Puto medzi človekom a psom je výnimočné. Pes dokáže precítiť emócie svojho milovaného pána, a platí to aj naopak. Mali by sme vedieť, čo náš pes potrebuje, spoznať jeho strach a bolesti, keď prekonáva ťažké obdobie.
Mať psa je jednoducho radosť, ale aj veľká zodpovednosť. V rámci starostlivosti dávajme väčší pozor, aby nás naši miláčikovia nenakazili nejakou chorobou či parazitom. Existuje veľké množstvo zvieracích chorôb, u ktorých je možný prenos aj na človeka - tieto choroby sa nazývajú zoonózy.
Čo sú zoonózy
Infekcie prirodzene prenosné zo zvierat na ľudí nazývame zoonózy. Zaraďujeme sem vírusy, baktérie, plesne, parazity a prióny. Vo všeobecnosti ide o veľkú skupinu patogénov (cca 500 druhov).
Mnohé choroby či parazity sa prenášajú zo zvieraťa na človeka, odborne im hovoríme zoonózy. Zdravie ľudí, zvierat a rastlín sú vzájomne závislé a viazané na zdravie ekosystémov, v ktorých existujú.
- Prírodná ohniskovosť - ide o výskyt pôvodcu, prenášača a hostiteľa v prírodných podmienkach bez výskytu človeka.
- Rezervoár - je prostredie alebo zviera, v ktorom pôvodca ochorenia prežíva a množí sa.
- Koncept „One health“ zahŕňa sektor verejného zdravia, veterinárstva a životného prostredia.
Koncept „One health“ je dôležitý pre bezpečnosť potravín a vody, výživu, kontrolu zoonóz, riadenie znečistenia a boj proti antimikrobiálnej rezistencii.
Prečo majú voľne sa pohybujúce psy vyššie riziko
Väčšie riziko prenosu chorôb je u psov, ktorí sa voľne pohybujú. Majitelia ich vtedy nedokážu kontrolovať a nevedia, s čím počas potuliek prišli do kontaktu.
Ešte obozretnejší buďme pri voľnom túlaní sa psov, lebo vtedy môžu prísť do kontaktu so zdochlinami, výkalmi a inými zdrojmi nákazy. Psy prirodzene ovoniavajú rôzne výlučky, ktoré zanechávajú ostatné zvieratá.
Keď sa pes obtrie o exkrementy ňufákom, papuľou, alebo ich olízne, spolu s informáciami o iných zvieratách nachytá aj baktérie salmonelózy. Pes sa môže nakaziť aj kontaktom so stolicou nakazeného zvieraťa - hlodavca, vtáka alebo iného cicavca.
Najdôležitejšie hygienické pravidlá
V prvom rade - umyte si ruky! Umývanie rúk je základom prevencie a je dôležité najmä po kontakte so psom, jeho výkalmi, miskou, pelechom alebo predmetmi znečistenými pôdou.
- Pravidelne zbierajte výkaly po svojom psovi.
- Nedovoľte psovi piť z mlák a prírodných vodných zdrojov.
- Po prechádzke mu umyte labky.
- Pravidelne čistite pelech a misku.
- Dodržiavajte základnú hygienu a umývajte potraviny.
- Psa pravidelne odčervujte podľa odporúčania veterinára.
- Dbajte na pravidelné očkovanie a ochranu pred vonkajšími parazitmi.
- Nedovoľte psovi olizovať kuchynský riad, ktorý používate aj vy.
- Obmedzte tzv. psie bozky, pri ktorých vás pes olizuje jazykom tvár.

Choroby a parazity prenosné zo psa na človeka
Besnota
Najznámejším ochorením, prenosným zo psa na človeka, je besnota. Je to vírusové ochorenie, ktoré sa medzi zvieratami prenáša bezprostredným kontaktom.
Ďalším a asi najznámejším zoonerom je besnota. Toto ochorenie sa vyskytuje tak u divokých, ako aj u domácich zvierat. Viróza napáda centrálnu nervovú sústavu cicavcov (vrátane človeka) a akonáhle sa jej príznaky rozvinú, býva u človeka aj zvierat takmer vždy smrteľná.
