Čierne bradavice u psov: čo môžu znamenať a kedy vyhľadať veterinára

Upozornenie: Informácie uvedené v tomto článku majú iba informatívny charakter. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu, vyšetrenie ani liečbu veterinárnym lekárom.

Ak na koži svojho psa nájdete čiernu bradavicu alebo iný tmavý výrastok, nemusí ísť o nič nebezpečné, no samotný vzhľad nestačí na spoľahlivé určenie diagnózy. Pojem „bradavica“ je totiž dost zavádzajúci a schová se pod ním prakticky jakýkoliv kožní výrůstek.

Vo väčšine prípadov sú bradavice u psov nezhubné a časom samy zmiznú. Čierna farba výrůstkov je spôsobená hromadením pigmentu melanínu. Většinou se jedná o melanomy - tedy nádory vzniklé nekontrolovatelným bujením buněk obsahující tento pigment. Dobrá zpráva je, že většina z nich se na kůži psů chová nezhoubně.

Berte na vědomí, že pouhým okem nepozná ani veterinář „neškodnou bradavici“ od nebezpečného kožního nádoru. Každú bradavicu - v tomto kontexte teda každý útvar na koži či sliznici - je potrebné konzultovať s veterinárnym lekárom.

Čo môže byť čierny výrastok u psa

Bradavice u psa môžu mať vírusový alebo nevírusový pôvod. Väčšina bradavíc je nezhubná a nevyžaduje okamžitý zákrok. Dôležité je však sledovať ich veľkosť, farbu a tvar.

Zvyčajne vyzerá ako malý výrastok - mäkký alebo zrohovatený, svetlý, tmavý či karfiolovitý. Bradavice u psa môžu vyzerať rozdielne, najčastejšie však vypadají jako zvrásněné výrůstky vypadající jako hlávka květáku, ale môžu sa vyskytovať aj ako obrátené, teda pevné hrčky s bodkou uprostred, alebo ako tmavé, šupinaté povlaky na koži s nepravidelným tvarom.

Senilné bradavice u starších psov

U psov poznáme viac-menej dva typy bradavíc. Sú to jednak bradavice vírusového pôvodu, kde vírus viac zasahuje tkanivá kože a slizníc a spôsobuje rast bradavíc, a potom sú také stařecké bradavice, ktoré sa objavujú vo vyššom veku u psov.

Vznik bradavíc súvisí najmä so stavom imunitného systému psa a jeho vekom. U starších psov sa často objavujú takzvané senilné výrastky, ktoré môžu byť súčasťou prirodzeného starnutia kože.

Čo sa týka stařeckých foriem, tie sú najčastejšie u kokršpanělov, pudlov alebo jorkšírov. Každé plemeno môže mať predispozíciu k väčšiemu výskytu.

U starších psov sa môžu na koži objaviť desiatky výrastkov. Ak nekrvácajú, pes si ich nehryzie, neškriabe si ich a útvary sa nemenia, veterinár ich niekedy odporučí iba sledovať.

Aj pri starších psoch však platí, že čierny útvar nemožno automaticky označiť za neškodnú senilnú bradavicu. Výnimkou sú najmä útvary na slizniciach, kde sa melanómy môžu správať agresívnejšie.

Melanóm a čierne bradavice

Čierna farba kožného výrastku môže súvisieť s melanínom, teda pigmentom obsiahnutým v bunkách. Niektoré čierne výrastky sú melanómy - nádory vznikajúce nekontrolovaným množením pigmentových buniek.

Dobrá správa je, že väčšina melanómov na koži psov sa správa nezhubne. Neznamená to však, že možno každý čierny útvar bezpečne ignorovať.

Zvýšenú pozornosť si vyžadujú najmä útvary, ktoré:

• rýchlo rastú;
• menia farbu alebo tvar;
• krvácajú;
• mokvajú alebo hnisajú;
• majú nepravidelný okraj;
• spôsobujú psovi svrbenie, bolesť alebo nepohodlie;
• nachádzajú sa na viečku, v oku, v papuli, na pyskoch alebo medzi prstami.

U starších psov môžu čierne bradavice predstavovať počiatočné štádium melanómu. Ak sa útvar nachádza na viečku, môže rásť, deformovať viečko, dráždiť oko a poškodiť zrak.

Ak útvar na viečku nezasahuje viac než z tretiny voľného okraja viečka, dá sa odstrániť pomerne jednoduchým chirurgickým zákrokom. Ak sa problém odkladá a útvar sa zväčší, môže byť potrebná rozsiahlejšia plastika viečka.

