Znečistenie z kalov zvierat a jeho vplyv na pôdu, vodu a zdravie

Znečistenie životného prostredia predstavuje v súčasnosti závažný problém s rozsiahlymi dôsledkami pre veterinárne a súvisiace odvetvia. Tieto environmentálne riziká sa prejavujú rôznymi spôsobmi, vrátane ohrozenia zdravia, narušenia ekologickej rovnováhy a degradácie prirodzených biotopov.

K významným zdrojom znečistenia patrí aj živočíšny odpad, najmä kaly, hnoj, močovka a ďalšie materiály vznikajúce pri chove hospodárskych zvierat. Nesprávne skladovanie, preprava alebo aplikácia týchto materiálov môže ohroziť ovzdušie, pôdu, povrchové aj podzemné vody a následne zdravie zvierat i ľudí.

Čo zahŕňa znečistenie z kalov zvierat

Vysoké koncentrácie amoniaku z živočíšneho odpadu v intenzívnych chovoch sú spojené so zvýšeným výskytom chorôb a úmrtnosťou u hydiny a dobytka.

Živočíšny odpad obsahuje organické látky, dusík, fosfor, draslík, mikroorganizmy a ďalšie zlúčeniny. Pri správnom nakladaní môžu byť niektoré z týchto zložiek využiteľné ako zdroj živín pre pôdu. Pri nadmernom množstve alebo nesprávnej aplikácii však môžu viesť k preťaženiu pôdy, k vyplavovaniu živín a ku kontaminácii vodných zdrojov.

Hmyz a menšie organizmi rozkladajú zvierací trus, pričom sa uvoľňujú dôležité zložky späť do vzduchu i do zeme.

Prirodzený rozklad živočíšneho trusu je súčasťou kolobehu živín. Problém vzniká vtedy, keď množstvo odpadu prevýši prirodzenú schopnosť pôdy a ekosystému tento materiál spracovať.

Hlavné cesty šírenia znečistenia

  • ovzdušie: uvoľňovanie amoniaku, metánu, oxidu dusného a pachových látok;
  • pôda: hromadenie živín, patogénov, liečiv, ťažkých kovov a ďalších kontaminantov;
  • povrchová voda: splachovanie kalov, hnoja a močovky do potokov, riek, nádrží a jazier;
  • podzemná voda: presakovanie dusičnanov, mikroorganizmov a chemických látok do pôdneho profilu;
  • potravinový reťazec: prijímanie kontaminantov rastlinami a ich následný prenos na zvieratá a ľudí.

Znečisťujúce látky sa hromadia v krmovinách a zásobách vody prostredníctvom absorpcie rastlinami alebo presakovaním do podzemných vôd.

Zvieratá, ktoré konzumujú kontaminovanú vodu alebo znečistené krmivo, sú vystavené vysokému riziku pôsobenia nebezpečných látok.

šírenie živočíšnych kalov do vody schéma

Vplyv kalov na pôdu

Zhoršená kvalita pôdy má priamy negatívny dopad na zdravie zvierat.

Kaly obvykle obsahujú užitočné množstvo živín, ako je dusík a fosfor, ale môžu tak tiež obsahovať nežiadúce množstvo silne toxických (jedovatých) kovov.

Pri dlhodobom alebo nadmernom zaťažení sa v pôde môžu hromadiť dusičnany, fosforečnany, ťažké kovy, rezíduá pesticídov, farmaceutické látky a patogénne mikroorganizmy. Z pôdy sa následne môžu dostať do pestovaných plodín, krmovín a vody.

Toxicita ťažkých kovov je bežným problémom v znečistených oblastiach, a rezíduá pesticídov predstavujú vážne zdravotné riziká pre suchozemské aj vodné živočíchy.

Odpadové vody z domácností a väčšinou normálnych odpadových vôd z priemyslu sa spolu s pôdou rozkladajú.

Z tohto dôvodu množstvo štárov v súčastnosti prevádzajú obecný monitoring nebezpečných látok v zemi a kontrolujú úroveň týchto látok v o vláknach rastlín, živočíchov, v potravinách a u ľudí.

Skládky odpadu musia byť starostlivo riadené, aby sa zaistilo, že sa vzemi nevyskytujú zárodky ochorení.