Prenáša sa slinami, teda v praxi najčastejšie pohryznutím. Keď besnota napadne nervový systém, zvieratá sú agresívnejšie, v pokročilom štádiu veľa slintajú a majú okolo papule penu.
Uhryzol vás cudzí pes? V prvom rade zistite, či bol očkovaný proti besnote. Pokiaľ dôjde k pohryznutiu, poranený človek by mal vyhľadať lekársku pomoc aj pri malej rane.
Na Slovensku sa štatút bez výskytu besnoty z dôvodu výskytu besnoty v roku 2023 mení: celé Slovensko s výnimkou okresov (Prešovský a Košický kraj) je bez výskytu besnoty, v okresoch daných krajov sa realizuje eradikačný program s cieľom opätovnej eradikácie.
Práve preto, že sa jedná o tak nebezpečnú nemoc, je naozaj dôležité vykonávať pravidelnú vakcináciu psov.
Leptospiróza
Leptospiróza je bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Leptospira. Postihuje ako zvieratá, tak aj ľudí.
Ochorenie prioritne prenášajú hlodavce, predovšetkým potkany, kontamináciou prostredia svojím močom. Infikované zvieratá môžu kontaminovať vodu, pôdu alebo potravu a tak sa môže nakaziť aj človek.
Človek nemusí prísť so psím močom do priameho kontaktu, môže sa napríklad kúpať vo vode so psími výlučkami, a tak sa infekcia dostane do tela. Ďalej sa môžeme nakaziť, keď nás nakazené zviera poškriabe.
Najskôr sa táto choroba nemusí vôbec nijako prejaviť. Ak neskôr prepukne naplno, pozorujeme vysokú horúčku, zimnicu, bolesti brucha a nevoľnosť.
Prvým príznakom leptospirózy je náhle zvýšenie teploty nad 40 stupňov. Neskôr už zápal prechádza celým organizmom a postihuje hlavne mozog, obličky alebo pečeň.
U človeka sa prvá fáza ochorenia väčšinou prejavuje 3 - 5 dní a príznaky môžu vymiznúť. Choroba môže, ale nemusí pokračovať druhou fázou, ktorá sa prejavuje pôvodnými príznakmi spolu s bolesťou na hrudi a dokonca aj poruchou funkcie pečene a obličiek.
U psov záleží na forme choroby. Pokiaľ sa stretneme s prudkou formou, pozorujeme kolaps, poruchy zrážania krvi a následný rýchly úhyn zvieraťa. Pri akútnej forme sa stretávame s nechutenstvom, apatiou aj zvracaním.
U väčšiny psov sa tiež rozvíja zlyhanie obličiek, bolestivé brucho, trpia trasom a ďalšími príznakmi. Existuje aj chronická forma leptospirózy a tá sa prejavuje zápalmi spojiviek, chronickým zápalom pečene či obličiek.
U psov sa toto ochorenie dá liečiť aj antibiotikami, dôležitá je však aj včasná hospitalizácia a liečba zlyhania pečene a obličiek.
Prevencia spočíva v ničení hlodavcov, ktorí sa zdržujú v uzavretých priestoroch. V prírode by sme nemali piť vodu z prírodných zdrojov a mali by sme tiež dodržiavať základnú hygienu a umývanie potravín.
Salmonelóza a Escherichia coli
Salmonelóza sa u človeka prejavuje silnými hnačkami, malátnosťou, dehydratáciou a zvracaním.
Rovnakým spôsobom sa na človeka prenášajú baktérie Escherichia coli (E. coli). Pokiaľ máme dobrú imunitu, baktérie nám nespôsobia žiadne problémy. No ak sme práve prekonali ťažšie ochorenie, sme v ohrození.
Riziko prenosu nákazy zo psa na človeka rastie, ak trpíte nejakým autoimunitným ochorením, prekonali ste viac chorôb v krátkom čase alebo máte onkologické problémy.
