Ak ste sa rozhodli pre chov králika v byte alebo na záhrade, je dôležité, aby ste mu dopriali dostatočnú starostlivosť, bezpečné prostredie, kvalitné krmivo a dostatok priestoru. Králik nie je dekorácia ani zviera, ktorému stačí iba naplniť misku. Potrebuje spoločnosť, pohyb, aktivity, pravidelnú hygienu a každodennú pozornosť.
Najprv začnem tým, či si ochotná sa o toho králika, nie zajaca, starať aj 12 rokov, a nie mu len dať nažrať, ale venovať sa mu, lebo králik potrebuje spoločnosť a aktivity a nie každý králik je mojkavý. Každý králik je osobnosť a často veľmi silná osobnosť.
Králiky sú spoločenské, čistotné a inteligentné zvieratá, ktoré sa pri správnej starostlivosti môžu stať príjemnými domácimi spoločníkmi. Zároveň však majú konkrétne potreby, ktoré by ich majitelia nemali ignorovať.
Králik alebo zajac: dôležité rozlíšenie
Zajace či králiky si prešli slušným vývojom. Z polí a lúk sme ich naučili na chov v klietkach a postupne ich presúvame do našich bytov.
Pri domácom chove sa najčastejšie stretnete s králikom domácim, nie s voľne žijúcim zajacom. Králik domáci je prispôsobený životu v chove a kontaktu s človekom, zatiaľ čo zajac je divé zviera.
Zajac je totiž divé zviera a často sa stáva, že samica svojho nevhodného partnera ubije, alebo naopak, párenia chtivý samec počas noci samicu úplne zničí.
V stredoveku sa ušiaci chovali hlavne ako zdroj potravy a kožušín. V súčasnosti sú však populárni ako domáci miláčikovia. Nie je teda divu, že je dnes mnoho chovných foriem domácich králikov.
Čo si premyslieť pred zaobstaraním králika
Králik je najobľúbenejším domácim miláčikom na svete. Nie je tomu divu. Vďaka dlhým ušiam, mäkkej srsti a nežným očiam vyzerá naozaj roztomilo. Je to spoločenské, nenáročné a finančne nenákladné zviera.
Realita býva ale niekedy iná. Dôsledkom týchto nesprávnych predstáv nasleduje nesprávny chov a starostlivosť o tieto zvieratá.
Hoci sú králiky roztomilé, prinášajú - rovnako ako ostatní domáci miláčikovia - nielen radosť, ale aj prácu. Koniec koncov, klietka sa sama nevyčistí a ak ste na cestách, králiky potrebujú čerstvé jedlo, vodu a čistú klietku.
Králiky sa dožívajú až 10 rokov - ako zvieratá na „vyskúšanie“ sú preto nevhodní.
Čím skôr sa na nového člena rodiny pripravíte a ujasníte si, kto sa o neho bude starať, tým viac radosti z neho budete mať.
Králik nie je vhodný darček bez prípravy
Väčšina detí si praje domáceho miláčika, ale neuvedomujú si rozsah starostlivosti o neho. Ako rodičia si musíte byť vedomí toho, že väčšia časť starostlivosti bude na Vás.
Malé deti čistenie klietky nezvládnu a väčšie deti nebudú ochotné plniť tieto povinnosti celých desať alebo viac rokov.
Napriek tomu sú králiky pre deti vo väčšine prípadov obohatením: Naučia ich prevziať zodpovednosť a zohľadňovať potreby iných živých bytostí.
Spoločnosť ďalšieho králika
Jednou z najzákladnejších potrieb králikov je interakcia a komunikácia s ostatnými králikmi. Ani človek, ani ostatné domáce zvieratá, ako napr. morčatá nemôžu túto potrebu utíšiť.
Ani dieťa, ktoré sa s králikom každý deň hraje niekoľko hodín, nemôže nahradiť králičích „kamarátov“.
Preto by králik nemal byť nikdy chovaný sám. Kto sa rozhodne si králika zadovážiť, mal by počítať s nákupom minimálne dvoch zvierat.
Ak si zaobstaráte len dvoch králikov, je najlepší pár - samička a samček. Samec by mal byť kastrovaný, samička môže mať mláďatá 5 - 10 krát za rok.
Kastrácia zabráni nielen nechcenému rozmnožovaniu, ale v prípade viacerých samcov tiež bojom o územie.
Výber králika a vhodného plemena
Králika kúpiš u chovateľa.
Najlepšie je zohnať králiky od známeho chovateľa. Okrem spoľahlivých zvierat môžete získať aj rady, ktoré sú pre začiatočníka vždy cenné.
