Bernský salašnícky pes: povaha, zdravie, výživa, výchova a vhodné podmienky na Slovensku

Bernský salašnícky pes je mohutný, svalnatý a trojfarebný pes pôvodom zo Švajčiarska, ktorý sa z niekdajšieho farmárskeho a pracovného psa stal obľúbeným rodinným spoločníkom. Vďaka dobromyseľnej, pokojnej a priateľskej povahe je vítaným členom domácnosti, no jeho veľkosť, potreba pohybu, náročnejšia starostlivosť a zdravotné riziká si vyžadujú zodpovedný prístup.

Veľká čierno-bielo-hnedá guľa chlpov, ktorá Vás bude mať rada nadovšetko. Bernský salašnícky psík patrí medzi slušných a ľahšie - stredne cvičiteľných psíkov. Úplne najradšej má svojho majiteľa, ktorý mu s radosťou venuje kopu svojho voľného času.

Základné údaje o plemene

Pôvod a história bernského salašníckeho psa

Bernský salašnícky pes, známy svojím mohutným, svalnatým telom, má korene hlboko v švajčiarskom regióne, konkrétne v okolí Bernu. Toto plemeno dostalo svoje meno podľa miesta svojho pôvodu, Bernského vysočiny vo Švajčiarsku.

Boli pôvodne držaní vo švajčiarskej oblasti okolo Bernu ako farmárske psy slúžiace na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Bernský salašnícky pes je sedliacky pes starého pôvodu, ktorý bol držaný ako strážny, ťažný a pastiersky pes.

Nie je jasné, z ktorých psov sa tieto trojfarebné farmárske psy presne vyvinuli. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania. Je možné, že dávni predkovia bernského salašníckeho psa prišli do Švajčiarska s rímskymi légiami. Po odchode Rimanov tú psy zostali a krížili sa s miestnymi ovčiarskymi psov.

Príbeh bernského salašníckeho psa možno presnejšie vyrozprávať až od začiatku 20. storočia. V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy.

Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Z historických dokumentov vieme, že sa tieto psy začali v 20. storočí označovať ako „Durrbächler,“ podľa hostinca v mestečku Dürrbach, kde sa pravidelne objavovali na dvore.

Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Prvýkrát sa verejne prezentovali na výstave v roku 1902, čo prispelo k zvýšeniu ich popularity.

Záujem o atraktívne psy, ktoré doteraz poznalo iba zopár ľudí zo švajčiarskeho regiónu, prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena. V roku 1907 sa vo Švajčiarsku zriadil chovateľský klub tohto plemene.

Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima. Heim sa podielal na vytvorení prvého štandardu plemena. K premenovaniu na „bernského salašníckeho psa“ prispel profesor Albert Heim, ktorý sa zaslúžil aj o prvý štandard plemena.

Dôvodom zmeny názvu bolo pravdepodobne to, že nový názov bol nielen chytľavejší, ale podčiarkol aj príbuzenstvo so švajčiarskymi salašníckymi psami. Bernský salašnícky pes - také pomenovanie dostal len nedávno tento druh psíka.

Vzhľad a typická trikolóra

Bernský salašnícky pes sa zaraďuje medzi veľké plemená psov. S kohútikovou výškou 64 až 70 cm u samcov a 58 až 66 cm u samíc patrí bernský salašnícky pes bezpochyby k veľkým plemenám psov.

Mohutné telo, nie ťarbavé alebo obézne, ale silné a svalnaté - takto je opísaný už vzhľad predkov bernského salašníckeho psa. Obrovský, mohutný, sneho-čierno-hnedý chlpatý “medvedík” s rozkošnými tmavými očkami.

Bernský salašnícky pes má hodvábnu dlhú srsť. Na rozdiel od ostatných troch zástupcov švajčiarskych salašníckych psov, ako appenzellského, veľkého švajčiarskeho a entlebušského salašníckeho psa, má len bernský salašnícky pes dlhú srsť.

Srsť bernského psa je obvykle hladká a hustá, a môže byť mierne zvlnená. Hustá srsť je mäkká a lesklá, a spoľahlivo chráni psa pred chladom a snehom.

