Každý pes chovaný na území Slovenskej republiky musí byť trvalo označený transpondérom, teda začipovaný, najneskôr do 12 týždňov veku alebo vždy pred prvou zmenou vlastníka.
To znamená, že ak sa pes predáva, daruje alebo umiestňuje do útulku či karanténnej stanice, musí byť začipovaný ešte pred týmto úkonom, aj keby bol mladší ako 12 týždňov.
Lehota na čipovanie psa
Vlastník psa je povinný zabezpečiť trvalé označenie psa chovaného na území Slovenskej republiky transpondérom pred prvou zmenou vlastníka psa, najneskôr však do 12 týždňov veku a uviesť identifikačné údaje psa a údaje o vlastníkovi psa v centrálnom registri spoločenských zvierat.
Od 1. novembra 2019 musí byť začipovaný každý pes vo veku od 12 týždňov.
Čipovanie psov je od 1.11.2019 povinné, od tohto termínu musí byť začipovaný každý jeden pes starší ako 12 týždňov bez výnimky.
Prechodné obdobie pre staršie psy
Pre psov narodených do 31.8. 2018 platilo prechodné obdobie - majiteľ musel dať takéhoto psa začipovať najneskôr do 31.10.2019.
Dôležité je, že prechodné obdobie sa neuplatňovalo v prípade zmeny vlastníctva. Pes musel byť začipovaný pred zmenou vlastníctva, napríklad predajom, darovaním alebo umiestnením v útulku.
Čipovanie sa týka aj starších psov, na ktorých sa doteraz vzťahovalo prechodné obdobie.
| Situácia | Lehota na čipovanie |
|---|---|
| Šteňa bez zmeny vlastníka | Najneskôr do 12 týždňov veku |
| Predaj alebo darovanie psa | Pred prvou zmenou vlastníka |
| Umiestnenie psa do útulku alebo karanténnej stanice | Pred umiestnením |
| Pes narodený do 31.8.2018 | Najneskôr do 31.10.2019 podľa prechodného obdobia |
Kto môže psa začipovať
Začipovať psa môže len súkromný veterinárny lekár.
Aplikáciu transpondéra psovi môže vykonať len súkromný veterinárny lekár zapísaný v Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky.
Mikročip je veľký ako zrnko ryže a pomocou aplikátora ho aplikuje do podkožia veterinárny lekár na ľavej strane krku.
Ide o veľmi rýchly úkon. Pred i po aplikácii je veterinár povinný overiť si funkčnosť transpondéru - mikročipu čítačkou.
Čo je mikročip a na čo slúži
Čipovanie znamená implantáciu mikročipu do tela psa, ktorý je pasívne RF identifikátorom.
Mikročip je pasívne rádiofrekvenčné identifikačné zariadenie slúžiace iba na odčítavanie.
Má veľkosť zrnka ryže a je aplikátorom v tvare ihly zavedený pod kožu zvieraťa.
Mikročip obsahuje jedinečný 15 miestny kód a spolu s údajmi o zvierati a majiteľovi je uložený v centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ).
Čítačka použitá veterinárnym lekárom umožňuje načítať číslo čipu a priradiť ho k údajom v CRSZ.
Podľa mikročipu sa nedá zistiť poloha zvieraťa, kód sa načítava pomocou čítačky, ktorú majú veterinárni lekári, útulky a karanténne stanice.
Zariadenia na čítanie mikročipov sú dostupné vo veterinárnych ambulanciách, útulkoch, karanténnych staniciach a pod.
Takisto ich majú k dispozícii aj mestskí policajti.
Pes si prítomnosť čipu počas svojho života neuvedomuje a mal by zostať v mieste aplikácie.
Putovanie čipu v podkoží však nie je vylúčené, ide však o zriedkavosť.
Registrácia psa v centrálnom registri
Samotné zavedenie mikročipu nestačí.
Každý čip musí spĺňať normu ISO11784 a je mu pridelené číslo, ktoré slúži na identifikáciu zvieraťa.
