Appenzellský salašnícky pes je aktívny, temperamentný a povahovo vyrovnaný pes. Patrí do štvorice typicky trikolórne sfarbených švajčiarskych salašníckych psov a je pôvodným plemenom spomedzi štyroch salašníckych psov.
Pre začínajúceho majiteľa môže byť veľmi príťažlivý svojou inteligenciou, oddanosťou, všestrannosťou a výrazným vzhľadom. Zároveň však nejde o jednoduchého psa pre každého. Je samostatný, vytrvalý, prirodzene teritoriálny, má silný strážny inštinkt a potrebuje dôslednú výchovu, skorú socializáciu, veľa pohybu a každodenný kontakt s rodinou.
Je appenzellský salašnícky pes vhodný pre začiatočníka?
Nakoľko má sklony k dominantnosti, nehodí sa príliš do rúk začiatočníka. Podriadi sa iba človeku s jasnou autoritou.
Nie je preto vhodný pre úplných začiatočníkov, ktorí nemajú žiadne predchádzajúce skúsenosti. Vzhľadom na svoj pôvod a minulosť, keď bol pracovným psom, ktorý sa často musel rozhodovať sám, pretože nemohol čakať na povel človeka, je veľmi samostatný a jeho výchova nie je najľahšia.
To však neznamená, že ho začínajúci majiteľ nemôže zvládnuť vôbec. Appenzellský pes je inteligentný, veľmi učenlivý, pozorný a ochotný spolupracovať. Začiatočník by však mal byť pripravený vzdelávať sa, nastaviť jasné pravidlá, dodržiavať ich každý deň a podľa potreby vyhľadať pomoc skúseného trénera alebo psej školy.
- Vhodný je pre človeka, ktorý má čas na každodenný pohyb, výcvik a socializáciu.
- Vhodný je pre aktívnu rodinu, ktorá chce psa zapojiť do svojho života.
- Menej vhodný je pre domaseda, človeka bez času alebo majiteľa, ktorý očakáva pokojného psa bez potreby pravidelného zamestnania.
- Nevhodný je pre život v trvalej izolácii, v kotercovej samote alebo na reťazi.
Rýchly prehľad plemena
| Vlastnosť | Charakteristika |
|---|---|
| Pôvod | Švajčiarsko, kantón Appenzell |
| Pôvodné využitie | Pastiersky, strážny, domáci a sedliacky pes |
| Veľkosť psa | 52 až 58 cm alebo 52 až 56 cm podľa uvedeného štandardu, s toleranciou +/- 2 cm |
| Veľkosť sučky | 50 až 54 cm |
| Hmotnosť | 25 až 32 kg |
| Sfarbenie | Čierne alebo havanovo hnedé s pálením a bielymi znakmi |
| Srsť | Krátka až stredne dlhá, s hustou podsadou |
| Aktivita | Veľmi vysoká |
| Vzťah k rodine | Veľmi blízky, lojálny a oddaný |
| Vzťah k cudzím | Nedôverčivý, ale spravidla nie agresívny |
| Priemerný vek | 8 až 12 rokov |
| FCI | Číslo 46, skupina 2, sekcia 3 |

Pôvod a história appenzellského salašníckeho psa
Ako z názvu vyplýva, jeho pôvodná chovateľská základňa pochádza zo švajčiarskeho kantónu Appenzell, kde bol chovaný predovšetkým na stráženie, ale i ako pastiersky pes ku zháňaniu dobytka.
Pôvod Appenzellského salašníckeho psa siaha až do stredoveku. Toto švajčiarske plemeno bolo chované najmä v horskej oblasti Appenzell, kde slúžilo ako strážny a pracovný pes, pomáhajúci pri pasení dobytka a ochrane stád.
Aj keď nie je známy presný pôvod plemena, predpokladá sa, že jeho dávni predkovia boli rímske vojnové psy, ktoré sprevádzali Rimanov na križiackych výpravách cez Alpy.
Ich pôvod sa spája so psami z antických rímskych légií a chvost stočený nad chrbtom sa dáva do súvislosti s appenzellským pôvodom, konkrétne s jeho ázijskou vetvou - tibetskou dogou.
Prvými chovateľmi tohto plemena boli poľnohospodári z Appenzeller Land, ktorí psy chovali hlavne pre ich užitočnosť. Appenzellské salašnícke psy sa dodnes úspešne využívajú na farmách ako pastierske a strážne psy.
V roku 1853 bol appenzellský salašnícky pes po prvýkrát popísaný v časopise „Život zvierat alpského sveta“ ako „štekajúci, krátkosrstý, stredne veľký, viacfarebný salašnícky pes“, „plemeno vyznačujúce sa pravidelným pruhom bielej farby, čiastočne používané ku stráženiu chatrčí, čiastočne k paseniu stád“.