Charakteristická je pre neho jeho trikolóra (trojfarebnosť). Hlavnú časť tvorí čierna farba, ktorá pokrýva trup, krk, hlavu a chvost. Symetrická biela lysinka začína na čele, a rozširuje sa smerom k papuli, kde siaha maximálne po kútiky papule.

Nápadné je aj biele sfarbenie na hrudi, biele labky a biela špička chvosta. Hnedočervené znaky na lícach, nohách a na okraji bieleho sfarbenia na hrudi vytvárajú nádherné akcenty. Pre bernského salašníckeho psa sú tiež typické hnedočervené škvrny nad očami.

Jedinečná trikolóra pozostáva z dominantnej čiernej farby, hnedočerveného pálenia a bielych znakov. Nad očami, na nohách, na hrudi a na lícach má výrazné hnedé pálenie a na hlave, krku, hrudníku, labkách a konci chvosta má biele znaky.

Povaha a správanie v rodine

Vďaka svojej dobromyseľnej a priateľskej povahe sa bernský salašnícky pes stal jedným z najpopulárnejších salašníckych psov na svete. Ako rodinný pes je verný svojim blízkym po celý život, a je mimoriadne lojálny a oddaný.

Bernský salašnícky pes je lojálny, inteligentný, verný a milujúci psík. Voči známym osobám, majiteľom a príslušníkom rodiny je veľmi prítulný a dôverčivý. Je vynikajúcim priateľom svojho pána aj jeho rodiny.

Má pokojnú a vyrovnanú povahu. Vďaka vysokému prahu dráždivosti reaguje na podnety prostredia mimoriadne pokojne. Je neobyčajne priateľský a miluje deti, je stále dobre naladený.

Agresívne správanie je tomuto ľudomilovi absolútne cudzie. Napriek vrodenej ostražitosti sa útoku bernského salašníckeho psa netreba obávať. Môže sa dokonca stať, že niektorí predstavitelia tohto plemena privítajú zlodeja s vrtiacim chvostom.

Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi. O to viac je obľúbený ako rodinný pes, ktorého chov je bezpečný aj v rodine s malými deťmi. Kričiace alebo blázniace sa malé deti tohto kľudného psa z miery nevyvedú. Psík si pozornosť detí a hranie sa s nimi užíva.

K cudzím ľuďom je zo začiatku neprístupný a nedôverčivý. Stráži si svoje územie, ale nie je agresívny. Vzťah k cudzím psíkom je pozitívny, nevyvoláva bitky, je skôr priateľský.

Len u samcov sa môžu vyskytnúť problémy s ostatnými psami rovnakého pohlavia, ak sa cítia na svojom teritóriu obmedzovaní. Samozrejme, každý jedinec bude mať povahu inú, aj podľa toho kto - a ako ho vychováva.

O bernskom salašníckom psovi sa hovorí, že je v určitých situáciách tvrdohlavý. Je to vidieť napríklad na odmietnutí príkazov, ktoré v jeho očiach nemajú veľký zmysel.

Bernský salašnícky pes má koniec koncov veľké sebavedomie a poriadnu porciu inteligencie, ktorá mu umožňuje spochybňovať rôzne povely. Ako veľmi inteligentný a sebavedomý pes rád spochybňuje niektoré príkazy, no trpezlivosťou a odmenami sa dá jeho temperament dobre zvládnuť.

Výchova, výcvik a socializácia

Hoci je to veľmi slušný a mierumilovný psík, aj napriek tomu potrebuje aspoň základnú výchovu poslušnosti. Výchova a výcvik tohto plemena nebýva prevažne náročná pretože je veľmi učenlivý.

S veľkou láskou a zopár odmenami sa dá temperamentné šteňa však ľahko vycvičiť, aby sa z neho stal dobre vychovaný rodinný pes, ktorý môže byť motivovaný a nadšený pre vykonávanie rôznych úloh.

Odporúča sa aspoň 20 minúť denne, prístup by mal byť citlivejší a teda nepoužívať tvrdú ruku. Mohlo by to mať negatívne výsledky. Takže pozor na agresivitu a tvrdú ruku pry týchto psoch. Môže sa to neskôr odraziť na ich povahe.