Mikročip obsahuje jedinečný 15 miestny číselný kód, ktorý databáza spája s údajmi o zvierati a jeho majiteľovi.
Údaje o identifikovanom psovi a jeho vlastníkovi zapíše súkromný veterinárny lekár do Centrálneho registra spoločenských zvierat do 24 hodín od identifikácie zvieraťa.
Registrácia zahŕňa meno, druh, pohlavie, dátum narodenia psa a údaje o majiteľovi, vrátane adresy a kontaktu.
Do CRSZ sa zadávajú nasledovné údaje: meno, druh, plemeno, pohlavie a dátum narodenia psa a meno, priezvisko, miesto trvalého bydliska, adresa držby psa, rodné číslo majiteľa a jeho telefónne číslo.
V adrese je potrebné uviesť nielen orientačné, ale súpisné číslo domu.
Súkromný veterinárny lekár je podľa zákona oprávnený požadovať od vlastníka zvieraťa preukaz totožnosti.
Centrálny register spoločenských zvierat je databáza čipovaných zvierat a ich majiteľov.
Do CRSZ sa okrem identifikácie zapisujú aj vakcinácie proti besnote a zmeny vo vlastníctve zvierat.
V registri sú uvádzané aj vykonané vakcinácie proti besnote, ale aj zmeny vo vlastníctve zvierat a úhyny.
Čo musí urobiť majiteľ po predaji alebo darovaní psa
Pri zmene vlastníka psa je potrebné nahlásiť údaje o novom vlastníkovi do centrálneho registra spoločenských zvierat.
Majiteľ psa je povinný pri zmene vlastníka psa najneskôr do 21 dní odo zmeny nahlásiť údaje o novom vlastníkovi psa do centrálneho registra spoločenských zvierat prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára.
Údaje je povinná nahlásiť osoba, ktorá prevádza vlastníctvo psa.
Zmenu vlastníka musí nahlásiť pôvodný vlastník zvieraťa do 21 dní od vykonania zmeny.
Vyhľadajte súkromného veterinárneho lekára, ktorý aplikáciu transpondéra vykonal, a požiadajte ho o zapísanie údajov do CRSZ.
Ak to nie je možné, požiadajte iného súkromného veterinárneho lekára o zapísanie informácií do CRSZ.
Prepis nového vlastníka v CRSZ je povinný nahlásiť prostredníctvom veterinárneho lekára pôvodný vlastník do 21 dní od predaja šteňaťa, alebo podľa vašej dohody.
Pes pred kúpou musí byť vždy začipovaný a údaje o psíkovi a jeho vlastníkovi musia byť uvedené v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ).
Od pôvodného vlastníka si vypýtajte číslo čipu a údaj overte v CRSZ.
Preverte si údaje pri návšteve veterinárneho lekára.
Ak je pes začipovaný, ale nie je registrovaný
Ak je pes čipovaný, ale nemá registráciu v CRSZ, veterinárny lekár, ktorého neskôr so zvieraťom navštívite, môže odmietnuť zaregistrovať psíka do CRSZ, prípadne si môže účtovať poplatok za dodatočnú registráciu.
Bez čipu a registrácie nie je možné dokázať pôvod zvieraťa.
Čo treba nahlásiť po úhyne psa
Majiteľ psa je povinný nahlásiť úhyn registrovaného psa do centrálneho registra spoločenských zvierat do 21 dní od úhynu prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára.
Úhyn psa je potrebné ohlásiť do CRSZ tiež do 21 dní.
Koľko stojí čipovanie psa
Za trvalé označenie psa je súkromný veterinárny lekár oprávnený požadovať úhradu najviac 10 eur.
Za trvalé označenie psa je SVL oprávnený požadovať úhradu najviac 10,-€.
Čipovanie je povinnosť, ktorú vlastník zabezpečuje na vlastné náklady.
