Pes pije veľa vody: kedy je to príznak ochorenia?

Ak váš pes zrazu pije podstatne viac vody než predtým, častejšie močí alebo sa doma pomočuje, môže ísť o dôležitý príznak zdravotného problému. Zvýšený pocit smädu, sprevádzaný nadmerným príjmom tekutín, označujeme odborným názvom polydipsia, nadmerné močenie sa nazýva polyúria.

Tieto dva procesy idú u našich pacientov ruka v ruke - ak zviera stráca veľa tekutín močom, snaží sa to vždy dohnať pitím vody, preto používame označenie polyúria/polydipsia, alebo skratkou Pu/Pd.

Nie každé zvýšenie príjmu vody však znamená chorobu. Pes môže prirodzene piť viac počas horúceho počasia, po väčšej pohybovej aktivite, pri laktácii, po prechode na suché krmivo alebo po konzumácii slanšej stravy. Ak zvýšený smäd nemá zjavný dôvod alebo pretrváva dlhšie, je vhodné zmerať množstvo vypitej vody a kontaktovať veterinárneho lekára.

Koľko vody má pes vypiť za deň?

Odpoveď na túto otázku nie je tak jednoduchá. Vždy záleží na viacerých okolnostiach. Je potrebné sa zamerať na faktory ako vek psa, vonkajšie teploty a počasie, aktivitu psa, spôsob stravovania a druh prijímaného krmivá (suché vs. mokré krmivo) a podobne.

Bežne pes vypije za jeden deň približne 50-60 ml vody na kg svojej hmotnosti. Všeobecne považovaná hranica polydipsie u psa bývala okolo 100 ml tekutiny na kg živej hmotnosti za deň.

Normálny príjem tekutín u psa je do 90-100 ml/kg/deň, čiže 10kg psík by mal vypiť maximálne liter vody denne. Príjem sa môže líšiť v závislosti od typu krmiva, teploty vonkajšieho prostredia či námahy.

Podľa literatúry je ideálny denný príjem tekutín pre psov 30-70 ml na kg telesnej hmotnosti, najčastejšie sa uvádza 40-50 ml. Je to však len priemerná hodnota, pretože to môže výrazne ovplyvniť mnoho rôznych faktorov.

To znamená, že ak pes s hmotnosťou 20 kg vypije za 24 hodín viac ako 2 litre vody, ide o jednoznačne nadmerný príjem.

„Veľa“ sa v tomto prípade najlepšie chápe vo vzťahu k predchádzajúcej spotrebe vody daným psom. Ak pes dlhodobo vypije viac než obvykle, treba zbystriť pozornosť aj vtedy, keď sa jeho príjem pohybuje pod orientačnou hranicou.

Prečo môže zdravý pes piť viac?

Aké sú príčiny zvýšenej potreby piť?

• Vysoké vonkajšie teploty.
• Suché krmivo.
• Soľ v strave.
• Staroba.
• Laktácia.
• Väčšia pohybová aktivita.
• Niektoré lieky.

To všetko môže byť normálne. Organizmus psíka jednoducho reaguje na vzniknutú situáciu a príjmom vody ju ihneď vyrieši.

Počas horúceho letného dňa pes jednoznačne pije viac ako napríklad v zime. Zvieratá, ktoré sú kŕmené suchým krmivom pre psov, potrebujú napríklad viac vody ako tie ktoré sú krmené vlhkou stravou. Pohyblivejšie psy tiež pijú viac ako tie, ktoré väčšinu dňa radšej ležia.

Taktiež psy kŕmení vlhkou stravou (konzervy, varená strava či BARF) pijú menej, nakoľko je ich potreba vody z veľkej časti obsiahnutá v krmive.

Jedným z dôvodov nadmerného pitia je, že váš pes dostáva suché krmivo. Nadmerne slaná strava môže tiež viesť k zvýšenej spotrebe vody, čo môže trvalo narušiť elektrolytovú rovnováhu zvieraťa.

Kedy je nadmerný smäd varovným signálom?

Polyúria a polydipsia je ešte stále majiteľmi pomerne často prehliadaný príznak, asi nikto z nás bežne neodmeriava svojmu miláčikovi spotrebu vody.

Často sa tak títo pacienti dostanú na vyšetrenia až vtedy, ked sú už pridružené i ďalšie prejavy ochorenia, prípadne keď začne dochádzať k nepríjemnému pomočovaniu sa.