Ak by ste mali s výcvikom problém, odporúčame vyhľadať cvičiteľov, ktorí Vám určite radi pomôžu. Je to hravý psík, a pri jeho povahe sa určite nebudete nudiť.

Socializácia by mala byť súčasťou života šteňaťa od skorého veku. Po úspešnom základnom výcviku a socializácii majú bernské salašnícke psy vďaka svojmu pokojnému a priateľskému charakteru často viac privilégií než iné plemená psov.

Pracovné a vhodné aktivity

Pre vyrovnaných a vytrvalých bernských psov sú vhodné aktivity ako ťažný pes, záchranársky pes, stopársky alebo terapeutický pes.

Bernský salašnícky pes potrebuje veľa výbehu a aktivity. Tento pes miluje dlhé výlety so svojimi ľuďmi. Poteší sa aj mentálnym výzvam.

Interaktívne hračky a výcvik ako ťažný, záchranársky alebo stopársky pes je pre tieto chytré psy tiež vhodný. Na výlety sa vždy rád pridá a obľubuje mentálne výzvy - hlavolamy sú ideálnou voľbou.

Bernské salašnícke psy sa však môžu v psích športoch využívať iba obmedzene. Športy, ktoré sú príliš rýchle a majú prudké pohyby, ako je napr.

Bývanie a každodenný režim

V prvom rade veľký bernský salašnícky pes potrebuje veľa priestoru. Ideálny je dom so záhradou alebo dokonca s dvorom. Pes milujúci slobodu sa do malého mestského bytu rozhodne nehodí.

Tieto psíky fakt nie sú malé a určite nepatria do bytu. Bernský salašnícky pes sa najlepšie cíti vo väčšom prostredí, na dvore, na záhrade, a všade kde sa môže poriadne vybehať a zahrať.

Nie je to gaučový typ, určite sa poteší ak ho zoberiete na nejakú túru alebo dlhšiu prechádzku. Hry a zábava to je preňho ako stvorené. Obdarujte svojho psíka väčším priestorom a rôznymi hrami, a on Vám to určite rád oplatí svojou láskou.

Bernský salašnícky pes sa vďaka svojej hustej srsti dobre hodí na celoročný pobyt vonku. Musí byť ale v blízkom kontakte so svojím pánom a rodinou, inak by bol nešťastný. Vôbec sa nehodí na celodenné držanie v koterci.

Šteniatka nesmú v prvých mesiacoch svojho života chodiť po schodoch, aby si chránili ešte nie úplne vyvinuté kĺby. Už len z tohto dôvodu neprichádza do úvahy byt bez výťahu.

Prízemný byt môže byť veľkou výhodou tiež neskôr, ak Váš pes už nemôže kráčať po schodoch v dôsledku staroby, a vy ho už viac neunesiete.

Bernský salašnícky pes potrebuje veľa výbehu a aktivity. Ako majiteľ by ste mali mať chuť a hlavne čas na pohybové aktivity s Vaším psom.

Starostlivosť o srsť a hygienu

Adekvátna starostlivosť tiež prispieva k pohode Vášho bernského psa. Aj keď úprava srsti nie je náročná, vyžaduje pravidelnú starostlivosť.

Dlhú, hladkú srsť by ste mali najmenej 2 až 3 krát týždenne vykefovať, aby sa zabránilo jej plstnateniu a srsť zostala lesklá. Srsť sa musí každý týždeň dôkladne česať a kefovať.

Počas výmeny srsti by ste v ideálnom prípade mali kefu a hrebeň vziať do rúk každý deň. Počas jari je potrebné česať aj častejšie pretože tieto psíky viac pĺznu.

Ak by ste rozmýšľali nad tým, že by ste ho chceli chovať v byte, pripravte sa na poriadnu dávku chlpov. Ak je to potrebné, zastrihávajte prebytočnú srsť medzi vankúšikmi na labkách.