Ak nemáte v okolí žiadneho chovateľa, obráťte sa na inzertné portály.
Pre začínajúceho chovateľa sú najvhodnejšie malé a stredné plemená. Po získaní skúseností môžete prejsť na veľké a obrovské plemená.
Najmenej náročné na chov sú napríklad novozélandský, viedenský, francúzsky králik, slovenský sivomodrý, prípadne malá či veľká činčila.
Medzi najznámejšie patrí napríklad zakrpatený králik, ktorý váži menej ako dva kilogramy, ďalej potom dlhosrsté králiky, ako je napr. angorský alebo králik s baraními ušami, ktoré visia po bokoch alebo obrí králik, ktorý váži viac ako päť kilogramov.
Klietka, králikáreň a základné vybavenie
Základom pri chovaní zvieraťa je naplniť jeho primárne potreby - jedlo, pitie a spánok. To následne podmieňuje konkrétne vybavenie jeho klietky.
Treba mu klietku minimálne 100 cm, senník, misku na krmivo, napájačku, hračky, podstielku, kvalitné krmivo a seno.
Čo sa týka rozmerov, musí byť dostatočne veľká na to, aby si v nej zajac mohol zastať na zadné. Radi totiž skúmajú svoje okolie a keď stoja, majú pochopiteľne lepší rozhľad. Zároveň je dôležité, aby v nej mal dostatočne veľa miesta na spánok.
Bežné klietky, ktoré sú k dostaniu v obchodoch, nie sú pre trvalé usídlenie králikov vhodné.
Ďalšou, často podceňovanou potrebou je pohyb. Či už sa jedná o veľkých alebo zakrpatených králikov: Každý králik potrebuje priestor a výbeh.
Okrem klietky sa na trhu stretnete tiež s boxami alebo akváriami pre zajačikov. Táto alternatíva má svoje výhody, ale aj nevýhody.
Rozdiel s klasickou klietkou spočíva v tom, že box má plastový nadstavec, v ktorom horšie prúdi vzduch. Na druhej strane, okolie boxu je čistejšie, keďže zajac nevyhadzuje podstieľku či potravu cez mreže.
Umiestnenie klietky a králikárne
Králikáreň umiestnite tak, aby jej čelná strana s dvierkami smerovala najlepšie na juhovýchodnú stranu. Tak budú koterce pekne presvetlené.
Klietky umiestňujeme na takom mieste, aby zver mala dostatok pokoja a boli obrátené proti smeru prevládajúcich vetrov a otočené kvôli slnku na východ.
Vždy ju umiestnime na svetlé miesto, ale tak, aby v lete nebola na priamom slnku.
Králiky znesú bez problémov naše zimy. Čo im nesvedčí, je teplo a vlhko. Je to totiž ideálne prostredie na šírenie parazitov a chorôb.
Králiky však nemajú radi veľké horúco, takže najmä v lete je dobré, keď im do kotercov svieti slnko ráno a dopoludnia, ale popoludní už vnútro nerozpaľujú priame slnečné lúče.
V parných letných dňoch, keď králiky budú horúco znášať viditeľne zle, tak im môžete uľaviť inštaláciou tieniacej steny alebo striešky.
Vybavenie klietky
Na spodok klietky sa dáva podstielka - seno alebo slama. Keď je podstielka na mieste, tak na rad prichádzajú misky, jasle na seno alebo napájačka.
Okrem domčekov na spanie a zaujímavých prvkov na hranie, pohyb a ukrývanie sa, by mala byť klietka vybavená stojanom na seno a pitítkom.
Každú klietku v králikárni je nutné vybaviť niekoľkými zariadeniami, nevyhnutnými na chov.
V prvom rade je to napájačka. Zabudnime na misky s vodou. Moderná niplová napájačka (možno aj pripojená na rozvod pitnej vody) zaistí dostatok čistej vody a ochráni králiky pred chorobami.
Misky by mali byť ťažké, aby ich zajac neprevrátil.
Krmivo králikom podávame z misiek. Pevná kameninová miska alebo nerezová miska je to správne kŕmidlo, ktoré odolá hlodavým zubom králikov.
Okrem misky budú králiky potrebovať aj jasle, čiže závesné kŕmidlo na seno a ďalšie objemové krmivá.
Nezabúdajte na to, že zajac je hlodavec, a preto si pravidelne obrusuje svoje zúbky a pazúry.
Odporúčame zavesiť do klietky pevnú kamennú kosť alebo postačí drevená doska, ktorú môžete pevne uložiť po dĺžke alebo šírke.
