Bôb ako krmivo pre zver: výživová hodnota, príprava a zásady bezpečného prikrmovania

Bôb obyčajný patrí k veľmi starým kultúrnym plodinám, ktoré sa pestujú v rozličných formách ako potravina a krmivo. Hoci v poslednom období čiastočne vypadol z osevných postupov, ide o zaujímavú plodinu s mnohými agronomickými benefitmi a so širokou využiteľnosťou.

V súvislosti s výživou zveri je bôb významný najmä ako bielkovinové jadrové krmivo. Jeho semená obsahujú značné množstvo dusíkatých látok, škrobu a ďalších živín, zároveň však obsahujú antinutričné látky, pre ktoré sa musí zveri predkladať obozretne a v primeranom množstve.

Čo je bôb a aké formy sa rozlišujú

Bôb je jednoletá rastlina s hlbokým koreňovým systémom a prítomnosťou hrčkových baktérií. Dorastá obvykle do výšky od 50 do 170 cm, lodyha je štvorhranná a vzpriamená. Sudozperené listy do 25 cm dlhé sú na lodyhe doplnené drobnými celokrajnými lístkami. V úžľabí listov vyrastá súkvetie, ktoré tvorí 3 až 11-kvetý strapec. Farba kvetov je biela až farebná, so žilkovaním a tmavšími škvrnami.

Rozlišuje sa bôb konský, naša pôvodná kultúrna forma s HTS 0,3-0,6 kg pri malosemennom bôbe a 0,6-1,4 kg pri veľkosemennom bôbe, a mohutnejší bôb svinský s HTS 1,3-2,4 kg.

• Bôb konský patrí medzi významné krmivové strukoviny.
• Bôb svinský je mohutnejšia forma s vyššou hmotnosťou tisíc semien.
• Bôb drobnosemenný sa označuje aj ako holubí bôb.

Bôb má ozimné aj jarné formy. Bôb ozimný je vhodný len do teplejších až stredných polôh, resp. v našich podmienkach s kontinentálnym charakterom klímy s výskytom silnejších mrazov počas zimy nemá tradíciu pre svoju nízku mrazuvzdornosť, porovnateľnú s ovsom ozimným.

Výživová hodnota bôbu

Semená obsahujú 25 % dusíkatých látok, z toho zhruba 19 % stráviteľných bielkovín, 1,5 % oleja a 49 % škrobu. Bôb je dobre stráviteľný, bohatý aj na obsah vitamínov a niektorých minerálov, ako napríklad vápnik a fosfor.

V semene bôbu sa uvádza aj 30-34 % dusíkatých látok, 6-7 % vlákniny, až 40 % škrobu, do 1 % tuku a 3 % popola. Stráviteľnosť všetkých zložiek je vysoká pre všetky druhy hospodárskych zvierat aj pre človeka.

V porovnaní s hrachom má bôb vyšší obsah dusíkatých látok, v priemere 26,5 %. Z aminokyselín je priaznivý obsah lyzínu, zatiaľ čo obsah sírnych aminokyselín a treonínu je nízky.

Šrotovaný bôb je veľmi dobrým krmivom pre dobytok každého druhu. Šrotovaním sa zvyšuje jeho stráviteľnosť. Bôb je obvykle pred skrmovaním hydrotermicky upravovaný, napríklad naparovaním, vločkovaním alebo mikronizáciou, s cieľom zvýšiť stráviteľnosť.

Prečo je bôb zaujímavý aj pre výživu zveri

Hlavnou prednosťou bôbu je vysoký obsah bielkovín v semene. V období, keď zver potrebuje kvalitnejšiu kŕmnu dávku, môže byť bôb vhodným doplnkom k ostatným jadrovým a objemovým krmivám.

Jeho použitie však musí vychádzať z princípu pestrosti a vyváženosti kŕmnej dávky. Hoci semeno bôbu poskytuje bielkovinové krmivo pre všetky druhy hospodárskych zvierat, musí sa ním kŕmiť opatrne a vždy v miešankách s inými jadrovými krmivami.

Rovnaká zásada je dôležitá aj pri prikrmovaní voľne žijúcej zveri: bôb nemá byť jediným predkladaným krmivom, ale iba jednou zložkou širšej a správne zostavenej kŕmnej dávky.

Antinutričné látky a ich význam

Krmivársku hodnotu semien bôbu znižujú antinutričné látky, medzi ktoré patria inhibítory tripsínu, vicín, konvicín, lektín a tanín. Ich obsah je potrebné znížiť namáčaním semien, varením, suchou tepelnou úpravou alebo šľachtením.