Vyplavovanie živín a eutrofizácia

Látky, koré znečisťijú rieky, sa často zmývajú do potokov a riek, čo má na svedomí znečistenie vôd a reik.

Umelé hnojivá používané k zlepšovaniu výnosu ronako prispievajú k tomuto problému, pretože podporujú nadmerný rast rastlín v riekach, zatiaľ čo pesticídy, z ktorých sa mnoho vôbec nerozloží, škodia užitočnému hmyzu a užitočnýmorganizmom.

Nadbytok dusíka a fosforu vo vode podporuje nadmerný rast rias a vodných rastlín. Pri ich rozklade sa spotrebúva kyslík, čo môže zhoršiť podmienky pre ryby a ďalšie vodné organizmy.

Ako rieka tečie stále pomalšie a stavá sa stojatou, stále menej rastlín a živočíchov v nej môže prežiť, pretože vo vode chýba kyslík.

Kontaminácia povrchových a podzemných vôd

Priemyselný a poľnohospodársky odpad, ako aj nesprávna likvidácia chemikálií, zavádzajú do vodných zdrojov znečisťujúce látky, ako sú dusičnany, ťažké kovy a škodlivé mikroorganizmy.

Živočíšne kaly a tekuté hospodárske hnojivá môžu pri daždi alebo topení snehu odtekať z polí do priekop, potokov a riek. Pri presakovaní cez pôdu môžu kontaminovať aj podzemné vody.

Táto kontaminácia môže u zvierat spôsobiť vážne zdravotné problémy vrátane otravy dusičnanmi (methemoglobinémie).

Ťažké kovy a priemyselné znečisťujúce látky prispievajú k chronickým ochoreniam pečene a obličiek, systémovej toxicite a tráviacim problémom u hospodárskych zvierat.

Kontaminovaná voda podporuje rast škodlivých mikróbov, ako sú Escherichia coli, Salmonella, Leptospira a Cryptosporidium, ktoré sa môžu šíriť medzi zvieratami a ľuďmi.

Infikované hospodárske zvieratá môžu trpieť gastrointestinálnymi chorobami, reprodukčnými problémami a oslabeným imunitným systémom.

Naše rieky a potoky poskytujú súčastne miesto pre vypúšťanie priemyselnývh kapalných odpadov.

V rozvojových krajinách zomrie každoročne 25 miliónov ľudí na následky pitia zdravotne škodlivej vody a ďalšie milióny trpia maláriou a rozličnými infekčnými a očnými chorobami.

Aj v civilizovanom svete, kde sú zdroje pitnej vody pomerne čisté, sú mnohé rieky znečistené chemikáliami a nespracovanými splaškami.

poľnohospodársky odtok kalov do rieky

Zdravotné riziká pre hospodárske zvieratá

Infekčné mikroorganizmy

Živočíšne kaly môžu obsahovať mikroorganizmy, ktoré sa vylučujú trusom infikovaných zvierat. Pri nedostatočnej hygiene sa môžu dostať do krmiva, napájačiek, skladov, pôdy a potravinových produktov.

Kontaminovaná voda podporuje rast škodlivých mikróbov, ako sú Escherichia coli, Salmonella, Leptospira a Cryptosporidium, ktoré sa môžu šíriť medzi zvieratami a ľuďmi.

Infikované hospodárske zvieratá môžu trpieť gastrointestinálnymi chorobami, reprodukčnými problémami a oslabeným imunitným systémom.

Dusičnany a dusíkaté zlúčeniny

Vysoký obsah dusíka v kalových materiáloch môže viesť k zvýšenej koncentrácii dusičnanov vo vode a krmive.

Táto kontaminácia môže u zvierat spôsobiť vážne zdravotné problémy vrátane otravy dusičnanmi (methemoglobinémie).

Zvlášť ohrozené sú zvieratá, ktoré prijímajú vodu z kontaminovaných studní alebo konzumujú krmivo vypestované na pôde s nadmerným obsahom dusíkatých látok.

Ťažké kovy a chemické látky

Ťažké kovy a priemyselné znečisťujúce látky prispievajú k chronickým ochoreniam pečene a obličiek, systémovej toxicite a tráviacim problémom u hospodárskych zvierat.

