Drobné hlodavce ako miláčikovia: škrečky, morčatá, pieskomily, myši a potkany

Drobné hlodavce patria medzi najpopulárnejších domácich miláčikov, a to predovšetkým pre ich menší vzrast a veľkosť, menej náročnú starostlivosť starostlivosť ako o väčšie či veľké zvieratá a najmä pre schopnosť priniesť radosť človeku už len svojou prítomnosťou. Drobné hlodavce sú najobľúbenejšie u malých chovateľov - detí. Pre ne je taký zdrobnený králik či škrečok nádherným a milučkým zvieratkom.

Na Slovensku si často nachádzajú domov najmä zdrobnené králiky, škrečky, morčatá, pieskomily, myši a dokonca aj potkany. Zaobstarať si ich viete ako v obchodoch s chovateľskými potrebami a zvieratami, tak aj v špecializovaných chovateľských staniciach, zameraných na udržanie čistej línie konkrétneho druhu.

V rámci starostlivosti sú trošku náročnejšie, nakoľko sú z malých hlodavcov najväčšie, tým pádom vyžadujú viac priestoru, viac krmiva.

Prečo sú drobné hlodavce vhodné ako prvý domáci miláčik

Keď rodičia premýšľajú o prvom domácom miláčikovi pre svoje dieťa, často sa rozhodujú medzi mačkou, psom alebo malými hlodavcami. Práve hlodavce, ako škrečky, morčatá, potkany či myšky, sú skvelou voľbou pre deti, ktoré sa učia zodpovednosti a starostlivosti o zvieratá.

• Nenáročná starostlivosť - Hlodavce nepotrebujú dlhé prechádzky, stačí im čistá klietka, dostatok potravy a pravidelná pozornosť.
• Rozvíjajú zodpovednosť - Deti sa učia, že starostlivosť o zvieratko si vyžaduje pravidelné kŕmenie, čistenie a venovanie pozornosti.
• Sociálna interakcia - Niektoré druhy, napríklad potkany a morčatá, sú veľmi spoločenské a môžu vytvoriť silné puto s dieťaťom.
• Malý priestor, veľká radosť - Oproti psom a mačkám zaberajú minimum miesta, čo ich robí ideálnymi do bytov.

Základné pravidlá starostlivosti

🛏 Správne ubytovanie - Priestranná klietka alebo výbeh, dostatok miesta na pohyb a úkryty pre pocit bezpečia.

🥕 Vyvážená strava - Každý hlodavec má svoje výživové potreby, ale základom sú kvalitné granule, seno, čerstvá zelenina a dostatok vody.

🧼 Pravidelné čistenie - Klietku treba čistiť minimálne raz týždenne, aby sa predišlo zápachu a udržalo sa zdravé prostredie.

✅ Zapojte dieťa do starostlivosti - Nech si samo pripravuje krmivo, čistí klietku (s pomocou rodiča) a sleduje správanie zvieratka.

✅ Vytvorte rutinu - Stanovte si čas na kŕmenie a starostlivosť, aby sa dieťa naučilo pravidelnosti.

✅ Buďte vzorom - Ukážte dieťaťu, ako správne chytať a manipulovať so zvieratkom.

Škrečok

Škrečky sú milé drobné zvieratká, ktoré patria medzi najčastejšie kupovaných hlodavcov. Vyžadujú menej priestoru a na starostlivosť nie sú nijak náročné. Tieto malé, no energické zvieratá sa delia na viacero druhov, z ktorých najznámejšími sú sýrsky škrečok a džungarský škrečok. Sýrske škrečky sú väčšie, obľúbené u detí a mávajú miernejšiu a priateľskejšiu povahu.

Títo malí dobrodruhovia potrebujú okrem správnej stravy a vody aj dostatok pohybu a rôznych podnetov na hranie. Koliesko na behanie, tunely a široká ponuka podstielky na hrabanie im pomáhajú naplniť ich prirodzené potreby.