Králiky potrebujú aj bezpečné úkryty a podnety na pohyb. Vnútorný výbeh by potom mal byť vybavený rôznymi úkrytmi a zábavnými prvkami: kukaňami a priechodmi z kvetináčov, dutými kmeňmi, trúbkami, koreňmi a hniezdočkami - najlepšie usporiadané v niekoľkých rovinách, ktoré sú vzájomne prepojené pomocou rámp.
Výbeh pre králika v byte aj na záhrade
Chov zajaca v byte je za určitých podmienok možný, ale mali by byť dodržané určité pravidlá, aby sa králik cítil dobre.
Králik, ktorý musí celý deň sedieť v malej klietke, bude mentálne zaostávať. Doprajte mu preto každý deň niekoľko-hodinový výbeh.
Taktiež neuškodí, ak ich sem tam z klietky vypustíte a doprajete im kúsok voľného pobytu. V takomto prípade je potrebné postupovať veľmi opatrne.
Ak je zajac nejaký ten čas v klietke zabývaný a je na vás zvyknutý, tak ho môžete voľne vypustiť do bytu.
Svoju klietku má označkovanú a vďaka dobrému čuchu sa do nej bez problémov vráti.
Vonkajší výbeh na záhrade je samozrejme ideálny, ale aj ľudia, ktorí žijú v mestskom byte bez záhrady, sa nemusia rozlúčiť s prianím mať králika.
Králik by mal mať k dispozícii veľký vonkajší výbeh alebo vnútorný výbeh s dostatkom úkrytov, zábavných prvkov a pravidelný pohyb.
Králiky môžu žiť celý rok vonku - za predpokladu, že je výbeh vybavený miestom, kam sa môžu zvieratá schovať pri zlom počasí alebo nízkych či naopak vysokých teplotách.
K tomuto účelu poslúži drevený domček, dutý kmeň stromu alebo iný druh kukane.
Ideálna je ohradená plocha s rozlohou asi šiestich metrov štvorcových, kde sa môžu králiky vyblázniť do vôle.
Okrem dostatočnej veľkosti je dôležité, aby bol povrch dobre zabezpečený, tak hore, ako aj dole.
Plot by mal byť ukotvený čo najhlbšie, aby sa králik nemohol podhrabať. Strecha alebo mriežka by mala chrániť králikov pred mačkami alebo inými nepriateľmi.
Ak máte možnosť, postavte králikovi výbeh na záhrade. Počas dňa môžete králika nechať vo výbehu na záhrade a na noc ho zavrite do klietky, kde nesmie chýbať seno a čerstvá voda.
V prípade, že súčasťou králikárne nebude výbeh, kúpte králikom samostatný výbeh alebo kovovú ohrádku, kam ich za pekných dní pustíte, nech sa môžu poriadne pretiahnuť a zahopsať si na čerstvej tráve.
Konštrukciu je dobré z času na čas premiestniť, aby králiky stále mali k dispozícii čerstvú trávu.

Bezpečnosť v byte
Dávajte si však pozor na to, že zajace do všetkého radi hryzú, čo by mohlo byť dosť nebezpečné, hlavne pri elektrických kábloch.
Aby králik neohlodával koberce, káble, zásuvky alebo izbové rastliny, mali by ste mu vytvoriť bezpečnú oblasť, v ktorej sa môže nejakú dobu pohybovať bez dozoru.
Ak ho však budete mať pod kontrolou, tak by sa nič zlé nemalo stať.
Kŕmenie králika
Králiky sú bylinožravce. Základom krmiva je preto seno.
Králik by mal mať neustále k dispozícii seno, napr. v stojane na seno.
Králiky by mali mať neustály prístup k čerstvému senu, ktoré tvorí približne 70-80 % ich stravy.
Samotné seno však nestačí. Aby mal králik dostatok živín, doplňte seno suchou potravou, čerstvou zeleninou, ovocím a zeleným krmivom.
K nemu môžeme pridať pšenicu, jačmeň, prípadne dôkladne vysušené nesladké pečivo.
Vhodná je aj zelenina a ovocie. Kŕmenie granulami tiež nie je na zahodenie.
Dokonca aj hotové krmivá z obchodu obvykle nestačia ako kompletná strava, ale môžu byť podávané ako doplnková.
Uistite sa, že Váš králik má rozmanitú stravu a dostatok balastných látok.
Dvakrát denne - ráno a večer - im podávajte zrno, granule alebo zelené krmivo v menších dávkach, aby sa predišlo prekŕmeniu a zaťaženiu trávenia.
Kŕmim 2x denne, to aj mením vodu, seno musia mať k dispozícii 24 hodín denne.
Králiky sa do krmiva púšťajú každú chvíľu v priebehu celého dňa, takže musíte viackrát za deň kontrolovať, či ho v koterci stále majú dostatok.