Okrem toho by ste mali denne kontrolovať oči, uši, pazúry, vankúšiky, pokožku a zuby Vášho štvornohého priateľa a v prípade potreby ich vyčistiť.

Tieto krátke rutinné prehliadky Vám tiež môžu pomôcť včas identifikovať akékoľvek zmeny alebo vredy, ktoré by mohli byť príznakom rakoviny. Dôležitá je aj starostlivosť o uši, oči a pazúriky, aby sa predišlo infekciám.

Zdravie, dedičné ochorenia a dĺžka života

V minulosti sa chov zameriaval skôr na vzhľad a povahu než na zdravie, čo spôsobilo dedičné ochorenia. Na krátky čas patrilo plemeno k jedným z takzvaných módnych psov.

Výsledkom boli slabé stránky charakteru a dedičné poškodenia v dôsledku nekontrolovaného nárastu pochybných chovateľov, ktorí si chceli zarobiť predajom atraktívnych rodinných psov. Milovníci pôvodného typu však našťastie zakročili a tento trend ukončili.

V súčasnosti sú zdravie a dlhovekosť pri selekcii chovných zvierat opäť rozhodujúce, pričom pravidlá chovu bernských salašníckych psov sú prísne. Na zníženie dedičných chorôb a zlepšenie zdravia plemena sa používajú plemenné hodnoty, pri ktorých sa zohľadňujú nielen rodičovské zvieratá, ale aj súrodenci a ďalší príbuzní.

Napriek tomu je priemerná dĺžka života bernských salašníckych psov stále nízka, a to 7 až 10 rokov. Priemerná dĺžka života je 8 až 12 rokov. Dožíva sa približne 8 až 12 rokov no v priemere to je 9.

Rozdiely v uvádzaných údajoch súvisia s konkrétnym jedincom, líniou, zdravotným stavom, chovom a životnými podmienkami; priemerná dĺžka života sa preto často uvádza približne okolo 9 rokov.

Dysplázia bedrových a lakťových kĺbov

Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré psy postihujú, patria problémy s kĺbmi (dysplázia bedrového a lakťového kĺbu), ochorenia obličiek a zhubné nádory.

Je to dedičná choroba a preto jej treba venovať väčšiu pozornosť. Je označovaná ako dysplázia bedrových kĺbov. Táto choroba sa prejavuje hlavne u veľkých plemien psov.

Pri vyššej hmotnosti sa však môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány. Rovnako ako u ľudí, aj u psov vedie obezita k problémom s kĺbmi a k ďalším ochoreniam.

Torzia žalúdka

Jednou z najväčších chorôb a porúch u bernských salašníckych psov je choroba syndrómu dilatácie a torzie žalúdka.

Dilatácia alebo zväčšenie žalúdku napríklad vodou alebo krmivom môže byť predstupňom torzie žalúdka. Torzia je pretočenie žalúdku. Pri tomto ochorení psíka je nutné navštíviť zverolekára.

Obezita a prevencia

Bohužiaľ ako rodinné psy často majú sklon k nadváhe kvôli nedostatku pohybu a nesprávnej výžive. Aby ste zabránili obezite svojho bernského salašníckeho psa, mali by ste psovi okrem dostatku pohybu zabezpečiť aj vyváženú stravu.

Výživa bernského salašníckeho psa

Skôr než si šteniatko prinesiete k sebe domov, je potrebné kúpiť nielen veľa príslušenstva pre psov. Musíte myslieť aj na mnoho iných vecí. Jednou z tém, na ktoré treba myslieť vopred, je strava Vášho psa.

Váš chovateľ Vám bude určite k dispozícii, ak budete potrebovať poradiť. Na prvých pár týždňov dokonca pre Vás zostaví komplexný plán výživy.

Určite by ste mali psíka nejaký čas kŕmiť krmivom od chovateľa. Toto krmivo je totiž optimálne prispôsobené potrebám mladých salašníckych psov. Šteniatka majú odlišné výživové potreby než dospelé psy.

Ak chcete neskôr zmeniť krmivo, mali by ste obvyklé krmivo obmedzovať iba pomaly a postupne, aby si žalúdok Vášho psa na nové krmivo zvykol.