Ich úžasná všestrannosť v roli pracovného psa bola prvýkrát popísaná v roku 1853 v publikácii „Tierleben der Alpenwelt“ (Život zvierat v alpskom svete).
V roku 1895 vyzval veľký zástanca plemena, starosta Max Sieber SKG, aby pre appenzellských salašníckych psov niečo urobili. Prvým podporovateľom plemena bol švajčiarsky lesník Max Sieber, ktorý na konci 19. storočia predložil Švajčiarskej kynologickej spoločnosti (SKG) prvé charakteristiky plemena appenzellského salašníckeho psa.
V roku 1898 udelil vládny poradný zbor kantóna St. Gallen 400 švajčiarskych frankov na pozdvihnutie chovu appenzellských salašníckych psov. Na príkaz SKG bola založená komisia, aby stanovila charakteristické znaky plemena.
Na výročnom jarmoku v Alstätten sa objavilo 9 psov a 7 súk. Získali prémie vo výške od 5 do 10 švajčiarskych frankov.
Následne na prvej medzinárodnej výstave psov vo Winterhure v roku 1898 sa v pokusne zavedenej triede objavilo osem appenzellerov. V roku 1898 bolo na medzinárodnej výstave psov po prvýkrát predstavených 8 predstaviteľov tohto plemena v novej kategórii „salašnícke psy“.
Vďaka podnetu profesora dr. Alberta Heima, ktorý sa všeobecne angažoval v chove švajčiarsky salašníckych psov, bol v r. 1906 založený Klub appenzellov za účelom rozvoja jeho chovu a cieleným zapisovaním čistokrvných jedincov do zriadenej plemennej knihy.
Vďaka pobádaniu Prof. Dr. Alberta Heima, ktorý sa angažoval za švajčiarske salašnícke psy a appenzellského salašníckeho psa aj pomenoval, bol v roku 1906 založený „Klub appenzellských salašníckych psov“ s cieľom viesť a udržať plemeno v svojej prirodzenosti.
Povinnými zápismi šteniat do plemennej knihy appenzellských salašníckych psov sa začal cielený čistý chov. V roku 1914 vypracoval Prof. Dr. Alebert Heim prvý platný štandard plemena.
Prapôvodná oblasť chovu bola Appenzell, dnes je plemeno rozmiestnené po celom Švajčiarsku a chová sa aj za hranicami krajiny. Pojem „appenzellský salašnícky pes“ je dnes jasne stanovený a plemeno ako také je jednoznačne vyčlenené spomedzi ostatných švajčiarskych salašníckych psov.
Oficiálne zaradenie podľa FCI
Appenzellský salašnícky pes je dnes samostatným psím plemenom uznaným Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI). FCI vedie toto plemeno pod číslom 46 v skupine 2 „Pinče, bradáče, molosoidné a švajčiarske horské a salašnícke psy“, v sekcii 3 „Švajčiarske salašnícke psy“.
- Krajina pôvodu: Švajčiarsko
- Číslo štandardu FCI: 46
- Dátum publikovania platného originálu štandardu: 25.03.2003
- Využitie: pastiersky, strážny, domáci a sedliacky pes; dnes tiež mnohostranne využiteľný pracovný a rodinný pes
- Zaradenie FCI: II skupina, sekcia 3 švajčiarski salašnícki psi
- Pracovná skúška: bez pracovnej skúšky
Skupinu švajčiarskych salašníckych psov tvorí appenzellský salašnícky pes spolu s veľkým švajčiarskym salašníckym psom, bernským salašníckym psom a entlebušským salašníckym psom.
Typická povaha a správanie
Appenzellský salašnícky pes je čulý, temperamentný, sebaistý a nebojácny. Je aktívny, temperamentný a povahovo vyrovnaný pes.
Je dynamický, aktívny a rozvážny vo svojej povahe. Jeho osobnosť ho predurčuje na široké využitie a výcvik, či už ako rodinného psa, strážneho psa, pastierskeho psa alebo záchranárskeho psa.
Je učenlivý, rýchly a inteligentný, rád ale jedná na vlastnú päsť, čo je potrebné dôsledne krotiť a usmerňovať ho od útleho veku.
Appenzellský pes je napokon veľmi ochotný sa učiť a je poslušný. Je verný svojmu pánovi a vždy spoľahlivo plní úlohy, ktoré mu boli zverené.