Ak si všimnete, že váš pes neustále vyprázdňuje misku s vodou, žiada o častejšie vypúšťanie alebo má nehody v dome, môže byť chorý.

Medzi ďalšie prejavy patria:

• pitie trvá dlhšiu dobu;
• pes často obchádza misku s vodou;
• od misky sa príliš nevzďaľuje;
• môže zaspať s hlavou opretou o okraj misky;
• misa býva častejšie prázdna;
• pes pije z kaluží, vtáčích kúpalísk alebo zo záchodovej misy;
• chodí von močiť častejšie;
• močenie trvá dlhšie a má väčší objem;
• dochádza k pomočovaniu sa v domácnosti.

Produkciu moču obvykle nie sme schopní mimo hospitalizácie presne zmerať, majiteľ však môže pozorovať potrebu chodiť von častejšie, močenie môže dlhšie trvať (veľký objem moču), prípadne môže dochádzať aj k pomočovaniu sa.

Najčastejšie ochorenia spojené s pitím a močením

Tento problém býva prejavom hneď niekoľkých ochorení. Zistiť príčinu potom niekedy býva diagnostický oriešok.

• diabetes mellitus (cukrovka);
• ochorenia obličiek;
• ochorenia pečene;
• pyometra;
• Cushingov syndróm;
• Addisonova choroba;
• hyperkalcémia;
• diabetes insipidus;
• psychogénna polydipsia;
• niektoré lieky.

Cukrovka alebo diabetes mellitus

Cukrovka je jednou z najtypickejších príčin nadmernej spotreby vody u psov.

Cukrovka alebo diabetes mellitus je pomerne častou príčinou zvýšeného pitia a močenia aj u psov. Zvýšenie hladiny cukru v krvi (glykémia) spôsobí zvýšenie jeho koncentrácie v moči, kde sa ho organizmus snaží „zriediť“ zvýšeným vylučovaním vody, čo sa potom musí kompenzovať vyšším príjmom vody.

Diabetes, čiže cukrovka, je dobre známe ochorenie psov i mačiek, pre ktoré je typický veľký príjem tekutín, časté močenie, opakované zápaly močových ciest, nadmerný príjem krmiva a priberanie alebo naopak výrazné chudnutie.

U cukrovky pankreas nevytvára hormón inzulín, ktorý upravuje hladinu glukózy v krvi. Bohužiaľ je táto choroba u psov pomerne bežná. Neliečená cukrovka vedie k veľmi vážnemu ochoreniu.

Nadmerné straty tekutín sú spôsobené únikom glukózy (cukru) v moči, ktorá za sebou osmózou ťahá tekutiny.

Ak je pes v strednom veku alebo je starší a má nadváhu, je možné, že to bude príčinou. Počas bežnej kontroly u veterinárneho lekára je možné zistiť, či ide o tento prípad.

Ochorenie sa diagnostikuje pomocou vyšetrenia krvi a moču, pre častú spojitosť s inými ochoreniami je odporúčané ale aj sonografické vyšetrenie celej brušnej dutiny.

Ochorenia nadobličiek a Cushingov syndróm

Rovnako častou príčinou zvýšeného pitia môže byť zvýšená funkcia nadobličiek, známa ako hyperadrenokorticizmus alebo Cushingov syndróm.

Hyperadrenokorticizmus, nazývaný aj Cushingov syndróm, je endokrinologické ochorenie z nadprodukcie hormónov nadobličiek, hlavne steroidov, ktoré riadia okrem iného i reguláciu tekutín.

Pomerne často sa vyskytuje ďalšia endokrinná porucha, a to zvýšená funkcia nadobličiek. Tie produkujú hormóny, ktoré ovplyvňujú vstrebávanie a vylučovanie tekutín. Zvýšené sú najmä hladiny stresového hormónu kortizolu.

Kortizol zasahuje do účinku hormónu ADH (vazopresín) v obličkách. ADH je zodpovedný za reabsorpciu vody z obličkových tubulov.

Pacienti majú často i kožné prejavy, trpia obezitou a opakovanými infekciami.

Zmeny v príjme tekutín však môžu byť spôsobené aj opačným problémom - hypoadrenokorticizmom (Addisonova choroba), kde dochádza k zníženej produkcii hormónov riadiacich hospodárenie s minerálmi.

Typické príznaky zahŕňajú slabosť, únavu, triašku či zvracanie.

