Areal rozšírenia králika divého

Králik divý pochádza zo severozápadnej Afriky. Už v stredoveku ho doviezli zo Španielska do strednej Európy a odtiaľ putoval do všetkých častí sveta.

Zo 6 geografických rás palearktickej oblasti žije u nás jediná nominátna rasa králik divý stredomorský.

Výskyt a prirodzené prostredie

Králik divý obľubuje ľahké priepustné pôdy, suché okraje lesov v blízkosti polí, krovinaté pasienky, cestné i železničné násypy a hrádze, vinice, brehy vodných tokov od nížin až do výšky 400 m n. m.

Králiky vyhrabávajú podzemné chodbové systémy až do hĺbky 2,5 m. V okruhu 100 až 200 m v okolí stavby spásajú trávu, byliny a korene.

V brlohu trávi väčšinu dňa a sem vbieha v prípade nebezpečenstva, vtedy dáva aj ostatným znamenie varovným dupotom. Za pekného počasia sa rád vyhrieva na slnku.

Je aktívny predovšetkým za súmraku, na pastvu vychádza aj zrána. Králik má nielen vynikajúci sluch a čuch, ale aj bystrý zrak.

Spoločenský život a kolónie

Žije polygamne, spoločensky v kolóniách. Žijú v 20- až 25-členných rodinných kolóniách.

Kolónia pozostáva z jedného vedúceho dospelého samca a viacerých samíc a ich mláďat.

Podzemné chodby poskytujú kolónii úkryt pred nepriaznivým počasím aj pred nebezpečenstvom. Súčasne umožňujú králikom využívať okolité plochy s trávou, bylinami a koreňmi.

Rozmnožovanie a šírenie populácie

Králiky divé sa rozmnožujú približne od februára do septembra-októbra.

Králička sa po 30-dňovej gravidite kotí v osobitnom, senom a vlastnou srsťou vystlanom, len asi meter hlbokom a dosť plytkom materskom brlohu 4-5 ráz do roka a má po 4-8 holých, slepých mláďat.

Cicať im dáva dva razy za 24 hodín asi po 4 týždne a vždy, keď opúšťa materský brloh, vchod zahrabáva.

Králička je schopná oplodnenia hneď po okotení. Jeden králičí párik sa môže za rok rozmnožiť - pravdaže, len teoreticky - o 150 jedincov.

Králiky dosahujú pohlavnú dospelosť pomerne skoro. U veľkých plemien je to zvyčajne okolo 3.-4. mesiaca veku, zatiaľ čo u menších a stredných plemien skôr 5.-7. mesiac.

Na úspešné rozmnoženie je potrebné vložiť samca do klietky samice, nikdy naopak.

Správne rozpoznanie gravidity je dôležité nielen pre plánovanie chovu, ale predovšetkým pre zabezpečenie vhodnej starostlivosti o budúcu matku.

Jedným z najspoľahlivejších spôsobov, ako zistiť graviditu, je palpácia, teda opatrné prehmatanie brucha samice. Túto metódu je možné vykonávať približne 10.-14. deň po párení.

Králika jemne pridržte jednou rukou za kožu na krku a druhú ruku zasuňte pod brucho, kde následne veľmi opatrne prehmatávajte brušnú oblasť prstami proti palcu.

Ak je králik gravidný, môžete nahmatať malé oválne útvary, teda zárodky. Tie počas približne 31 dní gravidity postupne narastajú a môžu zaplniť až polovicu brušnej dutiny.

Ďalším spôsobom, ako spoznať graviditu, je pozorovanie zmien v správaní. Gravidná samica často viac žerie, pretože sa jej zvyšuje apetít, a pri pohybe býva opatrnejšia než zvyčajne.

Zároveň môže byť citlivejšia na vyrušenie, môže vydávať zvuky nespokojnosti a niekedy pôsobí podráždene alebo uzavreto.

Pomerne jednoduchým, aj keď menej presným ukazovateľom gravidity je pravidelné váženie samice. Ak králik počas niekoľkých týždňov plynule priberá na váhe, môže to byť známka gravidity.

V poslednom týždni gravidity sa zvyčajne objavuje veľmi typické správanie, keď si samica začne pripravovať hniezdo. Králik často hrabe v podstielke, prenáša seno alebo slamu a postupne si vytrháva srsť z brucha a bokov, aby vytvorila mäkkú výstelku pre mláďatá.