Bôby obsahujú celú radu antinutričných látok, ako sú napríklad lektíny, ktoré sú predovšetkým pre mláďatá považované za významné antinutričné látky typické svojou špecifickou schopnosťou zhlukovať krvinky, teda hemaglutináciou.

Ďalšími prítomnými antinutričnými látkami sú inhibítory trypsínu, ktoré tvoria s proteolytickými enzýmami stabilné komplexy bez enzymatickej aktivity, a fenolické látky, ktoré sú dôvodom horkastej chuti bôbu.

V osemení niektorých odrôd sa nachádzajú taníny, ktoré znižujú stráviteľnosť organickej hmoty krmiva. Závažný môže byť aj obsah horkých látok, ktoré môžu spôsobovať nielen horšiu chuť, ale aj závažnejšie ochorenia, napríklad favizmus.

Negatívna vlastnosť je čiastočne odstrániteľná vhodnou tepelnou a ďalšou úpravou, predovšetkým však šľachtením. Pri praktickom využití bôbu pre zver je preto dôležité uprednostniť vhodne spracované krmivo a nepoužívať neoverené veľké dávky surových semien.

Ako bôb pripraviť na skrmovanie

Najvhodnejšou formou je bôb najprv mechanicky upraviť, napríklad šrotovaním, a podľa typu krmiva aj tepelne spracovať. Takáto úprava zvyšuje stráviteľnosť a pomáha znížiť účinok niektorých antinutričných látok.

• semená možno šrotovať;
• možno ich namáčať;
• možno ich variť;
• možno použiť suchú tepelnú úpravu;
• v krmivárskej praxi sa používa aj naparovanie, vločkovanie alebo mikronizácia.

Pri prikrmovaní zveri je potrebné sledovať, či krmivo prijíma postupne a bez zdravotných problémov. Každé obohatenie kŕmnej dávky zveri, teda doplnenie nového energeticky bohatého alebo koncentrovaného kŕmneho komponentu, je potrebné urobiť plynulo v priebehu dvoch týždňov.

Bôb v porovnaní s dužinatými krmivami

Takzvané dužinaté krmivá predstavujú skupinu zahŕňajúcu krmivá s vyšším obsahom vody a vo väčšine prípadov aj vyšším obsahom energie. Medzi najznámejšie dužinaté krmivá využívané na prikrmovanie zveri v našich podmienkach patria buľvy cukrovej a kŕmnej repy, hľuzy topinamburu a zemiakov, vybrané druhy ovocia, najmä jablká, prípadne hrušky, ale aj kŕmna mrkva a kŕmna kapusta.

Bôb sa od týchto krmív odlišuje predovšetkým vyšším obsahom dusíkatých látok a bielkovín. Repa a zemiaky majú vysoký podiel ľahko využiteľnej energie a nedostatočné množstvo vlákniny, zatiaľ čo bôb môže kŕmnu dávku doplniť o bielkovinovú zložku.

Dužinaté krmivá sú bohatým zdrojom energie, ale treba zabezpečiť, aby ich zver neprijímala ako samotné krmivo. Nadbytočný prísun ľahko stráviteľných sacharidov a zároveň nízky príjem vlákniny, ku ktorému dochádza pri monodiétnom kŕmení cukrovou a kŕmnou repou alebo zemiakmi, môže spôsobovať prekyslenie tráviaceho traktu prežúvavej zveri.

Pri zostavovaní kŕmnej dávky preto treba bôb, seno, dužinaté krmivá a prípadné ďalšie komponenty kombinovať tak, aby zver prijímala dostatok bielkovín, energie, vlákniny, minerálnych látok a vody.

Zásady prikrmovania bôbom

Bôb treba predkladať ako doplnok, nie ako samostatné krmivo. Vhodné je zaradiť ho do miešanky s inými jadrovými krmivami a zároveň zabezpečiť dostatok sena alebo iného kvalitného objemového krmiva.

1. Nový komponent zaraďujte do kŕmnej dávky postupne počas dvoch týždňov.
2. Bôb kombinujte s ďalšími jadrovými krmivami a kvalitným objemovým krmivom.
3. Uprednostnite šrotovaný alebo inak vhodne upravený bôb.
4. Nepredkladajte zveri plesnivé, zvlhnuté, zhnité alebo inak znehodnotené krmivo.
5. Sledujte príjem krmiva, správanie zveri a prípadné príznaky tráviacich porúch.
6. Kŕmne zariadenia udržiavajte čisté a chránené pred dažďom a vlhkosťou.

Správna forma predkladania krmív a ich trvanlivosť sú dôležité aspekty prikrmovania. Zver sa má prikrmovať v kvalitných zastrešených kŕmidlách, aby krmivo nebolo vystavené vlhkosti a dažďu.