Najväčšiu porciu im doprajte večer, pretože králiky viac ako polovicu svojej dennej stravy zjedia cez noc.
Optimálna doba pre kŕmenie je 15. až 16. hodina - pred začiatkom večernej aktivity zvieraťa.
Kŕmi sa kŕmnou zmesou (spotreba asi 150 g na dospelý kus a deň) a senom, príp. granulami určenými pre králiky a senom.
Kompletná kŕmna zmes pre zajace obsahuje lucernové seno, ovos, lúpaný ovos, ovsené vločky a kukuricu, ako aj vitamíny a minerály.
Pre kojace matky sa vyrába krmivo s vyšším obsahom energie; vo výkrme a v zime, aby zajace nestučneli, podáva sa menej koncentrované krmivo.
So zlepšením zdravotného stavu, reprodukčných schopností a zvýšením úžitkovosti pomôžu doplnkové krmivá zaisťujúce optimálnu hladinu minerálnych látok, vitamínov a aminokyselín.
Vetvičky a obrusovanie zubov
Okrem toho zajace dostávajú konáre na ohryz, napríklad jabloňové a vŕbové vetvičky, ktoré slúžia na obrusovanie zubov a ako zdroj biologicky aktívnych látok.
Aby králiky mali čo hlodať, vložme im do klietok aj konáre ovocných stromov či vŕby.
Zuby králikov neustále rastú a musia sa obrusovať.
Na rozdiel od človeka má králik len veľmi slabé gastrointestinálne svaly. Potraviny preto nesmú byť transportované zažívacím traktom cez sťahovanie svalstva.
Králik trávi tak, že neustále je. Novo zožratá potrava tak tlačí na skôr skonzumovanú potravu a posúva ju ďalej.
Mäkký trus je prirodzenou súčasťou trávenia
Zvláštnosťou králikov je, že požierajú časti vlastného trusu.
Jedná sa o tzv. mäkký trus, ktorý je produkovaný slepým črevom a ktorý zásobuje organizmus králika dôležitými živinami a vitamínom B.
Len vylučovaním a opätovným požieraním trusu môže organizmus vitamíny využiť.
Nebráňte králikovi v tomto správaní. Požieranie mäkkého trusu je nevyhnutné pre správne trávenie a zdravie Vášho králika.
Voda a napájačka
Dôležitý je dostatok čistej a kvalitnej vody, ktorú v lete treba podávať aj ráno.
Voda musí byť samozrejmosťou 24 hodín denne.
Vodu môžete umiestniť aj do napájačky, kde vydrží dlhšie, keďže zajac ju nezašpiní ani nevyleje.
Po pôrode je veľmi dôležité, aby mala samica prístup k vode, ideálne sú napájačky pre králiky, kde sa samica napije toľko, koľko potrebuje, pričom nehrozí utopenie mláďat, ako v prípade misiek.
Podstielka a učenie na toaletu
Králiky sú od prírody veľmi čistotné a inteligentné zvery. Podobne ako mačka sa dokážu pomerne rýchlo naučiť chodiť na toaletu.
Je preto dobré zaobstarať im rohový, prípadne mačací záchod.
Rohový záchod je spratnejší a zaberá menšiu plochu, avšak vďaka menšiemu rozmeru v porovnaní s toaletou pre mačky sa skôr zaplní bobkami.
Na druhej strane, výhodou je jeho jednoduchšie vyprázdňovanie.
Mačací záchod je väčší a zaberie viac miesta. Je vhodnejší, ak chováte králika na voľno.
Vzhľadom k tomu, že je králik ešte malý a v novom prostredí si ešte len zvyká, zvykne močiť a bobkovať, kde sa mu len zachce.
Prv než sa naučí dôležité návyky a nájde si správny kút, záchod by bol zbytočný.
Preto treba dať na začiatku po celej ploche klietky podstielku.
Keď si králik na nové prostredie trochu zvykne, osmelí sa a na vykonávanie potreby si zvolí nejaký roh.
Po určitej dobe, keď bude už nejaký ten čas chodiť králik do rovnakého rohu, umiestnite mu tam záchodík.
Ako stelivo do záchodu môžete dať podstielku, ktorú ste mali predtým po celej klietke.
Podstielku teda zo zvyšnej plochy odstráňte a nechajte ju len v záchodíku.
Ak ste po celú tú dobu používali hobliny a králik tento princíp pochopil, zmeňte podstielku v záchode.
Záchod sa im čistí približne raz za deň alebo raz za dva dni. Záleží od toho, aký veľký zajac je.