Správna starostlivosť o gravidné králiky je úplne kľúčová, pretože práve pokoj a dobré podmienky výrazne ovplyvňujú priebeh gravidity aj samotný pôrod.

Samica by mala mať k dispozícii tiché a bezpečné prostredie bez zbytočného stresu, kvalitné a vyvážené krmivo a predovšetkým nepretržitý prístup k čerstvej vode.

S blížiacim sa pôrodom spotreba vody výrazne rastie, preto je dôležité kontrolovať, aby jej voda nikdy nedošla.

Populačný vývoj a ohrozenie

Stavy králikov však závisia od klimatických podmienok, ale decimujú ich najmä infekčné choroby myxomatóza a kokcidióza.

Myxomatóza bola k nám zavlečená r. 1954 a spôsobila hromadné hynutie králikov.

Na celom území ČSSR zo 400 000 jedincov ostalo v krátkom čase sotva 20 000.

Na Slovensku z 50 000 králikov (ročne sa odstreľovalo až 20 000) sotva desatina, pričom na mnohých miestach králiky divé úplne vyhynuli.

Ochorenia preto výrazne ovplyvnili početnosť miestnych populácií a na mnohých miestach prerušili ich pôvodné rozšírenie.

Vzťah králika divého k domácim králikom

Králiky divé sú predkami všetkých domácich králikov, aj tých plemien, ktoré sú im málo podobné.

Rozdielny vzhľad domácich plemien preto nemení ich pôvodný vzťah ku králikovi divému.

Vzhľad a telesné rozmery

Králik divý má sivohnedú kožušinu, v oblasti zátylku často hrdzavočervenú.

Chvost je krátky, navrchu čierny, naspodku biely.

Rozšírenie a životné podmienky v chove

Králikárne musia spĺňať základnú požiadavku, a to ochranu ustajnených králikov pred vysokými alebo príliš nízkymi teplotami, pred dažďom, snehom, vetrom a pod.

Dobré ustajnenie je pre králiky jednou zo základných životných podmienok a má priaznivý vplyv na zdravotný stav, ich reprodukčnú schopnosť, kvalitu mäsa, kožky a srsti.

Chovným samiciam je nevyhnutné zabezpečiť realizovanie rozmnožovania, dostatok priestoru pre hygienické úkony a odpočinok bez akýchkoľvek stresových vplyvov.

Pri odchove a výkrme musia mať spoločne ustajnené zvieratá dostatok priestoru nie len pre samotné kŕmenie, ale musia mať aj dostatok priestoru na odpočinok v natiahnutej polohe.

Druhým hľadiskom je účelovosť riešenia, ktoré umožňuje čo najjednoduchšie realizovať všetky úkony s králikmi a zásahmi do kotercov pri ich kontrole a čistení.

Teplota, vlhkosť a svetlo

Za kritickú teplotu králika sa pokladá +30 stupňov celzia. Vyššie teploty spôsobujú prehriatie, úpal a hynutie králikov.

Nižšie, i mínusové, teploty znášajú králiky celkom dobré.

Optimálna teplota pre chov králikov v lete je okolo 20 stupňov celzia, v zime by nemala klesnúť pod bod mrazu, optimálna je 5-8 stupňov celzia.

V dobrých chovateľských podmienkach znesie králik aj teplotu pod -20 stupňov celzia.

Králikom škodia náhle výkyvy teplôt a teploty nad 30 stupňov celzia.

Králiky sú veľmi citlivé na vlhkosť prostredia. Optimálna vlhkosť pre králika je 55-75 %.

Svetlo a slnečné žiarenie podporuje aktívnu činnosť organizmu králika, zvyšuje odolnosť organizmu a vplýva na ozdravovanie ustajňovacích priestorov.

Priame slnečné lúče však poškodzujú farbu a kvalitu srsti.

Priestor pre králiky

Pri idividuálnom ustajnení minimálny životný priestor pre jedného chovného králika je podľa veľkosti chovaného plemena králika.

Vonkajšie králikárne

Vonkajšie králikárne patria u drobnochovateľov k najrozšírenejšiemu typu ustajnenia králikov.

Ich jedinou nevýhodou je, že je v nich riziková tzv. zimná plemenitba, lebo prostredie koterco je bezprostredne späté s vonkajšími klimatickými podmienkami.

Pri splnení základných podmienok a požiadaviek riešenia sú pre králiky ideálne pre stály prísun čerstvého vzduchu, na čo sú králiky najcitlivejšie.