Orientačné dávky bôbu pre hospodárske zvieratá

Údaje pre hospodárske zvieratá možno využiť ako orientačný rámec pri posudzovaní toho, že bôb je koncentrované krmivo, ktorého dávky sa limitujú.

Bob sa zaraďuje do krmných zmesí pre prasatá nad 50 kg a pre skot. Jeho dávky sa limitujú, možno ním uhradiť asi pätinu až štvrtinu z celkového podielu dusíkatých látok.

Pre kone je bôb vhodným bielkovinovým krmivom. Používa sa na doplnenie kŕmnej dávky v období ťažkej práce a u koní zošlých alebo v zlom výživnom stave.

Zelená hmota, senáž a siláž z bôbu

Pri skrmovaní zelenej hmoty bôbu je denná dávka obmedzená na 10 až 15 kg pri hovädzom dobytku, respektíve na 1-2 kg pri teľných a dojných kravách, pretože vyššie množstvo by zhoršovalo kvalitu mlieka.

Na zelené kŕmenie sa používa zber celej rastliny vo fáze mliečnej až voskovej zrelosti semena. Pre dostatok vysoko bielkovinovej nadzemnej hmoty sa bôb senážuje alebo silážuje spolu s inými plodinami.

Pre hrubú byľ je bôb silážovateľný ťažšie, respektíve senážuje sa po zavädnutí alebo po použití prídavných látok.

Pri využití bôbu ako zeleného krmiva alebo konzervovaného krmiva je potrebné dbať na správny termín zberu, dostatočné zavädnutie a hygienickú kvalitu výslednej senáže alebo siláže.

Riziká nekvalitného alebo nesprávne skladovaného krmiva

V nesprávne skladovanom krmive vznikajú predpoklady pre rast plesní a tvorbu ich produktov - mykotoxínov. Dochádza k rozkladným procesom, a tým k stratám živín.

Nevhodným skladovaním, najmä vo vlhkom prostredí a pri kolísaní teplôt, dochádza ku kontaminácii krmiva mikroskopickými hubami, napríklad Stachybotrys atra, Aspergillus flavus a Fusarium sp.

Vyššia teplota a vlhkosť vytvárajú vhodné podmienky pre ich rast a vývoj, počas ktorého sa produkujú jedovaté mykotoxíny. Plesne produkujú látky negatívne pôsobiace na metabolizmus zveri, poškodzujú dýchací systém a tráviaci aparát, napríklad brzdením rastu bachorovej mikroflóry, ktorú tvoria baktérie, nálevníky a huby, čím sa zhoršuje stráviteľnosť vlákniny.

V súvislosti s príjmom skazeného krmiva obsahujúceho toxické produkty plesní trpí najmä mladá zver, ale odolné nie sú v žiadnom prípade ani dospelé jedince.

V závislosti od množstva prijatých toxínov dochádza k poškodeniu pečene, obličiek, k zápalovým zmenám a krvácaninám na slizniciach, k poruchám v tvorbe a zrážanlivosti krvi a k poruchám tráviaceho a reprodukčného aparátu.

Následkom môže byť úhyn jedincov konzumujúcich nekvalitné krmivo, ale taktiež znížený prírastok mláďat v nasledovnej sezóne.

• Nepoužívajte plesnivý alebo zatuchnutý bôb.
• Nepredkladajte zveri zvlhnuté a rozkladajúce sa krmivo.
• Nebezpečné je podávanie hnijúceho odpadu ovocia a zeleniny.
• Poškodené alebo narušené krmivo spotrebujte prednostne, ak je ešte zdravotne vyhovujúce.

Acidóza a postupná zmena kŕmnej dávky

Pri prežúvavej zveri môže nesprávne zostavená kŕmna dávka viesť k poruchám trávenia. Acidóza môže vzniknúť aj pri rýchlom prechode z energeticky chudobného krmiva, napríklad sena, na dužinaté krmivo alebo inú energeticky bohatú zložku.

Pri acidóze po poklese kyslosti, teda pH, vznikajú vážne poruchy trávenia. Už za 4-24 hodín dochádza napríklad k zníženej motorike bachora, hnačke, zníženému príjmu vody a potravy, zmenám v správaní a k celkovej slabosti.

Pri ťažšej forme môžu uvedené príznaky do 72 hodín vyústiť do úhynu zvieraťa. Každé obohatenie kŕmnej dávky o nový energeticky bohatý kŕmny komponent je preto potrebné urobiť plynulo v priebehu dvoch týždňov.