Hygiena a čistenie
Ak je klietka zariadená, tak sa musíme o ňu pravidelne starať.
Potrebná je neustála kontrola a hygiena.
Raz do týždňa mením podstielku, dezinfekcia koterca, umyť misky a napájačky.
Podstielku je vhodné vymieňať 2-3× týždenne, pri väčších plemenách aj častejšie.
Raz týždenne odporúčame dôkladnejšie čistenie - odstránenie steliva, prepláchnutie roštov a dezinfekciu miest, kde sa hromadí vlhkosť.
Minimálne raz mesačne urobte hlboké čistenie, pri ktorom prejdete celú králikáreň, skontrolujete poškodenia, dezinfikujete rohy a doplníte suchú podstielku.
Hygiena hrá zásadnú rolu v zdraví Vašich zvierat.
K tomu patrí aj vyčistenie celej klietky aspoň raz týždenne. Mali by ste vymeniť podstielku a dno klietky umyť teplou vodou.
Fľašky na kŕmenie a pitie, rovnako ako králičiu toaletu, musíte čistiť denne.
Na čistenie použite teplú vodu, prípadne zmiešanú s malým množstvom octu.
Antibakteriálne prostriedky použite len v prípade, že zviera ochorie.
Výchova králika a budovanie dôvery
Zajace vnímame skôr ako plaché zvieratá, no ak sa im od útleho veku budete dostatočne venovať - hrať sa s nimi či hladkať ich -, zvyknú si a neskôr nebudete mať problém chytiť ich na ruky.
Dokonca budú vašu prítomnosť vyhľadávať.
Hoci sa to nezdá, dokážu si veľmi rýchlo zvyknúť na ľudskú prítomnosť - sú prítulné a hravé.
Králiky myslia vo vzorcoch chovania, čo znamená, že sa naučia reagovať na signály, ktoré sa často s rovnakým výsledkom opakujú.
Ideálne je začať s vytváraním asociácií už od mala.
Ako aj pri iných zvieratách sa pri zdomácňovaní osvedčuje výchova pomocou motivácie - pochvala pohladkaním, milým slovom či nejakou maškrtou.
Králika netreba do kontaktu nútiť. Najskôr by mal mať možnosť zvyknúť si na nový domov, pachy a zvuky.
Privolanie na zvuk alebo meno
Ak chcete králika naučiť, aby registroval podávanie potravy alebo nejakej maškrty, zamľaskajte predtým alebo zašuštite igelitovým vreckom či papierom.
Králik si veľmi rýchlo tento zvyk osvojí a bude tak preňho signálom, že sa podáva dobrota.
Behom dvoch mesiacov sa môže stať, že králiček pribehne na zamľaskanie v 60 % prípadoch, po pol roku už v 99 % prípadoch.
Niektoré asociácie nemusíte králikovi vytvoriť vy, ale vzniknú samovoľne tým, že odpozoruje nejaký váš rituál.
Trebárs vrznutie dverí na chladničke, z ktorej vyberáte zeleninu, si spojí s tým, že preňho niečo chystáte.
Králik si môže spojiť aj zavolanie mena alebo zapískanie s príchodom odmeny.
Králiky počujú na rôzne povely. Môže to byť zapískanie alebo zavolanie jeho mena.
Aby svoje meno registroval, treba mu ho čo najčastejšie opakovať.
Keď chcete králika privolať, čupnite si, vezmite si do ruky jeho obľúbenú sladkosť a skúste naň zavolať.
Možno králik pribehne hneď, ale ak nie, nezúfajte, nič sa nedeje.
Môžete skúsiť zapískať nejakú melódiu.
Keď k vám králik ani tak nepribehne, skontrolujte, či nie sú v miestnosti nejaké rušivé podnety, ako trebárs zapnuté rádio, televízia či hlasité osoby.
S králikom tiež toho veľa nezmôžete, ak sa práve rozhodol oddychovať, nevidí na vás alebo ste od neho moc ďaleko.
Pri výcviku povelu buďte iba kúsok od neho. Keď sa k vám naučí pribehnúť, môžete vzdialenosť od neho zväčšovať.
Vždy, keď k vám pribehne, dajte mu niečo dobré, postačí i list púpavy alebo niečo malé.
Po nejakom čase sa k vám naučí králik pribehnúť hneď, ako zbystrí, že čupíte.
Samozrejmosťou je, že keď váš povel poslúchne a pribehne, pochválite ho a pohladkáte.
Prečo králik niekedy nechce byť hladkaný
Nie každý králik je mojkavý. Každý králik je osobnosť a často veľmi silná osobnosť.
