývojové štádium zubov v danom veku.
Je všeobecne známe, že k maximálnemu nárastu objemu dentínu dochádza do veku 3 rokov. Vplyv pevnosti zubov na výskyt zlomenín je zrejmý aj z výsledkov, ktoré poukazujú na markantný pokles výskytu zlomenín zubov, hlavne frontálnych, u psov starších ako štyri roky.
Až 87,7 % zlomenín rezákov a špičiakov bolo zaznamenaných u psov do veku štyroch rokov. Zlomeniny štvrtých maxilárnych premolárov sa tiež vo výraznejšej miere vyskytovali u psov do veku štyroch rokov, konkrétne v 51,2 % prípadov.
Pri šteniatkach je dôležité rozlišovať mliečne a trvalé zuby. Papuľku prezeráme už od 3 týždňov veku šteniatka, kedy sa začínajú prerezávať mliečne zuby. Približne v 6 mesiacoch je ukončená výmena mliečnych zubov.
Do 6 až 8 mesiacov by mala byť ukončená výmena mliečnych zubov za trvalé. Ak má psík po tomto veku zadržaný mliečny zub, je potrebné ho vytrhnúť, nakoľko sám už nevypadne.
Mliečne zuby sú krehké a zvyšuje sa riziko zlomenia zubu a infekcie. Mliečne zuby rastú v tesnej blízkosti trvalých, kedy môžu narušiť rast trvalého zubu a vyvinie sa nesprávny skus.
Čo môže zlomenie zuba spôsobiť
Žuvacie kosti, ktoré inak slúžia ako hračka a nástroj na prečistenie zubov, sa môžu obrátiť proti psíkovi. Čím je kosť tvrdšia, tým je väčšie riziko poranenia zuba.
Nemyslite si totiž, že psík je v zuboch nezraniteľný. Čokoľvek, čo je iba o trochu tvrdšie ako jeho zuby, mu dokáže potenciálne ublížiť.
Nie každý si uvedomuje, že mnoho psov si zlomí zuby pri žuvaní tvrdých pochúťok, ako sú kopytá, parohy alebo kosti. Domáci miláčikovia si môžu pri žuvaní tvrdých predmetov, ako sú bedne, kosti, kamene alebo kovy, zlomiť zuby.
Pri hre alebo hryzení tvrdých predmetov, napríklad parohov, sa môže zub zlomiť. K zbrusovaniu hlavne rezákov a špičiakov dochádza pri hre s nesprávnymi hračkami, akými sú frisbee z tvrdého plastu alebo tenisové loptičky.
Strata skloviny na povrchu zuba vzniká na základe nesprávneho zhryzu a následného vzájomného otierania povrchu zubov. Taktiež vzniká pri častom hryzení do tvrdých cudzích predmetov, ako sú pletivo alebo kamene.
Zub sa v mieste poškodenej skloviny stáva tenší a citlivejší. Môže sa ľahko zlomiť.
Často sa dokonca stane, že si psík ublíži tak, že chirurgická extrakcia je jedinou možnou cestou.
Zubný kaz a poškodená sklovina
U psov je v porovnaní s ľuďmi výskyt zubného kazu podstatne nižší. Ak však psy radi maškrtia piškóty a iné sladkosti, ovocie, ale aj zeleninu, môže dôjsť ku vzniku zubného kazu.
Existuje malé percento psov, ktoré majú rôzne poruchy skloviny, a preto sú na tvorbu kazu náchylnejšie. Kazom sa darí hlavne na zadných stoličkách.
Rozsiahly zubný kaz, ktorý prenikol až do dreňovej dutiny, môže spôsobiť krvácanie zo zuba.
Zuby so zničenou sklovinou, prípadne postihnuté zubným kazom, sa podobne ako u ľudí ošetrujú plombou.
Hnedasté sfarbenie môže byť prirodzené a môže závisieť od genetiky, veku, stravy či pravidelnosti starostlivosti. Niektoré psy majú geneticky dané prirodzene tmavšie sfarbenie skloviny, ktoré je úplne neškodné.
Môže byť dané dedične alebo vzniknúť vplyvom prostredia, napríklad farbivami v nekvalitnom krmive alebo vodou s obsahom železa. Ide o jemné rovnomerné sfarbenie, často v odtieňoch žltej, hnedej až sivej, na okrajoch zubov, bez ďalších známok zápalu alebo zápachu.
Treba však rozlišovať pigmentáciu od zubného povlaku. Povlak sa najčastejšie objavuje v oblasti tesne pri ďasnách. Je to mäkký lepkavý film tvorený slinami, zvyškami potravy a baktériami.