Skladovanie bôbu a ďalších krmív

Počas dlhodobého skladovania krmív je potrebné zabezpečiť podmienky, aby krmivo nezamrzlo a nesplesnivelo. Optimálna teplota skladovania je 2 až 4 stupne nad nulou pri dužinatých krmivách.

Do kŕmnych zariadení predkladáme krmivo iba v množstvách, ktoré zver skonzumuje v priebehu najbližších dní. V žiadnom prípade ho nepredkladajme vo veľkých hromadách, keďže ho najmä diviačia zver, ale aj vplyv počasia, v takomto prípade znehodnocuje.

Ak dôjde k narušeniu povrchu ovocia, buľvy alebo hľuzy, je takéto dužinaté krmivo už len krátkodobo skladovateľné a zveri ho preto predkladáme prednostne. Rovnaká opatrnosť je potrebná aj pri manipulácii so semenami bôbu, ktoré musia zostať suché, čisté a bez známok plesne.

Čo robiť pri podozrení na zdravotný problém

Pri náhlom zhoršení zdravotného stavu zveri treba okamžite prestať predkladať podozrivé krmivo a zabezpečiť odborné veterinárne vyšetrenie.

Začiatkom zimy bol zaznamenaný zaujímavý prípad negatívneho vplyvu konzumácie tvrdých hrušiek na zdravie zveri. Chovateľ požiadal o pomoc pri záchrane nádejného mladého jeleňa, u ktorého sa objavilo silné dávenie spojené so silným vykašliavaním slín.

Jeleň sa obracal na chrbát, pohyboval sa neprirodzene a prejavoval zvýšenú únavu. Zveri bolo predkladané seno, granulovaná kŕmna zmes, repa, jablká a v prostredí sa nachádzali aj opadané hrušky.

Na základe pozorovaných príznakov bol vylúčený zápal pľúc. Z dôvodu podozrenia na uviaznutie cudzieho predmetu v tráviacom trakte a možnosti vykonania ďalšej diagnostiky bolo nutné zviera imobilizovať.

Po sedácii jeleňa sa pristúpilo k vyšetreniu. Pri palpácii pažeráka nebola zistená prítomnosť cudzieho predmetu, preto bola vykonaná probatórna sondáž pažeráka. Po neúspešnom zavedení sondy do pažeráka bola vykonaná palpácia nosohltanu priamo cez ústnu dutinu jeleňa, pričom bol zistený cudzí predmet.

Následne bola z nosohltanu manuálne odstránená celá hruška. Hruška bola tvrdá s klzkým pevným povrchom. Keďže bola tvrdá, jeleňovi sa ju nepodarilo rozhryznúť, ale neúspešne sa ju pokúsil prehltnúť celú.

Ak by hruška nebola odstránená, došlo by s najväčšou pravdepodobnosťou k úhynu jedinca. Po odstránení hrušky bol jeleň ošetrený a po pár dňoch začal prijímať krmivo. Jeho zdravotný stav bol následne v poriadku.

Pestovanie bôbu a jeho agronomické vlastnosti

Príčina menšieho záujmu o pestovanie bôbu pravdepodobne spočíva aj v nízkej rentabilite, ktorej podstatou je neuspokojivé využitie úrodového potenciálu. Na nízkom využití úrodového potenciálu sa zvyčajne spolupodieľa viacero faktorov, napríklad vplyv ročníka, zhoršený stav pôdy, zhoršený zdravotný stav porastu a nedodržanie technologickej disciplíny.

Dosahovanie vyšších úrod bôbu obyčajného v zásade komplikujú iba dva aspekty. Prvým je samotný úrodový potenciál, ktorý je geneticky podmienený, druhým sú vonkajšie činitele, ktoré v rôznych rastových fázach obmedzujú uplatnenie úrodovej schopnosti.

Pre celý rad agronomických benefitov, ktoré bôb poskytuje, mu patrí prívlastok „meliorátor ťažkých pôd“. Má veľmi silný, hlboko siahajúci kolovitý koreň s bočnými korienkami, ktoré sú v hornej časti veľmi početné, preto pôdu silno prekoreňuje.

Na koreňoch sa tvorí veľké množstvo hrčiek, v ktorých žijú symbiotické baktérie, a preto má bôb veľkú schopnosť asimilovať vzdušný dusík.

Bôb je strukovinou, teda plodinou obohacujúcou pôdu o dusík, avšak spôsobom obrábania môže ísť aj o okopaninu. Pre oba dôvody sa najčastejšie zaraďuje medzi dve obilniny.