Najlepší je vysoký obsah mäsa zmiešaného s množstvom ovocia a zeleniny. Krmivo môžete podávať ako vo forme suchého, tak aj mokrého krmiva.

Ideálne sú granule s vysokým obsahom mäsa, bez obilia, kukurice a sóje. Žiadna forma obilnín by nemala spôsobovať problémy a to ani pšenica. Ideálny je ovos. Odporučiť možno aj vyšší podiel zeleniny v granulách.

Preto aby váš psík mohol žiť kvalitný a dlhší život je dôležitý výber správneho krmiva. Aktuálnymi trendmi vo svete stravovania pre psíkov je barf alebo varená strava.

BARF a individuálne potreby

Ako alternatíva k hotovým výrobkom sa osvedčila metóda BARF. Pri tejto metóde sa psom podáva krmivo iba v surovej forme.

Zástancovia metódy BARF zdôrazňujú cenné zložky, ktoré sa nachádzajú v surovom mäse a zelenine, a ktoré by sa po uvarení stratili.

Výhodou týchto spôsobov stravovania je to, že presne viete čo svojmu psíkovi dávame do misky. Misku vieš vždy prispôsobiť psíkovým potrebám.

Ak je napríklad tvoj psík alergický na kuracie mäso, jednoducho mu dáš bravčové, hovädzie a pod. Vďaka surovej strave psík bude mať čistejšie a zdravšie zuby.

Psíkovia môžu mať lepšie vybudovanú imunitu, krajšiu srsť, pevnejšie svaly, a majú menej vnútorných parazitov.

Ak neviete ako začať s touto stravou, odporúčam Vám vyhľadať priamo výživového poradcu pre psov, ktorý sa týmto dvom metódam venuje. No ak sa Vám nepozdávajú tieto dve metódy, určite sa spýtajte vášho zverolekára na kvalitné granulky.

Mäso, tuky a prílohy

Historicky si plemeno bernský salašnícky pes vyžadovalo vyšší príjem živočíšnych tukov. Dnes, vzhľadom na svoje rozšírenie to už nie je nutné.

Natívnymi zdrojmi bielkovín je ovčie (jahňacie) mäso, kozie, bravčové a všetky druhy hydiny. Neutrálne by malo byť hovädzie mäso.

Za menej vhodné môžeme považovať morské ryby a olej z nich, ktorých prítomnosť v strave dokonca môže negatívne ovplyvňovať farbu srsti smerom k ryšavej. Pri kŕmení BARFom ich občasné zaradenie neuškodí.

Podobne ako morské ryby môže mať negatívny dopad na srsť paradoxne aj kukurica. Z nutričného hľadiska však neprekáža tak ako sója.

Uvedené informácie nie je možné považovať za univerzálny návod na kŕmenie vášho plemena. Sú sumárom rozsiahleho výskumu na vzorke vyše 600 chovateľských staníc a kynológov zo Slovenska a Česka, ako aj zahraničných výskumov a literatúry.

Napriek tomu je potrebné zohľadniť individuálne faktory, medzi ktoré môžeme radiť aj výživu matky vášho psa počas gravidity a laktácie, ako aj históriu kŕmenia každého jedinca a iné.

Všeobecná citlivosť plemena na niektoré zložky neznamená, že práve váš pes bude na tieto zložky reagovať neštandardne. Plemená sa dnes už nechovajú izolovane a sú roztrúsené po celom svete.

Samozrejme, Váš pes by mal mať v miske vždy dostatok čerstvej vody. Ak pes trénuje, treba zohľadniť množstvo odmien pri nastavovaní kŕmnej dávky.

Výber šteňaťa a zodpovedného chovateľa

Našťastie existuje veľa milovníkov bernského salašníckeho psa, ktorí chovajú tohto výnimočného psa s vášňou a obozretnosťou.

Takže ak máte záujem o šteniatko, nebojte sa: nájsť dobrého a renomovaného chovateľa nie je u tohto plemena také ťažké. Obvykle sú registrovaní v klube chovateľov, a dajú sa prostredníctvom klubu aj ľahko nájsť.

