DNA reťazce zvierat: genetická informácia, dedičnosť a využitie v chove

DNA reťazce zvierat obsahujú genetickú informáciu, ktorá ovplyvňuje vzhľad, stavbu tela, rast, správanie, produkciu aj odolnosť voči chorobám. Každý jedinec nesie genetickú informáciu v podobe génov, ktoré ovplyvňujú charakteristiky ako produkcia mlieka, rast svaloviny alebo odolnosť voči chorobám.

Genetika živočíchov sa v praxi venuje predovšetkým šľachteniu hospodárskych zvierat. Moderné DNA testy umožňujú identifikovať jedinca, overiť pôvod potomka, odhaliť dedičné ochorenia a vyberať zvieratá s vhodnými genetickými vlastnosťami.

Čo je DNA a čo nesie genetický reťazec

DNA predstavuje molekulu, v ktorej je uložený biologický návod potrebný na vývoj a fungovanie organizmu. Genetické informácie sú usporiadané do génov a génové úseky sa nachádzajú na chromozómoch.

Ľudský genóm sa skladá z približne 3 miliárd párov nukleových báz. Celá naša DNA pritom pozostáva z asi 25-tisíc génov. Pri takomto množstve jednotiek, z ktorých každá nesie nejakú informáciu o našej podstate by sme očakávali, že sa budeme od seba vzájomne a od iných živých organizmov na našej planéte poriadne líšiť.

Opak je však pravdou. Človek vs. S človekom, ktorý práve sedí vedľa vás, nech už je to ktokoľvek, máte v skutočnosti spoločné oveľa viac ako si možno myslíte. Až 99,99% vašej DNA je totiž rovnakej, ako DNA akéhokoľvek človeka na tejto planéte.

Človek vs. Najbližším príbuzným človeka zo zvieracej ríše je práve šimpanz.

Človek vs. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale aj s mačkami má toho človek mnoho spoločného. Konkrétne s plemenom pôvodom z Etiópie - Abesínskou mačkou je zhoda v genetickom kóde až 90%.

Človek vs. Vzájomná zhoda medzi genómom človeka a myši dosahuje prekvapivých 85%.

Človek vs. Aj s týmto veľkým cicavcom, ktorého si človek v priebehu histórie dokázal celkom podmaniť pod svoju kontrolu, v skutočnosti zdieľame veľkú časť nášho genetického kódu.

Človek vs. Aj s tak malým živočíchom, akým je vínna muška, má človek veľmi veľkú zhodu v DNA.

Človek vs. Telo pokryté perím, zobák, krídla, znášanie vajec. Od kury domácej sa človek odlišuje poriadne. Ale len na oko.

Náš genóm sa však nepodobá len na tie zo zvieracej ríše. Zhodu možno nájsť aj vo svete rastlín.

Genotyp, fenotyp a význam génov

Šľachtitelia vyberajú zvieratá s požadovanými vlastnosťami na základe analýzy ich genotypu (genetickej výbavy) a fenotypu (vonkajších prejavov týchto génov).

Genotyp predstavuje súbor genetických informácií jedinca. Fenotyp je súbor jeho pozorovateľných vlastností, ktoré vznikajú pôsobením génov a podmienok prostredia. Rovnaké genetické predpoklady sa preto nemusia vždy prejaviť úplne rovnakým spôsobom.

Vďaka moderným genetickým metódam, ako je genomická selekcia, môžu chovatelia identifikovať jedince s najlepšími genetickými predpokladmi ešte predtým, než sa tieto znaky prejavia vo výkone alebo produkcii.

Táto selekcia zahŕňa aj odstránenie nežiaducich znakov.

DNA reťazce zvierat a šľachtenie

Hospodársky významné zvieratá sú zvieratá, ktoré človeka sprevádzajú od nepamäti a zohrali kľúčovú úlohu pri jeho prechode k usadlejšiemu spôsobu života (proces, ktorý viedol k prispôsobeniu divých zvierat človeku prostredníctvom selektívneho chovu, sa nazýva domestikácia).