Vzniká už niekoľko hodín po jedle a ak sa pravidelne neodstraňuje, rýchlo mineralizuje a mení sa na zubný kameň. Zubný kameň je mineralizovaný povlak, ktorý sa mení na tvrdý hnedastý nános na zuboch. Ten už bežnou kefkou neodstránite.
Zubný kameň tlačí na ďasná, spôsobuje zápal a bolesť a v pokročilých štádiách môže viesť až k uvoľneniu alebo vypadnutiu zuba.
Čo urobiť, keď si všimnete zlomený zub
Ak si vaše zviera zlomí zub, čo najskôr ho vezmite k veterinárovi. Rozhodne navštívte veterinára. Ten posúdi, či je otvorený kanálik alebo či zlomenina siaha aj pod ďasno.
Veterinár vykoná kompletné vyšetrenie, aby určil závažnosť a rozsah poškodenia postihnutého zuba. Určí tiež, či zlomenina zahŕňa dreňovú dutinu s pulpou, teda stred zuba obsahujúci živé bunky, cievy a nervy, alebo či sa dreňovej dutine vyhla.
Čas hrá pri zlomenine zuba s otvoreným kanálikom dôležitú úlohu. Rýchle riešenie, do 2 až 3 dní, ošetrenie výrazne zjednodušuje.
Pri otvorenej zubnej dreni sa prvý zákrok dá vykonať do 48 hodín po úraze u psov starších ako 18 mesiacov. U psov mladších ako 18 mesiacov je možné daný zákrok vykonať až do 14 dní po úraze. Každým ďalším dňom sa však šanca na úspech znižuje.
Ak si nie ste istí, kedy k poškodeniu došlo, nečakajte na vznik opuchu, zápachu alebo odmietanie potravy. Majiteľ často nevie presný čas vzniku zlomeniny, najmä pri zuboch umiestnených vzadu v ústnej dutine.
Prečo je potrebný intraorálny RTG
Pri akomkoľvek poškodení zuba, napríklad pri hlbokom zubnom kaze, zlomenine zuba, poškodení skloviny alebo abrázii, je vždy potrebné zhotoviť intraorálny RTG snímok, ktorý slúži na posúdenie rozsahu poškodenia.
Na snímke je možné vidieť, ako ďaleko postúpil patologický proces a či nezasahuje do drene. K posúdeniu charakteru zlomeniny zuba a výberu ošetrenia je nevyhnutný röntgenový snímok zhotovený pomocou zubného intraorálneho röntgenového prístroja.
Veterinár môže pri pokojnejších zvieratách využiť sondu. Niekedy je zásah drene viditeľný na prvý pohľad, napríklad krvácaním z pulpy pri akútnom poranení alebo tmavou bodkou pri staršom zranení. Samotné posúdenie povrchu však nemusí ukázať stav koreňa a tkanív pod ďasnom.

Možnosti liečby zlomeného zuba
Principiálne sa snažíme zachovávať v čeľusti takzvané strategické zuby - špičiaky a horné a dolné trháky.
Obrúsenie a výplň
Ak nie je poškodená dreňová dutina, veterinár môže iba zabrúsiť alebo vyplniť drsné či ostré hrany rozštiepeného zuba.
Ošetrenie zuba s odštiepenou sklovinou a zubovinou nie je zložité, ale je dôležité. Najčastejšie sa zabrúsia ostré hrany zlomeniny a utesnia sa dentínové kanáliky. Podľa rozsahu zlomeniny sa môže aplikovať tenká výplň.
Vitálna amputácia pulpy
Vitálnou amputáciou pulpy alebo endodontickou výplňou je možné zachovať zub vitálny, teda živý.
Prvý spôsob je možné vykonať do 48 hodín po úraze u psov starších ako 18 mesiacov. U psov mladších ako 18 mesiacov je možné daný zákrok vykonať až do 14 dní po úraze.
Pri tomto prístupe sa odstráni iba menšia časť pulpy, ktorá bola v kontakte s baktériami v papuli. Táto metóda sa najčastejšie volí u mladých zvierat do 18 mesiacov a pri veľmi rýchlom ošetrení akútneho poranenia aj u starších zvierat.
Zub sa pri tejto metóde zachová „živý“, pulpa ďalej funguje a zub vyživuje, len je na svojom konci zaplombovaná.
Endodontické ošetrenie koreňových kanálikov
Ak došlo k úrazu dávnejšie alebo zubná dreň odumrela, je potrebné ju odstrániť a kanál endodonticky ošetriť.
Pri tomto zákroku sa kanál pomocou špeciálnych nástrojov vyčistí a potom vyplní gutaperčou, ktorá v kanáli stvrdne a zabezpečí tak tvrdosť a odolnosť zuba.
Pri chronickej zlomenine došlo k bakteriálnej kontaminácii celej zubnej drene alebo k jej odumretiu a jej záchrana nie je možná. V takýchto prípadoch pristupujeme k endodontickému ošetreniu.
