Choroby hydiny a exotických vtákov: odborná kniha pre malochovateľov

Choroby hydiny a exotických vtákov kniha predstavuje dôležitú tému pre každého chovateľa, ktorý chce včas rozpoznať zdravotné problémy, obmedziť šírenie nákaz a chrániť zdravie zvierat aj ľudí. V malochovateľských podmienkach sa niektoré bakteriálne infekcie môžu vyskytovať častejšie než vo veľkochovoch, s výraznejšími klinickými prejavmi a vyššími stratami.

Je to dané hlavne tým, že hydina v drobnochove máva bližší kontakt s voľne žijúcimi vtákmi aj inými zvieratami. V malých chovoch býva spolu umiestnená staršia hydina s mladou aj rôzne druhy hydiny v jednom objekte.

V drobnochove sa častejšie nerešpektujú možnosti prenosu nákaz ako vo veľkochovoch - pravidelná asanácia chovných zariadení, nástrojov, výbehov, „oddych“ - vysušenie, vyslnenie, resp. vymrazenie priestorov, výbehov.

Prečo sú bakteriálne infekcie v malochove rizikové

Patogénne baktérie zvyčajne môžu infikovať a množiť sa v organizme rôznych druhov zvierat, na rozdiel od väčšiny vírusov aj parazitov, ktoré bývajú viazané na druh hostiteľa. Mnohé baktérie sa môžu množiť aj v prostredí - v organickej hmote, napríklad vo zvyškoch krmiva, alebo dlhodobo prežívajú v prostredí, v pôde a vo vode.

Bakteriálne infekcie, ktoré sa v drobnochovoch vyskytujú a môžu byť nebezpečné aj s ohľadom na zdravie človeka, sú hlavne tuberkulóza, salmonelóza, červienka, chlamydióza, listerióza a pasteurelóza.

V chovoch hydiny sa tiež môžu vyskytovať viaceré bakteriálne choroby spôsobené napríklad stafylokokmi, ako je S. aureus.

Najčastejšie bakteriálne choroby hydiny a exotických vtákov

Nekrotická enteritída a klostrídiové infekcie

Nekrotická enteritída je spôsobená toxínmi baktérie C. perfringens pri ich premnožení. Klostrídie sú bežne prítomné v hrubom čreve zvierat, ich spóry sú v pôde a vo vode.

Nekrotická enteritída sa prejaví hnačkou aj s prímesou krvi, spomalením rastu a úhynmi. Klinické príznaky sú veľmi podobné a často sa zamieňajú za kokcidiózu.

Tieto choroby sa v chove najčastejšie vyskytujú súčasne, nakoľko podmienky pre uplatnenie sa kokcídií aj klostrídií sú podobné - zvýšenie pH črevného obsahu pri zmenách krmiva, pri vysokom podiele bielkovín v krmive, pri zlom trávení - dysbakterióze, pri krmive zdravotne závadnom alebo zaplesnivenom.

Na liečbu sa používajú antibiotiká. Oveľa účinnejšie, bezpečnejšie a trvalejšie riešenie je preventívne aj liečebné podávanie prípravkov na podporu trávenia CITROENZYMIX a probiotík PROPOUL a odstránenie príčin - úprava kŕmnej dávky a postupné zmeny krmiva.

Klostrídie môžu spôsobiť aj gangrenóznu dermatitídu, ktorá sa prejavuje nekrózou kože, podkožia aj svalov, často sprevádzanou aj stafylokokovou a E. coli infekciou.

Vstupnou bránou infekcie je poškodená koža. Predispozičné faktory sú nekrobiotické procesy v koži, pomliaždeniny, imunosupresívne stavy pri niektorých virózach a nedostatočná výživa.

Hemofilová nádcha

Hemofilová nádcha je ochorenie, ktorého pôvodcom je Haemophilus paragallinarum. Hlavným zdrojom sú latentne infikované vtáky, teda bacilonosiči, ktoré baktérie vylučujú do prostredia nosnými sekrétmi.

Choroba sa prejavuje výtokom z nosa, zdurením infraorbitálnych dutín, zápalom očných spojiviek a sťaženým dýchaním. V chove sa rýchlo šíri, pričom ochorejú skôr dospelé vtáky ako mláďatá.