Obe ochorenia diagnostikujeme pomocou kombinácie ultrasonografie a špeciálnych krvných testov.

Pyometra alebo zápal maternice

Pyometra - hnisavý zápal maternice - je postrachom všetkých majiteľov nekastrovaných sučiek, vzácnejšie sa s ňou stretávame i u mačiek.

Hoci táto príčina postihuje len samice, je veľmi dôležité ju spomenúť, pretože je veľmi častou príčinou týchto príznakov u nesterilizovaných samíc stredného a staršieho veku.

Obvykle sa objavuje do dvoch mesiacov po skončení hárania a môže, ale nemusí byť sprevádzaná zapáchajúcim výtokom z pošvy, zvracaním a celkovou zmenou zdravotného stavu.

Zvyčajne sa objavuje niekoľko týždňov až mesiacov po háraní (najčastejšie 4 - 8 týždňov).

Môže sa však prejavovať práve i zvýšeným pitím a močením, ktoré je spôsobené vplyvom endotoxínov na reguláciu príjmu tekutín.

Jedná sa o akútny, život ohrozujúci stav. Ultrasonografické vyšetrenie poskytuje rýchlu diagnostiku a po stabilizácii pacienta je odporúčaná čo najrýchlejšia kastrácia.

Ochorenia obličiek

Okrem cukrovky sú poruchy obličiek často sprevádzané tým, že pes pije veľa vody.

Obličky čistia krv od odpadových látok, regulujú množstvo vody v organizme a pomáhajú tiež upravovať krvný tlak.

Obličky majú mnoho dôležitých funkcií, napríklad detoxikáciu a optimalizáciu rovnováhy soli a vody, a nadobličky produkujú mnoho hormónov.

Staršie psy často trpia chronickou nedostatočnosťou obličiek spôsobenú postupným a nevratným poškodením obličiek. Pretože sú obličky zodpovedné za očistu organizmu a vylučovanie, nemal by sa tento problém podceňovať.

Chronické ochorenie obličiek je veľmi častý nález u starších psov a mačiek, môže sa prejavovať okrem iného dlhodobým chudnutím, častým zvracaním, nechutenstvom, zápachom z dutiny ústnej.

Pri chronickom ochorení obličiek dochádza k poškodeniu nefrónov (funkčných buniek obličiek) zodpovedných za produkciu moču a obličky strácajú svoju koncentračnú schopnosť, t. j. schopnosť dostatočne koncentrovať moč.

Diagnóza: Zvýšené hodnoty močoviny, kreatinínu a fosforu v biochemickom profile krvi.

Akútne poškodenie obličiek či pyelonefritída (hnisavý zápal obličiek) však môže prísť v akomkoľvek veku.

Diagnostika sa opiera o vyšetrenie krvi a moču, obvykle je k terapii nevyhnutná hospitalizácia a infúzie.

Ochorenia pečene

Rovnako ako obličky, aj pečeň zohráva kľúčovú úlohu pri detoxikácii a jedným z príznakov jej ochorení je nadmerný príjem tekutín.

Do tejto skupiny spadá niekoľko ochorení, najčastejšie sú to chronické hepatitídy, fibróza až cirhóza pečene, ale i vrodené a vývojové vady, ako je napríklad portosystémový skrat.

Príznaky môžu byť rôzne, najčastejšie bývajú spojené so zažívacími problémami - chudnutie, nechutenstvo, zvracanie, hnačky, ale i nervové príznaky, ako sú záchvaty, nezvyčajné správanie a podobne.

Pri niektorých ochoreniach pečene je napríklad typickým príznakom, že pes neje, iba pije.

K diagnostike je okrem vyšetrenia krvi a sonografie často potrebná i biopsia pečene.

Hyperkalcémia

Hyperkalcémia nie je ochorenie, označujeme tak vysokú hladinu vápnika v krvi.

Príčin môže byť viacero, najčastejšie sú to bohužiaľ onkologické diagnózy, napríklad lymfóm či adenokarcinóm paranálnych žliaz, ale i karcinómy pľúc, pankreasu, štítnej žľazy, mliečnej žľazy či melanóm.

Menej častou príčinou je tzv. primárna hyperparatyreóza, endokrinologické ochorenie prištítnych teliesok.

Pri náleze vysokého vápnika krvi je vždy potrebná ďalšia diagnostika a hľadanie príčiny.