Je inteligentný a má zvláštny dar pozorovania. Tento empatický pes dokáže veľmi rýchlo odhadnúť gestá a mimiku svojho pána a podľa toho reagovať.
Napriek svojmu temperamentu je veľmi spoločenský a k svojmu pánovi má veľmi blízky vzťah. Avšak v spoločnosti ostatných členov rodiny je tiež veľmi spoločenský a radostný.
Jeho oddanosť a puto k členom rodiny sú obrovské. Tento pes je stopercentne oddaný všetkým členom rodiny.
Vzťah k cudzím ľuďom
Je prirodzene teritoriálny a preto výborne stráži zverené územie a dom. Pri strážení je nepodplatiteľný, ostražitý a pri každom podozrení šteká.
Jeho strážne schopnosti, zakorenené v génoch z minulosti, sú neoceniteľné. Appenzell bude nebojácne brániť svoje územie, majetok a rodinu vrátane ostatných domácich zvierat.
Cudzím nedôveruje, ale nebýva agresívny. K cudzincom sa správa s určitou nedôverou, ale nepôsobí agresívne ani nehryzie - aj keď v prípade skutočného nebezpečenstva by neváhal svojich „chránencov“ brániť.
Pozorný pozorovateľ je veľmi spoľahlivý strážca domu a dvora, ktorý svoju ostražitosť dáva rád najavo hlasným štekaním. Appenzellský salašnícky pes určite nie je žiadny tichý spoločník.
Či už pri strážení, hraní alebo jednoducho z lásky a nadšenia: typický jasný štekot je pre toto plemeno charakteristický. Jeho výrazná radosť zo štekania sa však dá dôslednou výchovou nasmerovať na požadovanú mieru.
Vzťah k deťom a zvieratám
Appenzellskí psi sú vhodní aj pre rodiny s menšími deťmi, pretože s nimi veľmi dobre vychádzajú.
Tento živý pes miluje hranie a šantenie s deťmi - môže sa však stať, že najmä mladé psy svojich kamarátov pri hre z čistej bujarosti a radosti z hry „cvaknú“ do nohy, čo je myslené samozrejme priateľsky, ale je to nežiaduce.
Dobre si vychádza tiež s ostatnými zvieratami v domácnosti. Appenzell bude nebojácne brániť svoje územie, majetok a rodinu vrátane ostatných domácich zvierat.
Nesocializovaný pes nemusí byť stopercentne nekonfliktný s inými psami, a tomu by sa malo predchádzať. Appenzellers tend to be dominant, especially amongst other dogs.
Štekanie a strážny inštinkt
Silný strážny inštinkt je jednou z najvýraznejších vlastností plemena. Appenzellský salašnícky pes je prirodzene teritoriálny, pozorný a pripravený upozorniť na každé podozrenie.
Ich aktívne strážne schopnosti sa prejavujú silným štekaním. Toto treba správnym výcvikom a láskavým venovaním dostatku času udržať pod kontrolou.
Ak mu nedáte nič robiť a nebudete ho zamestnávať, bude veľa štekať. Dajte psovi niečo robiť, udržujte ho zaneprázdneného, inak bude štekania veľa.
Začiatočník by mal počítať s tým, že appenzellský salašnícky pes sa nedá jednoducho „vypnúť“ zákazom. Potrebuje pochopiť, čo je jeho úloha, kedy má upozorniť a kedy má po povele prestať. Jasné hranice, pravidelný tréning a pokojné vedenie sú účinnejšie než krik alebo tresty.
Výchova a výcvik od šteňaťa
Appenzellského salašníckeho psa treba od šteňaťa vychovávať a venovať sa mu, inak svoju energiu presmeruje na deštruktívne správanie.
Je absolútne potrebné venovať tomuto plemenu dostatok pozornosti a výcviku, inak môže pes svoju energiu presmerovať na nevhodné správanie. Jeho veľký potenciál a jedinečné schopnosti treba podporovať a rozvíjať - psa nemožno ponechať úplne bez výcviku.
Ak je Váš pes fyzicky a psychicky vyťažený, je jeho výchova veľmi jednoduchá. Vďaka svojej empatii, rýchlemu vnímaniu a ochote učiť sa sa výsledky dostavia veľmi rýchlo.
Ako všetky psy, aj on však pri výchove potrebuje určitú presvedčivosť a dôslednosť. Aby ste ho naučili určité pravidlá správania sa, napríklad včasne zmiernili jeho vrodenú tendenciu štekania, musia byť Vaše ciele, a teda aj Vaše príkazy jasné, a musíte ich často opakovať.