Nároky bôbu na pôdu, vodu a teplotu

Bôb sa vyznačuje vysokými nárokmi na vodu, najmä počas kvitnutia. Vyžaduje hlbší výsev, má dlhšiu vegetačnú dobu a nevyžaduje mnoho tepla. Mladé rastliny dokážu odolať aj kratšie trvajúcim slabším mrazíkom.

Potrebuje hlboké, úrodné, ílovité alebo hlinité, ale nezamokrené pôdy s dobrou vodnou nasiakavosťou, teda dobre zásobené živinami a vápnikom.

Ide o plodinu stredne ťažkých a najmä ťažkých pôd, no pri rovnomernom rozložení zrážok dokáže zniesť pestovanie aj na ľahšej piesočnatej pôde, najmä ak ide o vhodne rajonizovanú odrodu.

Počas individuálneho rastu a vývinu bôbu existujú určité kritické obdobia v požiadavkách na vodu a teplotu. Nedostatok alebo nadbytok vody v týchto obdobiach blokuje tvorbu a prenos asimilátov, inhibuje aktivitu rhizóbia, zapríčiňuje zhadzovanie strukov, ovplyvňuje vývin semien a ich predčasné dozrievanie.

Na nepriaznivé podmienky, najmä vlahové, ale tiež na zatienenie, kritické poruchy vo výžive a dôsledky výskytu chorôb a škodcov, bôb reaguje aborciou, teda zhadzovaním kvetov a neskôr aj strukov.

Výživa porastu a biologické viazanie dusíka

Bôb dobre využíva starú pôdnu silu a o výške úrody v podstatnej miere rozhoduje celková úroveň výživy v osevnom postupe.

Na jednotku úrody, teda 1 t semien a zodpovedajúce množstvo slamy, odoberie bôb podobné množstvo živín ako hrach: 63 kg N, 9 kg P, 41 kg K, 25 kg Ca a 4 kg Mg. Úroda fytomasy bôbu je však vyššia, a preto je vyšší aj odber živín z jednotky plochy.

V súčasnej dobe, keď je z rôznych dôvodov potrebné regulovať dávky dusíkatých hnojív, je dôležité venovať pozornosť iným spôsobom vstupu dusíka do poľnohospodárskej sústavy. Takouto možnosťou je predovšetkým biologické viazanie vzdušného dusíka mikroorganizmami.

Na očkovanie osiva bôbu sa používajú baktérie Rhizobium lupini. Pri využití účinných očkovacích látok, úprave symbiotických vzťahov a vhodných podmienok stanovišťa sa pri strukovinách dosiahne v priebehu roka všeobecne pútanie 70-140 kg vzdušného dusíka na hektár.

Priemerné a najvyššie hodnoty namerané pri bôbe sú na úrovni 210, respektíve 552 kg/ha N. Aktivita nitrogenáz, kľúčových enzýmov v koreňových hrčkách, je najvyššia pri teplote vzduchu 20-30 °C s optimom 20-24 °C a pri pH pôdy 6,5-7,5.

Účinnosť inokulácie osiva je závislá od vzájomnej interakcie rhizóbií a vplyvu prostredia, hlavne vlhkosti a teploty pôdy. Úrodový prínos očkovania osiva je zjavne významný a očkovanie by sa malo stať bežnou súčasťou pestovania bôbu.

Bôb v osevnom postupe

Po bôbe je pôda v dobrom stave, pretože hlboko kyprí pôdu a potláča buriny. Výborne sa darí pšenici ozimnej, no pre kratší čas na prípravu pôdy sú menej vhodné skoršie oziminy, raž a jačmeň ozimný.

Popri melioratívnom kyprení pôdy a množstve 60-70 kg/ha dusíka zanechaného v pôde spočíva vysoká predplodinová hodnota bôbu aj v množstve pozberových zvyškov, ich priaznivom pomere C:N a fytosanitárnom účinku.

Zber a spracovanie semien

Vlhkosť semena pri zbere by mala klesnúť na 15-20 %. Výnimočne, napríklad pri dlhej nepriazni počasia, môže byť až 30 % s rizikom strát klíčivosti.

Desikácia alebo aplikácia prípravkov na urýchlenie dozrievania je možná najmä pri väčšom zaburinení a oneskorenom dozrievaní. Nasleduje bezprostredné predčistenie a pomalé dosúšanie na roštoch.

Pri výbere osiva a odrody je dôležitá odrodová čistota, dostatočná klíčivosť a zdravotný stav. Pri využití bôbu na krmivo pre zver treba zároveň dbať na to, aby boli semená bez plesní, zápachu, nadmernej vlhkosti a známok prehrievania.

tags: #bob #krmivo #pre #zver