Diabetes insipidus

Diabetes insipidus, ľudovo úplavica, je vzácne endokrinologické ochorenie, nad ktorým sa v diagnostike Pu/Pd zamýšľame až po vylúčení všetkých vyššie uvedených ochorení.

Primárny diabetes insipidus súvisí s poškodením hypotalamo-hypofyzárnej časti mozgu a jeho diagnostika je náročná.

V minulosti sa na to používal tzv. deprivačný test, kedy sa pacientovi zamedzil prístup k vode, tento test však vedie k rýchlej dehydratácii a je pre pacientov nebezpečný.

Dnes sa diagnostika aj následná liečba rieši podaním desmopresínu a sledovaním reakcie pacienta na tento liek.

Psychogénna polydipsia

Napriek častej domnienke majiteľov, že zvýšené pitie a močenie je spojené s narušenou psychikou u ich miláčika, je tento problém vzácny a obvykle u takých pacientov nachádzame práve niektoré z vyššie uvedených ochorení.

Vyslovenie diagnózy psychogénnej polydipsie je možné preto až po definitívnom vylúčení všetkých ostatných ochorení. Príčina je zatiaľ neznáma.

Nadmerné pitie ako účinok liekov

Na vine môžu byť aj lieky.

Niektoré lieky môžu taktiež spôsobovať nadmernú produkciu moču, a tým pádom zvýšený príjem tekutín.

Jedná sa hlavne o kortikoidy (prednizón, dexametazón atď), ale i tzv. diuretiká - lieky na odvodnenie používané u ochorení srdca (furosemid, torasemid).

Menej často to môže byť tiež nežiadúcim účinkom niektorých protizáchvatových liekov (fenobarbital).

Nadmerné pitie, ale bez následkov, môžu vyvolať aj niektoré lieky - kortikoidy, diuretiká, čo sú močopudné preparáty, injekcie proti hárania a niektoré antibiotiká.

Dostal váš psík od veterinárneho lekára nejaké lieky? Aj určité lieky majú za následok zvýšenú potrebu príjmu vody.

Liečbu nikdy svojvoľne nevysádzajte ani nemeňte. O možnom nežiadúcom účinku informujte veterinára, ktorý posúdi ďalší postup.

Ako správne zmerať, koľko vody pes vypije?

Pripravte sa teda na to, že ak máte podozrenie na nadmerný príjem vody, prvou úlohou, ktorú pravdepodobne dostanete (a budete ju musieť vykonať), je zmerať skutočný objem prijatých tekutín.

Vo väčšine prípadov je vykonanie jednoduché. Zistíte objem misky, z ktorej vaše zviera pije, a starostlivo zaznamenáte, koľko z nej počas dňa ubudlo alebo koľkokrát ste ju museli doplniť.

Ak sa domnievate, že váš štvornohý priateľ je smädnejší ako kedykoľvek predtým a nie ste si vedomí žiadnych okolností, ktoré by ho k tomuto, i napríklad prechodnému stavu mohli viesť, zamerajte sa na jeho príjem tekutín a v nasledujúcich niekoľkých dňoch starostlivo kontrolujte, koľko toho vypije.

Počas týchto dní si pravidelne zaznamenávajte, koľko ml vody ste do psej mištičky naliali.

Na meranie vody môžete použiť odmerky alebo misky s označením.

Do denného súčtu započítajte aj vodu pridanú do krmiva, vývar a ďalšie tekutiny, ku ktorým má pes prístup. Ak žije v domácnosti viac zvierat, meranie môže byť nepresné, preto je vhodné zabezpečiť oddelený prístup k miske.

Vodu psovi neobmedzujte

Keď spozorujete, že pes viac pije a dožaduje sa častejšieho venčenie, rozhodne nie je na mieste znížiť mu množstvo podávané vody alebo zamedziť prístupu k miske.

To by mohlo viesť k nebezpečnej dehydratácii.

Rozhodne sa ale neodporúča zvieraťu obmedziť prístup k vode, nakoľko to môže viesť k rýchlej dehydratácii a ohrozeniu života.

Nikdy nebráňte psovi v prístupe k pitnej vode.

Ak pes pije veľa v dôsledku ochorenia, jeho organizmus sa môže snažiť kompenzovať veľké straty tekutín močom. Odobratie vody preto môže stav rýchlo zhoršiť.

Akú vodu psovi ponúknuť?