Vírusové papilómy u psov

Bradavice u mladých psov sú najčastejšie infekčného pôvodu a spôsobuje ich papilomavírus. Bradavice, známe aj pod termínom papilómy, predstavujú nezhubné kožné výrastky spôsobené konkrétnymi vírusmi.

Infekcia psím papilomavírusom je často dôsledkom kontaktu so zvieratami trpiacimi týmto ochorením. Najčastejším spôsobom prenosu je kontakt s infikovanou pokožkou či sliznicou.

Vírus sa prenáša priamym kontaktom medzi psami aj prostredníctvom predmetov z prostredia. Zviera, ktoré vírus vylučuje, nemusí mať vôbec žiadne príznaky ochorenia.

Prenosný je iba infekčný typ, teda papilomatóza - prenáša sa najmä medzi psami, nie na človeka. Pes, ktorý je infikovaný, je nákazlivý pre ostatných psov, ale nie pre iné zvieratá či ľudí.

Papilomavírus sa do tela psa dostáva cez drobné poranenia kože. Papilomavírus môže na koži psa prežívať aj niekoľko týždňov a už v tomto období môže byť pes infekčný.

Obvykle trvá jeden až dva mesiace od nakazenia, kým sa bradavice objavia. Mladé a staršie psy sú náchylnejšie kvôli slabšiemu imunitnému systému.

U ktorých psov sa papilómy objavujú najčastejšie

Najčastejšie sú postihnuté šteňatá a mladé psy s nevyzretým imunitným systémom. Virová papilomatóza sa najčastejšie objavuje u psov vo veku od niekoľkých mesiacov do približne 2 rokov.

Na vírusové ochorenie sú náchylnejší najmä psy s hladkou srsťou, napríklad rhodésky ridgeback, stavače, jack russell teriéry a dobrmany. Stařecké formy sa častejšie vyskytujú u kokršpanielov, pudlov a jorkšírov.

Riziko zvyšuje aj oslabený imunitný systém, liečba liekmi potláčajúcimi imunitu, poranená koža a častý kontakt s inými psami.

Kde sa bradavice u psov najčastejšie nachádzajú

Vírusové papilómy sa objavujú najmä na slizniciach a v oblastiach, kde sa psy navzájom olizujú alebo hryzú. Najčastejšie ich možno nájsť:

• v dutine ústnej;
• na pyskoch;
• na brade;
• pod jazykom;
• na viečkach a v okolí očí;
• v okolí uší;
• na sliznici pohlavného ústrojenstva;
• na spodnej strane labiek;
• na koži nosa, brucha a končatín.

Orálne papilómy sa často objavujú v ústach mladších psov a majú drsný, kvetovitý vzhľad. Kožné výrastky zvyčajne pripomínajú malé hladké uzlíky.

Majiteľ si môže najprv všimnúť drobné výrastky veľké ako špendlíková hlavička, ktoré majú sivastú farbu. Postupne môžu narásť do karfiolovitých útvarov.

Infekčné papilómy sa môžu vyskytovať jednotlivo aj v zhlukoch. V závažnejších prípadoch ich môže mať pes veľké množstvo na hlave, brade, okolo očí, na pyskoch aj v ústach.

Príznaky, ktoré treba sledovať

Identifikácia bradavíc u psa vyžaduje pozornosť a systematický prístup. Pravidelná kontrola a pozorovanie zmien sú dôležité na včasné odhalenie problému.

Bradavica môže vyzerať ako malý drsný uzlík, hladká hrčka, karfiolovitý výrastok alebo tmavý šupinatý povlak. Môže mať farbu kože, sivú, hnedú alebo čiernu farbu.

Samotná prítomnosť útvaru nemusí psovi spôsobovať ťažkosti. Problém nastáva vtedy, keď útvar:

• prekáža pri chôdzi;
• dráždi oko alebo viečko;
• komplikuje hryzenie, prehĺtanie alebo dýchanie;
• zachytáva sa o srsť alebo predmety;
• pes si ho líže, hryzie alebo škriabe;
• krváca, mokvá alebo sa infikuje.

Ak si všimnete, že bradavica rýchlo rastie, mení farbu, krváca alebo psovi prekáža, neváhajte a navštívte veterinára.

Ako veterinár zisťuje, o aký útvar ide

Pouhým okom nemožno s istotou určiť pôvod útvaru. To, čo vyzerá ako malá čierna bradavica, môže byť senilný výrastok, papilóm, melanóm alebo iný kožný nádor.

Na mieste je cytologické vyšetrenie - odber niekoľkých buniek tenkou ihličkou z útvaru a ich následné vyšetrenie pod mikroskopom.