Toxokaróza
Toxokaróza je nebezpečné parazitné ochorenie, ktoré spôsobujú škrkavky. Tie majú podobu dlhých bielych červíkov, ktoré žijú v črevách zvieraťa.
Škrkavky časom prenikajú aj do iných orgánov. Larvy tohto parazita cestujú v organizme človeka a môžu sa usídliť na neobvyklých miestach - napríklad v oku alebo v orgánoch dutiny brušnej.
Larvy po nakazení prenikajú z krvného obehu do pečene a pľúc a vracajú sa späť do čreva. Takto migrujú u šteniat do 3 mesiacov veku. U starších psov sa larvy zriedkavo vracajú do čreva, ale zostávajú v pľúcach, v mozgu, obličkách a vo svaloch.
Gravidným sučkám sa larvy aktivujú a cez placentu prenikajú do plodu. Šteňatá sa liahnu nakazené, larvy migrujú do čreva a pohlavnú zrelosť dosiahnu o 23 až 40 dní po uliahnutí. Ciciace šteňatá sa môžu nakaziť aj larvami z mlieka sučiek v prvých troch mesiacoch laktácie.
Toxokaróza sa na domáceho miláčika prenesie kontaktom so stolicou nakazeného zvieraťa - hlodavca, vtáka alebo iného cicavca. Parazity prejdú na človeka po kontakte s kontaminovanými potravinami alebo vodou.
Vnímavé sú hlavne deti, ale aj dospelí. K nakazeniu dôjde zjedením vajíčok, ktoré môžu byť prilepené aj na srsti. Larválna toxokaróza je nebezpečnejšia pre deti a ľudí so slabšou imunitou - môže dôjsť až k zlyhaniu jednotlivých orgánov.
V tretej podobe sa toxokaróza prejaví ako červíky, ktoré sa usadia v očiach. Prevenciou je pravidelné odčervovanie psa, zber výkalov a dôsledná hygiena.
Echinokokóza
Echinokokóza je parazitárne ochorenie prenosné zo psov a líšok na človeka. Hlavným prenášačom týchto parazitov sú psovité šelmy.
Človek sa infikuje kontaktom s vajíčkami týchto lariev, ktoré sa nachádzajú v stolici domácich miláčikov. Larvy sa najčastejšie usádzajú v pečeni. Šíria sa lymfatickou cestou a vytvárajú cysty, ktoré napádajú celé telo.
Cysty sa môžu nachádzať v pľúcach a pečeni, ale aj obličkách, slezine a centrálnom nervovom systéme. Na začiatku je echinokokóza úplne bezpríznaková, až neskôr sa objavia problémy s fungovaním pečene.
Nebezpečenstvo pozostáva vo veľmi dlhej inkubačnej dobe - teda rastu cysty bez klinických príznakov. Rizikovým faktorom vzniku infekcie u človeka je nedodržanie osobnej hygieny pri pobyte v prírode alebo po kontakte s voľne žijúcimi mäsožravcami a nedodržanie bezpečného spracovania potravín.
Dirofilariáza
Dirofilariáza je ochorenie spôsobené tenkými červami, ktoré prežívajú v organizme psov. Zviera sa infikuje po poštípaní komárom, ktorý prenesie infekciu z iného nakazeného živočícha.
Parazity sa usadia pod kožou, odkiaľ sa premiestňujú na iné miesta v organizme, najmä do ciev pri srdci. Parazity vyzerajú ako tenké vlásky, preto ich nazývajú aj vlasovec psí. Pri pohybe ich dokonca priamo vidieť pod kožou.
Na človeka sa dirofilarióza prenáša rovnakým spôsobom ako v prípade psa - čiže keď nás uštipne infikovaný komár. Avšak neublíži nám.
Giardióza
Parazity nazývané Giardia spp. spôsobujú zápaly čreva, akútne až chronické hnačky, prípadne neformovaný trus a zvracanie.
Giardia je mikroskopický parazit, ktorý napáda tenké črevo. Prenáša sa kontaktom s infikovanými výkalmi, pitím kontaminovanej vody, napríklad z mlák a potokov, olizovaním kontaminovaných povrchov alebo labiek. Stačí veľmi malé množstvo na infikovanie.
