Bavorský farbiar je plemeno psa, ktoré vzniklo v Nemecku počas 19.storočia.
Bavorský horský farbiar je výnimočné plemeno vyvinuté na špeciálne lovecké účely, a to predovšetkým na vyhľadávanie zveri v hornatých oblastiach.
Pôvod a pracovné využitie bavorského farbiara
Počiatky chovu farbiarov siahajú stovky rokov dozadu, kedy ich využívali predovšetkým ako ťažšie a robustné lovecké psy.
Neskôr sa poľovníci začali prikláňať k ľahším a pohyblivejším psom, aby mohli lepšie manévrovať v ťažkom teréne.
V 19. storočí, v Bavorsku, sa miestni chovatelia rozhodli krížiť hannoverského farbiara s horskými duričmi, čím vzniklo nové plemeno - bavorský horský farbiar.
Vznikol krížením dvoch poľovných plemien, hanoverským farbiarom a červeným horským duričom.
Na začiatku sa využíval na tieto účely hanoverský farbiar, no časom sa ukázalo, že je do tohto terénu príliš ťažký.
Práve kríženie s červeným horským duričom zabezpečilo vznik nového ľahšieho plemena vhodného do horského terénu.
Na začiatku príbehu stojí durič s citlivým nosom a s hlasitým a istým postojom na stope.
Z najspoľahlivejších duričov, ktoré s absolútnou presnosťou nasledovali postrelenú zver, vyšľachtili stopárske psy a farbiare.
Stopársky pes pracuje na studenej stope, zatiaľ čo farbiar nasleduje krv (farbu) zraneného zvieraťa.
Prečo sa ich špecializácia na krv tak ujala medzi poľovníkmi?
Ide o spôsob lovu, ktorý sa vyskytoval ešte v stredoveku.
V tú dobu boli zbrane nepresné, zvieratá pri love často iba zranené.
Bavorský horský farbiar je poľovnícky pes, ktorý sa používa ako pomoc pri poľovaní.
Patrí do skupiny duričov.
Preto sa používa predovšetkým na lov a prenasledovanie zvierat.
Na tento účel používa najmä čuch, ktorý je obzvlášť citlivý na pachy, teda pach zvieracej krvi.
Odtiaľ pochádza aj ich meno.
Tieto psy dokonale stopujú zranené zvieratá a bránia im v úteku.
Vďaka veľmi vysokej schopnosti zachytiť a zapamätať si stopové častice zápachu sú schopní hľadať hrot šípu, ktorý nezanechal farbu, a pracovať so starou a zastaranou farbou.
Bavorský farbiar má neuveriteľnú vytrvalosť, pretože bol vyšľachtený na to, aby dokázal sledovať pach zranenej zveri v strmých a husto zalesnených horách, často mnoho hodín alebo dokonca dní.
Majú tiež sebadôveru pokračovať v stopovaní, aj keď je ich majiteľ mimo dohľadu, a nenechať sa odradiť, ak narazí na potenciálne nebezpečného diviaka alebo zraneného jeleňa.
Bavorský farbiar na krytie
Bavorský farbiar je v Nemecku ešte stále preslávený skôr ako pracovný pes.
Avšak jeho atraktívny vzhľad, pokojná povaha a láska k ľuďom, ho stále viac posúva na rebríčku popularity medzi domácimi miláčikmi.
Pri plánovanom krytí je dôležité vychádzať predovšetkým z pracovných vlastností, zdravia, povahy a pôvodu psa, nie iba z jeho vzhľadu.
Pre zaistenie dobrého zdravotného stavu je vhodné vyberať šteniatko od zodpovedného chovateľa, ktorý testuje na dedičné choroby.
Výber partnera na krytie by mal rešpektovať pracovné určenie plemena, jeho stavbu tela, temperament a schopnosť pracovať v náročnom teréne.
Bavorský horský farbiar je výrazne verný a oddaný pes, ktorý má vrodený inštinkt pracovať a sledovať pachy, čím je vynikajúci stopár.