Dlhodobé vystavenie môže viesť k chronickej otrave, poškodeniu orgánov, poruchám reprodukcie a oslabeniu imunity u zvierat.

Kontaminanty vedú k vyšším nákladom na spracovanie, kratšej trvanlivosti a zníženiu trhovej hodnoty, čo negatívne ovplyvňuje ziskovosť príbuzných odvetví.

Vplyv živočíšnych kalov na ovzdušie

Znečistenie ovzdušia vážne ohrozuje zdravie ľudí aj zvierat.

Môže vyvolať respiračné problémy, oslabiť imunitný systém a viesť k respiračným ochoreniam, najmä v dôsledku vystavenia oxidu dusíka a časticiam.

Pri skladovaní a rozklade živočíšneho odpadu sa uvoľňuje najmä amoniak, metán a oxid dusný. Tieto látky môžu zhoršovať kvalitu vzduchu v stajniach aj v okolí hospodárskych prevádzok.

Vysoké koncentrácie amoniaku z živočíšneho odpadu v intenzívnych chovoch sú spojené so zvýšeným výskytom chorôb a úmrtnosťou u hydiny a dobytka.

Okrem piamych účinkov vdydhovaní znečisteného vzduchu má znečistenie ovzdušia tež ničivý vplyv na životné prostredie.

Hlavné skleníkové plyny, ako je oxid uhličitý, metán a oxid dusný, sa primárne uvoľňujú pri spaľovaní fosílnych palív, v chove dobytka, pri odlesňovaní a v dôsledku priemyselných aktivít.

Metán a oxid dusný

Metán sa vytvára v niektorých odvetviach poľnohospodárstva, najmä pri chove dobytka, pestovaní ryže a z hnijúceho odpadu.

Oxid dusný vzniká pri procesoch spojených s dusíkom v pôde a pri hospodárení s organickými hnojivami. Tieto plyny prispievajú ku klimatickým zmenám a spätne zvyšujú tlak na poľnohospodársku výrobu.

Väčšina skleníkových plynov sa vyskytuje prirodzene.

Oxid uhličitý vzniká spaľovaním paliva a vyskytuje sa aj v priemyselnom odpade.

Rastliny ho pohlcujú, ale keďže sa mnohé stromy vyrubujú, spotrebuje sa z neho len malé množstvo.

Vplyv znečistenia na živočíšne produkty

Okrem toho zlá kvalita ovzdušia znižuje nutričnú a obchodnú hodnotu produktov živočíšnej výroby, ako sú mäso, mlieko a vajcia.

Kontaminácia vody vedie k zvýšeným veterinárnym nákladom. Poľnohospodári čelia finančným stratám nielen kvôli liečebným nákladom, ale aj kvôli zníženej produkcii mlieka, slabému prírastku hmotnosti a predčasnému utrácaniu chorého dobytka.

Navyše, neštandardné živočíšne produkty často nespĺňajú obchodné predpisy, čo vedie k ich zamietnutiu na medzinárodných trhoch a k narušeniu dôvery spotrebiteľov.

OblasťMožný dôsledok znečistenia
Zdravie zvieratchronická otrava, respiračné ochorenia, tráviace problémy, oslabenie imunity
Reprodukciaporuchy reprodukcie a znížená plodnosť
Produkciaznížená produkcia mlieka, slabý prírastok hmotnosti a nižšia produkcia vajec
Pôdahromadenie dusičnanov, fosforu, ťažkých kovov a patogénov
Vodakontaminácia dusičnanmi, ťažkými kovmi a škodlivými mikroorganizmami
Ekonomikavyššie veterinárne náklady, kratšia trvanlivosť a zníženie trhovej hodnoty produktov

Čistiarenské kaly a ich vzťah k znečisteniu

V súvislosti s prechodom na „obehové hospodárstvo“ sa spravidla hovorí najmä s pevnými odpadmi a materiálmi.

Čoraz väčšia pozornosť sa však venuje aj kalom z čistiarní odpadových vôd (ČOV).

Využitie čistiarenských kalov v poľnohospodárstve je vo všeobecnosti problematické, pretože sú často znečistené polutantmi, napríklad farmaceutikami, mikroplastmi či ťažkými kovmi.