Škrečok

Chováme v ľahko umývateľných boxoch . Ide o zviera ktoré nemá problém žiť v interiéry aj exteriéry. Je dobré vytvoriť viac úkrytov aby nemalo škrečok stereotyp. V prírode prirodzene hybernujú - zimný spánok . Škrečok väčšinu dňa prespí . Môže byť chovaný individuálne . Pobyt na čerstvom vzduchu nie je nutný - žije v norách. Je potrebné dávať tvrdé súčasti tvrdú zeleninu . Podstielka musí byť dostatočne vysoká aby sa mal kde schovať seno, piliny alebo papier.

Škrečok sa chytá za kožnú riasu na krku, tento spôsob je najbezpečnejší. Je vhodné zvieratko na túto manipuláciu zvykať -. Pozor veľa jedincov hryzie!!! . Po manipulácii si vždy poriadne umyť ruky pre špecifický zápach.

Je to druhotný bylinožravec ,lebo trávenie rastlín prebieha v hrubom čreve podobne ako u koní.. Potrava zelenina- paradajka, mrkva, bôb, hrach, zeler , brokolica ovocie- banány,melón, jablká, broskyne, citrusy atď.Pozor len obmedzene!!!- cereálie ,zrná, orechy, semená, sušienky, Existuje aj špeciálne granulované krmivo a s vitamínmi .

Škrečka nie je vhodné chovať spolu s potkanom, morčaťom, myšou a králikom pre prenosné spoločné ochorenia . Vakcinácia - sa nevykonáva Odčervenie - Je potrebné pravidelne odčervovať každé 6-12 mesiace . Veterinárna prehliadka by mala byť každých 12 mesiacov.

Morča

Morčatá sú spoločenské zvieratá známe svojou pokojnou povahou. Ich schopnosť vydávať rôzne zvuky, ktorými komunikujú, z nich robí špecifických miláčikov. Tieto zvieratá sú ideálne pre rodiny s deťmi, pretože nie sú agresívne a jednoducho si vytvárajú vzťahy. Aj u morčiat je možný výber z viacerých druhov, ako krátkosrstých, tak aj dlhosrstých, no bezsrsté (Skinny) nie sú tiež výnimkou.

Morčatá vyžadujú dostatok priestoru, rovnako ako zakrslé králiky a vyváženú stravu bohatú na vitamín C. Keďže ich telo si nevyrába vitamín C, musia ho prijímať v potrave a majiteľ by na to pri kupovaní krmiva mal myslieť. Ich klietka by mala byť vybavená úkrytmi a miestom na pohyb.

Morča- morské prasa

Morčatá chováme v ľahko umývateľných kotercoch rozmeroch - 1mx0,5mx0,25. Kde je potrebné vytvoriť ochranu proti dažďu a slnku. Vhodné sú aj sieťky proti hmyzu. Morčatá nie je vhodné chovať osamote . Je dobré vytvoriť viac úkrytov aby nemalo morča stereotyp. Pobyt na čerstvom vzduchu je nutný - najvhodnejšou formou je umiestniť na balkón nesmie byť v prievane. Je potrebné dávať tvrdé súčasti tvrdú zeleninu . Podstielka je seno ,piliny alebo papier.

Morča sa chytá za kožnú riasu na krku, tento spôsob je najbezpečnejší. Je vhodné zvieratko na túto manipuláciu zvykať -možnosť poškriabania majiteľa. Malo jedincov hryzie . Po manipulácii si vždy poriadne umyť roky pre špecifický zápach.

Potrava zelenina- paradajka, mrkva, bôb, hrach, zeler aj listovú zeleninu , brokolica ovocie- banány ,melón, jablká, broskyne, citrusy .atď Pozor len obmedzene!!!- cereálie, zrná, orechy, semená, sušienky, Existuje aj špeciálne granulované krmivo a s vitamínmi .

Morča nie je vhodné chovať spolu s škrečkom, myšou, potkanom a králikom pre prenosné spoločné ochorenia . Vakcinácia - sa nevykonáva Odčervenie -Morča požiera časť svojho trusu na získanie vitamínu B12 a preto je náchylný na vnútorné parazity- kokcidie, je potrebné pravidelne odčervovať každé 6-12 mesiace. Preto lebo morča obyčajne neopúšťa domácnosť . Je vhodné pridávať vitaminné granule pre neschopnosť syntetizovať vit C . Veterinárna prehliadka by mala byť každých12 mesiacov. Odporúčame kontrolovať - ústnu dutinu, zuby, uši, srsť, oči, nechty pri každej anomálii kontaktujte veterinárneho lekára .