Tento pes je mimoriadne inteligentný, sebavedomý a odvážny, čo ho robí skvelým pracovným partnerom pre skúsených poľovníkov.
Je vyrovnaný, pokojný, inteligentný, zdržanlivý voči cudzím ľuďom, pripútaný k majiteľovi.
Pri práci je veľmi nezávislý a samostatný.
Bavorský farbiar je kľudný a vyvážený pes, oddaný svojmu majiteľovi, k cudzím je však rezervovaný.
Je to teda pes vhodný nie len pre lovca na lov za úsvite, ale taktiež pre myslivca, s ktorým by mohol v prírode stráviť väčšinu svojho života.
Bavorský horský farbiar potrebuje pracovať v tesnej blízkosti svojho majiteľa a maximálne prejaviť svoje lovecké schopnosti.
Čo sledovať pred plánovaným krytím
- Zdravotný stav: Bavorský horský farbiar sa všeobecne teší dobrému zdraviu, no podobne ako iné stredne veľké a pracovné plemená, môže trpieť na niektoré dedičné ochorenia.
- Uši: Anatómia ucha ho predurčuje k ušným infekciám.
- Pohybový aparát: Vďaka tomu v akom teréne sa pri práci pohybujú, dochádza u nich častejšie k úrazom.
- Povaha: Bavorský farbiar je ochotný a učenlivý pes, ktorý sa rád zapája do práce, avšak potrebuje stabilného majiteľa s autoritou.
- Pracovné schopnosti: Bavorský farbiar je výrazne verný a oddaný pes, ktorý má vrodený inštinkt pracovať a sledovať pachy, čím je vynikajúci stopár.
- Exteriér: Bavorský horský farbiar je stredne veľký pes s kompaktnou, silnou a pohyblivou stavbou tela, navrhnutou na dlhodobú a namáhavú prácu v horskom teréne.
Pre zodpovedný chov je vhodné vyberať šteniatko od zodpovedného chovateľa, ktorý testuje na dedičné choroby.
Rodičia by mali byť poľovne vedení a mali by mať preukázateľné pracovné výsledky.
Pri ponukách na krytie alebo kúpu psa je potrebné overiť pôvod, zdravotnú dokumentáciu, výsledky skúšok a podmienky chovu.
Vzhľad a telesná stavba
Výška v kohútiku sa pohybuje medzi 44 až 52 cm a hmotnosť medzi 17 až 30 kg.
Dospelé exempláre sú vysoké 47-52 cm (samce) a 44-48 cm vysoké (samice).
Čo sa týka telesnej hmotnosti, vážia medzi 21 a 28 kg.
Bavorský horský farbiar je stredne veľký pes s kompaktnou, silnou a pohyblivou stavbou tela, navrhnutou na dlhodobú a namáhavú prácu v horskom teréne.
Srsť bavorského farbiara je hladká, hustá a priliehavá, ktorá zabezpečuje odolnosť proti poveternostným vplyvom.
Majú hustú, hladko priliehajúcu, mierne lesklú srsť, ktorá je jemná na ušiach a hlave a drsná na chvoste, končatinách a bruchu.
Jeho krásna, lesklá srsť sa sfarbuje do červena, podobnej farby, akú ma jeleň.
Sfarbenie srsti sa pohybuje od červenej po plavú, pričom sa môže vyskytovať aj s prímesou čiernej.
Všetky odtiene hrdzavej a plavej, okrové, šedohrdzavé ako je zimná srsť srnca, jelenia červeň, farba konope alebo podkladová farba, zmiešaná s čiernymi chlpmi.
U psa hrdzavej farby je chrbát intenzívnejšie zsfarbený než zbytok tela.
Nos, uši, chrbát a chvost sú často prerastené čiernymi chlpmi , zmiešanými so základnou farbou.
Hlava je široká s tmavohnedými alebo svetlohnedými okrúhlymi očami, ktoré sú plné bystrého a sebavedomého výrazu.
Dlhé, vysoko nasadené a visiace uši dodávajú plemenu charakteristický vzhľad.
Lebka je pomerne široká, nepatrne vypuklá, nie príliš ťažká s miernym stopom.