Je dôležité rozlišovať medzi kalmi vznikajúcimi pri čistení odpadových vôd a živočíšnymi kalmi vznikajúcimi v hospodárskych chovoch. Obe skupiny materiálov však môžu obsahovať živiny, organické látky a nežiaduce kontaminanty, preto si vyžadujú kontrolované nakladanie.

Zaoberáme sa možnosťami nakladania s čistiarenským kalom a úpravami v oblasti ich používania v poľnohospodárstve, tak aby sa predišlo škodlivým vplyvom na pôdu, rastliny, vodu, na zdravie ľudí a zvierat, čím sa podporí ich správne a bezpečné použitie.

V súlade s požiadavkami smernice Rady 86/278/EHS o ochrane životného prostredia a pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve, VÚVH vykonáva zber, verifikáciu, spracovanie a hodnotenie údajov o vyprodukovaných kaloch z komunálnych ČOV a spôsoboch nakladania s nimi.

Širšiemu využívaniu čistiarenských kalov však stojí v ceste viacero prekážok.

Práve využívaniu kalov z ČOV sa vo svojej najnovšej štúdii „Kal nad zlato“ venoval Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).

Vaša štúdia, ktorej sme sa venovali aj na Voda-portal.sk, mapuje rôzne možnosti zhodnotenia kalov.

Nevyhnutným krokom k maximalizácii potenciálu využitia čistiarenských kalov na Slovensku je však detailný monitoring relevantných mikro- a makropolutantov v kaloch.

Keďže takýto detailný monitoring na Slovensku nerobíme, nevieme zatiaľ presne vyčísliť ani potenciál čistiarenských kalov pri nahrádzaní syntetických hnojív v našom poľnohospodárstve.

Monitorovanie pohybu kalov

Záujem legislatívcov si v poslednej dobe získala aj oblasť monitoringu pohybu čistiarenských kalov, a to za účelom lepšej dosledovateľnosti zdroja znečistenia poľnohospodárskej pôdy alebo vody alebo prípadnej nelegálnej likvidácie čistiarenských kalov.

Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 15. júna 2022 zákon č. 242/2022 Z. z. (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hnojivách“).

Cieľ novely

Cieľom novely je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1009 z 5. júna 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie na trhu, menia nariadenia (ES) 1069/2009 a (ES) č. 1107/2009 a ruší nariadenie (ES) č. 2003/2003 v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/1009“).

Od 16. júla 2022 sa bude môcť pri splnení podmienok a požiadaviek ustanovených nariadením (EÚ) 2019/1009 sprístupňovať na európskom trhu EÚ produkt na hnojenie s označením CE.

Implementácia sa vykonáva po formálnej stránke nahradením pojmu „hnojivo ES“ pojmom EÚ produkt na hnojenie a po vecnej stránke úpravou ukladania sankcií za porušenie nariadenia (EÚ) 2019/1009 a úpravou prechodného ustanovenia o podmienkach uvádzania produktu na hnojenie s označením „hnojivo ES“ do obehu na európskom trhu.

S cieľom, aby sa cez monitoring pohybu čistiarenských kalov vyprodukovaných v Slovenskej republike alebo dovezených zo zahraničia umožnila lepšia dosledovateľnosť zdroja znečistenia poľnohospodárskej pôdy alebo vody alebo prípadnej nelegálnej likvidácie čistiarenských kalov, sa v ustanovení § 3a ods. 6 zákona o hnojivách zavádza každoročného hlásenia ustanovených údajov pre producentov sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu obsahujúcich čistiarenský kal Ústrednému kontrolnému a skúšobného ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“).

V tejto súvislosti sa upravuje aj definícia producenta.

Hlásenie sa má podávať v rozsahu o celkovom vyprodukovanom množstve a zložení sekundárnych zdrojov živín a kompostov podľa druhu a odberateľov a o množstve spracovaného čistiarenského kalu za predchádzajúci kalendárny rok.

Úpravou v ustanovení § 3a ods. 6 zákona o hnojivách a súvisiacou úpravou definície producenta v ustanovení § 2 písm. s) zákona o hnojivách sa sleduje zabezpečenie záujmu na ochrane zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia pri využívaní tohto alternatívneho zdroja živín.