Pieskomily

Pieskomily sú drobné hlodavce so silnými zadnými nohami, vďaka ktorým dokážu slušne skákať.Sú známe svojím energickým správaním a schopnosťou vytvárať tunely v podstielke. Pieskomily sú spoločenské zvieratá, ktoré uprednostňujú žiť v skupinách. Tu treba myslieť na to, že dva je viac ako jeden a chovanie pieskomilov je vhodné aspoň vo dvojici.

Myš

Naopak, myši sú drobnejšie a ich chov je zameraný viac na pozorovanie ako na interakciu. Je to nesmierne zvedavé a podnikavé zvieratko. Napriek ich veľkosti vedia celkom dobre skákať, čo sa vypomstilo nejednému chovateľovi (útek z akvária). Sú to spoločenské zvieratá, žijúce v skupinách, takže chov jednej myšky nie je najvhodnejšia voľba. Aktivita u myší býva vo večerných a nočných hodinách.

Myš

Chováme v ľahko umývateľných boxoch rozmeroch - 1mx0,5mx0,25 ako u morčiat . Ide o zviera ktoré nemá problém žiť v interiéry aj exteriéry. Je dobré vytvoriť viac úkrytov aby nemalo myš stereotyp. Pobyt na čerstvom vzduchu nie je nutný -ide o laboratórne zviera veľká odolnosť. Je potrebné dávať tvrdé súčasti tvrdú zeleninu . Podstielka je seno ,piliny alebo papier.

Myš sa chytá za kožnú riasu na krku, tento spôsob je najbezpečnejší. Je vhodné zvieratko na túto manipuláciu zvykať -možnosť poškriabania majiteľa. Malo jedincov hryzie . Po manipulácii si vždy poriadne umyť ruky pre špecifický zápach.

Je to druhotný bylinožravec ,lebo trávenie rastlín prebieha v hrubom čreve podobne ako u koní. Potrava zelenina- paradajka, mrkva, bôb, hrach, zeler , brokolica ovocie- banány,melón, jablká, broskyne, citrusy atď. -Niekedy je možné použiť aj granule pre psov či mačky.Pozor neskrmovať!!!-cerealie,zrná,orechy,,semená,bob,hrach,sušienky,sladkosti,čokoládu - myš vydrží veľa Existuje aj špeciálne granulované krmivo a s vitamínmi .

Myši nie je vhodné chovať spolu s škrečkom, morčaťom potkanom a králikom pre prenosné spoločné ochorenia . Vakcinácia - sa nevykonáva Odčervenie - Je potrebné pravidelne odčervovať každé 6-12 mesiace hlavne pásomnice sú často zdrojom infekcie aj pre ľudí. Preto lebo myš obyčajne neopúšťa domácnosť . Veterinárna prehliadka by mala byť každých 12 mesiacov. Odporúčame kontrolovať - ústnu dutinu, zuby, uši, srsť, oči, nechty pri každej anomálii kontaktujte veterinárneho lekára .

Potkan

Potkany patria medzi najmúdrejších hlodavcov, ktorí sú schopní naučiť sa jednoduché povely a reagovať na svoje meno. Sú ideálne pre chovateľov hľadajúcich aktívneho a interaktívneho spoločníka.

Potkan

Chováme v ľahko umývateľných boxoch - 1mx0,5mx0,25 ako u morčiat . Ide o zviera ktoré nemá problém žiť v interiéry aj exteriéry. Je dobré vytvoriť viac úkrytov aby nemalo potkan stereotyp. Pohybuje sa voľne po byte ide o veľmi spoločenské a inteligentné zvieratko. Pobyt na čerstvom vzduchu nie je nutný -ide o laboratórne zviera veľká odolnosť. Je potrebné dávať tvrdé súčasti tvrdú zeleninu . Podstielka je seno, piliny alebo papier.