Nos nie je príliš dlhý, ani príliš špicatý.
Nízko položené pysky, ale nie natoľko, aby sa zdali byť previsnuté.
Dobre zvýraznené ústne kútiky.
Telo má pevný a kompaktný chrbát s mohutným hrudníkom a dobre osvalenými nohami, ktoré sú prispôsobené na rýchly a vytrvalý pohyb.
Telo je dlhšieho rámca, má akoby vypuklý zadok, podopretý nie príliš dlhými labami.
Chrbát nie príliš krátky, ale veľmi pevný.
Bedrová časť je široká, stále mierne klenutá a veľmi svalnatá až ku slabinám.
Chrbát je rovný až ku koreňu chvosta.
Hrudník nie príliš široký, hlboký a dlhý hrudný kôš s dlhými a značne dole položenými nepravými rebrami (až k bokom).
Rameno umiestnené šikmo, dlhé predlaktie, silná, ale nie ťažká kostra.
Zpredu sú končatiny rovné, kolmé.
Celý predok je mocne svalnatý.
Stehná sú dlhé a široké, noha je pomerne dlhá a šikmá, koleno je zvislé.
Zadok je tak bohato zarastený srsťou, že zadná časť stehien vypadá takmer drsne.
Nie zvlášť silné, ale s pevne zovretými prstami (oblúkovitými).
Silne vyvinuté pazúry sú čierne alebo majú farbu slonovej kosti.
Strednej dĺžky, dosahujúci približne k vrcholu kolena, nie nízko nasadený, zužujúci sa smerom ku špičke, nosený vodorovne alebo visiaci, viac osrstený na spodnej časti.
Povaha a vzťah k majiteľovi
So svojou rodinou vytvára silné väzby a k členom rodiny sa správa veľmi oddane.
Farbiar od začiatku vzťahu so svojou rodinou vytvára pevnú väzbu.
Silne si viaže na svojho majiteľa, ktorého chráni a rešpektuje, avšak k ostatným členom domácnosti sa správa s odstupom, pričom nie je voči nim agresívny.
Jeho nedôverčivosť voči cudzím ľuďom z neho robí dobrého strážcu, no útočnosťou oplýva len v prípade potreby.
Pri odlúčení trpia úzkosťou, pri vítaní sa vás nebudú vedieť dolízať na tvári a ich chvost bude po vašom príchode ešte dlho kmitať zo strany na stranu.
Je veľmi aktívny, sedavý spôsob života mu veľa nehovorí.
Je zvyknutý na prácu, potrebujú plniť úlohy, fyzické aj duševné.
Je húževnatý a dobrý pri riešení problémov, ale môže mať sklon k tvrdohlavosti a pozor, trpia selektívnou hluchotou!
Bavorský horský farbiar je výrazne verný a oddaný pes, ktorý má vrodený inštinkt pracovať a sledovať pachy, čím je vynikajúci stopár.
Tento pes je mimoriadne inteligentný, sebavedomý a odvážny, čo ho robí skvelým pracovným partnerom pre skúsených poľovníkov.
Vzťah k deťom, psom a iným zvieratám
Farbiar si vytvára úzky vzťah s rodinou, a ak má možnosť vyrastať s deťmi, ich prítomnosť prijíma s láskou a trpezlivosťou.
Farbiar od začiatku vzťahu so svojou rodinou vytvára pevnú väzbu.
Preto aj k deťom bude láskyplný a milujúci.
Bavorský farbiar si vytvára úzky vzťah s rodinou, a ak má možnosť vyrastať s deťmi, ich prítomnosť prijíma s láskou a trpezlivosťou.
Pritom na veku dieťaťa nezáleží.
Socializácia - to je to čo budeš od jeho šteňacieho veku potrebovať, ak chceš, aby tvoj pes vychádzal s inými psami.
Iba tak ho naučíš akceptovať prítomnosť iných psov, ale aj mačiek a iných zvierat.