Pri výcviku pomáha využívať jeho prirodzenú ochotu spolupracovať a záujem o úlohy. Krátke, pravidelné a zrozumiteľné cvičenia bývajú vhodnejšie než dlhé opakovanie bez prestávky.
V mnohých prípadoch sa oplatí navštevovať aj psiu školu. Začínajúci majiteľ tak môže získať podporu pri nastavovaní pravidiel, socializácii, práci so štekaním aj pri zvládaní samostatného rozhodovania psa.
Socializácia
Nemali by ste podceňovať spoločenský život psa od útleho veku. Appenzelleri potrebujú často prichádzať do kontaktu s ľuďmi, pretože inak budú vo vyššom veku nedôverčiví, najmä voči cudzím.
Veľmi potrebná, možno ešte viac ako pri iných švajčiarskych salašníckych psoch, je včasná a čo najrozsiahlejšia socializácia.
Už od šteňacieho veku je dôležité, aby sa zoznamoval s rôznymi situáciami, ľuďmi, inými psami a prostredím.
Socializácia však neznamená, že šteňa musí každého človeka vítať alebo sa hrať s každým psom. Cieľom je, aby sa naučilo pokojne reagovať na bežné podnety, prijímať vedenie majiteľa a zvládať neznáme situácie bez neprimeranej nedôvery alebo konfliktu.
Pohyb a každodenné zamestnanie
Appenzellský salašnícky pes nie je určený pre domasedov. Tento mimoriadne energický pes pochádza z Appenzellu zo Švajčiarska a pôvodne bol chovaný ako farmársky a pastiersky pes.
Je milovníkom prírody, ktorý tiež rád šteká a dobre sa cíti buď v spoločnosti športovo-aktívneho majiteľa, ktorý mu poskytne dostatok výbehu, alebo tiež v role rodinného psa.
Zahnať 200 kusové stádo zvierat na rozsiahlej ploche nie je pre pastierskeho psa z oblasti Appenzell žiadny problém. Je vrtký, vytrvalý a najlepšie vždy v pohybe.
Natiahnuť všetky štyri končatiny a lenivo ležať? To nie je nič pre appenzellského salašníckeho psa.
Toto plemeno, ktoré bolo pôvodne chované ako čistý pracovný pes pre švajčiarskych farmárov a pastierov, je prirodzene horlivé do práce. Jeho nutkanie byť zaneprázdnený, jeho vytrvalosť a ochota učiť sa ho predurčujú nielen na zaháňanie dobytka, ale robia z neho aj veľmi všestranného pracovného psa.
Ako pôvodne pracovný pes, ktorý dokáže na veľkých plochách energicky a obratne zaháňať obrovské množstvo oviec alebo kráv, potrebuje tento pes enormné množstvo pohybu a aktivity.
Appenzellský salašnícky pes bezpochyby nie je psom, ktorý by leňošil na gauči. Naopak, jeho temperamentný a vytrvalý temperament si vyžaduje veľmi športového majiteľa, ktorý so svojím štvornohým priateľom podnikne viac než len každodenné povinné prechádzky.
Appenzellský pes miluje dlhé prechádzky a potrebuje fyzickú aktivitu, pričom sa unaví len zriedka. Appenzell miluje dlhé prechádzky, nikdy nebude otrávený či unavený.
Vhodné aktivity
Náhradou za pastierske aktivity sú vhodné športy pre psov, ako napríklad tréning agility.
- dlhé prechádzky a túry,
- diaľková a vysokohorská turistika,
- beh popri bicykli,
- agility,
- dogdancing,
- flyball,
- frisbee,
- aportovanie,
- poslušnosť,
- výcvik záchranárskych prác,
- hlavolamy a ďalšie úlohy na precvičenie inteligencie.
Je vhodný na výcvik ako lavínový a záchranársky pes, aj ako vodiaci pes pre nevidiacich.
Je veľmi aktívny. Miluje a potrebuje možnosť vykonávať nejaké fyzické a duševné aktivity - môže to byť napríklad výcvik záchranárskych prác so psom, poslušnosť, agility, frisbee, flyball a podobne, pri ktorých uspokojí svoju túžbu po pohybe a precvičí si obratnosť, rýchlosť a inteligenciu.
Appenzell je vhodným psom pre športovo založených majiteľov, napríklad milovníkov diaľkovej turistiky, ktorí si na ňu dokážu nájsť dostatok času.
Čo sa stane bez dostatku aktivity?
Toto plemeno treba od šteňata vychovávať a venovať sa mu, inak svoju energiu presmeruje na deštruktívne správanie.
Jeho nutkanie byť zaneprázdnený a jeho vytrvalosť nemožno ignorovať. Nedostatok pohybu môže viesť k nežiaducemu štekaniu, ničeniu predmetov, vymýšľaniu vlastnej zábavy alebo k problémom s poslušnosťou.