Pri voľbe veľkosti priestoru koterca sa vychádza s potreby priestoru pre chovnú samicu.

Pri voľbe dĺžky a hĺbky pôdorysu sa treba riadiť tým, že do ktorejkoľvek časti koterca musíme dosiahnuť rukou.

Rozmery kotercov pre samice stredných plemien sú: šírka 90 cm, hĺbka 80 cm a výška 50 cm.

Tieto orientačné rozmery je potrebné považovať za minimálny základ.

Do kotercov uvedených rozmerov môžeme umiestniť 5-6 králikov od odstavu do 3 mesiacov, alebo 4 králikov do 8 mesiacov.

Na jednu chovnú samicu sú potrebné 2-3 koterce pre jej odchov, ako aj výkrm mláďat.

Pri určení výšky a počtu podlaží sa vychádza z potreby čo najprístupnejšej kontroly a manipulácie s králikmi na všetkých podlažiach.

Prístreškové králikárne

Pri chove väčšieho počtu králikov sú vhodné dve a viacpodlažné zostavy kotercov usporiadaných v dvoch radoch s jednou manipulačnou chodbou a jedným zastrešením.

Tým sa zmiernia extrémne klimatické podmienky a môže sa v nich uskutočňovať zimná plemenitba.

V prístreškových králikárňach možno zriadiť ďalšie priestory na náradie, hniezdne búdky, preprávky a pod.

Ustajnenie v uzavretých priestoroch

Ustajnenie v uzavretých priestoroch umožňuje rozmnožovať králiky počas celého roka.

Jeho nevýhodou je, že v uzavretých priestoroch sa hromadí sírovodík, amoniak a oxid uhličitý v plynom stave.

Pri vetraní sa orientujeme zmyslovým posúdením koncentrácie týchto plynov alebo zabezpečením permanentnej ventilácie.

V letnom období sa vyžaduje prísun čerstvého vzduchu v množstve 10 m3 na 1 kg živej hmotnosti králikov za hodinu a v zimnom období 6 m3 vzduchu.

Prúdenie vzduchu pri ventilácií môže maj v mieste kotercov rýchlosť 0,3 m/s.

Intenzita osvetlenia pri výkrme králikov je potrebná v hodnote 10 luxov, pri králikov v plemenitbe a odchovy 20 luxov.

Žiadúca teplota sa pohybuje v rozmedzí 8-22 stupňov celzia.

Voľba kotercov môže byť rôzna. Najvýhodnejšia v tomto prípade je z pletiva s plným, resp. roštovým dnom.

Výbehy

Výbehy sú súčasťou chovných priestorov.

Najčastejšie sa používajú pre odstavené mláďatá a pre plemenné a športové králiky.

Veľkosť výbehu na jedného králika má byť minimálne 0,5- 1 m2.

Odporúča sa aby výbeh bol ohradený pletivom s veľkosťou ok 2-3 cm, pričom múrik má byť zapustený do zeme cca 30 cm.

Zdravotný stav a jeho význam pre výskyt králika

Pravidelná a dôkladná zdravotná prehliadka králika je veľmi dôležitá.

Králik ako zviera je v prírode skôr korisťou, preto sú králiky majstrami v utajovaní zdravotných problémov.

Pravidelná denná interakcia a starostlivosť o vášho králika prispieva k včasnému zisteniu problémov, liečbe život ohrozujúcich stavov a umožňuje zvieraťu, aby žilo dlhším spokojným životom.

Oči

Najbežnejšie problémy s očami králikov sú upchaté slzné kanáliky, nádory a praskliny.

Zdravé oči sú:

• lesklé a čisté
• bez akýchkoľvek výtokov/sekrétov
• nie sú začervenané
• nie sú opuchnuté
• nie sú zakalené
• nie sú poranené
• nie sú vyduté

Očné problémy môžu spôsobovať problémy so zubami!

Zuby

Obzvlášť stoličky môžu spôsobiť králikom problémy s očami alebo výtok z nosa.

V extrémnych prípadoch králiky môžu zahynúť kvôli dentálnym problémom.

Zdravé zuby:

• nie sú príliš dlhé
• neprerastajú rôznymi smermi
• nie sú zlomené
• sú čisté

Králičie zuby neustále rastú a potrebujú priebežné prirodzené, alebo veterinárne brúsenie!

Nos

Výtok, alebo sekrét z nosa môže mať rôzne príčiny.