Ak chceš vlastniť aj iného psa, ideálne bude, ak tak spravíš, kým bude bavorský farbiar ešte mladý, najľahšie si zvykne.
Pri mačkách a iných domácich miláčikoch je potrebná trpezlivosť.
Výcvik v oblasti socializácie a poslušnosti zaručí, že pes bude vyrovnaný a zvládne rôzne prostredia a situácie.
Výcvik a príprava na prácu
Výchova bavorského horského farbiara si vyžaduje pevné vedenie, dôslednosť a čas na socializáciu.
Toto plemeno má silný lovecký inštinkt, preto je potrebné začať s výchovou a výcvikom od útleho veku.
Výcvik farbiara je skutočnou výzvou.
Malo by sa to začať už v detstve, najlepšie niekoľko mesiacov po narodení.
Musíte začať s náležitou výchovou a socializáciou.
Pred odborným výcvikom by pes mal:
- byť schopný rozpoznať veci, ktorých sa nemusí báť,
- vedieť, kam ísť a kam je zakázané,
- vedieť, čo sú tresty a pochvaly,
- rešpektovať majiteľa, ktorý mu preukáže lásku.
Musí sa s ním rozhodne cvičiť základná poslušnosť.
Až keď sa to naučí, začnú sa vštepovať príkazy, ako sú „sadni“, „ľahni“, „zostaň“, „k nohe“ a chôdza pri nohe, vrátiť veci späť, zákaz nežiaducej činnosti, nebrať nájdené alebo prijaté jedlo od cudzích ľudí.
Tieto činnosti sú potrebné pri ďalšom výcviku.
Počas výcviku je nevyhnutné zamestnať psa psychicky aj fyzicky, a to najmä cvičením poslušnosti a rôznymi stopovacími aktivitami.
Pre správny výcvik je vhodná pozitívna motivácia, ale výchovu je dôležité viesť bez tvrdých trestov, aby sa zachovala jeho sebaistota a vernosť.
Farbiar je ochotný a učenlivý pes, ktorý sa rád zapája do práce, avšak potrebuje stabilného majiteľa s autoritou.
Výcvik bavorského farbiara je ťažký a časovo náročný.
Ak chcete vychovávať užitočné poľovnícke psy, výcvik by mal trvať niekoľko rokov.
Vyžaduje si použitie špeciálnych techník a prostriedkov.
Priemerný majiteľ zvieraťa si neuvedomuje, aké je to ťažké.
Socializácia mladého psa
Mladý horský farbiar by mal spoznať nové miesta, zabezpečiť kontakt s ostatnými psami, ľuďmi, neznámymi zvukmi a situáciami.
Horský farbiar je plemeno neskoro dozrievajúce, najmä po psychickej stránke.
Šteniatko však dovtedy nemôžete nechať bez tréningu.
Mladé psy by sa mali oboznámiť s budúcim pracovným prostredím.
Mali by ste s ním dostatočne často navštevovať les, aby sa pre neho stal bežným prostredím.
Vďaka takejto príprave bude oveľa menej faktorov pútať jeho pozornosť.
Týmto spôsobom sa psík bude môcť v budúcnosti ľahko sústrediť na svoje povinnosti.
V lese sa musí vylúčiť nevhodné správanie, napríklad fascinácia čerstvou stopou, a zachovať požadované.
Základy stopovania
Dobrým začiatkom pri učení stopovania je nájsť skryté maškrty, napríklad schovať maškrtu do jednej ruky a potom dať psovi obe ruky čuchať.
Ak dokáže uhádnuť, kde je schovaná maškrta bude pochválený a zje ju.
V prípade akýchkoľvek ťažkostí s nájdením ruky s maškrtou sa otvorí a zobrazí sa jej obsah.
Vďaka pozitívnej motivácii sa zviera rýchlo naučí hľadať ruku s maškrtou.
Keď získa túto schopnosť, výcvik treba sťažiť tak, že schováte maškrtu mimo dohľadu a vediete psa príkazmi „hľadaj“.
Jedným z prvých krokov je naučiť ho ako využívať spodný vietor.
V tomto je užitočné cvičenie na šnúrkach.