Veterinár môže podľa potreby odporučiť aj chirurgické odstránenie celého útvaru a histologické vyšetrenie. Takéto vyšetrenie umožní presnejšie určiť, z akých buniek útvar vznikol a či je zhubný alebo nezhubný.

Pri útvaroch na viečku, v papuli alebo na slizniciach je odborné vyšetrenie obzvlášť dôležité, pretože aj malý rast môže neskôr narušiť funkciu postihnutého orgánu.

Kedy navštíviť veterinára bez odkladu

Veterinárne vyšetrenie je vhodné pri každom novom čiernom výrastku, najmä ak ide o staršieho psa. Urýchlene kontaktujte veterinára, ak útvar:

• rýchlo rastie alebo sa množí;
• výrazne mení farbu alebo tvar;
• krváca, praská, mokvá alebo hnisá;
• je bolestivý alebo veľmi citlivý;
• pes si ho opakovane líže, hryzie alebo škriabe;
• nachádza sa na viečku alebo v blízkosti oka;
• je v papuli, na pyskoch, pod jazykom alebo pri hrtane;
• prekáža pri chôdzi, jedení, prehĺtaní alebo dýchaní;
• objavil sa u psa s oslabenou imunitou;
• nezmizne po niekoľkých mesiacoch alebo sa opakovane vracia.

Pri kožných problémoch platí jednoduché pravidlo - čím skôr konáte, tým menej bolesti a stresu zažije pes a tým nižšie môžu byť náklady.

Liečba bradavíc u psa

Väčšina bradavíc u psov je neškodná a časom spontánne zmizne, najmä u mladých jedincov s infekčnou papilomatózou.

Imunitný systém si vo väčšine prípadov s vírusom poradí a bradavice ustúpia. U mladých psov s infekčnými bradavicami často zmiznú bez zásahu v priebehu jedného až dvoch mesiacov. Iné zdroje uvádzajú, že papilómy môžu spontánne vymiznúť v priebehu niekoľkých mesiacov.

Rozdiel v trvaní súvisí najmä s vekom psa, stavom imunity, typom papilomavírusu, počtom útvarov a ich umiestnením.

Kedy sa bradavice odstraňujú

Veterinárne odstránenie sa odporúča, ak bradavica krváca, rastie, prekáža napríklad v papuli alebo medzi prstami, prípadne ak nie je isté, či ide o nezhubný útvar.

Niekedy je potrebný chirurgický zásah aj vtedy, keď zhluk bradavíc spôsobuje problémy s chôdzou, zrakom alebo prehĺtaním.

Výrastok možno podľa jeho typu, veľkosti a umiestnenia odstrániť chirurgicky, laserom alebo kryochirurgicky. Kryoterapia využíva extrémne nízke teploty na odstránenie útvaru.

Kryoterapia je pomerne nekomplikovaná, no môže vyžadovať celkovú anestéziu alebo aspoň sedáciu psa. U starších psov môže byť vhodná pri výrastkoch v okolí uší alebo ústí mazových žliaz, ktoré krvácajú, odlupujú sa alebo hnisajú.

Pri chirurgickom odstránení sa oholí srsť v danej oblasti, útvar sa vyreže z kože a podľa potreby sa rana zašije.

Liečba vírusových papilómov

Keďže príčinou je vírus, špecifická liečba proti nemu zvyčajne neexistuje. Liečba sa najčastejšie nevyžaduje, pretože ochorenie trvá niekoľko týždňov až mesiacov a papilómy spontánne vymiznú.

Ak si pes papilóm hryzie, zraňuje ho, dochádza ku krvácaniu alebo mu útvar prekáža pri chôdzi, prehĺtaní či videní, veterinár môže zvoliť odstránenie alebo inú cielenú terapiu.

Pri niektorých ťažších prípadoch sa používajú injekčné prípravky, ktoré majú podporiť imunitnú odpoveď zvieraťa. Imunoterapia zameraná na podporu imunitného systému môže byť alternatívou v prípadoch, keď sú bradavice dôsledkom vírusovej infekcie.

Pri chirurgickom odstraňovaní vírusových bradavíc sa veterinár niekedy snaží zákroku vyhnúť, pretože rez v okolí útvarov môže vírus rozptýliť do okolia a zvýšiť pravdepodobnosť vzniku ďalších papilómov.

Prečo bradavice neodstraňovať doma

Nepokúšajte sa bradavice odstraňovať sami doma. Mohli by ste psovi spôsobiť bolesť, krvácanie a zvýšiť riziko infekcie.