Začiatočník by preto nemal uvažovať iba o tom, koľko času má na prechádzky. Potrebné je počítať aj s časom na učenie, riešenie problémov, socializáciu a pokojné začlenenie psa do každodenného života.
🏔️ Appenzeller Sennenhund: Objavujeme majestátnosť horských psov! 🐾 Najdôležitejšie fakty 🌟
Bývanie: dom so záhradou alebo byt?
Ideálny je pre stráženie a život na vidieku. Hoci je dom so záhradou ideálny, appenzellský pes môže žiť aj v byte, ale iba s majiteľom, ktorý má dostatok času na prechádzky.
Záhrada sama osebe nenahradí pohyb, výcvik ani kontakt s človekom. Pes sa nemá ponechávať na dvore alebo v záhrade celý deň sám.
Appenzellský ovčiak nepatrí natrvalo do koterca, nieto ešte do búdy na reťazi - tak by z neho najľahšie vyrástol agresívny pes.
Naopak, nevyhnutný je úzky kontakt s majiteľom a členmi jeho rodiny. Je skvelé, ak môže byť s jedným z nich stále alebo takmer stále.
Tento druh psa sa netúla ani neuteká a nemá silné lovecké sklony. Preferuje zostať so svojou rodinou, ktorú miluje nadovšetko.
Hustá srsť mu umožňuje celoročný pobyt vonku s podmienkou zateplenej búdy. Ani pri dobrej odolnosti voči počasiu však pobyt vonku nesmie znamenať sociálnu izoláciu.
Vzhľad a telesná stavba
Appenzellský salašnícky pes je stredne veľký, kvadraticky stavaný, robustný pes.
Jeho telo musí byť robustné a kompaktné. Stredne veľký, kvadraticky stavaný pes je v každom ohľade dobre proporcionálny.
Svalnaté, pružné telo samca dosahuje výšku v kohútiku 52 až 58 cm. Sučky sú len o niečo menšie s výškou 50 až 54 cm. Hmotnosť, ktorá nie je v norme uvedená, sa pohybuje medzi 25 až 32 kg.
Výška je 52 - 56 cm u psov a 50 - 54 cm u sučiek, s toleranciou +/- 2 cm u oboch pohlaví.
Pomerná dĺžka tela je približne 9 : 10. Hlava zodpovedá veľkosťou celkovej veľkosti tela a je mierne klinovitá.
Hlava, oči a uši
Lebka je dosť plochá, najširšia medzi ušami a smerom k papuli sa rovnomerne zužuje. Tylový hrboľ je veľmi málo výrazný.
Hlava, ktorá je v súlade s telom, je mierne klinovitého tvaru, s plochým čelom.
Papuľa je stredne silná, rovnomerne sa zužujúca, ešte nie špicatá, s mohutnou spodnou čeľusťou. Chrbát nosa je rovný.
Nos je u čiernych psov čierny, u havana hnedých hnedý, podľa možnosti tmavý. Pysky sú suché a priliehajúce; u čiernych psov sú čierno, u havana hnedých psov hnedo, podľa možnosti tmavo pigmentované. Ústny kútik nie je viditeľný.
Vyžaduje sa silný, pravidelný a úplný nožnicový záhryz; kliešťový záhryz sa toleruje. Jeden chýbajúci alebo jeden zdvojený PM1, teda premolár 1, a chýbajúce M3, teda moláre 3, sa tolerujú.
Oči sú pomerne malé, mandľovité, nevystupujúce a vzhľadom k nosu trochu šikmo uložené. Charakteristický je bystrý, šibalský a živý výraz.
U čiernych psov sú oči tmavohnedé alebo hnedé, u havana hnedých svetlejšie hnedé, ale také tmavé, ako sa len dá.
Očné viečka dobre priliehajú; u čiernych psov sú čierne a u havana hnedých hnedo, podľa možnosti tmavo pigmentované.
Trojuholníkové uši sú vysoko nasadené a v pokoji sklopené. Sú pomerne vysoko a široko nasadené, zvesené, v kľude plocho priliehajúce k lícam, trojuholníkovité a na hrotoch mierne zaoblené.
Keď pes spozornie, nadvihne uši, ktoré tak spolu s hlavou tvoria trojuholník.
Telo, hrudník a končatiny
Chrbát je mierne dlhý, pevný a rovný. Bedrová časť je krátka a dobre osvalená. Kríže sú relatívne krátke a prebiehajú rovno v predĺžení chrbtovej línie.