Začína sa to rozložením niekoľko metrov dlhých šnúrok do priamky, na ktorú sa schová maškrta.
Pes je vedený na začiatok šnúrky a je povzbudzovaný, aby našiel maškrtu príkazmi „čuchaj“ a „hľadaj“.
Za splnenie úlohy dostane zviera maškrtu.
Ak s touto činnosťou nemá problém, povrázok sa predĺži a zahne sa.
Ďalším krokom je zavedenie šnúrky vonku.
Maškrty je možné nahradiť kúskom surového mäsa, ale pri kladení nesmiete šnúrku zašpiniť krvou.
Až potom, čo sa pes naučí základné povely poslušnosti, je čas na podrobný poľovnícky výcvik.
Výcvik v teréne
Pes by si mal tiež zvyknúť na výstrely.
Je dobré ho vziať na strelnicu, aby sa nebál výstrelov z pištole.
Potom sa pokračuje v cvičení na umelej a prirodzenej dráhe.
V lese sa psovi ukazujú stopy jeleňa a divočiny a je chválený za čuchanie.
Odťahuje sa ho od stôp sŕn s povelom napríklad „nechaj“ alebo „fuj“.
Okrem toho cieľom je tiež, aby sa pes stretol so zvieratami a naučil sa ich rešpektovať.
Vtedy dostane povel „sadni“ alebo „dolu“.
Pes by mal byť potrestaný za pokus o prenasledovanie zvieraťa.
Odporúčajú sa krátke stretnutia s diviakmi v koterci.
Je veľmi dôležité, aby pozorované diviaky nevykazovali veľkú agresivitu.
Ďalším cvičením je chôdza po niekoľkých stovkách metrov pachových šnúrok rozmiestnených v lese.
Najprv po chudobnejšie vybavených potom po bohatších.
Je dobré vziať psa na ranné sedenie v posede.
Je dôležité naučiť ho hľadať pripravený zastrelený úlovok.
Na tento účel sa vykonávajú cvičenia pomocou malého množstva skutočnej farby z uloveného zvieraťa.
Konečnou fázou je kontrola psa pri skutočnom hľadaní v mieste lovu.
Správne trénovaný horský pes je zdrojom veľkej spokojnosti a hrdosti.
Takto získate dokonalého spoločníka a nenahraditeľného pomocníka pri love.
Pohyb a vhodné podmienky
Bavorský farbiar je aktívne pracovné plemeno, ktoré si vyžaduje pravidelný pohyb a zamestnanie.
Potrebuje priestor a každodenné cvičenie, aby mohol využiť svoju energiu a talent na stopovanie.
Na prechádzkach potrebujú voľne behať, rovnako aj doma vyžadujú veľký oplotený dvor.
V ideálnom prípade, by mal byť bavorský farbiar denne niekoľko hodín v pohybe.
Dve hodiny pohybu denne je minimum, ktoré tieto psy v dospelosti vyžadujú, a ak nie, mali by ste buď sami pravidelne stopovať, alebo byť ochotní venovať sa vhodnému psiemu športu, ako je stopovanie alebo mantrailing.
Odporúča sa venovať mu dostatočnú fyzickú a mentálnu stimuláciu, ideálne prostredníctvom športov alebo stopovacích hier.
Bavorský farbiar má neuveriteľnú vytrvalosť, pretože bol vyšľachtený na to, aby dokázal sledovať pach zranenej zveri v strmých a husto zalesnených horách, často mnoho hodín alebo dokonca dní.
Starostlivosť, zdravie a výživa
Starostlivosť o srsť je nenáročná; stačí ju raz týždenne vyčesať, aby zostala čistá a bez zamotania.
Nezapomínajte jeho srsť aspoň raz týždenne česať a občas mu kontrolovať a čistiť uši a zvukovod.
Inak nepotrebuje žiadnú zvláštnu starostlivosť.
Dôležité je tiež pravidelne kontrolovať uši, oči a zuby psa, nakoľko farbiari môžu mať sklony k zápalom uší a očným problémom, ktoré si vyžadujú preventívnu starostlivosť.