U psov narodených do 31. októbra 2019, vlastníkom ktorých je osoba v hmotnej núdzi alebo poberateľ minimálneho dôchodku, uhradí túto úhradu štát.
Staršie všeobecné informácie uvádzali, že náklady za čipovanie sa u jednotlivých veterinárnych lekárov líšia a spravidla sa pohybujú od 25 do 30 eur.
Pri aktuálnom zákonnom označení psa však platí, že súkromný veterinárny lekár je za trvalé označenie psa oprávnený požadovať úhradu najviac 10 eur.
Pokuta za nezačipovanie psa
Ak vlastník nezabezpečil na vlastné náklady označenie psa čipom, Regionálna veterinárna a potravinová správa je mu oprávnená uložiť pokutu vo výške najviac 50 eur.
Orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu 50 eur, ak nezabezpečí na svoje náklady trvalé označenie psa.
Pokuta je príjmom obce, kde má vlastník psa trvalý pobyt.
Ak tak vlastník neurobí, Regionálna veterinárna a potravinová správa uloží pokutu 50 eur, ktorá je príjmom obce, ale potom povinnosť začipovať psa prechádza na obec.
Orgán veterinárnej správy môže uložiť fyzickej osobe pokutu od 500 eur do 1200 eur, ak vlastník nezabezpečí na svoje náklady identifikáciu a registráciu spoločenského zvieraťa, ktoré je predmetom premiestňovania.
Rovnaká sankcia môže hroziť, ak pri zmene vlastníka psa nenahlási údaje o novom vlastníkovi psa do CRSZ prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára najneskôr do 21 dní odo dňa zmeny vlastníka psa.
Pokuta od 500 eur do 1200 eur môže byť uložená aj vtedy, ak vlastník nenahlási úhyn registrovaného psa najneskôr do 21 dní odo dňa úhynu psa do CRSZ prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára.
Orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 400 eur do 3500 eur za nedodržanie príslušných povinností.
Veterinárne úkony pri nezačipovanom psovi
Veterinárny lekár nesmie vykonať na nezačipovanom psíkovi žiadne veterinárne úkony okrem nevyhnutných prípadov ohrozenia zdravia psa alebo človeka.
Aj v takých prípadoch musí byť následne psík tiež začipovaný.
Za porušenie tohto ustanovenia hrozia sankcie majiteľovi i veterinárovi za prípadné ošetrenie nezačipovaného psa.
Čipovanie a očkovanie proti besnote
Každý pes starší ako 3 mesiace musí byť zavakcinovaný proti besnote a opakovane revakcinovaný podľa vakcinačnej schémy použitej vakcíny.
Informáciu o revakcinácii vám poskytne veterinárny lekár, ktorý psa vakcinoval a uvedie ju vo vakcinačnom preukaze.
Súkromný veterinárny lekár zapisuje každú vakcináciu a revakcináciu proti besnote do CRSZ do 24 hodín od vykonania.
Od roku 2020 má každý chovateľ povinnosť čipovať každého psa najneskôr s prvým očkovaním proti besnote, teda vo veku okolo pol roka.
Toto tvrdenie sa vzťahuje na situácie, keď sa čipovanie vykonáva spolu s prvým očkovaním, ale základná zákonná lehota na označenie psa zostáva najneskôr do 12 týždňov veku alebo pred prvou zmenou vlastníka.
Čo robiť, ak pes poraní človeka
Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť bezodkladne veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka.
Potvrdenie o tomto vyšetrení musí bezodkladne doručiť poranenému človeku.
Vyšetrenie vykoná súkromný veterinárny lekár spolu s poučením chovateľa o ďalšom postupe.
Orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu od 400 eur do 1000 eur, ak nezabezpečí pri vnímavých mäsožravých zvieratách starších ako tri mesiace vakcináciu a revakcináciu proti besnote.
Rovnaká pokuta hrozí, ak vlastník alebo držiteľ zvieraťa nezabezpečí bezodkladne veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka, alebo bezodkladne nedoručí potvrdenie o tomto vyšetrení poškodenému.