Krk je skôr krátky, silný a suchý.
Hrudník je široký a hlboký, siahajúci až k lakťom, so zreteľným predhrudím. Hrudná kosť siaha dostatočne ďaleko dozadu.
Predhruď by mala byť výrazná a vrchol hrudnej kosti by mal pri pohľade zboku zreteľne vyčnievať pred predný okraj ramenného kĺbu. Na pomyselnom priečnom reze má hrudník oválny tvar.
Hrudné končatiny sú dobre osvalené, pri pohľade spredu rovné a paralelné, nie príliš úzke. Lopatka je dlhá a šikmo položená. Rameno je rovnako dlhé alebo len o málo kratšie než lopatka.
Panvové končatiny sú dobre osvalené a pri pohľade zozadu rovné a paralelné, nie príliš úzke. Pre plemeno typické uhlenie spôsobuje relatívne „strmé“ zadné končatiny.
Stehno je dosť dlhé a s bedrovým kĺbom tvorí relatívne malý uhol. Kolenný kĺb je relatívne otvorený.
Lýtko je skoro rovnako dlhé alebo len o trochu kratšie než stehno. Je suché a dobre osvalené. Pätový kĺb je relatívne vysoko nasadený.
Priehlavok je kolmý a paralelne postavený, o niečo dlhší ako záprstie, ani vbočený, ani vybočený.
Chvost
Chvost je vysoko nasadený, silný, stredne dlhý a husto osrstený, pričom srsť na jeho spodnej strane je o niečo dlhšia.
Pri pohybe je zatočený tesne nad krížami a nesený uprostred alebo po strane. Charakteristický je jeho husto chlpatý chvost, ktorý nosí stočený ponad chrbát.
Sfarbenie a srsť
Appenzellský salašnícky pes patrí medzi typicky trikolórne plemená.
Základné sfarbenie srsti môže byť čierne alebo havanovo hnedé s prednostne symetrickým pálením a bielymi znakmi.
Jeho srsť je čiernej základnej farby s rovnomerne bielymi a hnedočervenými znakmi. Okrem typickej čiernej je ako základná farba povolená aj havanská hnedá.
Malé trieslovinové znaky sú nad očami, na lícach, na prednej strane hrudníka, vľavo a vpravo približne na úrovni ramenných kĺbov, a na nohách. Trieslovinové sfarbenie je vždy medzi základnou čiernou alebo havanskou hnedou a bielymi škvrnami.
Biela „náprsenka“ sa tiahne bez prerušenia od brady cez hrdlo až po hruď. Z hornej časti hlavy po papuľu a od brady po hruď sa tiahne biela lysinka.
Všetky štyri labky a koniec chvosta sú tiež biele.
Srsť appenzella je krátka až stredne dlhá, s hustou podsadou odolnou voči nepriazni počasia. Je krátka, lesklá a pokrytá hustou podsadou, čo umožňuje psovi znášať rôzne klimatické podmienky.
Starostlivosť o srsť a hygienu
Čas potrebný na zvládnutie správneho výcviku je vyvážený časom potrebným na starostlivosť o vzhľad psa, ktorá je úplne minimálna.
V porovnaní s potrebnou dávkou pohybu si starostlivosť o srsť vyžaduje veľmi málo času. Príležitostné prekefovanie srsti je úplne postačujúce.
Podľa iného odporúčania sa odporúča česanie 2 až 3-krát týždenne na udržanie zdravého a lesklého vzhľadu. Počas obdobia pĺznutia by sa mala starostlivosť zvýšiť na denné česanie.
Rozdiel medzi príležitostným česaním a česaním niekoľkokrát týždenne závisí najmä od množstva podsady, obdobia pĺznutia a nárokov majiteľa na čistotu srsti. Základom je pravidelne odstrániť uvoľnenú srsť a skontrolovať kožu.
Okrem srsti je dôležitá aj starostlivosť o uši, ktoré je potrebné pravidelne kontrolovať a čistiť, aby sa predchádzalo infekciám.
Pazúriky treba skontrolovať a podľa potreby skrátiť.
Výživa appenzellského salašníckeho psa
Či už bude Váš pes rovnako štíhly, aktívny a s radosťou z pohybu ako jeho predkovia - salašnícke psy z Appenzell, určuje do veľkej miery výživa psa.
V pomere k svojej veľkosti potrebuje appenzellský salašnícky pes veľmi malé množstvo potravy. Strava, ktorá je príliš bohatá alebo má vysoký obsah energie, vedie nielen k obezite, ale môže mať aj vážne následky, najmä u psov, ktoré sa ešte nachádzajú v rastovej fáze.