V zmysle legislatívy sa považujú za zvieratá chované za účelom ich ekonomického zhodnotenia.

Šľachtenie je preto cielené využívanie týchto genetických princípov. Šľachtenie teda zahŕňa cielený umelý výber jedincov s požadovanými genetickými vlastnosťami a ich následné kríženie (hybridizáciu).

Tento proces vedie k zlepšovaniu existujúcich plemien alebo k vzniku nových plemien, ak sú zmeny dostatočne výrazné a stabilné, aby sa udržali v populácii počas viacerých generácií.

Plemeno predstavuje skupinu zvierat v rámci jedného druhu, ktorá sa odlišuje špecifickými znakmi a vlastnosťami, ako sú napríklad vzhľad, fyziológia alebo správanie.

Pri hodnotení plemien sa zohľadňuje hlavne ich úžitkovosť a vyrovnanosť populácie.

Práve vďaka genetike je možné nielen zlepšovať existujúce plemená, ale aj vytvárať úplne nové plemená so špecifickými vlastnosťami, ako je napríklad odolnosť voči chorobám, vyššia mliečna úžitkovosť či lepšia kvalita mäsa.

Plemená sa delia podľa rôznych kritérií, ako napríklad pôvod (primitívne, prechodné, zošľachtené) alebo úžitkové zameranie (špecializované, kombinované).

Skupiny hospodárskych zvierat

Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých hlavných skupín podľa toho, akým spôsobom prispievajú k ľudskému životu:

• produkčné zvieratá - poskytujú nám potraviny a suroviny (mäso, mlieko, vlna, vajcia)
• pracovné zvieratá - sú využívané na ťahanie, prácu na poli alebo dopravu
• strážne a pomocné zvieratá - pomáhajú pri ochrane majetku, pasení a špeciálnych úlohách, vrátane kontroly škodcov

Okrem tradične vnímaných hospodárskych zvierat sem patrí aj celý rad ďalších živočíchov a skupín, ktoré sú významné svojím špecifickým spôsobom a majú nezastupiteľné miesto v ekosystémoch aj hospodárstve.

Domestikácia a taxonomické pomenovanie

Pri vedeckom pomenovaní hospodárskych zvierat by sa malo správne uvádzať, že ide o poddruhy ich divokých predkov.

Zatiaľ čo sa v bežnom použití často používajú názvy ako Canis familiaris pre psa domáceho alebo Bos taurus pre hovädzí dobytok, správnejšie je uvádzať ich ako poddruhy, napríklad Canis lupus familiaris (poddruh vlka dravého) alebo Bos primigenius taurus (poddruh divokého tura Bos primigenius).

Týmto spôsobom sa zdôrazňuje, že ide o domestikované formy, ktoré majú svoj jasný pôvod v divokých predkoch, a že v rámci taxonomického zaradenia tvoria samostatné poddruhy.

Produkčné hospodárske zvieratá

Do tejto skupiny patria zvieratá, ktoré sú chované najmä pre svoje produkty, ako je mäso, mlieko, vajcia či vlna.

Tieto zvieratá sú dôležitou súčasťou poľnohospodárstva a poskytujú ľuďom základné potraviny a suroviny na každodenné použitie.

Hovädzí dobytok

Predkom dnešného dobytka (Bos primigenius taurus) bol tur divý (Bos primigenius), ktorý bol domestikovaný pred viac ako 10 000 rokmi.

Počas tisícročí vznikli rôzne plemená, ktoré sa líšia podľa úžitkového zamerania a prostredia, v ktorom sa chovajú.

Hovädzí dobytok je kľúčovým hospodárskym zvieraťom, využívaným na produkciu mäsa, mlieka a kože, a v niektorých oblastiach aj ako pracovné zviera.