Prečo je čipovanie dôležité
Čipovanie vám môže pomôcť nájsť strateného psíka.
Pri nájdení inou osobou je jednoduchšia identifikácia majiteľa a zvieratko sa vo veľmi krátkom čase vráti naspäť domov.
Platí to aj pre prípad, že psík je už v útulku.
Ďalšou výhodou čipovania je i možnosť vypátrať majiteľa psa, ktorý spôsobil škodu alebo pohrýzol.
Nový zákon o veterinárnej starostlivosti sa zameriava na potláčanie množiarstva a zlepšenie identifikácie psov prostredníctvom čipovania.
Novela veterinárneho zákona má zamedziť vytváraniu množiarní psov a potrieť tie existujúce.
Podľa nového zákona by čipovanie malo viesť k lepšiemu dohľadu nad psami, rýchlejšiemu nájdeniu majiteľov po tom, čo sa zvieratá stratia alebo sú odcudzené, a zamedziť množeniu psov bez primeranej kontroly.
V praxi to znamená, že útulky a veterinári budú mať lepší prehľad o tom, kde sa pes nachádza a komu patrí, čo znižuje riziko zabudnutia alebo opustenia.
Povinnosti útulkov a karanténnych staníc
Obec je povinná zabezpečiť odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnej stanice alebo útulku, a to prostredníctvom osoby schválenej na odchyt zvierat.
Obec je povinná prevziať túlavé zviera nájdené na území obce a zabezpečuje starostlivosť oň.
Ak nálezca odovzdá psa priamo útulku alebo karanténe, tieto sú povinné upovedomiť príslušnú obec a od 01.09.2019 zaregistrovať túlavé zviera v registri túlavých zvierat.
Karanténa alebo útulok je povinná pri prevzatí zvieraťa preveriť jeho registráciu.
Ak pes, mačka alebo fretka nie sú označené, útulok alebo karanténna stanica zabezpečí označenie transpondérom.
Ak veterinárny lekár rozhodne, že zviera treba zo zdravotných dôvodov utratiť, netreba ho čipovať.
Útulky budú mať pevnejší veterinárny dozor.
Právne predpisy týkajúce sa chovu a držania psov
Chovanie a držanie psov upravuje najmä zákon NR SR č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.
Tento zákon stanovuje okrem iného požiadavky na zdravie zvierat, ochranu zvierat, identifikáciu a registráciu zvierat, ako aj sankcie za nedodržanie veterinárnych požiadaviek.
Zákon NR SR č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, stanovuje niektoré podmienky držania psov, upravuje povinnosti obcí, ako aj povinnosti chovateľov.
Vyhláška MPRV SR č. 123/2007 o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá stanovuje podrobnosti o ochrane spoločenských zvierat, požiadavky na chovné zariadenia a špecifické požiadavky na ochranu psov.
Kontrolný zoznam pre majiteľa psa
- Overte, či je pes začipovaný najneskôr do 12 týždňov veku.
- Pri predaji, darovaní alebo inom prevode vlastníctva zabezpečte čipovanie ešte pred zmenou vlastníka.
- Skontrolujte, či je číslo čipu zapísané v CRSZ.
- Overte správnosť svojho mena, adresy a telefónneho čísla v registri.
- Pri zmene vlastníka nahláste nové údaje do CRSZ do 21 dní.
- Po úhyne psa nahláste túto skutočnosť do CRSZ do 21 dní.
- Vakcináciu a revakcináciu proti besnote zabezpečte podľa schémy použitej vakcíny.
- Uchovajte si vakcinačný preukaz a doklady o registrácii psa.
Na záver majiteľom začipovaných zvierat odporúčame, aby si skontrolovali údaje v centrálnom registri.
V prípade, že sa niektoré údaje zmenili, kontaktujte svojho veterinárneho lekára, aby informácie zaktualizoval.