Bavorský farbiar je všeobecne zdravé plemeno, ale rovnako ako iné psy, sú náchylnejší na určité zdravotné problémy.
Anatómia ucha ho predurčuje k ušným infekciám.
Vďaka tomu v akom teréne sa pri práci pohybujú, dochádza u nich častejšie k úrazom.
Priemerná dĺžka života je u tohto plemena 10 až 14 rokov.
Správna výživa bavorského horského farbiara je kľúčová pre jeho zdravie a kondíciu, najmä pri jeho vysokej pohybovej aktivite.
Odporúča sa kvalitné suché krmivo s vysokým obsahom bielkovín a tukov, pričom ideálne je krmivo s obsahom mäsa na prvom mieste, bez obilnín a umelých prísad.
Dennú kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť do dvoch porcií, aby sa predišlo zaťaženiu žalúdka a prípadnej torzii.
Množstvo krmiva je potrebné prispôsobiť aktuálnej aktivite psa, pričom je dôležité vyhnúť sa prekrmovaniu, nakoľko farbiar má predispozíciu k obezite.
Postavenie v klasifikácii a podobné plemená
V klasifikácii FCI je to v skupine 6 - Duriče, farbiare a príbuzné plemená.
K horským farbiarom patria iba 3 plemená.
Je to hannoverský, bavorský a alpský farbiar.
Existujú iba tri plemená poľovníckych psov bavorských horských psov.
- Bavorský horský farbiar - FCI č. 217,
- hanoverský farbiar - FCI č. 213,
- vysokohorský krátkonohý pes.
Hannoverské horské farbiare, rovnako ako bavorské, pochádzajú z Nemecka.
Vytvorili ich na prelome 18. a 19. storočia hájnici zamestnaní na hanoverskom kniežacom dvore v Hornom Sasku.
Holandský horský farbiar sa používa najmä na sledovanie výstrelov veľkej zveri až 40 hodín po výstrele.
Nie je vhodný na lov v horskom teréne, ale je ideálny pre nížinné oblasti.
Alpský krátkosrstý chrt je posledným psom plemena farbiarov.
Pochádza z Rakúska.
Toto plemeno vzniklo v dôsledku kríženia chrta a jazvečíka.
Najpopulárnejší je v alpských oblastiach Rakúska a Bavorska.
V Poľsku je to však zriedkavé.
Dospelé jedince sú vysoké 36-38 cm a vážia 15-18 kg.
Zvieratá majú krátku, hladkú srsť (okrem krku a chvosta).
Alpský pes s krátkymi nohami je tvrdohlavý, odolný voči nepriaznivým poveternostným podmienkam.
Dokonale sa osvedčí na lov v náročných horských podmienkach.
Používa sa na vypátranie zranenej veľkej zveri.
Na čo myslieť pri ponuke na krytie
Bavorský farbiar potrebuje pracovať v tesnej blízkosti svojho majiteľa a maximálne prejaviť svoje lovecké schopnosti.
Vyžaduje pravidelné fyzické záťaže.
Potrebuje dostatok pravidelného pohybu a dlhé prechádzky.
Výcvik v oblasti socializácie a poslušnosti zaručí, že pes bude vyrovnaný a zvládne rôzne prostredia a situácie.
Pri rozhodovaní o krytí je preto dôležité posudzovať psa ako pracovné plemeno so špecifickými nárokmi.
Samotné atraktívne sfarbenie, pokojné správanie alebo obľúbenosť medzi domácimi miláčikmi nestačia na zodpovedné zaradenie psa do chovu.
Vhodný kandidát na krytie by mal mať stabilnú povahu, primeranú socializáciu, dobrý zdravotný stav a schopnosť plniť úlohy, na ktoré bolo plemeno vyšľachtené.
Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter.
Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete.
Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia.
Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak.
Články na našom blogu a webe slúžia len ako všeobecný informatívny prehľad.
Pre odborné poradenstvo sa, prosím, obráťte na oficiálny chovateľský klub konkrétneho plemena.