Nechirurgická endodontická terapia zabezpečuje veľmi dobré terapeutické výsledky. Výsledok terapie určuje hlavne stupeň opracovania, dôkladná dezinfekcia koreňového kanála a dreňovej dutiny a adekvátne plnenie.
Z celkového počtu 139 zlomenín zubov bolo nechirurgickou endodontickou terapiou ošetrených 110 zubov. Ostatné, vzhľadom na prognosticky nepriaznivé zlomeniny, boli extrahované.
Z daného počtu ošetrených zubov len u štyroch, teda 3,6 %, došlo k recidíve periapikálneho zápalu s následným vznikom fistuly. Opakované endodontické ošetrenie viedlo k úspechu v troch prípadoch.
Extrakcia zuba
Vytrhnutie zuba je jednou z možností liečby. Je to zároveň jediná možnosť, ak veterinárny lekár nemá zodpovedajúce vybavenie, nástroje, školenie, skúsenosti a záujem o poskytnutie modernej starostlivosti o zuby.
Existujú však aj situácie, keď je extrakcia najlepšou možnosťou liečby, napríklad vďaka svojej rýchlosti. Tento postup odstráni všetko infikované tkanivo koreňového kanálika, teda pulpu.
O tom, či je vhodnejšie zub sledovať, zabrúsiť, zaplombovať, endodonticky ošetriť alebo vytrhnúť, rozhoduje rozsah poškodenia, stav zubnej drene, vek psa, význam konkrétneho zuba a výsledok RTG vyšetrenia.
Čo nerobiť doma
- Neskúšajte zlomený zub sami vytrhnúť.
- Nestrihajte ani neodlamujte ďalšie časti zuba.
- Nedávajte psovi tvrdé kosti, parohy, kopytá ani kamene.
- Nečakajte iba preto, že psík normálne žerie.
- Nepodávajte lieky proti bolesti určené pre ľudí bez odporúčania veterinára.
- Nespoliehajte sa na to, že zub prestal bolieť, pretože bolesť môže ustúpiť po odumretí zubnej drene.
Ako zlomenine zuba predchádzať
Samozrejme, existuje niekoľko možností, ktoré má chovateľ k dispozícii, aby sa podobným problémom vyhol.
V prvom rade by to mala byť správne zvolená žuvacia kosť, ktorá sa hodí veľkostne pre konkrétneho psíka. Tvrdosť kosti je rovnako dôležitá a musí zohľadňovať vek psíka.
Okrem toho by sme mali poznať svojho miláčika, pretože niektorí psy sú doslova posadnutí žuvaním. V ich prípade sa zlomeniny, poranenia a celkové opotrebovanie chrupu prejavujú skôr ako pri ostatných psíkoch.
Ak vieme, že náš psík je na túto činnosť vysadený, volíme mäkšie žuvacie kosti, aby sme mu žuvanie uľahčili.
Sledujte, čo má váš miláčik k dispozícii na žuvanie a či to nepredstavuje zvýšené riziko poranenia zuba.
Pri výbere hračky treba myslieť aj na spôsob hry. Tvrdé plastové frisbee, tenisové loptičky, parohy, kopytá, kamene, kovové predmety a veľmi tvrdé kosti môžu viesť k obrúseniu skloviny alebo k zlomenine.
Každodenná starostlivosť o psí chrup
Chrup psíka je veľmi citlivá oblasť a pri jeho poranení je dokonca ohrozený aj príjem potravy.
Na trhu sú dostupné rôzne formy prípravkov - zubné pasty a zubné kefky alebo náprstky, ktorými najlepšie mechanicky očistíme zuby, prášky s obsahom morskej riasy, ktoré sa pridávajú priamo do krmiva a znižujú vznik zubného plaku, zubné gély, ktoré sa nanášajú priamo na ďasná a zuby, hračky a dentálne maškrty.
Najúčinnejšie je mechanické čistenie zubnou kefkou pravidelne aspoň raz denne.
Návyk na čistenie je potrebné so psíkom trénovať už vo veku šteniatka. Papuľku prezeráme už od 3 týždňov veku šteniatka a psíka učíme na manipuláciu a dotyky v papuľke.
Pozornosť zvýšime v 3 mesiacoch, keď sa mliečne zuby menia za trvalé. V tomto období by sme už mali vytvárať návyk na čistenie zubov.
Približne v 6 mesiacoch je ukončená výmena mliečnych zubov. Všímame si, či náš psík nemá zadržané mliečne zuby, prípadne poškodené alebo zlomené zuby, a mali by sme absolvovať dentálnu prehliadku, či prezubovanie prebehlo v poriadku.