Nakazeného psíka trápi zapáchajúca, často hlienovitá hnačka, nafúknuté brucho, zvracanie, chudnutie a únava. Niektoré psy môžu byť aj bez príznakov, no stále sú prenášačmi.
Človek sa môže parazitom ľahko nakaziť tiež, a to z kontaminovanej vody alebo pôdy alebo manipuláciou s infikovaným trusom. Infekcia je známa pod názvom „cestovateľská horúčka“.
Pri podozrení treba zvieracieho lekára kontaktovať ihneď. Opatrenia pri nakazení zahŕňajú podávanie liekov na odčervenie podľa použitého prípravku od 3 do 10 dní nepretržite a zber všetkých výkalov.
V posledný deň liečby sa odporúča kúpeľ a vysušenie srsti horúcim vzduchom, minimálne v okolí ritného otvoru. Po ukončení 3 dňového odčervenia je nutné vydezinfikovať chovné zariadenie a nechať ho poriadne vysušiť, tak isto aj náradie, s ktorým upratujete trus.
Prevencia podľa veterinára spočíva v dôslednom zbieraní exkrementov, zabránení psovi piť z mlák, umytí labiek po prechádzke a v pravidelnom čistení pelechu a misky.

Pásomnica psia
Pásomnica parazituje v tenkom čreve a dosahuje veľkosť do 80 cm. Skladá sa z hlavičky, pomocou ktorej je prichytená v tenkom čreve, a článkov.
Po uvoľnení zrelých článkov pásomnice do vonkajšieho prostredia zo psa sa z článkov uvoľnia vajíčka. Tieto vajíčka zožerú larvy bĺch, po premene larvy na dospelú blchu sa v jej telovej dutine nachádza infekčné štádium pásomnice.
Blecha môže byť prenášačom pásomnice psej. Rizikovou skupinou sú opäť deti, keď dôjde k spolknutiu nakazenej blchy.
Svrab
Príčinou svrabu je parazit - zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei). To, že má váš domáci miláčik svrab, zistíte ľahko - koža vyzerá v poriadku, ale pes sa neustále škriabe. Psík je nepokojný.
Postihnuté zvieratá veľmi trpia, koža svrbí, a ak sa ochorenie včas nerozpozná, pes chudne, koža je silne zarudnutá a bolestivá, srsť vo veľkom vypadáva a choroba môže končiť aj smrťou.
Svrab patrí medzi zoonózy. Človek nie je definitívny hostiteľ a s vyliečením psa miznú aj ťažkosti majiteľa. Toto schéma platí aj pre iné druhy svrabu, napríklad pre otodektový - ušný svrab.
Kožné plesňové ochorenia
Kožné pliesňové ochorenia - dermatofytózy - sú na človeka prenosné ľahko, bývajú veľmi urputné a ťažko liečiteľné.
Najčastejšie sa stretávame s druhmi Microsporum canis a Trichophyton mentagrophytes. Typickými klinickými príznakmi plesní sú u zvierat kruhovité lézie s drobnými šupinami na hlave a končatinách, po ktorých sa môžu objaviť chrasty s mokvajúcou spodinou.
Pes môže byť iba asymptomatickým prenášačom alebo môže byť ochorenie ešte len v začiatku a zviera bude vyzerať zdravo. Dermatofytóza môže byť prenesená aj opačným smerom, keď je primárnym zdrojom ochorenia človek a nakazí svojho psa.
Pri návšteve lekára je dôležité upozorniť na to, že je v rodine pes. Pre prevenciu aj liečbu druhu Microsporum canis máme k dispozícii vakcínu.
Lymská borelióza
Často diskutovanou možnosťou je prenos lymskej boreliózy pri neopatrnom odstraňovaní kliešťa prisatého na psovi. Napriek tomu, že je to teoreticky možné, táto cesta infekcie človeka je veľmi nepravdepodobná.