Neprimeraný príjem bielkovín, minerálov a vitamínov môže viesť k zrýchlenému rastu, čo následne vedie ku kĺbovým alebo svalovým problémom, ako aj k chorobám vnútorných orgánov.
Menšie dávky krmiva, ale zato kvalitného krmiva, spomaľujú rýchlosť rastu a majú tak pozitívny vplyv na kosti, svaly a orgány.
To neznamená, že by ste svojho štvornohého priateľa mali nechať hladovať, pretože aktívny appenzell samozrejme nesmie byť podvýživený.
Krmivo musí pokrývať dennú potrebu energie a musí dodávať psovi potrebné živiny, minerály a vitamíny. Okrem požadovaného obsahu energie a bielkovín by malo krmivo obsahovať aj vápnik, fosfor a vitamín D3.
Pre zdravý vývoj a udržiavanie kondície je dôležité poskytnúť psovi kvalitné krmivo s vysokým obsahom mäsa.
Odporúča sa krmivo bez obilnín, kukurice a sóje, ktoré je bohaté na proteíny a zároveň obsahuje esenciálne vitamíny a minerály. Toto plemeno je tiež vhodné kŕmiť metódou BARF, ktorá ponúka prirodzenú stravu.
Pri výbere krmiva by mal majiteľ sledovať predovšetkým jeho vhodnosť pre vek, veľkosť, zdravotný stav a aktivitu psa. Pri šteňati je obzvlášť dôležité vyhnúť sa nekontrolovanému prekŕmeniu a príliš rýchlemu rastu.
Prevencia nadváhy a torzie žalúdka
Znakom psa s nadváhou je okrem nedostatku pohybu aj to, keď už nie je možné ľahko nahmatať rebrá a bedrá.
Aby ste zabránili nadváhe svojho salašníckeho psa, je nevyhnutné zabezpečiť mu veľa pohybu.
Torzia žalúdka je život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú veterinárnu starostlivosť.
Vzhľadom na náchylnosť k torzii žalúdka by mal po jedle nasledovať odpočinok, aby sa predchádzalo tejto nebezpečnej komplikácii.
Posledné kŕmenie dňa by nemalo byť neskôr ako o 19:00.
Pri podozrení na torziu žalúdka treba bezodkladne kontaktovať veterinárnu pohotovosť. Praktický režim kŕmenia, veľkosť porcií a čas odpočinku je vhodné prispôsobiť konkrétnemu psovi po konzultácii s veterinárnym lekárom.
Zdravie a výber šteňaťa
Appenzellský salašnícky pes je povestný svojou dlhovekosťou a nemá takmer žiadne dedičné choroby, okrem dysplázie, ktorá sa vyskytuje u všetkých väčších plemien.
Pri plemene sa však uvádzajú aj problémy s kĺbmi, napríklad dysplázia bedrového kĺbu (HD), dysplázia lakťového kĺbu a osteochondróza.
Medzi najčastejšie choroby špecifické pre toto plemeno patria problémy s kĺbmi, ochorenia očí, napríklad šedý zákal, srdcové vady a s pribúdajúcim vekom kožné problémy, ako napríklad kožné nádory.
Zdravé šteniatka s dobrým genetickým materiálom sú zvyčajne veľmi robustné psy, u ktorých stačí každoročné vyšetrenie u veterinára, kde sa vykonávajú potrebné očkovania.
Zdravie appenzellského salašníckeho psa samozrejme nie je len v rukách chovateľov. I keď sa to tu začína, za zachovanie zdravia je zodpovedný budúci majiteľ.
Veľmi malá chovná základňa appenzellského salašníckeho psa a predpokladaný počet vhodných chovných zvierat si vyžaduje veľmi zodpovedný a rozvážny chov, aby sa zabránilo dedičným chorobám typickým pre toto plemeno.
Iba asi 10 percent šteniat registrovaných v klube „Appenzeller Sennenhunde Club“ počas rokov 1963 až 2012 bolo schválených ako chovné psy.
Zodpovedným a serióznym chovateľom nejde o to, aby rozmnožili čo najviac šteniat a tieto predali záujemcom, ktorí im za ne čo najviac ponúknu. Naopak, dôraz sa kladie na zdravie a zachovanie vynikajúcej genetiky čistokrvného psa.
Cieľom komplexných vyšetrení rodičovských zvierat a šteniat a prísnych chovateľských predpisov je znížiť riziko chorôb.
Je zrejmé, že početné vyšetrenia na tieto choroby stoja chovateľa veľa peňazí. Spolu s výdavkami na členstvo v klube, výberom samcov na krytie, krytím sučky, cestovnými výdavkami, krmivom, veterinárnym lekárom, mikročipmi a ďalšími výdavkami ich predajná cena často len sotva pokryje náklady.