Ľudské prípravky proti bradaviciam nemusia byť pre psa bezpečné. Ak si ich pes olíže, môže si podráždiť alebo popáliť jazyk a sliznice.

Neodporúča sa ani používanie agresívnych látok, napríklad vlaštovičníka, najmä na miestach, ktoré si pes môže lízať. Pri vírusových papilómoch môže olizovanie viesť k poškodeniu ústnej dutiny a zavlečeniu infekcie.

Domáce odstránenie je riskantné a môže psovi ublížiť. O vhodnom postupe má rozhodnúť veterinár po vyšetrení útvaru.

Je vírusová papilomatóza nákazlivá

Áno, papilomavírusy sú nákazlivé, ale prenášajú sa iba medzi psami. K prenosu dochádza najmä priamym kontaktom, pri hre, olizovaní alebo kontakte s infikovanou kožou a sliznicou.

Vírus sa môže preniesť aj cez predmety z prostredia. Riziko predstavujú pelechy, deky, hračky, kefy, spoločné priestory, trávnik alebo miesta, kde sa stretáva väčšie množstvo psov.

Pes s infekčnými bradavicami by nemal prichádzať do kontaktu s ostatnými psami, kým veterinár nevyhodnotí jeho stav. Infekčné papilómy sa neprenášajú na človeka ani na iné druhy zvierat.

Prevencia papilómov a čiernych výrastkov

Vzniku všetkých bradavíc sa predísť nedá, najmä u starších psov, u ktorých sú senilné výrastky súčasťou prirodzeného starnutia.

Riziko infekčných papilómov možno znižovať obmedzením kontaktu s nakazenými psami a dodržiavaním hygieny. Dôležité je udržiavať čistotu pelechov, diek, hračiek a pomôcok na česanie.

K posilneniu imunitného systému psa a zníženiu rizika bradavíc môže prispieť správna výživa. Pravidelný pohyb a dostatočný odpočinok sú rovnako dôležité.

Vyvážená strava prispieva k silnému imunitnému systému. Pri plánovaní stravovania je dôležité dbať na dostatočný príjem všetkých nutričných hodnôt vrátane vitamínov, minerálov a antioxidantov.

Omega-3 mastné kyseliny, vitamín E a probiotiká sú dôležité pre obranyschopnosť a zdravie. Doplnky však nenahrádzajú veterinárnu diagnostiku ani liečbu konkrétneho nádoru alebo infekcie.

Pravidelne prehmatávajte a kontrolujte kožu svojho psa. TIP: Raz týždenne prezrite kožu svojho psa - pri česaní, kúpaní alebo túlení.

Ak nájdete nový útvar, odfoťte ho a zaznamenajte si jeho veľkosť, farbu a umiestnenie. Pri ďalšej kontrole môžete porovnať, či sa zmena zväčšuje alebo mení.

Starostlivosť po odstránení útvaru

Po úspešnej terapii bradavíc je zásadné zamerať sa na proces hojenia. Predovšetkým monitorovanie psa počas rekonvalescencie predstavuje dôležitý aspekt následnej starostlivosti.

Dodržanie veterinárnych inštrukcií je nevyhnutné na minimalizovanie rizík. V období po operácii je potrebné venovať pozornosť akýmkoľvek zmenám v správaní psa.

Pes by si nemal ranu lízať, hrýzť ani škriabať. Pri začervenaní, opuchu, krvácaní, zápachu, výtoku, horúčke alebo výraznej apatii kontaktujte veterinára.

Rekonvalescencia môže trvať od niekoľkých týždňov do mesiacov; závisí od zdravotného stavu psa a rozsahu odstráneného útvaru.

Čierna bradavica nie je jedinou možnou príčinou zmeny kože

Kožné ochorenia u psov nie sú iba o svrbení - môžu znamenať bolesť, infekciu aj dlhodobý stres pre psa a jeho majiteľa. Koža psa je najväčším orgánom psieho tela a tvorí prvú obrannú líniu proti vonkajším vplyvom.

Keď je zdravá, funguje ako prirodzený štít - chráni pred baktériami, alergénmi, UV žiarením aj mechanickým poškodením. Zdravá koža nezapácha, je pružná a nemá suché miesta.

Kožné problémy sa málokedy objavia zo dňa na deň. Niekedy si pes iba častejšie olizuje labku, inokedy sa v noci viac škriabe. Práve tieto nenápadné signály bývajú prvým varovaním, že sa niečo deje.

Kožných diagnóz, ktoré sa u psov objavujú, je mnoho - od drobných a neškodných až po tie, ktoré vyžadujú okamžitý zásah veterinára.