Genetické analýzy hovädzieho dobytka môžu slúžiť na identifikáciu jedinca, overenie pôvodu potomka a určenie genotypu beta kazeínu.

Ovce

Domestikácia ovce domácej (Ovis aries) prebehla približne pred 10 000 rokmi v oblasti Blízkeho východu, pravdepodobne na území dnešného Turecka a Iránu.

Najčastejšie sa spomínajú dva hlavné druhy, z ktorých pravdepodobne pochádza ovca domáca: muflón (Ovis orientalis) a arkal (Ovis ammon).

Ovce sú na Slovensku významným hospodárskym zvieraťom, ktoré sa chová pre produkciu mäsa, mlieka a vlny.

Chov oviec má dlhú tradíciu, najmä v horských a podhorských oblastiach, kde sú podmienky vhodné pre pasenie.

Na Slovensku sa chovajú rôzne plemená, ktoré sa líšia podľa úžitkovosti - niektoré sú určené na mäso, iné na mlieko alebo vlnu.

Kozy

Domestikácia kozy domácej (Capra aegagrus hircus) prebehla približne pred 10 000 rokmi, v oblasti úrodného polmesiaca, čo zahŕňa dnešné územia Turecka, Iránu a okolia.

Predchodcom kozy domácej je pravdepodobne koza bezoárová (Capra aegagrus).

Kozy sú na Slovensku chované najmä pre produkciu mlieka, pričom jej mlieková úžitkovosť je vysoká.

Priemerná dojivosť na Slovensku dosahuje 900-1 000 kg mlieka ročne.

V porovnaní s jej hmotnosťou má najvyššiu relatívnu úžitkovosť zo všetkých hospodárskych zvierat.

Kozie mlieko je veľmi cenené pre jeho zloženie a vynikajúcu stráviteľnosť, pričom sa spracováva aj na rôzne druhy syrov.

Chov kôz je u nás prevažne v rukách drobnochovateľov, pričom veľkokapacitné mliekarne spracovávajú kozie mlieko len ojedinele.

Ošípané

Sviňa domáca (Sus scrofa domesticus), alebo tiež ošípaná, vznikla domestikáciou svine divej (Sus scrofa) a iných foriem divých ošípaných, pričom najstaršie záznamy o domestikácii pochádzajú z Blízkeho východu (okolo r. 9 400 pred n. l.) a Číny (okolo r. 2 000 pred n. l.).

Sviňa domáca je na Slovensku jedným z najdôležitejších hospodárskych zvierat, chovaným hlavne pre produkciu bravčového mäsa.

Bravčové mäso tvorí významnú časť potravy slovenskej populácie, pričom z ošípaných sa získava aj koža a rôzne vedľajšie produkty ako glej z kostí a chrupaviek.

V súvislosti s ošípanými sa spomína niekoľko odborných pomenovaní:

• prasnica, sviňa - samica
• kanec - samec
• ciciak - mláďa v období cicania mlieka - asi do 4

Hospodársky význam hydiny

Husi

Domestikácia husi domácej je mierne komplikovaná, pretože existujú dve hlavné línie domestikovaných husí, ktoré prispeli k vzniku moderných plemien:

• európska hus domáca - väčšina husí v Európe pochádza z divokej husi divej (Anser anser), ktorá bola domestikovaná pred približne 3 000 rokmi v Európe a západnej Ázii - je základom pre väčšinu európskych plemien husí
• ázijská hus domáca - na východe Ázie, predovšetkým v Číne, bola domestikovaná hus labutia (Anser cygnoides) - z tejto línie pochádzajú napríklad čínske a africké plemená

Čo sa týka kríženia (hybridizácie), niektoré moderné plemená domácich husí môžu byť hybridmi týchto dvoch línií (Anser anser × Anser cygnoides), čo vedie k vzniku plemien so špecifickými vlastnosťami z oboch druhov.