Oveľa dôležitejšie je chrániť psa aj človeka pred samotným prisatím kliešťa vhodnými antiparazitnými prípravkami.
Toxoplazmóza
Nielen mačky, ale aj psy môžu mať toxoplazmózu, ktorá je postrachom najmä pre tehotné ženy. Na rozdiel od mačiek vás však pes toxoplazmózou nenakazí.
Toto ochorenie spôsobuje prvok Toxoplasma gondii a vo väčšine prípadov prebieha u zdravých ľudí bez zjavných príznakov. Nebezpečné je však pre ženy v prvom a druhom trimestri gravidity, pre pacientov po transplantácii alebo pre pacientov s HIV.
Mačka je definitívny hostiteľ, človek medzihostiteľ. K nakazeniu najčastejšie dochádza po konzumácii oocýst, ktoré sa nachádzajú v truse mačiek, alebo v infikovanom mäse.
Ďalším zdrojom oocýst je neumývaná zelenina a ovocie, nedostatočne tepelne upravené mäso, najčastejšie bravčové, ovčie alebo kozie mäso.
U niektorých ľudí toto ochorenie prebieha bez príznakov. Môžeme pozorovať bolesti hlavy, únavu aj zväčšené lymfatické uzliny. U gravidných žien môže tento parazit spôsobiť poškodenie plodu.
Od svojho psa sa nakaziť nemôžete, lebo pes nie je definitívny hostiteľ Toxoplasma gondii, tým je iba mačka. Jedinou cestou, ako sa toxoplazma môže dostať z tela psa do tela človeka, je požitie syrového psieho mäsa obsahujúceho tkanivové cysty tohto parazita.
Choroba mačacieho škrabnutia
Túto chorobu spôsobuje baktéria Bartonella henselae. Ako už názov napovedá, prenáša sa zranením, ktoré spôsobí infikovaná mačka.
Mačka je prenášačom a k jej nakazeniu dochádza cez trus, ktorý do srsti mačky vylučujú blchy. Ďalej ho prenášajú aj kliešte.
Medzi príznaky sa radia únava, bolesti hlavy, malátnosť, nechutenstvo, bolesť v chrbte alebo horúčka. Účinnou prevenciou je používanie antiparazitných prípravkov u psov aj mačiek.
Tularémia
Tularémia je bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Francisella tularensis. Táto choroba väčšinou postihuje zajace, krtky, veveričky aj myši.
Zviera je infikované kliešťom alebo komárom, ktorý je prenášačom. Rovnako sa takto môže nakaziť aj človek.
K nakazeniu môže dôjsť aj vdýchnutím prachu zo sena či slamy, ktoré sú znečistené trusom nakazených zvierat. Ďalej je možný prenos pri sťahovaní kože odlovených zvierat alebo pri konzumácii nedostatočne tepelne upraveného zajačieho mäsa.
U zajacov sa choroba prejavuje malátnosťou, stratou plachosti, vychudnutosťou a zlou pohyblivosťou. V prípade nakazenia človeka záleží na mieste, kde došlo k prenosu choroby. Medzi spoločné príznaky patrí horúčka a celková slabosť.
Parazity žijúce na povrchu tela psa
Vonkajšie parazity patria medzi časté zdravotné problémy psov. Patria k nim napríklad blchy, kliešte, svrab, vši a roztoče.
Blchy
Blcha je najznámejším ektoparazitom, teda zvieraťom parazitujúcim na povrchu tela.
95% populácie bĺch u nás tvorí blcha mačacia Ctenocephalides felis. Blcha psia (Ctenocephalides canis) je veľmi vzácna.
Len 5% blšej populácie v domácnosti sú dospelé blchy, všetko ostatné sú vajíčka a vývojové štádiá. Nestačí teda odblšiť psa, je nutné sanovať aj prostredie okolo neho.
Blcha môže u človeka spôsobiť nepríjemné svrbiace vyrážky a môže byť aj prenášačom pásomnice psej.