Na výber chovateľa si nájdite čas - najlepšie je chovateľa niekoľkokrát navštíviť, aby ste získali komplexný dojem o chove a samotných psoch.

Ak je prvý dojem dobrý a máte dobrý pocit z prostredia, čistoty a začlenenia psov do rodiny, môžete ísť do ďalších podrobností.

Dôležité je, aby boli psy očkované a prešli všetkými odporúčanými zdravotnými vyšetreniami. Pri kúpe sa určite opýtajte, či má daný psík povinné očkovania a povinné odčervenie.

Dobrý chovateľ Vás navyše nikdy na kúpu šteniatka nenahovára, skôr Vás bude komplexne informovať o živote s bernským salašníckym psom, a bude sa snažiť získať predstavu o podmienkach, v ktorých s Vami bude šteniatko žiť.

Pri kúpe odporúčam zvážiť skôr kúpu šteniatka s PP, aby ste predišli dedičným chorobám a iným problémom u tohto druhu psíka.

S PP nemáte síce 100% isté, že psík nebude mať žiadne choroby, ale viete aspoň jeho rodokmeň, rovnako viete aj aký zdravotný stav majú rodičia tohto psíka a pod.

Existuje aj predaj bernských salašníckych psov na známych SK a CZ inzerciách, môžete si psíka zakúpiť aj tam, ale bol by som viac opatrný.

Finančné náklady a praktická príprava

Cena šteniatka sa pohybuje od 500€ a kľudne aj viac ak by ste chceli šteniatko s PP.

Cena psíka, starostlivosť, veterinár, lieky, kŕmenie a špeciálna kĺbová výživa by Vás mohla výjsť a pravdepodobne aj výjde drahšie ako pri kúpe menších plemien.

Pred zaobstaraním určite myslite aj na to, že to naozaj nie je lacná záležitosť. Neváhajte sa opýtať aj vášho či ktoréhokoľvek iného veterinára alebo odborníka na psíkov.

Veterinári veľmi dobre poznajú svojich klientov tak ako Vaša zubárka pozná Váš chrup. Preto Vám určite radi poradia, kde si toto plemeno zaobstarať a ako sa oň starať.

Musíte myslieť aj na dostatočne veľký priestor, kvalitné krmivo, pravidelnú veterinárnu starostlivosť, kefy, hrebeň, vhodné misky, bezpečné vybavenie a čas na každodenný kontakt so psom.

Bernský salašnícky pes na Slovensku

Na Slovensku sa objavujú ponuky šteniatok s rôznym dátumom narodenia, zdravotným stavom a spôsobom odchovu. Pri každej ponuke je dôležité overiť pôvod, podmienky chovu, očkovanie, čipovanie, odčervenie a zdravotné vyšetrenia rodičov.

Rozhodnutie o kúpe by nemalo vychádzať iba z atraktívneho vzhľadu alebo z ceny. Pri tomto plemene je mimoriadne dôležitý zdravotný stav, serióznosť chovateľa a pripravenosť budúceho majiteľa na veľkého psa s kratšou priemernou dĺžkou života.

Pre koho je bernský salašnícky pes vhodný

Bernský salašnícky pes je výborný spoločník pre ľudí, ktorí mu dokážu venovať dostatok času, priestoru, pohybu a každodenného kontaktu.

Je to veľký kamarát nielen s dospelými ľuďmi, ale vie si urobiť veľký citový vzťah s deťmi. Je to lojálny, inteligentný, verný a milujúci psík.

Nie je vhodný pre človeka, ktorý hľadá nenáročného psa do malého bytu, nechce pravidelne česať srsť alebo nemá čas na dlhé prechádzky a mentálne aktivity.

Aj napriek tomu zvážte kúpu tohto psíka pretože toho spapá naozaj dosť. A rovnako aj starostlivosť je o niečo drahšia a keďže by mohol mať v budúcnosti problémy s kĺbmi nešetril by som na liekoch alebo na zverolekároch či cvičiteľoch.

tags: #bernsky #salasnicky #bes #a #bakterie