Keďže si tieto druhy zachovávajú genetickú kompatibilitu aj po domestikácii, existujú aj hybridy medzi divými formami a už domestikovanými.

Hospodársky význam husi spočíva v produkcii mäsa, vajec, peria a tuku.

Husi sú známe svojou plodnosťou, niektoré plemená môžu zniesť až 500 vajec ročne.

Kačice

Väčšina domestikovaných kačíc (Anas platyrhynchos domesticus) pochádza z kačice divej (Anas platyrhynchos), ktorá bola domestikovaná v Číne približne v roku 2 000 pred n. l.

Niektoré plemená kačíc pochádzajú aj z kačice pižmovej (Cairina moschata), prípadne z hybridov týchto druhov.

Hospodársky význam kačíc spočíva predovšetkým v produkcii mäsa a vajec.

Kačice majú dobré kŕmne návyky a sú schopné efektívne využívať pastvu.

V niektorých oblastiach, najmä v juhovýchodnej Ázii, sa praktizuje systém chovu kačíc na ryžových poliach, kde kačice prispievajú k hnojeniu polí a konzumujú škodcov.

Kačice sú odolné voči mnohým vtáčím chorobám, avšak môžu byť náchylné na niektoré parazitárne ochorenia.

Domestikované plemená kačíc sa líšia veľkosťou, farbou a produktivitou.

Kura domáca

Domestikácia kury domácej (kur domáci, Gallus gallus domesticus) sa uskutočnila približne pred 8 000 až 10 000 rokmi v juhovýchodnej Ázii, konkrétne v oblastiach dnešného Thajska, Vietnamu, Mjanmarska, a Indie.

Predpokladá sa, že k domestikácii došlo z kury bankivskej (Gallus gallus), divého predka, ktorý v danej oblasti žije dodnes.

Kura domáca je jedno z najrozšírenejších domácich zvierat na svete, chované predovšetkým pre mäso a vajcia.

Kury sú dôležitým hospodárskym vtákom na Slovensku, kde sú plemená chované nielen pre produkciu, ale aj pre ich špecifické vlastnosti, ako je odolnosť voči klimatickým podmienkam a efektívna produkcia (produkcia vajec alebo mäsa s minimálnymi vstupmi a zároveň maximálnym výstupom).

Počet plemien sliepok sa počíta na stovky.

V závislosti od účelu sa plemená delia na:

• nosné (tzv. nosnice) - produkujú vysoký počet vajec
• mäsové (tzv.

Genetická informácia na obaloch vajec

Značky na vajciach (0, 1, 2, 3) sa vzťahujú na spôsob chovu nosníc, a teda informujú o podmienkach, v ktorých boli sliepky chované, pričom vyššie čísla označujú menej priaznivé podmienky pre zvieratá.

Tieto čísla sú legislatívne stanovené v EÚ a sú súčasťou povinného označovania vajec.

Morka domáca

Morka domáca (Meleagris gallopavo domesticus) je domestikovaná forma morky divej (Meleagris gallopavo), pôvodom zo Severnej Ameriky.

Morky domáce boli domestikované pred viac ako 2 000 rokmi, pričom sa chovajú hlavne pre mäso.

Počas 16. storočia doviezli Španieli morky do Európy, kde sa následne vyvinuli rôzne plemená.

Morčacie mäso je obľúbené pre svoju výživovú hodnotu, vysoký obsah bielkovín a nízky obsah tuku, a je celoročne dostupné v mnohých krajinách.

DNA pracovných zvierat

V tejto kategórii sú zvieratá, ktoré človek využíva na prácu, ako je ťahanie ťažkých nákladov, práca na poli alebo preprava ľudí.

Kôň

Domestikácia koňa (Equus ferus caballus) prebehla približne pred 5 500 rokmi v oblasti dnešného južného Ruska, Ukrajiny a Kazachstanu, pravdepodobne medzi kmeňmi stepných nomádov.