Za zdravé, dobre opatrené a opakovane odčervené šteniatko, ktoré dostalo všetky očkovania, by ste mali očakávať cenu minimálne 1 000 až 1 200 eur.
Na čo sa pýtať chovateľa
- Aké zdravotné vyšetrenia absolvovali rodičia?
- Aké sú výsledky vyšetrení kĺbov, očí a srdca?
- Je vrh zapísaný v príslušnej plemennej knihe?
- Akým spôsobom prebiehala socializácia šteniat?
- S akými ľuďmi, zvieratami, zvukmi a prostrediami sa šteňatá stretávali?
- Aké očkovania, odčervenia a veterinárne kontroly šteňa absolvovalo?
- Aké sú povahové vlastnosti rodičov a predchádzajúcich potomkov?
- Poskytne chovateľ zmluvu, zdravotnú dokumentáciu a ďalšie potrebné informácie?
Malá chovateľská základňa znamená, že na šteniatko môže byť potrebné čakať. Pri tomto plemene by však nemala byť rozhodujúcim kritériom rýchla dostupnosť alebo najnižšia cena.
Najčastejšie chyby a vylučujúce nedostatky podľa štandardu
Každá odchýlka od uvedených bodov sa musí posudzovať ako chyba.
Medzi chyby patrí
- nedostatočný pohlavný výraz,
- dlhý obdĺžnikový tvar tela,
- nesúrodá stavba tela,
- jemná alebo príliš hrubá kostra,
- nedostatočné osvalenie,
- veľmi ťažká alebo veľmi ľahká hlava,
- príliš prudký stop,
- príliš dlhý pysk,
- príliš krátka, úzka alebo špicatá papuľa,
- iný ako rovný nosový chrbát,
- príliš veľké alebo voľné pysky,
- chýbanie viac ako jedného prvého premolára (P1),
- líca príliš naklonené nabok,
- okrúhle, vypuklé alebo svetlé oči,
- uši príliš malé, príliš veľké, veľmi vysoko alebo veľmi nízko nasadené,
- výrazný alebo konkávny chrbát,
- kaprovitý chrbát,
- sklonená alebo prestavaná záď,
- výrazne vtiahnuté brucho,
- príliš plochý alebo sudovitý hrudník,
- chýbajúce predhrudie,
- príliš krátka hrudná kosť,
- voľne stočený chvost,
- nedostatočné zauhlenie hrudných a panvových končatín,
- vybočené lakte,
- mäkké zápästia,
- „kravský“ postoj panvových končatín,
- protáhle oválne tlapky,
- nesprávny pohyb s krátkou a strnulou činnosťou končatín,
- šúchavý pohyb s labkami nízko nad zemou,
- skrížené končatiny počas lokomócie,
- podsada prerastajúca cez kryciu srsť,
- čierne škvrny v bielych škvrnách,
- prerušená línia srsti,
- súvislý široký biely golier na krku,
- nesúvislá náprsenka,
- biele znaky na končatinách zreteľne siahajúce nad zápästie,
- chýbajúca biela farba na špičke chvosta a na labkách,
- celková veľkosť pod alebo nad stanoveným rozsahom.
Medzi vylučujúce chyby patrí
- bojazlivosť,
- výrazná agresivita,
- podhryz alebo predhryz dolnej čeľuste,
- skrížený skus,
- entropium,
- ektropium,
- modré oči.
Kontrolný zoznam pre začínajúceho majiteľa
- Mám dostatok času na každodenný pohyb a výcvik?
- Som pripravený pracovať so štekaním a strážnym inštinktom?
- Dokážem nastaviť jasné pravidlá a dôsledne ich dodržiavať?
- Budem psa socializovať od šteňacieho veku?
- Chcem psa, ktorý bude súčasťou rodiny, nie iba strážcom dvora?
- Mám plán na šport, turistiku alebo inú pravidelnú aktivitu?
- Som pripravený riešiť jeho samostatnosť a prípadnú dominantnosť?
- Mám finančnú rezervu na kvalitné krmivo, veterinárnu starostlivosť a nečakané výdavky?
- Som ochotný vyhľadať psiu školu alebo individuálneho trénera?
- Vyberiem šteňa od seriózneho chovateľa, ktorý uprednostňuje zdravie a povahu?
Dobre vychovaný appenzellský salašnícky pes je milý, priateľský a absolútne spoľahlivý spoločník človeka.
tags: #appenzellsky #salasnicky #pes #pre #zaciatocnika