Ak sa sekrécia deje iba na jednej strane, môže sa v postihnutej nosnej dierke nachádzať cudzie teleso.

Ak sú však postihnuté obidve nosné dierky, môže to byť z rôznych príčin, ktoré by mal objasniť veterinár (napríklad prechladnutie).

Zdravý nos je:

• bez výtokov
• čistý
• bez počuteľných zvukov dýchania

Problémy s čeľusťou môže spôsobovať výtok z nosa!

Srsť a koža

Zdravý králik má lesklú srsť.

Časté príčiny zmeny sú infekcie ektoparazitmi, alebo dermafytózou.

Postihnuté králiky majú:

• svrbenie
• začervenanú kožu
• lupiny
• chrasty
• vypadávanie vlasov
• holé fľaky

Klinické náznaky zamorenia roztočmi sa často vyskytujú iba pri oslabenej imunite!

Uši

Uši králika, hlavne visiace uši, majú tendenciu k vredom a ušným roztočom.

Zdravé uši sú bez:

• chrást
• lepu
• zápachu
• špiny
• kiahní

Ucho postihnuté kiahňami je ukazovateľom život ohrozujúcej myxomatostózy!

Telo

Počas pravidelných kontrol by ste mali venovať pozornosť:

• chrastám na pokožke
• zväčšenému bruchu
• opuchom na tele
• zhrubnutiu kože
• očividným zmenám na pokožke

Zápal a opuch niekde na tele sú tiež typické prvé dôkazy život ohrozujúcej myxomatózy!

Zadná časť tela

Znečistenie konečníka zvieraťa je často spôsobené nadváhou, starobou a chorobami (artróza).

Zvieratá už nie sú schopné vylučovať nežiaduce toxíny cez konečník, alebo majú hnačku.

V prípade opakovaného zašpinenia a pri hnačke:

• by ste mali navštíviť veterinára
• je nutné skontrolovať, či v blízkosti nie sú usadené mušie larvy
• zadná časť musí byť opatrne čistená

Pohlavné orgány by mali byť skontrolované, keď sa čistí zadná časť tela!

Pazúry

Pazúriky králika môžu veľmi rýchlo narásť do veľkej dĺžky.

Následkom toho sa pazúriky môžu bolestivo zdeformovať a zarásť, alebo sa môžu zlomiť.

Optimálne pazúriky:

• sú vysunuté iba málo zo srsti (netýka sa to králikov s dlhou srsťou)
• nie sú ohnuté do strán
• nerastú nahor

Močenie

Odchýlky v normálnom močení môžu indikovať chorobu močových ciest.

Odchýlky sú:

• zvýšené močenie
• ohnutá poloha pri močení
• zvuky bolesti pri močení
• zmenená farba moču

Je dôležité, aby ste vždy skontrolovali krv v moči!

Trus

Optimálny trus je tmavý, malý, má kvapkovitý tvar/oblý a mäkký.

Odchýlky v tvare, farbe a v konzistencii môžu mať rôzne príčiny, napríklad nevyvážené zloženie krmiva, alebo indikujú niektoré z chorôb.

Navštívte veterinára, ak je trus:

• starý/tvrdý
• extrémne chlpatý a nie je riadne vyprázdňovaný
• príliš mäkký
• obalený hlienom
• vyprázdňovaný vo forme hnačky

Aby sa dali vylúčiť črevné parazity, pravidelná kontrola trusu je odporúčaná veterinárom!

Stravovacie zvyky a pitný režim

Hocijaká odchýlka od stravovacích návykov a pitného režimu je ukazovateľom skrytej choroby.

Zdravý králik:

• rád príde k miestu na kŕmenie
• rád sa stravuje
• obyčajne je rýchlo
• konzumuje aj tuhé krmivo
• nepije príliš veľa

Aj v prípade, že sa králik stravuje normálne, môže mať dentálne problémy!

Všeobecné správanie

Náhla zmena v správaní králika môže byť ukazovateľom, že zviera nie je v poriadku a má bolesti.

Varovné znamenia sú:

• nezvyčajne kľudné správanie
• náhla agresivita
• ohnutá poloha tela
• apatia
• preferovanie samoty
• neprirodzený štýl pohybu

Agresivita môže byť sprevádzajúcim príznakom počas pohlavnej zrelosti.

V prípade akýchkoľvek klinických príznakov vám odporúčame, aby ste kontaktovali veterinára, špecialistu na králiky.

tags: #areal #rozsirenia #kralika