Potkan sa chytá za kožnú riasu na krku, tento spôsob je najbezpečnejší. Je vhodné zvieratko na túto manipuláciu zvykať -. Pozor veľa jedincov hryzie!!! . Po manipulácii si vždy poriadne umyť ruky pre špecifický zápach.

Je to druhotný bylinožravec ,lebo trávenie rastlín prebieha v hrubom čreve podobne ako u koní. Potrava zelenina- paradajka, mrkva, bôb, hrach, zeler , brokolica ovocie- banány,melón, jablká, broskyne, citrusy .atď -Niekedy je možné použiť aj granule pre psov či mačky.Pozor len obmedzene!!!- cerealie, zrná, orechy, semená, sušienky, sladkosti, čokoládu -potkan vydrží všetko Existuje aj špeciálne granulované krmivo a s vitamínmi .

Potkana nie je vhodné chovať spolu s škrečkom, morčaťom, myšou a králikom pre prenosné spoločné ochorenia . Vakcinácia - sa nevykonáva Odčervenie - Je potrebné pravidelne odčervovať každé 6-12 mesiace . Je to vektor mnohých ochorení -Leptospiróza preto je nevyhnutné potkana po kúpe veterinárne skontrolovať -hlavne zmena stolice ,výtok z nosa a očí .Ak prehliadnuté zviera neopustí domácnosť riziko prenosu je nulové. Veterinárna prehliadka by mala byť každých 12 mesiacov. Odporúčame kontrolovať - ústnu dutinu, zuby, uši, srsť, oči, nechty pri každej anomálii kontaktujte veterinárneho lekára .

Fretka

V posledných rokoch sa začína aj na Slovensku zvyšovať populácia malých zvierat- okremtradičných psa a mačky. V tomto článku poskytujeme základné informácie o ich stravovaní,chovaní a zdravotných aspektoch.FretkaFretka patrí medzi mäsožravce v skupine s tchorom a norkom. Ide o veľmi inteligentného,spoločenského, malého predátora ,ktorý v prírode pomáha kontrolovať populáciu hlodavcov.

Pre chov fretiek sú vhodné rôzne typy klietok s možnosťou lezenia - rôzne rúry, škatule s otvormi. Bežne sa fretka pohybuje po byte . Je veľmi zvedavá preto je potrebné poskytnúť jej možnosť na pátranie. Rada obhrýza - pozor môže ničiť nábytok - vhodné sú kosti na obhrýzanie. Fretka potrebuje chodiť s času načas von, je to potrebné pre vývoj srsti , pohlavný cyklus . Ak sa fretka nudí často prehltne rôzne predmety , čo spôsobí nepriechodnosť čreva. Fretka sa ľahko naučí chodiť na toaletu ako mačička.

Fretka sa chytá za kožnú riasu na krku, tento spôsob je najbezpečnejší. Je vhodné zvieratko na túto manipuláciu zvykať.

Ide o striktného mäsožravca - najbežnejšie momentálne používané sú diéty pre mačky s prídavkom jahňacieho mäsa. Je možné občas dať surové mäso a veľké kosti. Vyhýbať sa vnútornostiam aj keď fretke chutia. Prístup k čerstvej vode netreba podceňovať.

Vakcinácia - je povinná proti besnote a odporúčaná proti psinke - vo veku 14 týždňov . Odčervenie -pravidelne každé 3-4 mesiace prostriedkami na mačky. Preventívne sa jedincom vo veku 6 mesiacov odstraňujú pohlavné žľazy. U samíc je to aj zdravotná indikácia pre častý výskyt nádorov vaječníkov a pre zvýšenie hladiny pohlavných hormónov estrogénov. U samcov pre zníženie agresivity , ale hlavne pre stratu značkovacieho reflexu. U fretiek sú paraanálne žľazy so špecifickým zápachom /ako tchor/ a ak kastrácia/ovariohysterektómia/ nepomôže je ich potrebné chirurgicky odstrániť. Sú veľmi citlivé na chorobu s pokazeného mäsa - botulinizmus, preto je najvhodnejšie používať granulovanú stravu .