Králik sa skrčí na podlahe a sklápa uši: Vo voľnej prírode toto správanie znamená, že sa králik poddáva inému.
Dokonca aj domáci zajac niekedy ukazuje túto reč tela, keď sa ho niekto z ľudí dotkne. Dôvodom býva choroba alebo strach. Králika by ste mali v takom prípade nechať v kľude.
Králik sedí nehybne so široko otvorenými očami. Toto správanie signalizuje, že králik nechce, aby ste sa ho dotýkali.
Králik sedí vo vzpriamenej polohe a sklápa uši: Pozor! Váš králik sa pripravuje na útok.
Králik dupe zadnými nohami: Králiky sa týmto spôsobom navzájom varujú.
Králik leží rovno na zemi, otáča sa na stranu alebo na chrbát a preťahuje končatiny: Gratulujeme! Králik sa cíti dobre.
Králik skáče a kľučkuje vo svojom úkryte: Skvelo, zdá sa, že Váš králik má dostatok miesta.
Zdravie, očkovanie a prevencia chorôb
Najčastejšou trojicou chorôb sú mor králikov, myxomatóza a kokcidióza.
Mor sa objavuje najmä na jar a na jeseň. Je to vysoko nákazlivá choroba, ktorá dokáže zlikvidovať celý chov v krátkom čase.
Ak zasiahne králiky, zvyčajne si ani nestihnete všimnúť príznaky.
Myxomatóza sa prejavuje opuchmi viečok, tváre a uší, zápalom spojiviek a nechuťou žrať.
Je takmer rovnako smrteľná ako mor.
Prenáša ju najmä bodavý hmyz, ale môžete si ju do chovu doviezť aj s novým zvieraťom, ktoré niekto ponúkal za podozrivo výhodnú cenu.
Obe choroby nie je možné liečiť, ale veľmi ľahko im môžete predísť pravidelným vakcinovaním králikov.
Očkujú sa 1 alebo 2x ročne, záleží od vakcíny. Očkuje sa proti moru a myxomatóze, prenáša to bodavý hmyz, takže treba očkovať aj králiky v byte.
Mor sa liečiť nedá a králik uhynie, myxomatóza sa lieči veľmi ťažko a je tam vysoký úhyn.
Králiky však môžu byť očkované aj proti RHD a myxomatóze.
Kokcidióza
Kokcidióza sa prejavuje hnačkami, slabosťou a stratou hmotnosti.
Je spôsobená parazitmi a najlepšou prevenciou je hygiena chovu a používanie antikokcidík v krmive a vode.
Najnáchylnejšie sú nádejné mladé zajace do veku asi 10 týždňov a staré kusy.
Pravidelne preliečujem Emanoxom, ako prevenciou kokcidiózy a hnačky.
Keďže sa obdobie, v ktorom mladé zajačiky začínajú samostatne prijímať potravu, považuje za kritické kvôli častému výskytu kokcidiózy v dôsledku zníženej imunity, nezabudnite na podávanie antikokcidík alebo kombinované krmivá s kokcidiostatikami.
Ako spoznať chorého králika
Chorého králika spoznáte najmä podľa toho, že sa správa inak ako zvyčajne - je apatický, menej žerie alebo sa izoluje od ostatných.
Každé náhle zníženie príjmu potravy či odmietanie vody je varovný signál, pretože králikovo trávenie sa môže zastaviť už v priebehu niekoľkých hodín.
Medzi typické príznaky ochorenia patria aj zmeny v srsti, slzenie alebo výtok z nosa, zrýchlené dýchanie či kýchanie.
Králik môže mať zlepený zadok v dôsledku hnačky, prípadne nafúknuté bruško pri tráviacich ťažkostiach.
Problémom sú aj zmeny v pohybe - krívanie, neochota skákať alebo zvláštna tuhosť tela.
Všímajte si tiež zmeny v truse - hnačka, veľmi malé bobky alebo ich úplná absencia sú nebezpečné a vyžadujú rýchlu reakciu.
Králik, ktorý často leží v rohu, skrýva sa, škrípe zubami alebo nervózne prešľapuje, môže trpieť bolesťou.
Bohužiaľ, králiky majú tendenciu svoje ťažkosti znášať v tichosti a príznaky tak nemusia byť rozpoznané včas.
Preto by ste mali pravidelne kontrolovať zuby, správanie pri kŕmení a trávenie králikov.
Tiež by ste mali ako zodpovedný majiteľ absolvovať so svojim zvieraťom rutinné veterinárne vyšetrenia a odporúčané očkovania proti králičím chorobám, ako sú RHD a myxomatóza.