Najdôležitejšie povinnosti producentov

Definícia producenta

Za producenta sa nebude považovať fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý produkuje sekundárny zdroj živín alebo kompost pre vlastnú spotrebu a neuvádza ju na trh.

Producentom sa rozumie fyzická osoba - podnikateľ, ktorý produkuje sekundárny zdroj živín alebo kompost a uvádza ich do obehu.

Z dôvodu nutnosti evidencie, a tým monitorovania čistiarenských kalov aplikovaných do pôdy nie len priamou aplikáciou ale aj vo forme produktov, sa dopĺňa, že producentom je aj producent sekundárneho zdroja živín a kompostu, ktorý zapracoval čistiarenský kal a neuvádza ho do obehu (ustanovenie § 2 písm. s) zákona o hnojivách).

Každoročné hlásenie

Ustanovuje sa povinnosť pre producenta sekundárneho zdroja živín a producenta kompostu, ktorý spracoval do vyprodukovaného sekundárneho zdroja živín alebo kompostu aj čistiarenský kal, bez ohľadu na vyrobené množstvo sekundárneho zdroja živín alebo kompostu, zaslať kontrolnému ústavu každoročne do 15. februára hlásenie v rozsahu ustanovených údajov.

Hlásenie sa má vzťahovať k údajom o celkovom vyprodukovanom množstve a zložení sekundárnych zdrojov živín a kompostov podľa druhu a odberateľov a o množstve spracovaného čistiarenského kalu za predchádzajúci kalendárny rok.

S úpravou v ustanovení § 3a ods. 6 zákona o hnojivách súvisí aj spresnenie definície producenta v ustanovení § 2 písm. s) zákona o hnojivách a jej cieľom je, aby sa cez monitoring pohybu čistiarenských kalov vyprodukovaných na území Slovenskej republiky alebo z dovozu zo zahraničia umožnila lepšia dosledovateľnosť zdroja znečistenia poľnohospodárskej pôdy alebo vody alebo prípadnej nelegálnej likvidácie čistiarenských kalov (ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o hnojivách).

V ustanovení § 3a ods. 7 zákona o hnojivách sa ustanovuje rovnaký spôsob a forma hlásení podľa ustanovenia § 3a ods. 5 a 6 zákona o hnojivách.

Po vecnej stránke sa vychádza z doterajšej úpravy spôsobu a formy hlásenia podľa ustanovenia § 3a ods. 5 zákona o hnojivách (ustanovenie § 3a ods. 7 zákona o hnojivách).

Zraniteľné oblasti

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a na zabezpečenie účinného výkonu kontroly obmedzení a podmienok skladovania a používania hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov v zraniteľných oblastiach sa upravuje definícia v ustanovení § 2 písm. u) zákona o hnojivách.

Dochádza k jednoznačnému prepojeniu na určenie zraniteľných oblastí v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že výmera dielov pôdnych v registri produkčných blokov Identifikačného systému poľnohospodárskych parciel (LPIS) podlieha kontinuálne zmenám.

K prepojeniu dochádza odkazom na splnomocňovacie ustanovenie vodného zákona a príslušný vykonávací predpis, keďže zoznam zraniteľných oblastí má byť pravidelne prehodnocovaný v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

Najnovšia aktualizácia zoznamu zraniteľných oblastí bola vykonaná nariadením vlády č. 62/2022 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 174/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti (ustanovenie § 2 písmeno u) zákona o hnojivách).

Podmienky aplikácie dusíkatých látok

Dochádza k zmene v podmienkach možnosti udelenia výnimky v ustanovení § 10c ods. 2 druhej vete zákona o hnojivách, a to vzhľadomna klimatickú zmenu, ktorá ovplyvňuje počasie v našom zemepisnom pásme, hlavne v jesennom období, kedy sa ešte bezpečne môžu aplikovať kvapalné hospodárske hnojivá v zraniteľných oblastiach v zmysle smernice Rady z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov v platnom znení z pohľadu možného znečistenia povrchových a podzemných vôd.