Králik

KrálikJe tretím najčastejšie chovaných spoločenským zvieraťom. V západnej Európe tvorí až 1/3 zvierat chovaných v domácnosti. Patrí medzi bylinožravce -dvojzubce -podobné hlodavcom-Potrebuje si neustálu obrusovať zuby inak dôjde k ich prerasteniu.

Králiky chováme v ľahko umývateľných kotercoch. Kde je potrebné vytvoriť ochranu proti dažďu a slnku. Vhodné sú aj sieťky proti hmyzu ,lebo komáre prenášajú infekčné choroby mora myxomatózu. Je dobré vytvoriť viac úkrytov aby nemal králik stereotyp. Pobyt na čerstvom vzduchu je nutný - najvhodnejšou farmou je ohrádka z pletiva ,kde popri slnení sa aj napasie. Je potrebné dávať tvrdé súčasti suchú chlieb pre obrusovanie zubov . Králika je možné naučiť vykonať toaletu v jednom rohu koterca dokonca aj v mačacej toalete s podstielkou .

Králik sa chytá za kožnú riasu na krku, tento spôsob je najbezpečnejší. Je vhodné zvieratko na túto manipuláciu zvykať -možnosť poškriabania majiteľa.

Je to druhotný bylinožravec ,lebo trávenie rastlín prebieha v hrubom čreve podobne ako u koní.. Potrava seno, tráva, zelenina- pri kapuste a ďateline je potrebný postupný prechod počas 7-10 dní aby nedošlo k nadutiu zvieraťa. Existuje aj špeciálne granulované krmivoa s vitamínmi aj s prímesou antiparazitárneho prípravku.

Králika nie je vhodné chovať spolu s škrečkom, myšou, potkanom a morčaťom pre prenosné spoločné ochorenia .Vakcinácia - je odporúčaná proti moru a myxomatóze vo veku 6-8 týždňov s opakovaním každého pol roka . Odčervenie -Králik požiera časť svojho trusu na získanie vitamínu B12 a preto je náchylný na vnútorné parazity- kokcidie, je potrebné pravidelne odčervovať každé 2 mesiace.Preventívne sa jedincom vo veku 4- 6 mesiacov odstraňujú pohlavné žľazy . U samcov pre zníženie agresivity , ale hlavne pre stratu značkovacieho reflexu. Veterinárna prehliadka by mala byť každých 6 mesiacov.Odporúčame kontrolovať - ústnu dutinu, zuby, uši, srsť, oči, nechty pri každej anomálii kontaktujte veterinárneho lekára .

Prehľad vybraných druhov a potrieb

Čo je dôležité pri spoločnom chove

Na chov viacerých druhov naraz treba myslieť opatrne, pretože viaceré z nich nie je vhodné chovať spolu pre prenosné spoločné ochorenia. Škrečka nie je vhodné chovať spolu s potkanom, morčaťom, myšou a králikom. Morča nie je vhodné chovať spolu s škrečkom, myšou, potkanom a králikom. Myši nie je vhodné chovať spolu s škrečkom, morčaťom potkanom a králikom. Potkana nie je vhodné chovať spolu s škrečkom, morčaťom, myšou a králikom. Králika nie je vhodné chovať spolu s škrečkom, myšou, potkanom a morčaťom.

Hlodavce sú skvelými domácimi miláčikmi pre deti, pretože ich učia zodpovednosti, empatii a starostlivosti. Sú nenároční, priateľskí a môžu byť prvým krokom k budovaniu vzťahu so zvieratami. Ak hľadáte domáceho miláčika, ktorý je ľahko zvládnuteľný a prináša veľa radosti, hlodavce sú skvelou voľbou!

Biologické zaradenie a príbuznosť hlodavcov

Tradičné morfologické systémy často zaraďovali hmyzožravce, netopiere, hlodavce a dvojitozubce do blízkych vývojových skupín na základe ich vonkajšej podobnosti a prítomnosti starobylých anatomických znakov. Moderná zoológia, opierajúca sa o molekulárno-biologické analýzy DNA, však tento prístup prehodnotila.