Najčastejšie ochorenia samotného psa
U psov zdravotné problémy nikoho neobchádzajú a preto by sme na ne mali byť pripravení. Je naozaj veľkou zriedkavosťou, ak pes počas svojho života nezažije aspoň jeden problém, kvôli ktorému je nutné ho vziať k veterinárovi.
Zodpovedný majiteľ ho tam berie pravidelne, starostlivosť o psa vyžaduje napríklad čipovanie a pravidelné očkovanie, v mladom veku aj kastráciu alebo sterilizáciu.
Ochorenia ústnej dutiny
Ochorenia ústnej dutiny patria medzi najbežnejšie ochorenia u psa. Príčinou je zlá zubná hygiena a tvorba povlaku, následkom čoho dochádza k množeniu patogénov, tvorbe zubného kameňa a kazov a napokon k postupujúcemu zápalu.
Zápal môže prerásť až do zápalov horných dýchacích ciest a iných orgánov v tele.
Liečba: Veterinári môžu naplánovať čistenie zubov v narkóze, predpísať antibiotiká a odporučiť špeciálnu stravu.
Prevencia: Je vhodné od malička učiť psa na rutinu čistenia zubov. Kúpte mu súpravu s kefkou na čistenie a aspoň 2- až 3-krát týždenne mu jemne čistite zuby od povlaku.
Artróza
Artróza u psa je súhrnné označenie zápalových reumatoidných ochorení kĺbov. Kĺbová chrupavka postupne degraduje a rozpadá sa, pričom zápal postihuje aj okolité tkanivá.
Artróza nie je liečiteľná, ale dajú sa eliminovať jej prejavy a tlmiť bolesť pomocou liekov. Zvládaniu ochorenia môže dopomôcť aj užívanie kĺbovej výživy pre psa vrátane čistého kolagénu z morských rýb.
Pri artróze je obzvlášť dôležité podávať psom kĺbovú výživu už od veku šteniatka, najmä u veľkých plemien, ktoré rýchlo rastú a tak sú náchylnejšie na poškodenie kĺbov a kostí.
Fungujú aj chondroprotektíva, ale aj tie účinkujú najlepšie v spoločnej kombinácii s kolagénom.
Vnútorné parazity
Vnútorné parazity u psa nemusíte spozorovať, prejavia sa až neskôr. Pes môže chudnúť aj napriek tomu, že veľa žerie, môže vracať, hnačkovať alebo mať naopak zápchu, príznakom je aj dráždivý kašeľ či apatia.
Parazity môžu potrápiť nielen samotného psa, ale byť aj prenosné na človeka. Liečbou, ale aj prevenciou je odčervenie psa.
Psinka
Psinka je nepríjemné vírusové ochorenie postihujúce najmä šteniatka, ale aj dospelé psy. Má niekoľko foriem, môže postihovať pľúca, trávenie, ale v pokročilom štádiu pri neliečení aj nervovú sústavu.
Pri pľúcnej forme vyteká psovi z nosa veľa hlienu a má zápal hrtana a mandlí. Proti psinke môžete psa našťastie zaočkovať, pretože je súčasťou vakcín používaných pri povinnom očkovaní.
Parvoviróza
Parvoviróza je vysoko nákazlivé infekčné ochorenie, ktoré postihuje najmä šteniatka a je často smrteľné. Vírus napáda buď tráviace ústrojenstvo, alebo srdcový sval zvierat.
Infekčná laryngotracheitída
Toto ochorenie má odborný názov laryngotracheitída psov a šíri sa medzi psami pomocou slín, kýchaním, olizovaním a kašľom.
Torzia žalúdka
Torzia žalúdka je nepríjemný jav, počas ktorého dochádza k postupnému pretočeniu žalúdka o 180 až 360 stupňov okolo jeho osi. Hromadí sa v ňom jedlo, tekutiny a plyny, ktoré nemajú ako postupovať ďalej do čriev.
Príčiny sú aj genetické a torzia sa vyskytuje skôr u veľkých plemien. Je to život ohrozujúci stav, ktorý je nutné okamžite riešiť s veterinárom.