Prevencia a liečba spočíva v zamedzení zavlečenia choroby do chovu, podpore celkovej odolnosti a podpore rýchleho vylúčenia baktérií podávaním prípravkov NEFROVET, MENTOVET, vitamínov A, D a E, AMINOVIT a vitamínu A.

Listerióza vtákov

Listerióza je pomerne vzácne ochorenie u vtákov, ktoré sa môže prejaviť septikémiou alebo encefalitídou. Pôvodcom je Listeria monocytogenes.

Je to saprofyt, ktorý sa bežne nachádza v pôde, vo vode a v tráviacom trakte zvierat. Patogénne kmene listérií môžu prechádzať cez črevnú sliznicu do krvného obehu pri oslabení celkovej odolnosti zvierat, najmä počas zimných mesiacov alebo po skrmovaní zdravotne narušeného krmiva.

Listérie sa uplatnia hlavne pri narušení bakteriálnej rovnováhy v tráviacom trakte zvierat na úkor laktobacilov.

Červienka u hydiny

Červienka je vážne ochorenie vyskytujúce sa najmä u prasiat. Ochorieť môžu aj vtáky. Najviac vnímavé sú morky, u ktorých sa choroba prejavuje zvýšeným úhynom trvajúcim niekoľko týždňov aj mesiacov.

Zvieratá sú podráždené, majú neistú chôdzu, znižujú sa prírastky, zdurené sú kožné prívesky, vyskytuje sa anémia a cyanóza.

Zdrojom infekcie sú choré zvieratá, kontaminovaná pôda, voda a rybacia múčka. Vstupnou bránou infekcie je poranená koža a sliznice.

Patologicko-anatomicky sa zisťujú krvácaniny na srdci a v abdominálnom tuku, zväčšenie pečene, sleziny a obličiek, fibrinózny až hnisavý exsudát v kĺboch a v perikardiálnom vaku, krusty na koži a prekrvenie kožných príveskov.

Bakteriologické vyšetrenie potvrdí diagnózu. Liečba spočíva v parenterálnom podaní penicilínu.

Prevencia je založená hlavne na zabránení zavlečenia nákazy do chovu, podpore celkovej odolnosti a zdravia zvierat kvalitným kŕmením a dobrou zoohygienou.

Chlamydióza vtákov - ornitóza

Chlamydióza vtákov, nazývaná aj ornitóza, je veľmi nákazlivé respiračné ochorenie vtákov prenosné aj na človeka.

Choroba sa vyskytuje hlavne v chovoch holubov a exotických vtákov, môže sa prejaviť aj v chovoch vodnej hydiny.

Zdrojom infekcie bývajú latentne alebo klinicky choré vtáky, ktoré vylučujú chlamýdie sekrétmi a exkrétmi. Infekcia sa šíri prevažne vzduchom a prachom.

Časté je inaparentné bacilonosičstvo. Infikované zvieratá klinicky ochorejú až po oslabení organizmu nepriaznivými vonkajšími vplyvmi, ako sú počasie, hladovanie, zdravotne narušené krmivo, zvýšená námaha, iné infekcie a parazitózy.

Choroba sa prejaví najčastejšie dýchacími ťažkosťami, nádchou, konjunktivitídou, slabosťou, nechutenstvom, zelenou hnačkou a nervovými príznakmi pred úhynom.

Patologicko-anatomicky sa zisťuje zápal pľúc a vzdušných vakov; pečeň a slezina sú zväčšené s nekrózami.

Liečebne sa podávajú antibiotiká vo vysokých dávkach, ale nie je zaručená úplná eliminácia pôvodcu. Na podporu liečby aj ako prevencia sa odporúča podávať rastlinný prípravok NEFROVET, ktorý podporí vylučovanie patogénov a regeneruje organizmus.

Prevencia spočíva hlavne v dodržiavaní dobrých zoohygienických opatrení, kvalitnom kŕmení a podpore nešpecifickej odolnosti zvierat rastlinnými a probiotickými prípravkami HUMAC NATUR a PROPOUL.

Pasteurelóza vtákov - cholera

Pasteurelóza vtákov, označovaná aj ako cholera, je vysoko nákazlivé ochorenie domácich a voľne žijúcich vtákov. Pôvodcom je baktéria Pasteurella multocida.