Hlodavce (Rodentia) predstavujú zďaleka najpočetnejší rad cicavcov. Názov radu je odvodený od ich špecifického hlodavého chrupu a prítomnosti špecifického žuvacieho svalu. V hornej i dolnej čeľusti majú mohutne vyvinuté dlátovité rezáky bez koreňov, ktoré im neustále dorastajú. Očné zuby im úplne chýbajú, následkom čoho je medzi rezákmi a stoličkami veľká medzera - takzvaná diastéma. Spomedzi všetkých cicavcov sa vyznačujú veľmi vysokou rozmnožovacou schopnosťou.

Súčasné fylogenetické štúdie preukázali, že tieto štyri rady sa v rámci placentárnych cicavcov vyvíjali nezávisle a patria do dvoch úplne odlišných vývojových vetiev:

• Laurázijské cicavce (Laurasiatheria) - do tejto skupiny patria hmyzožravce a netopiere.
• Euarchontoglíry (Euarchontoglires) - do tejto skupiny patria hlodavce a dvojitozubce.

Hmyzožravce (Eulipotyphla, staršie Insectivora) sú malé až stredne veľké živočíchy, ktoré z vývojového hľadiska považujeme za najstaršie placentovce a tvoria vývojový základ pre vznik ostatných radov placentárnych cicavcov.

Ježovité (Erinaceidae) majú predĺžený ňufák, krátky chvost a srsť na chrbte je často premenená na ostré ostne slúžiace na ochranu. Väčšina druhov má nočnú aktivitu a prežíva v jednoduchých norách alebo hniezdach. Jež tmavý (Erinaceus europaeus) dosahuje dĺžku 22-29 cm. Má rovnomerne tmavé ostne s bielymi krúžkami. Tmavá srsť okolo očí tvorí charakteristické „okuliare“. Je aktívny za súmraku a v noci. Nepriaznivé zimné obdobie prečkáva hibernáciou (hlbokým zimným spánkom). Jež bledý (Erinaceus concolor) sa od predchádzajúceho druhu odlišuje najmä tým, že má nepravidelne tmavé ostne.

Piskorovité (Soricidae) sú drobné cicavce rozšírené takmer po celom svete. Majú veľmi vysoký metabolizmus, kvôli čomu sú neustále aktívne a prísne teritoriálne. Majú slabší zrak, ale vynikajúci sluch a čuch. Piskor lesný (Sorex araneus) meria len 6-8 cm. Obýva územia Eurázie až po Čínu, kde žije v rozličných druhoch porastov od nížin až po vysoké horské polohy.

Krtovité (Talpidae) sú dokonale prispôsobené životu pod zemou a na povrch vychádzajú len zriedka. Krt podzemný (Talpa europaea) dosahuje dĺžku 11-17 cm. Žije v lesoch a lesostepiach, pričom uprednostňuje kypré pôdy. Buduje si zložité terasovité nory spájajúce hniezdne a lovné okrsky. Krt nehibernuje a je aktívny aj v zime.

Netopiere

Netopiere (Chiroptera) sú malé až stredne veľké, prevažne nočné cicavce. Sú to jediné cicavce schopné aktívne a vytrvale lietať. Ich predné končatiny sú premenené na krídla, pričom lietaciu plochu tvorí kožná blana (patagium), natiahnutá medzi telom a končatinami. V súvislosti s aktívnym letom majú vyvinutý hrebeň prsnej kosti na úpon silných lietacích svalov. Ďalším unikátom sú ich zadné končatiny, ktoré sú opačne zakĺbené a slúžia ako dokonalý zavesovací aparát, na ktorom visia hlavou nadol.

Orientujú sa predovšetkým prostredníctvom echolokácie - vysielajú ultrazvukové signály, ktoré sa odrazia od prekážky alebo koristi, a následne ich zachytávajú veľkými ušnicami. Pre prežitie nepriaznivých období je u nich známa a dôležitá reverzibilná hypotermia (schopnosť cielene a vratne znížiť svoju telesnú teplotu). Za určitých okolností môžu netopiere slúžiť ako prirodzený rezervoár rôznych vírusov (napríklad besnoty alebo koronavírusov), pričom u nich samotných sa patologické príznaky ochorenia neprejavia.