Ideálne je obyčajná voda z kohútika, ktorú budete dvakrát denne meniť.

Uistime sa, že majú stály prístup k čistej a čerstvej vode.

Je dôležité, aby bol váš pes vždy schopný dostať sa k čistej vode.

Ak je voda z kohútika vo vašom regióne bezpečná pre ľudí, spravidla je vhodná aj pre psa. Misku pravidelne umývajte, aby sa v nej nehromadili nečistoty a sliz.

Ak pes nechce piť vodu, je dôležité zistiť prečo. Môžeme skúsiť dať mu čerstvú a studenú vodu.

Niekedy pomáha pridať do vody príchute ako vývar bez soli.

Časté výmeny vody: Starajte sa, aby v miske bolo vždy dosť čistej vody.

Vodnú misku umiestnite, kde sa pes cíti pohodlne. Mala by byť na tichom mieste, kde ho nič neruší.

Dehydratácia: príznaky a riziká

Môže sa to zdať ako banálny dôvod, ale váš pes niekedy nemá dostatok vody v tele.

Keďže dehydratácia môže byť v krátkom čase pre psov životu nebezpečná, dbajte na to, aby mal pes v blízkosti vždy dostatok vody.

Prvým varovným signálom je suché a lepkavé ďasno. Keď ďasno psa nie je vlhké a ružové, ale suché, môže to znamenať dehydratáciu.

Ďalším znakom je problém s elastickosťou kože. Toto overíte tak, že jemne štiahnete kožu na chrbte psa.

Skúste potiahnuť kožu na psom zátylku a sledujte, ako sa postaví späť. Pomalé vracanie kože naznačuje dehydratáciu.

Suché ďasná a nos, strata elasticity kože a nechutenstvo sú známky dehydratácie.

Ak je však dehydrovaný, nikdy mu nedávajte naraz veľké množstvo vody, pretože to môže spôsobiť zvracanie.

Ak je pes slabý, opakovane vracia, má hnačku, odmieta vodu alebo má výrazne suché ďasná, vyhľadajte veterinárnu starostlivosť.

Riziko intoxikácie vodou po hrách

Letné horúčavy nás psíčkarov nabádajú k tomu, aby sme svojím psíkom vyhľadávali aktivity spojené s množstvom vody pre našich štvornohých miláčikov.

Hráme sa s nim na záhrade s hadicou na polievanie vody (pes chytá a hlce vodu z hadice), vyhľadávame miesta, kde sa dá ísť so psíkom kúpať, či už jazerá alebo rieky, hádžeme im do vody rôzne aportovacie hračky.

Pes sa v podstate intoxikuje vodou. A nie, nemusí sa jednať o vodu znečistenú, kvalita vody v tomto prípade nehrá žiadnu rolu.

Pokiaľ pes vypije (nahlce sa) väčšieho množstva vody, ako je jeho telo schopné absorbovať, jeho ľadviny nestíhajú filtrovať a zahusťovať krv a tým pádom dochádza k zriedeniu jeho krvnej plazmy.

Súčasne prudko klesne množstvo sodíku v krvi a vznikne tzv. hyponatrémia - elektrolitová porucha.

Dôjde totiž k poruche sodnodraselnej pumpy, ktorá má dôležitú úlohu v transmembránových prenosoch medzi bunkami.

Okrem toho má na starosti vedenie elektrického potenciálu svalových a nervových buniek a vyrovnáva osmotické nerovnomernosti.

Narušením spomenutých mechanizmov dochádza k totálnemu rozvratu vnútorného prostredia organizmu a k opuchnutiu buniek v snahe vnútornú nerovnováhu vyrovnať.

Ak po šantení s vodou spozorujete nezvyčajnú slabosť, zvracanie, nekoordinované pohyby, výraznú únavu, tras alebo záchvaty, okamžite so svojím psom vyhľadajte odbornú veterinárnu starostlivosť.

Ako prebieha vyšetrenie u veterinára?

Pokiaľ u svojho zvieratka pozorujete podobné príznaky, je to dôvod k vyhľadaniu veterinárneho lekára.

Potvrdili sme teda, že pes nadmerne pije. Teraz musíme zistiť, čo presne stojí za týmto stavom nášho zvieraťa.

Ako vždy, veterinárny lekár začne klinickým vyšetrením, t. j. vyšetrí psa, prehmatá ho, zmeria mu teplotu, srdcovú frekvenciu a vypočuje srdce a pľúca.