Rozmnožovanie králikov
Rozmnožovanie má význam najmä pri plánovanom chove. Ak chcete králiky iba ako domácich spoločníkov, vhodnejšie je zabrániť nechcenému množeniu a riešiť kastráciu.
Králiky sa množia… ako králiky. Preto sú vhodné pre chov na mäso.
Samica môže mať za ideálnych podmienok mláďatá až osemkrát za rok, rozumné ale je, ak má len dva vrhy.
Chovný samec aj samica by mali mať aspoň pol roka, u väčších plemien až osem mesiacov.
Králik domáci pohlavne dospieva už v 3 - 4 mesiacoch veku, i keď chovateľská dospelosť nastáva až v 8. mesiaci veku.
Samice králika sú polyestrické, teda sú schopné rozmnožovať sa viackrát do roka, no najvhodnejší čas je práve na jar.
Optimálny vek na prvé pripúšťanie králikov je v 17. - 20. týždni veku, keď samice dosiahnu aspoň 80 % hmotnosti dospelého jedinca.
Na pripúšťanie králikov preložte samičku do výbehu alebo do klietky k samcovi. Samička si nebude brániť svoje teritórium a nepohryzie ho a samček nepodľahne nutkaniu značiť si nové územie, ako by to bolo v opačnom prípade.
Ideálne je pripustiť samice na jar.
Že je samica pripravená na párenie, rozoznáme podľa toho, že sa obtiera bradou o vybavenie klietky a rozhrabáva podstielku.
Samotné párenie nemusíme presne načasovať. U králikov totiž spúšťa ovuláciu párenie.
Niekedy sa po piatich až siedmich dňoch zvykne párenie zopakovať.
Ak samica toto druhé párenie odmieta, je jasné, že prvé bolo úspešné.
Kontrolným pripustením o 5 až 7 dní si môžete overiť, či samica ostala gravidná.
Gravidita u králikov trvá približne 28 - 31 dní.
Králiky sú gravidné približne mesiac.
Starostlivosť o gravidnú samicu a mláďatá
Počas gravidity by ste mali vo zvýšenej miere dbať na čistotu prostredia, v ktorom sa samica nachádza, aby ste zabránili hromadeniu nečistôt a množeniu choroboplodných zárodkov.
Krátko po tom, ako si samica začne vytrhávať srsť a vystielať ňou hniezdo, ktoré vyformuje zo slamy alebo sena, nastane pôrod.
Ak teda spozorujeme prvé príznaky, ponúkneme samici dostatok sena, prípadne slamy.
Samica vrhne mláďatá väčšinou v noci, pôrod trvá 10 - 30 minút.
Mláďatá sa rodia holé, bez srsti a slepé, preto ich zbytočne nerušíme a samicu nestresujeme, ani ich nechytáme do rúk, aby ich samica neodvrhla kvôli cudziemu pachu.
Samicu zbytočne nevyrušujeme. Ak potrebujeme zasiahnuť do hniezda, používame rukavice.
Počas prvých 14 dní života mláďatá králikov pijú len materské mlieko, a to 1x denne.
Na 10. deň začínajú vidieť, na 21. deň matke klesá množstvo mlieka a mladé zajačiky začínajú vyliezať z hniezda a samostatne žrať.
Po troch týždňoch začnú malé zajačiky vyliezať z hniezda.
Mláďatá odstavujeme vo veku 28 dní, najneskôr do veku 32 dní, do prázdnych klietok, vždy celý vrh pospolu.
Mláďatá od matky odstavujeme približne vo veku 42 - 56 dní.
Odstav odporúčame robiť naraz, pričom králičky, ktoré sme vopred určili na ďalší chov, ponecháme pri matke dlhšie.
Vo všeobecnosti je lepšie odobrať matku, čo nazývame odstav samice, a králiky ponechať v pôvodnej klietke.
Treba si dať pozor a dostatočne zavčasu oddeliť samce od samíc.
Králiky sa môžu rozmnožovať už od troch až štyroch mesiacov veku a veľmi ľahko a rýchlo môže dôjsť k nechcenému množeniu mladých zvierat.
Nepravá gravidita a kanibalizmus
Pseudogravidita je nepravá gravidita. Pomerne častý jav, kedy sa pod vplyvom vylučovaných hormónov samica správa, akoby bola kotná, hoci v skutočnosti nie je.
Stavia hniezdo, prípadne si trhá srsť a pripravuje hniezdo pre mláďatá.
Niektoré samice dokonca tvoria sekrét podobný mlieku.
Kanibalizmus znamená požieranie novonarodených králikov, časté najmä u prvorodičiek.
Po pôrode samica požiera plodové obaly a oblizuje mláďatá, čo je prirodzený jav.