Ak sa staršiemu psíkovi nedarí čistiť zuby doma, volíme práškové prípravky, ktoré vieme pridať do krmiva. Ak sa nedarí čistiť zúbky doma, je potrebné prísť na dentálnu kontrolu, kde zhodnotíme zdravotný stav zubov a podľa neho odporučíme ultrazvukové čistenie zubov.
Dentálna prehliadka a čistenie zubov
Dentálnu prehliadku odporúčame absolvovať dvakrát ročne. V ambulancii sa so psíkom najprv skamarátime, pretože potrebujeme, aby si nechal vyšetriť ústnu dutinu.
Kontrolujeme vonkajší vzhľad papuľky, opuch, prípadné výtoky z očí a nosa, lymfatické uzliny v oblasti tváre a krku. Nasleduje samotná ústna dutina - ďasná, zuby, sliznica ústnej dutiny a jazyk.
Ošetrenie je bezbolestné. Ak psík nespolupracuje a dentálna prehliadka je potrebná, vykonáva sa v ľahkej sedácii, na ktorej sa vopred dohodneme s majiteľmi.
Čistenie zubov sa vykonáva v celkovej anestézii. Pred zákrokom sa robí klinické a predanestetické vyšetrenie, pri ktorom sa zistí, či je vhodné psíka uviesť do anestézie.
Zuby sa čistia zubným ultrazvukom, ktorým sa odstráni plak a zubný kameň aj z miest nedostupných kefke. Na záver sa zuby leštia pastou.
Po zákroku zuby nepotrebujú špeciálnu starostlivosť. V prípade potreby sa odporučia zubné gély s dezinfekčným a hojivým účinkom.
Po takomto ošetrení je však naďalej nutné pravidelné čistenie zubov, pretože už do 24 hodín od čistenia sa na zuboch vytvára zubný plak.
Čistenie zubov ultrazvukom nie je jednorazová záležitosť a pri nedostatočnej starostlivosti sa opakuje podľa potreby. Psíka po anestézii necháme v pokoji a bez námahy aspoň 24 hodín.
Krvácajúce ďasná a zápach z papule
Zápach môže mať rôzne príčiny. Môžu to byť okom viditeľné zmeny na zuboch alebo ďasnách, ako zubný plak, zubný kameň a zápal ďasien, ale aj iné ochorenia vnútorných orgánov - pažeráka, žalúdka alebo obličiek.
Najlepšie je vždy poradiť sa s veterinárom.
Ak má psík zuby bez zubného kameňa a paradentózy a hranie s hračkami alebo jedenie granúl nie je preňho bolestivé, je možné ďasná ošetriť dezinfekčným a hojivým prípravkom.
Ak zuby krvácajú pravidelne alebo je na nich nános zubného kameňa, je nutné dentálne vyšetrenie a prípadné čistenie zubným ultrazvukom.
Vypadnutý zub u psa
Strata zuba je u psov vždy varovným signálom, s výnimkou šteniat, ktoré práve menia zuby.
Najčastejšou príčinou je parodontitída - chronický zápal ďasien a závesného aparátu zuba, ktorý vedie k strate pevného ukotvenia.
Ak psovi vypadol trvalý zub, mali by ste čo najskôr navštíviť veterinára. U psích seniorov je strata zubov častejšia, no nikdy by nemala byť považovaná za „normálnu vec veku“.
V niektorých prípadoch môže byť vypadnutý zub aj dôsledkom vývojovej anomálie alebo úrazu.
Kedy vyhľadať veterinára bez odkladu
- Ak je v strede zlomeného zuba viditeľná dreň alebo tmavá bodka.
- Ak zub krváca.
- Ak sa objaví opuch ďasna, tváre alebo pri oku.
- Ak má pes nepríjemný zápach z papule.
- Ak prestane žuť na jednej strane.
- Ak odmieta granuly, tvrdšie maškrty alebo potravu.
- Ak je podráždený, apatický alebo si papuľku šúcha labkou.
- Ak zub zmenil farbu na sivú, hnedú alebo čiernu.
- Ak vypadol trvalý zub.
- Ak neviete, kedy a ako k zlomenine došlo.
Ak si vaše zviera zlomilo zub, neváhajte a kontaktujte veterinára. Ak veterinár povie, že máte vyčkať, pri podozrení na otvorenú dreň je vhodné vyhľadať veterinárneho stomatológa.
Liečba zlomenín zubov znižuje bolesť. Liečba tiež odstraňuje opuchy, ktoré sa niekedy rozvíjajú. Vhodne zvolená liečba môže priniesť dramatické zlepšenie zdravotného stavu a správania zvieraťa.
Root Canal vs. Extraction for a Broken Dog Tooth
Upozornenie: Informácie uvedené v tomto článku majú iba informatívny charakter. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu, vyšetrenie ani liečbu veterinárnym lekárom.