Čierny výrastok preto neposudzujte izolovane. Všímajte si aj celkový stav kože, srsti a správania psa.

Najčastejšie zmeny, s ktorými si možno čiernu bradavicu pomýliť

Dermatitída

Zápal kože, teda dermatitída, je reakciou imunitného systému psa na podráždenie, infekciu alebo vnútornú nerovnováhu. Nejde o jedno konkrétne ochorenie, ale skôr o súbor príznakov s rôznymi príčinami.

Postihnutá koža býva začervenaná, opuchnutá a svrbí, niekedy mokvá alebo praská. Typickými príznakmi sú začervenaná a teplejšia koža, svrbenie, mokvanie, zápach alebo vypadávanie srsti.

Bakteriálna dermatitída najčastejšie vzniká ako sekundárna infekcia po poškriabaní alebo inom narušení kože. Alergická dermatitída je neprimeraná reakcia organizmu na alergén, napríklad peľ, potravinu alebo blšie uhryznutie.

Parazitárna dermatitída

Parazitárna dermatitída je zápalová reakcia kože na prítomnosť vonkajších parazitov, ktoré žijú na koži psa, v srsti alebo v jej okolí a živia sa na jeho tele.

Najčastejšími pôvodcami sú blchy, roztoče spôsobujúce svrab, napríklad Sarcoptes a Demodex, ďalej vši a ďalšie roztoče.

Typickým príznakom je intenzívne svrbenie - pes sa škriabe až do krvi, obhrýza si telo, trie sa o nábytok alebo sa váľaním snaží zmierniť nepríjemné pocity.

Niektoré parazitárne ochorenia sú prenosné medzi psami a svrab spôsobený roztočom Sarcoptes môže postihnúť aj človeka.

Plesňová infekcia

Plesňové infekcie kože, odborne nazývané dermatofytózy, spôsobujú mikroskopické huby, ktoré napádajú srsť, kožu a niekedy aj pazúry psa.

Infekcia sa často prejavuje okrúhlymi ložiskami bez srsti, ktoré bývajú začervenané, šupinaté alebo jemne pokryté chrastami. Niektoré dermatofytózy sú zoonózy, teda ochorenia prenosné aj na človeka.

Dermatofytózy sa často zamieňajú za iné kožné problémy, napríklad svrab alebo bakteriálnu infekciu. Diagnózu musí potvrdiť veterinár.

Seborea a pigmentové zmeny

Seborea je chronická porucha tvorby kožného mazu, ktorá vedie buď k nadmernému vysúšaniu kože pri suchej forme, alebo naopak k nadmernej tvorbe mazu pri mastnej forme.

Ak sa lupiny vracajú a sprevádza ich svrbenie, mastná koža, zápach alebo začervenanie, nejde iba o kozmetický problém.

Strata pigmentácie môže byť nenápadným, ale významným príznakom zdravotných zmien u psa. Majitelia si najčastejšie všimnú, že nos stráca farbu, koža na bruchu bledne alebo srsť mení odtieň.

Ak sa pigment stráca náhle, asymetricky alebo spolu so zmenou štruktúry kože, napríklad so suchosťou, začervenaním či svrbením, treba spozornieť.

Postupná zmena farby nosa alebo srsti nemusí byť okamžite dôvodom na obavy. Ružový nos môže byť dôsledkom zimného obdobia alebo starnutia, ale aj autoimunitnej či hormonálnej poruchy.

Čo si zapamätať pri čiernej bradavici

• Čierny výrastok môže byť neškodný, ale aj nádorový.
• Vzhľadom nemožno spoľahlivo odlíšiť senilnú bradavicu od melanómu.
• Najdôležitejšie je sledovať rast, farbu, tvar, krvácanie a umiestnenie útvaru.
• Osobitnú pozornosť si vyžadujú výrastky na viečku, v oku, v papuli a na slizniciach.
• Vírusové papilómy sa prenášajú medzi psami, nie na človeka.
• Väčšina papilómov u mladých psov spontánne vymizne.
• Domáce vypaľovanie, rezanie alebo používanie ľudských prípravkov môže psovi ublížiť.
• Pri každom podozrivom alebo meniacom sa útvare je vhodné veterinárne vyšetrenie.

Sledujte zmeny na koži svojho psa a nebojte sa akýkoľvek podozrivý nález konzultovať s veterinárom. Konzultácia s veterinárom a adekvátna liečba sú základom pre udržanie zdravia vášho miláčika.

tags: #cierne #bradavice #u #psov