Na prejavenie sa choroby v chove má významný vplyv viacero faktorov, ako sú počasie, kvalita výživy, zoohygiena a ďalšie stresory prostredia.

Zdrojom nákazy bývajú latentne infikované zvieratá - vtáky, hlodavce, mačky a prasatá. Morky sú na chorobu vnímavejšie ako kur domáci. Častejšie ochorie staršia hydina.

K prenosu infekcie dochádza priamym kontaktom cez sliznicu oka, nosa, prípadne poranenou kožou. Inkubačná doba je od 4 hodín do 9 dní.

Perakútny priebeh choroby je sprevádzaný náhlymi úhynmi. Akútny priebeh sa prejavuje horúčkou, nechutenstvom, sťaženým dýchaním, hlienovitým výtokom z nosa a zo zobáka a zelenou hlienovitou hnačkou.

Pred úhynom sa pozoruje cyanóza a niekedy plávajúce pohyby. Chronická forma choroby sa prejavuje podľa lokalizácie príznakov dýchacími ťažkosťami alebo opuchnutím lalôčikov a kĺbov končatín či vykrútením hlavy, teda tortikolisom.

Na liečbu sa môže použiť hyperimúnne sérum, antibiotiká alebo sulfonamidy podľa citlivosti pôvodcu.

Prevencia spočíva v zamedzení zavlečenia nákazy do chovu, znižovaní stresových faktorov, kvalitnej výžive, dobrej zoohygiene a podpore nešpecifickej odolnosti zvierat probiotikami a rastlinnými prípravkami na podporu metabolizmu, ako sú HUMAC NATUR a NEFROVET.

V ohrozených chovoch sa môže použiť aj vakcinácia komerčnými vakcínami.

Salmonelóza hydiny

Hydina a jej produkty sú podľa štatistík najčastejším zdrojom salmonelových infekcií pre ľudí. Salmonelóza preto patrí medzi ochorenia, pri ktorých je nevyhnutné myslieť nielen na zdravotný stav vtákov, ale aj na bezpečnosť potravín.

Salmonelóza hydiny zapríčinená sérovarmi S. gallinarum a S. pullorum spôsobuje Pullorovu nákazu a týfus hydiny s typickým klinickým obrazom - apatia, biela až nazelenalá vodnatá hnačka, vysoká morbidita aj mortalita.

Pri chronickom priebehu sú postihnuté kĺby. U hydiny, ktorá infekciu prekonala, sa vyskytuje bacilonosičstvo, najmä po liečbe antibiotikami.

S. enteritidis a ďalšie salmonelové infekcie u hydiny prebiehajú zväčša subklinicky. U jednodňových kurčiat môžu spôsobiť zvýšenú morbiditu aj mortalitu.

Viaceré sérovary salmonel nespôsobujú klinické príznaky u hydiny, ale kolonizujú tráviaci trakt a sú vylučované do prostredia infikovanými jedincami aj niekoľko týždňov.

Hygienické opatrenia pri salmonelóze

Dobré chovateľské a hygienické podmienky sú základnou podmienkou úspešného tlmenia salmonelózy v chove.

• karanténa prikúpených zvierat,
• pravidelná sanácia chovu,
• dezinfekcia,
• dezinsekcia,
• deratizácia,
• udržiavanie zdravej črevnej mikroflóry.

Veľmi dôležitým ochranným faktorom proti všetkým črevným infekciám vrátane salmonel, E. coli, kampylobaktérií, ale aj listérií či klostrídií, je udržiavanie zdravej črevnej mikroflóry v tráviacom systéme všetkej hydiny v chove.

V chovoch, kde sa spoločne chová vodná aj hrabavá hydina alebo v ktorých už boli problémy so salmonelami, je vhodné použitie vakcíny SALGEN.

Vakcinácia chráni zviera pred ochorením a klinickými príznakmi, nie pred infekciou, preto je vždy potrebné aj používanie probiotík a dodržiavanie zoohygieny.

Kurčatá sa vakcinujú v 1. až 5. týždni a v 16. týždni.

Namiesto antikokcidík sa odporúča použiť u kuraťa domáceho vakcínu proti kokcidióze LIVACOX T, ktorá sa podá minimálne 7 dní po vakcinácii proti salmonelóze.