Torzii žalúdka u psov, ako sú dogy, retrievery a ďalšie veľké plemená, môžete predísť tak, že tesne po jedle psovi doprajete aspoň polhodinový odpočinok.
Cukrovka
Diabetes nie je len záležitosť ľudí, trpia ním aj psy. Autoimunitné ochorenie spôsobuje buď nedostatok inzulínu v tele, alebo nesprávnu reakciu tela na tento hormón. Následkom toho dochádza k vysokej hladine cukru v krvi.
Aj keď je cukrovka často dedičným ochorením, pomôže správne kŕmenie psa kvalitnou stravou a dostatok pohybu. U obéznych psov často stúpa riziko rozvoja cukrovky, preto sa snažte u psa udržiavať zdravý životný štýl, aby zbytočne nepriberal.
Nádorové ochorenia
Lymfómy, nádory ani leukémia sa nevyhýbajú ani psom. Táto diagnóza je pre väčšinu majiteľov nočnou morou, ale niektoré typy rakoviny majú nádej na vyliečenie, najmä ak ide o nádor spozorovaný včas.
Ak ide o liečiteľný typ rakoviny, existuje mnoho možností - v prvom rade operácia, chemoterapia či ožarovanie.
Príznaky, ktoré by ste nemali prehliadnuť
Najdôležitejšie je problémy najprv identifikovať. A keďže psy nevedia rozprávať, musíme sa naučiť ich rozpoznávať inak.
Hoci každá z chorôb môže mať iné príznaky, spoločným menovateľom býva to, že pes viditeľne nie je vo svojej koži.
- malátnosť a nedostatok energie;
- príliš dlhé a časté ležanie;
- vracanie;
- hnačka alebo zápcha;
- chudnutie napriek dobrej chuti do jedla;
- dráždivý kašeľ;
- neustále škriabanie a nepokoj;
- krívanie;
- zmeny správania;
- zvýšená telesná teplota;
- výtok z nosa alebo očí;
- bolestivé brucho.
Menšie bolesti dokážu psy úspešne skrývať, práve preto je pri chorobách veľmi dôležitá prevencia.
V prípade, že ide o kožné ochorenie, pri ktorom sa pes škriabe, alebo ochorenie pohybovej sústavy, ktorého prejavom je krívanie, nemusíte s ním bežať okamžite k veterinárovi. Stav však rozhodne nepodceňujte a návštevu neodkladajte.
Pri vracaní alebo hnačkovaní nasaďte psíkovi krátku diétu a podávajte mu dostatok čerstvej vody. Počkajte 24 hodín - niekedy ide len o krátku nevoľnosť a tráviace ťažkosti.
Ak ste si na psíkovi všimli príznaky choroby, poraďte sa so zverolekárom. Nielen kvôli samotnému psíkovi, ale aj kvôli vám.
Čo robiť po uhryznutí alebo poškriabaní
Pes má v ústnej dutine veľké množstvo mikroorganizmov a kusné rany bez okamžitého ošetrenia dezinfekciou môžu neskôr vyžadovať aj zložité chirurgické ošetrenie s dlhodobou rekonvalescenciou.
Preto by pohryzený človek ani s na prvý pohľad malou rankou nemal zabudnúť na dôkladné ošetrenie, ideálne roztokom na báze jódu.
Pri uhryznutí cudzím psom treba zistiť, či bol očkovaný proti besnote. Pri vážnejšom poranení, neznámom očkovacom stave zvieraťa alebo podozrení na infekciu je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
Prevencia chorôb u psa aj človeka
Opatrenia na prevenciu infekcií zvierat aj ľudí spočívajú vo vzdelávaní majiteľov, pravidelnom odstraňovaní trusu domácich zvierat, odčervovaní a vakcinácii domácich miláčikov.
- pravidelné veterinárne prehliadky;
- čipovanie psa;
- pravidelné očkovanie;
- odčervovanie podľa životného štýlu psa;
- ochrana pred blchami, kliešťami a roztočmi;
- zber výkalov na verejných miestach;
- umývanie rúk;
- čistenie misiek, pelechu a srsti;
- zabránenie pitiu z mlák a neoverených vodných zdrojov;
- bezpečná manipulácia s potravinami;
- kontrola kontaktu psa s voľne žijúcimi zvieratami;
- včasná konzultácia s veterinárom pri príznakoch ochorenia.