Pôvodným divým predkom domestikovaného koňa je pravdepodobne tarpan (Equus ferus ferus) - divý kôň stepnej Európy a západnej Ázie.

Tarpan vyhynul na konci 19. storočia.

Bol menšieho vzrastu, s robustnou stavbou tela a jednoduchým zafarbením.

Kôň Przewalského (Equus ferus przewalskii) je považovaný za posledného žijúceho divého koňa, no nie je priamym predkom domestikovaného koňa, hoci sú príbuzní.

Kôň je dôležitou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva a v minulosti zohrával významnú úlohu v spoločnosti.

V súčasnosti sa kone u nás chovajú najmä pre jazdecké športy, prácu v lese, poľnohospodárstve a rekreačné jazdenie.

Bežné je tiež ich využitie v terapii (hipoterapia).

V súvislosti s koňmi sa spomína niekoľko odborných pomenovaní:

• kobyla - samica
• žrebec - samec
• žriebä - mláďa
• remonta - mladý kôň v zácviku
• valach - kastrovaný samec
• žrebnosť - obdobie medzi oplodnením a pôrodom
• ožrebenie - pôrod

Teplokrvné kone

Teplokrvné kone sú zvyčajne ľahšie, temperamentnejšie, rýchlejšie a sú vyšľachtené hlavne na športové a rekreačné účely.

Tieto kone sú veľmi všestranné a vhodné pre disciplíny ako drezúra, parkúrové skákanie či jazdecké súťaže.

Patria sem napríklad:

• Slovenský teplokrvník - populárny v športových disciplínach ako drezúra a parkúr
• Lipicán - aj keď má pevnejšiu stavbu tela, patrí medzi teplokrvné plemená a často sa používa na reprezentačné a jazdecké účely
• Anglický plnokrvník - známe svojím výbušným temperamentom, najviac sa využíva na dostihy

Chladnokrvné kone

Chladnokrvné kone sú ťažšie, robustnejšie, pomalšie, ale silnejšie a vhodné na ťažkú prácu, napríklad v lesníctve alebo poľnohospodárstve.

Majú pokojnejší temperament a sú menej citlivé na stres.

Somár domáci

Domestikácia somára domáceho (Equus africanus asinus) začala približne pred 5 000 až 6 000 rokmi v severovýchodnej Afrike, konkrétne v oblasti dnešného Egypta a Sudánu, kde sa somáre, najmä v púštnych oblastiach, používali ako pracovné zvieratá na prepravu nákladov.

Veľmi sa cenila ich odolnosť a vytrvalosť.

Somáre majú na Slovensku dlhú históriu ako hospodárske zvieratá, hoci ich význam v posledných desaťročiach poklesol.

Tradične sa používali na prepravu nákladov v horských oblastiach.

Sú dobre prispôsobené životu v suchých oblastiach a sú známe svojou schopnosťou prežiť na chudobnej pastve.

Okrem sily, ktorou dokážu uniesť až 300 kg, poskytujú aj mlieko, ktoré je bohaté na živiny, a v minulosti sa používali aj ako zdroj mäsa.

Dnes sa ich chov zameriava najmä na udržanie tradičných foriem hospodárenia a na využitie v menších rodinných farmách na rekreačné účely, napríklad v rámci agroturistiky alebo na zábavu pre deti.

Somáre sa krížia s koňmi, no ich krížence sú neplodné.

Mulice sú krížence samca somára s kobylou.

Keď sa kríži žrebec so somáricou, krížence sa nazývajú muly.

Oba krížence zdedia čo do postavy viac z matky, kým povahovo naopak.

Strážne, pomocné a spoločenské zvieratá

Psy a mačky, ktoré sú zaradené v tejto skupine, pomáhajú ľuďom pri rôznych špeciálnych úlohách.

Psy pomáhajú pri strážení majetku, pasení dobytka, pri záchranných operáciách.