Nové poznatky z liečby a prevencie salmonelových infekcií poukazujú na to, že používanie antibiotík, respektíve iných antibakteriálnych látok a antikokcidík nepriaznivo ovplyvňuje prospešnú laktoflóru, a tým umožňuje patogénnym baktériám vrátane salmonel trvalo sa usídliť v tráviacom systéme zvierat.

Preto sa na prevenciu ani na liečbu salmonelózy nesmú antibiotiká používať. Vhodné je použitie probiotík PROPOUL a na podporenie trávenia a udržanie optimálneho pH prípravkov s okysľujúcim efektom.

Tuberkulóza vtákov

Tuberkulóza vtákov je nákazlivé ochorenie, ktoré prebieha chronicky a prejavuje sa u staršej vekovej kategórie.

Vyskytuje sa najmä u voľne žijúcich vtákov v malochovoch hydiny a u exotických vtákov. Je prenosná na cicavce vrátane človeka.

Nákaza sa šíri hlavne trusom infikovaných jedincov, kontaminovanými predmetmi a krmivom, pri kanibalizme a oštipovaním uhynutých kusov. Možný je aj vertikálny prenos vajcami.

Na infekciu je vnímavá hlavne hrabavá hydina, exotické aj voľne žijúce vtáctvo. Vysoko vnímavé sú japonské prepelice. Vodná hydina je menej vnímavá.

Klinické príznaky tuberkulózy

Klinické príznaky sú na začiatku ochorenia nevýrazné: inapetencia, skleslosť a občasná hnačka. Nákaza sa v kŕdli šíri pomaly, ojedinelými úhynmi.

U hydiny najčastejšie ochorejú sliepky ročné a staršie. V pokročilom štádiu choroby sa objaví trvalá hnačka, chudnutie aj pri zachovanom príjme krmiva, pokles znášky, anémia a krívanie.

Asi u 5 % chorých kusov možno zistiť kožné zmeny v podobe uzlíkov pozorovateľné na neoperených častiach tela.

Patologické zmeny

Patologicko-anatomicky sa môžu zistiť zmeny na všetkých orgánoch. Typický je nález granulómov rôznej veľkosti žltobielej farby s nekrotickým kazeóznym stredom, ktoré sa dajú ľahko vylúpnuť.

• Miliárna forma - široký rozsev uzlíčkov do veľkosti prosa na orgánoch telovej dutiny.
• Uzlíková forma - väčšie uzlíky v stene čriev, na pečeni, slezine a kostnej dreni.
• Vredovitá forma - postihuje sliznicu čriev.

Často sa zisťuje ruptúra zväčšenej pečene a vykrvácanie do telovej dutiny, čo spôsobí náhly úhyn.

Výskyt, kontrola a prevencia

Infekcia sa vo veľkochovoch hydiny prakticky nevyskytuje vzhľadom na rýchly obrat kŕdľov a existujúce zoohygienické opatrenia. V malochovoch je výskyt tejto nákazy pomerne častý.

Liečenie sa nerobí. Pri zistení nákazy sa odporúča likvidácia všetkých vtákov v chove s následnou dezinfekciou chovných priestorov aj výbehov.

Na zamedzenie zavlečenia nákazy do chovu treba obmedziť jej prenos voľne žijúcimi vtákmi, prikúpenou hydinou a prípadne aj voľne žijúcimi hlodavcami.

• Urobiť opatrenia proti voľne žijúcim vtákom, ak je to možné, najmä ochranu voliér s exotickým vtáctvom a japonskými prepelicami.
• Prikúpenú hydinu dať vždy do karantény, počas ktorej sa urobí tuberkulínová skúška, prípadne sa vtáky vyšetria sérologicky.
• Pozitívne jedince je potrebné zlikvidovať.
• Na kontrolu nákazy v chove slúži pravidelná tuberkulinácia a vyraďovanie pozitívnych jedincov.

Mykotické ochorenia hydiny a exotických vtákov

Tento typ ochorení sa vyskytuje u všetkých druhov vtákov.

Favus

Favus je chronická dermatomykóza hrabavej hydiny. Pôvodcom je najčastejšie Trichophyton gallinae.