Najlepší liek? Urobte pre svojho psa láskavosť a starajte sa o jeho životosprávu tak, ako o svoju vlastnú. Dnes už moderný človek väčšinou nechce jesť polotovary a radšej investuje do kvalitnej stravy. To isté platí aj pre psa.
Keď pes rozpoznáva ľudské ochorenia
Vďaka svojmu čuchu psy spozorovali aj také zdravotné problémy u ľudských pacientov, ktoré v rovnakej chvíli lekári zaznamenať nedokážu.
Výskumní pracovníci v súčasnej dobe pomaly prichádzajú na mechanizmus, akým psy pracujú pri rozpoznávaní jednotlivých ochorení. Čaká nás ešte dlhá cesta, kým pochopíme, ako presne funguje psí čuch pri odhaľovaní týchto a iných ľudských chorôb.
Rakovina
V súčasnej dobe je v medicíne najčastejšie spájaný čuch psa s detekciou rakoviny. Pritom nezáleží, v akom zo štyroch štádií choroby sa pacient nachádza.
Štúdia z roku 2006 poukázala na schopnosť piatich cvičených psov detekovať rakovinu z dychovej vzorky. Rakovinu prsníka odhalili s 88% presnosťou, rakovinu pľúc až s 99% presnosťou.
Diabetes
Stále častejšie sú organizáciami trénované psy na rozpoznávanie hladiny cukru v krvi u diabetikov.
Psy pomocou čuchu vnímajú látku izoprén, bežnú chemickú látku nachádzajúcu sa v ľudskom dychu. Štúdia z roku 2013 ukázala, že kvalita života diabetikov vlastniacich špeciálne vycvičených psov sa zlepšila.
Narkolepsia
Narkolepsia je ochorenie, ktoré ovplyvňuje schopnosť kontrolovať cykly medzi spánkom a bdelým stavom človeka. Pacient náhle zaspí, pričom nezáleží na tom, akú aktivitu práve vykonáva.
Na základe biochemických zmien v tele človeka dokáže pes záchvat predvídať. To, čo pes cíti, vedci zatiaľ nezistili.
Vycvičený pes vie svojho pána varovať až päť minút pred prichádzajúcim záchvatom, vďaka čomu sa pacient vie uložiť do bezpečnej polohy. Tiež mu vie poskytnúť oporu alebo ho chrániť, ak príde záchvat na verejnosti.
Migréna
Iné psy majú prirodzený talent vycítiť prichádzajúcu migrénu aj dve hodiny dopredu. Pre ľudí trpiacich týmito silnými bolesťami je takáto schopnosť psa veľkým prínosom.
Z počtu 1027 ľudí trpiacich migrénou a zároveň vlastníkov psov 54% účastníkov uviedlo, že si všimli zmeny v správaní svojich domácich miláčikov pri prichádzajúcej alebo už prebiehajúcej bolesti.
Záchvaty a stres
Existuje stále viac dôkazov, že psy majú vrodenú schopnosť predvídať prichádzajúci záchvat u človeka. Vedci však stále nezistili, na akom princípe vedia nástup záchvatu analyzovať.
Pocit strachu alebo narastajúcu úroveň stresu bez akýchkoľvek vonkajších prejavov dokážu psy s prehľadom vycítiť. Jednoducho rozoznávajú zmenu hladiny hormónov, ktoré naše telo vylučuje.
Pes na základe prichádzajúcich zmien vie svojho pána upozorniť na to, aby sa vnútorne upokojil. Nehovoriac o tom, aký náročný je tréning psov na dostatočne skorú analýzu zmien v našom tele.
Ako dokážu psy vyňuchať cukrovku
Psí čuch môže byť významnou pomocou, nemal by však nahrádzať lekárske vyšetrenie ani odbornú diagnostiku.