Na tieto úlohy sa špeciálne cvičia a sú veľmi dôležitými pomocníkmi v rôznych oblastiach - od polície a armády až po bežné domáce farmy.

V prípade mačiek bolo, a stále je, dôležité ich nasadenie v oblasti kontroly výskytu škodcov, najmä hlodavcov.

V neposlednom rade sú to zvieratá, ktoré človek chová ako domácich spoločníkov.

Pes domáci (Canis lupus familiaris) je domestikovaná forma vlka dravého (Canis ...

Drozofila a výskum DNA zvierat

Drozofila (Drosophila melanogaster) je jedným z najviac študovaných organizmov v genetike a zohrala kľúčovú úlohu pri pochopení základných genetických princípov.

Jej genóm bol kompletne zmapovaný, čo umožňuje vedcom detailne študovať génové mutácie, dedičnosť a genetické procesy.

Jedným z najznámejších objavov spojených s drozofilou je výskum T. H. Morgana začiatkom 20. storočia.

Morgan objavil, že gény sú umiestnené na chromozómoch, čo bolo prelomové v chápaní genetiky.

Pri experimentoch s drozofilou identifikoval pohlavne viazané dedičné znaky a dokázal existenciu génových mutácií, ktoré menia fenotyp organizmu.

Drozofila má iba 4 páry chromozómov, čo zjednodušuje štúdium chromozómových zmien.

Okrem toho obsahuje množstvo génov podobných tým u vyšších živočíchov vrátane hospodárskych zvierat.

Napríklad, štúdium génov ovplyvňujúcich vývoj tela a orgánov u drozofily prispelo k pochopeniu génov zodpovedných za rast a vývoj u hospodárskych zvierat.

DNA testy hospodárskych zvierat

DNA testy umožňujú získavať informácie priamo z genetického materiálu zvieraťa. Materiál pre DNA:

• krv
• chlpy
• sperma
• mlieko
• tkanivo

Odber vzoriek pre DNA test

Medzi využitia DNA analýzy patria:

• Určenie genotypu beta kazeínu (A2 mlieko) (neakreditovaná skúška)
• Identifikácia jedinca DNA testom
• Overenie pôvodu potomka porovnaním na oboch rodičov a vydanie osvedčenia o pôvode

Sprievodné tlačivo pre overenie pôvodu hovädzieho dobytka

Od roku 1995 je laboratórium členom ISAG (International Society of Animal Genetics), kde sa ako aktívny člen zúčastňuje porovnávacích testov.

DNA testovanie koní

Pri DNA teste u koní sa v našom laboratóriu testuje ISAG-om predpísaný súbor mikrosatelitov.

Materiál pre DNA:

• krv
• hriva
• sperma
• tkanivo

Odber vzoriek pre DNA test

DNA testovanie koní sa využíva najmä na:

• detekcia WFFS koní (neakreditovaná skúška)
• Identifikácia jedinca DNA testom
• Overenie pôvodu potomka porovnaním na oboch rodičov a vydanie osvedčenia o pôvode

Sprievodné tlačivo pre overenie pôvodu koní

Sprievodné tlačivo pre detekciu WFFS koní

WFFS a dedičné ochorenie koní

Warmblood Fragile Foal Syndrome Type I (WFFST1), teda syndróm „krehkých žriebät“ patrí medzi dedičné ochorenia, ktoré postihujú spojivové tkanivo.

Vyskytuje sa pri teplokrvných plemenách koní.

WFFS je spôsobené mutáciou v LH1 géne, ktorý kóduje enzým potrebný pre tvorbu kolagénu.

Prejavuje sa hneď po narodení žriebäťa abnormálne uvoľnenou, tenkou, krehkou pokožkou, ktorá sa ľahko trhá.

Poškodené sú aj tkz. mukózne membrány, čo vedie k vzniku rozsiahlych lézii po celom tele, vznikajú hematómy.