Aby sa vyšlo v ústrety potrebám poľnohospodárov, predlžuje sa možnosť požiadať o udelenie výnimky pre začiatok zakázaného obdobia zo 14 dní na 28 dní na poľnohospodárskej pôde v zraniteľnej oblasti so svahovitosťou do 5º, ktorou je orná pôda zaradená do nízkeho a stredného stupňa obmedzenia (A a B) pre aplikáciu kvapalných hospodárskych hnojív, akýchkoľvek hnojív z chovu hydiny a drobných hospodárskych zvierat, kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom a priemyselných hnojív s obsahom dusíka.

Tým sa zabezpečí, aby obhospodarovatelia hospodáriaci v zraniteľných oblastiach mohli v dostatočnej miere aplikovať potrebné množstvo dusíkatých hnojivých látok pre budúcu úrodu.

Na základe uvedenej úpravy sa v prípade vhodných poveternostných podmienok predĺži doba pre jesenné poľnohospodárske práce a zároveň nehrozí znečistenie podzemných vôd dusičnanmi, keďže aplikácia hnojív s obsahom dusíka bude pod kontrolou kontrolného ústavu.

Aplikácia musí byť realizovaná v súlade s ostatnými relevantnými ustanoveniami zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 215/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy v zraniteľných oblastiach (ustanovenie § 10c ods. 2 druhá veta zákona o hnojivách).

Spracovanie živočíšneho odpadu a biologických materiálov

Odpady sú do zariadenia preberané na základe vizuálnej kontroly, pri kvapalných odpadoch aj na základe internej analýzy (pH, sušina).

organické látky prírodného pôvodu (napr.

V zariadení budú spracovávané vedľajšie živočíšne produkty z materiálu kategórie 2 a kategórie 3 definované v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009.

Spracovanie organických materiálov môže znižovať množstvo odpadu, obmedzovať zápach a vytvárať sekundárne zdroje živín. Bez kontroly vstupných surovín však môže dôjsť k prenosu nežiaducich látok do výsledného produktu.

Pri spracovaní je preto potrebné sledovať pôvod materiálu, jeho zloženie, hygienickú bezpečnosť a spôsob konečného využitia.

Vplyv klimatických zmien na znečistenie z kalov

Klimatické zmeny sú definované ako jedna z najnaliehavejších environmentálnych výziev, ktorá má dopad na ekosystémy, poľnohospodárstvo a zdravie zvierat.

Medzi kľúčové faktory, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám, patria narastajúce emisie skleníkových plynov, odlesňovanie, priemyselné znečistenie a neudržateľné poľnohospodárske metódy.

Tieto faktory spoločne vedú k zvyšovaniu globálnych teplôt, zmenám v charakteristikách počasia, stúpaniu hladiny morí a častejšiemu výskytu extrémnych poveternostných udalostí.

Jedným z najvýznamnejších účinkov zmeny klímy je tepelný stres, ktorý negatívne ovplyvňuje zdravie a produktivitu hospodárskych zvierat.

Častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav vedú k dehydratácii, zníženej chuti do jedla a zvýšenej úmrtnosti hospodárskych zvierat.

Silné dažde môžu urýchliť odtok kalov a organických látok z polí, zatiaľ čo suchá zvyšujú koncentráciu znečisťujúcich látok v dostupných vodných zdrojoch.

Vyššie teploty a zvýšená vlhkosť vytvárajú ideálne podmienky pre hmyzích prenášačov chorôb.

Nadmerné zrážky a záplavy prispievajú k šíreniu chorôb prenášaných vodou.

Silné suchá a nepravidelné zrážky vedú k nedostatku vody a zníženej dostupnosti krmiva, čo sťažuje chov dobytka a zvyšuje ceny krmív.

Klimatické zmeny spôsobujú hospodárske a obchodné výzvy vrátane zníženia produktivity zvierat a zvýšeného výskytu chorôb.

Kontrola a prevencia znečistenia

Na riešenie týchto výziev je nevyhnutná silná environmentálna politika, zlepšenie opatrení v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a medziodborová spolupráca.

Účinná prevencia znečistenia z kalov zvierat zahŕňa kontrolu celého reťazca od vzniku odpadu až po jeho konečné využitie alebo odstránenie.