Už na základe tohto vyšetrenia a anamnézy (t. j. informácií o zvierati a jeho správaní, ktoré mu poskytnete vy ako jeho majiteľ) môže zúžiť pátranie na určité ochorenia.

Pravdepodobnosť rôznych príčin sa trochu líši na základe rôznych aspektov, ako je vek, pohlavie alebo plemeno.

Okrem fyzikálneho vyšetrenia môže veterinárny lekár vykonať alebo nariadiť aj laboratórne a iné testy na určenie presnej diagnózy.

Diagnostika syndrómu polyúrie/polydipsie zvyčajne zahŕňa okrem klinického vyšetrenia aj odber krvi alebo ultrasonografiu, prípadne oboje.

V prípade, že zistíte nadmerný príjem, neotáľajte s návštevou veterinára, ktorý vykoná celkové vyšetrenie (odber krvi, analýza moču), stanoví diagnózu a určí prípadnú liečbu.

Pri cukrovke sa vyšetruje krv a moč. Pri podozrení na ochorenie obličiek sa sledujú najmä hodnoty močoviny, kreatinínu a fosforu. Pri pyometre môže ultrasonografické vyšetrenie poskytnúť rýchlu diagnostiku.

Po stanovení diagnózy môže veterinár predpísať psovi lieky alebo poskytnúť užitočné rady.

Čo si doma všímať okrem množstva vody?

Najlepší spôsob, ako zistiť, či niečo nie je v poriadku, je zistiť, ako sa váš pes normálne správa, vrátane jeho zvyklostí jedenia, pitia, močenia a vyprázdňovania, ako aj to, ako vyzerá jeho normálna stolica a aká je jeho normálna úroveň energie.

Prírastok aj úbytok hmotnosti môžu byť príznakmi rôznych ochorení.

Je naozaj dôležité, aby ste svojho psa pravidelne vážili počas celého jeho života.

Úbytok hmotnosti sa dá ťažko zistiť, najmä ak má váš pes dlhú srsť.

Rakovina, cukrovka, ochorenia pečene a obličiek, ako aj iné choroby, napríklad črevné ochorenia, spôsobujú úbytok hmotnosti.

Ak si všimnete, že váš pes viac spí, na prechádzkach sa len tak vlečie, nemá záujem o hru alebo sa nehrá tak často ako predtým, niečo môže byť zle.

Akýkoľvek druh infekcie, či už vírusovej, bakteriálnej alebo plesňovej, môže spôsobiť stratu energie.

Ochorenie srdca alebo akékoľvek problémy s dýchaním môžu u psa vyvolať pocit únavy.

Hormonálne poruchy, ako napríklad nízka funkcia štítnej žľazy, môžu spôsobiť zvýšenú letargiu.

Obezita môže spôsobiť, že pes viac spí, pretože sa skôr vyčerpáva.

Podstatné je, že zvýšená spavosť alebo zjavná lenivosť môžu určite signalizovať problém. Ak trvá dlhšie ako deň, zavolajte veterinára.

Pri hladkaní svojho psa mu preskúmajte celé telo a všímajte si všetko nezvyčajné, napríklad vyrážky, hrčky a hrbolčeky.

Praktický postup pre majiteľa

1. Porovnajte aktuálne pitie s bežnou spotrebou vášho psa.
2. Skontrolujte, či nebolo horúce počasie, väčšia aktivita, laktácia alebo zmena krmiva.
3. Zistite, či pes nedostáva lieky, ktoré môžu zvyšovať močenie a smäd.
4. Počas niekoľkých dní merajte a zapisujte množstvo vypitej vody.
5. Sledujte frekvenciu močenia, pomočovanie, chuť do jedla, hmotnosť, energiu, zvracanie a hnačku.
6. Vodu psovi neodoberajte a neobmedzujte jeho prístup k miske.
7. Pri pretrvávajúcom alebo výraznom zvýšení príjmu vody kontaktujte veterinárneho lekára.

Ak máte podozrenie na zvýšený smäd, zájdite na kontrolu k veterinárovi, ktorý vykoná skríning a pomôže stanoviť diagnózu.

Všetky vyššie uvedené ochorenia môžu byť pomerne závažné, preto sú príjem tekutín a množstvo moču dôležité parametre, ktoré je vhodné u vášho miláčika sledovať v akomkoľvek veku.

tags: #pes #pije #vela #vody #priznak