Počas gravidity môže dôjsť k hromadeniu tekutín v plode alebo k predčasnému žrebeniu.

Keďže sa jedná o rozsiahle poškodenia bez možnosti liečby, žriebätá uhynú buď prenatálne alebo vo veľkých bolestiach na sepsu do niekoľkých dní, preto sa zvyknú po narodení utratiť.

WFFS je autozomálno-recesívne ochorenie, to znamená, že pre vznik ochorenia musia mať obaja rodičia vo svojej genetickej výbave mutovanú alelu (vlohu) pre WFFS.

V prípade, ak je zviera prenášačom (vo svojej genetickej výbave má jednu alelu pre WFFS), môže sa použiť v plemenitbe, ale je potrebné poznať genotyp PLOD1 génu aj druhého rodiča.

Rodičovské kombinácie:

• N/WFFS x N/N s 50% pravdepodobnosťou sa narodí prenášač
• N/WFFS x N/WFFS s 25% pravdepodobnosťou sa narodí postihnuté žriebä, a s 50% pravdepodobnosťou sa narodí prenášač

Rekonštrukcia DNA vyhynutých zvierat

Genetika zaznamenala ďalší vzrušujúci pokrok.

Americkým vedcom sa podarilo vyvinúť počítačový program, pomocou ktorého sa dá presne rekonštruovať časť DNA zvierat, ktoré vyhynuli pred niekoľkými miliónmi rokov.

Vedci pracovali so známou sekvenciou DNA zo žijúcich zvierat a rozoberali ju smerom dozadu.

Využili pritom také vedomosti, ako napríklad, že niekedy pred 65-80 miliónmi rokov sa odohrala vo vývoji živočíchov vzrušujúca zmena, ktorá spôsobila, že z jedného spoločného predka sa vyvinulo množstvo rôznych druhov cicavcov.

„Keď si vezmete DNA týchto žijúcich druhov a porovnáte všetky ich príbuznosti a rozdiely, tento počítačový program vám pomocou toho môže vytvoriť genetický model ich prapôvodného predka,“ hovorí vedúci výskumu, doktor David Haussler z Lekárskeho inštitútu na Kalifornskej univerzite.

Takéto rekonštrukcie môžu pomôcť lepšie pochopiť evolúciu a dozvedieť sa, aké boli praveké zvery.

Jedna z najdôležitejších oblastí následného výskumu sa bude zaoberať otázkou, prečo sú moderní ľudia takí jedineční - čo spôsobilo, že sa tak dobre prispôsobili meniacim sa podmienkam a že sa vyvinuli na najrozumnejšie tvory na Zemi?

Prečo rekonštruovaná DNA neznamená oživenie dinosaurov

Ale iste vám vŕta v hlave, či by sa takto nedali pomocou klonovania prehistorické tvory aj oživiť, a či predsa len nie je hollywoodska myšlienka Jurského parku bližšia realite, než sme si mysleli?

Doktor David Haussler fantastov upozorňuje, že od toho, čo jeho tím robí teraz, je k Jurskému parku naozaj ešte veľmi ďaleko.

„Viem si predstaviť, že vezmeme jeden zrekonštruovaný gén a otestujeme, ako by sa správal v organizme živej myši,“ hovorí dr. Haussler.

Už sa robia aj výskumy s takzvanými humanizovanými myšami, teda s myšami, u ktorých sa niektorý gén nahradí génom ľudským.

„Ale uvedomte si, že stále hovoríme len o jednom jedinom géne,“ varuje vedúci amerického výskumu.

Takže, pokiaľ ide o oživenie dinosaurov, vedci sú dosť skeptickí - možno sa to nikdy nebude dať.

Rozhodne nie hneď teraz, ani v blízkej budúcnosti.

Zrekonštruovať kompletnú DNA zložitejších druhov by bolo mimoriadne časovo aj finančne náročné.

tags: #dna #retazce #zvierat