V dôsledku poruchy metabolizmu, najmä v prípadoch, keď je samica pred pôrodom kŕmená jednostranným krmivom, však môže mláďatá usmrtiť a zožrať.
Preto sa odporúča venovať zvýšenú pozornosť kŕmnej dávke gravidných samíc, prípadne ju obohatiť vitamínovými doplnkami typu Nutri Mix a vylúčiť akýkoľvek stres.
Chov králikov na záhrade a vo väčšom počte
Chov králikov patrí medzi najjednoduchšie a najdostupnejšie formy drobnochovu, ktorú zvládnu aj úplní začiatočníci.
Králiky sú nenáročné na priestor, rýchlo si zvykajú na nové prostredie a pri správnej starostlivosti prinášajú kvalitné mäso aj radosť z chovu.
Ak chcete začať s chovom králikov doma, dôležité je poznať základné pravidlá - od výberu správneho plemena králikov, cez vhodnú králikáreň až po každodennú starostlivosť.
Pri chove králikov sa samozrejme nezaobídete bez králikárne, ktorú musíte zaobstarať skôr ako samotné králiky.
Na králikárni sa nesnažte za každú cenu ušetriť - aby vám dlho vydržala, musí byť dostatočne pevná, stabilná a dobre spracovaná.
Králikáreň pritom nemusí vyzerať nudne, dostupné sú napríklad králikárne pripomínajúce chatku a vďaka tomu slúžia zároveň ako záhradný doplnok.
Nevyhnutné je oplotenie areálu, aby sa zabránilo úniku zajacov a vniknutiu psov, prípadne líšok pod klietky.
Počítajme s tým, že budeme mať samca a dve chovné samice, to sú už tri klietky.
Ak budeme oddeľovať odchované mladé zajace a triediť ich podľa pohlavia, pripočítajme ešte dve väčšie klietky.
Chovný základ môžeme získať odchytom voľne žijúcich zajacov v revíri, avšak pri tomto spôsobe dochádza následkom zlej adaptability k pomerne vysokej mortalite.
Jedince môžeme získať aj nákupom vyradených zajacov z odchytových stredísk, pri ktorom však tiež dochádza k vysokej mortalite, a vzhľadom na kvalitu zajacov aj k veľmi nízkej plodnosti.
Ako jediný ekonomický spôsob založenia chovu sa preto považuje získať chovný základ nákupom z iných farmových chovov.
Najčastejšie chyby začínajúcich chovateľov
Začínajúci chovatelia králikov sa často dopúšťajú chýb, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie aj rast zvierat.
- Jednou z najčastejších je príliš malá alebo zle vetraná králikáreň, ktorá spôsobuje vlhkosť, zápach a rýchle šírenie chorôb.
- Rovnako častým problémom je aj nedostatočné čistenie, ktoré vedie k parazitom a kožným ochoreniam.
- Ďalšou chybou je nesprávne kŕmenie.
- Mnohí začiatočníci králikom podávajú priveľa zrnovín alebo zeleniny, čo môže spôsobiť nadúvanie a vážne tráviace problémy.
- Začiatočníci taktiež podceňujú potrebu tieňa a ochrany pred prievanom, čo môže viesť k prechladnutiu či tepelnému stresu.
- Medzi časté omyly patrí aj nesprávny výber plemena - niektoré králiky sú náročnejšie na starostlivosť alebo potrebujú viac priestoru.
- Rovnako problémové je kupovanie zvierat z neoverených zdrojov, kde môže ísť o králiky so skrytými zdravotnými problémami.
- Dôležité je vyvarovať sa aj nedostatočnej pozornosti.
Králiky potrebujú pravidelnú kontrolu zdravotného stavu, sledovanie trusu, srsti a správania.
Denný režim starostlivosti
| Činnosť | Odporúčaný režim |
|---|---|
| Seno | K dispozícii 24 hodín denne |
| Voda | Čerstvá voda 24 hodín denne |
| Kŕmenie doplnkovým krmivom | Dvakrát denne - ráno a večer |
| Kontrola krmiva a vody | Priebežne počas dňa |
| Čistenie toalety | Raz za deň alebo raz za dva dni |
| Výmena podstielky | Podľa typu chovu; pri niektorých režimoch 2-3× týždenne |
| Dôkladné čistenie | Raz týždenne |
| Hlboké čistenie králikárne | Minimálne raz mesačne |
| Výbeh | Každý deň niekoľko hodín pri chove v byte |
Pravidelný režim pomáha králikovi cítiť sa bezpečne a zároveň umožňuje včas odhaliť zmeny v jeho správaní, príjme potravy alebo trávení.