Opatrenia v chovoch

  • pravidelné odstraňovanie kalov, hnoja a močovky;
  • bezpečné a kapacitne primerané skladovanie;
  • ochrana skladovacích priestorov pred dažďovou vodou;
  • obmedzovanie únikov do pôdy a vodných tokov;
  • kontrola kvality vody a krmív;
  • dodržiavanie hygienických pravidiel pri manipulácii s odpadom.

Opatrenia pri aplikácii na pôdu

  • aplikácia podľa potrieb plodín a pôdy;
  • zohľadnenie obsahu dusíka a fosforu;
  • vyhýbanie sa aplikácii pred intenzívnymi zrážkami;
  • dodržiavanie obmedzení v zraniteľných oblastiach;
  • ochrana brehov, studní, prameňov a vodných tokov;
  • evidencia množstva, pôvodu a miesta aplikácie.

Monitoring

Niektoré úrady spravujú povodeie riek a inštalovali automatické, bezobslužné kontrolné stanice, aby monitorovali, ako sa znečisťovanie riek zhoršilo.

Tieto stanice odoberajú vzorky riečných vôd v určitých intervaloch a sledujú jej kyslosť alebo zásaditosť a množstvo chemikálií prítomných vo vode.

Monitorovacie stanice ale nedokážu prevádzať testy na všetky znečisťujúce látky.

Nevyhnutným krokom k maximalizácii potenciálu využitia čistiarenských kalov na Slovensku je však detailný monitoring relevantných mikro- a makropolutantov v kaloch.

Priebežné kontroly by mali zahŕňať analýzu pôdy, vody, krmív, kalov a výsledných poľnohospodárskych produktov. Takýto postup umožňuje včas odhaliť zdroj kontaminácie a obmedziť jej ďalšie šírenie.

Ekonomické dôsledky

Tento problém je ďalej komplikovaný finančnou záťažou spojenou s veterinárnou starostlivosťou, stratami produktivity a rastúcimi nákladmi na verejné zdravie.

Z ekonomického hľadiska vedie kontaminácia vody k zvýšeným veterinárnym nákladom.

Poľnohospodári čelia finančným stratám nielen kvôli liečebným nákladom, ale aj kvôli zníženej produkcii mlieka, slabému prírastku hmotnosti a predčasnému utrácaniu chorého dobytka.

Kontaminanty vedú k vyšším nákladom na spracovanie, kratšej trvanlivosti a zníženiu trhovej hodnoty, čo negatívne ovplyvňuje ziskovosť príbuzných odvetví.

Neštandardné živočíšne produkty často nespĺňajú obchodné predpisy, čo vedie k ich zamietnutiu na medzinárodných trhoch a k narušeniu dôvery spotrebiteľov.

Spolupráca pri ochrane životného prostredia

Účinky znečistenia životného prostredia a zmeny klímy si vyžadujú naliehavú potrebu adaptačných a zmierňujúcich stratégií na zabezpečenie dlhodobej stability odvetvia.

Je potrebná spolupráca medzi vedcami, politikmi, farmármi, veterinármi a širokou verejnosťou na nájdenie trvalo udržateľných riešení.

Na riešenie týchto problémov sú potrebné mitigačné stratégie a adaptačné opatrenia, ako je chov dobytka odolného voči teplu, rozšírenie programov sledovania chorôb, udržateľné hospodárenie s vodou, klimaticky inteligentné poľnohospodárstvo a zníženie uhlíkovej stopy v chove dobytka.

Priemyslové odvetvia sa musia bližšie pozrieť na spôsoby balenia svojich produktov a na spôsoby recyklácie materiálov.

Dalej sa musia sústrediť na metódy, ako učiniť prostredie výrobných liniek čistejším a ako znížiť množstvo vedľajších produktov, ktoré znečisťujú životné prostredie.

Ak začneme u seba recyklovaným svojho domáceho odpadu a odmietaným nákupov potravýn so zbytočným množstvom obalov, zmenší sa hora odpadkou odvážaná každý týždeň z naších ulíc na malý kopec.

Znečisťovanie životného prostredia poškodzuje zdravie všetkého živého.

Pokiaľ chceme žiť v zdravom svete, musíme minimalizovať účinky odpadu, ktoré našea spoločnosť produkuje.

tags: #znecistenie #z #kalov #zvierat