Zdrojom infekcie sú choré zvieratá a kontakt s nimi. Predispozičným faktorom je poranenie kože hrebienka. Inkubačná doba je 4 - 5 týždňov.

Na neoperených častiach kože na hlave sa tvoria žlto-biele šupiny, ktoré môžu splývať a šíriť sa z postihnutých častí, z hrebienka na lalôčiky a ostatné časti hlavy.

Ojedinele sa zmeny môžu vyskytovať aj na očiach a spôsobiť stratu zraku. Pleseň sa šíri v chove zvyčajne pomaly a postupne.

Pri liečbe sa môže použiť jódglycerín na natieranie postihnutých miest. Vhodnejšie je vyradenie chorých zvierat z chovu a asanácia chovu.

Na dezinfekciu sa odporúča použiť kyselinu peroctovú, respektíve ocot. Prevencia spočíva v zabránení zavlečenia plesne do chovu a v skorej izolácii podozrivého zvieraťa do určenia diagnózy.

Aspergilóza

Aspergilóza je systémová, teda orgánová mykóza zapríčinená plesňami rodu Aspergillus.

Najčastejšie sa prejavuje pulmonárnou aspergilózou. Postihnuté sú pľúca a vzdušné vaky, na ktorých sa tvoria žlto-biele povlaky a granulómy.

Pleseň sa môže šíriť aj na ďalšie orgány v telovej dutine. Postihnuté zvieratá zaostávajú v raste, majú sťažené dýchanie a zvýšený úhyn.

Ku kontaminácii môže dochádzať už v liahni, vtedy sa príznaky vyvíjajú veľmi rýchlo.

Na liečbu sa používa 0,5 % roztok modrej skalice, vitamíny skupiny B, vitamín A, SILIVET, NEFROVET a AMINOVIT.

Mykotoxikózy

Mykotoxikózy sú akútne alebo chronické intoxikácie zapríčinené produktmi plesní, teda ich toxínmi, ktoré ostávajú po raste plesní na obilí v krmivách alebo pri zlom skladovaní obilia a krmovín.

Ochrana proti týmto chorobám spočíva hlavne v používaní kvalitného krmiva.

Prevencia chorôb v malochove

Prevencia je pri chorobách hydiny a exotických vtákov založená na kombinácii viacerých opatrení. Samotná liečba už vzniknutej infekcie nemusí odstrániť pôvodcu, najmä ak v chove zostávajú bacilonosiče, kontaminované prostredie alebo nevhodné podmienky.

1. Karanténa nových zvierat. Prikúpenú hydinu treba vždy oddeliť od pôvodného kŕdľa a počas karantény vykonať potrebné vyšetrenia.
2. Ochrana pred voľne žijúcimi vtákmi a hlodavcami. Voľne žijúce zvieratá môžu byť zdrojom infekcie alebo kontaminovať krmivo, vodu a výbehy.
3. Pravidelná sanácia. Chovné zariadenia, nástroje a výbehy treba pravidelne čistiť a dezinfikovať.
4. Vysušenie a oddych priestorov. Dôležité je vysušenie, vyslnenie alebo vymrazenie priestorov a výbehov.
5. Kvalitné krmivo. Zdravotne závadné, zaplesnivené alebo nesprávne skladované krmivo zvyšuje riziko bakteriálnych aj mykotických ochorení.
6. Postupné zmeny krmiva. Náhle zmeny môžu narušiť trávenie a podporiť premnoženie klostrídií.
7. Podpora črevnej mikroflóry. Probiotiká pomáhajú udržiavať rovnováhu tráviaceho traktu a obmedzovať podmienky vhodné pre patogénne baktérie.
8. Znižovanie stresu. Výživa, počasie, zvýšená námaha, parazitózy a iné infekcie môžu oslabiť organizmus a aktivovať latentné infekcie.

Pri podozrení na nákazlivé ochorenie je potrebné choré alebo podozrivé zviera izolovať, obmedziť pohyb osôb a zvierat medzi jednotlivými skupinami a zabezpečiť odborné veterinárne vyšetrenie.

Autorka: MVDr. Darina Pospišilová, PhD.

tags: #chorob #hydiny #a #exotickych #vtakov #kniha