Z hľadiska systematiky rozdeľujeme tento rad na dva ekologicky i morfologicky odlišné podrady:

• Kaloňoblížne (Megachiroptera) - zahŕňa pomerne veľké plodožravé druhy z Afriky a Austrálie.
• Podkovárovité (Rhinolophidae) - sú malé až stredne veľké netopiere obývajúce teplejšie oblasti Európy, Ázie, Afriky a Oceánie.
• Netopierovité (Vespertilionidae, synonymum večernicovité) - patria medzi naše najznámejšie netopiere.

Podkovárovité majú charakteristickým znakom trojdielne blanité výrastky v okolí nozdier (v tvare podkovy), ktoré im slúžia na presné usmerňovanie a vysielanie echolokačných signálov. Podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) dosahuje dĺžku len 5-6 cm. Osídľuje výlučne teplejšie oblasti, kde často zimuje v jaskyniach a letuje v ľudských stavbách. Žije pomerne usadlým spôsobom života a dlhšie prelety robí len veľmi zriedka.

Netopier veľký (Myotis myotis) patrí medzi naše väčšie druhy (6−8 cm). Samce a samice na jar tvoria spoločné kolónie, často v krovoch starých domov alebo vo vežiach, avšak na zimu sa pravidelne sťahujú na stabilnejšie zimoviská do jaskýň. Večernica hvízdavá (syn. večernica malá, Pipistrellus pipistrellus) je jeden z najmenších netopierov s dĺžkou tela len 3-5 cm. Je to veľmi bežný synantropný druh, ktorý sa bežne usadzuje v ľudských objektoch, parkoch a na lesných čistinkách. Ucháč sivý (Plecotus austriacus) je ľahko rozpoznateľný vďaka extrémne dlhým ušniciam. Uprednostňuje teplejšie nížiny južnej a strednej Európy. Na lov vyletuje až za neskorej noci.

Ďalšie skupiny hlodavcov a dvojitozubcov

Vevericovité (Sciuridae) majú štíhle telo, zadné končatiny dlhšie ako predné a sú charakteristické veľmi dlhým, huňatým chvostom. Veverica obyčajná (Sciurus vulgaris) je známa svojím huňatým chvostom, ktorý jej pri skokoch slúži ako stabilizačný padák a kormidlo. Zafarbenie srsti je mimoriadne variabilné, od hrdzavej až po sivočiernu. Syseľ pasienkový (Spermophilus citellus) obýva stepné nížiny a udržiavané pasienky s nízkou vegetáciou. Pre svoj život si buduje zložité prechodné aj trvalé podzemné nory. Svišť vrchovský (Marmota marmota) je prispôsobený životu v extrémnejších podmienkach a obýva najmä pásmo holín a skalných sutín vysoko v Alpách a Karpatoch.

Bobrovité (Castoridae) sú stredne veľké, semiakvatické (čiastočne vodné) cicavce. Ich dokonalé prispôsobenie na vodu sa prejavuje hydrodynamickým tvarom tela, prítomnosťou plávacích blán medzi prstami na zadných nohách, hustou nepremokavou srsťou a nápadným dorzoventrálne splošteným chvostom. Bobor vodný (syn. bobor európsky, Castor fiber) obýva vody rozličného typu. Je známy svojou neuveriteľnou schopnosťou pretvárať krajinu - z konárov a blata stavia v tokoch zložité priehrady, ktorými si reguluje stav vodnej hladiny.

Plchovité (Gliridae, staršie Myoxidae) sú drobné stromové hlodavce, ktoré sa vzhľadom podobajú na myši, ale vyznačujú sa veľkými očami a dlhším huňatým chvostom. Sú aktívne predovšetkým v noci. Zaujímavosťou je, že ako jediným hlodavcom im chýba slepé črevo. Plch veľký (syn. plch sivý, Glis glis) je vynikajúco prispôsobený životu v korunách listnatých lesov a ovocných sadov. Hniezda si buduje v dutinách starých stromov. Spomedzi našich druhov plchov má vôbec najdlhší zimný spánok, ktorý môže trvať aj viac ako pol roka.

Hrabošovité (Cricetidae) patria medzi najväčšie čeľade cicavcov. Združujú množstvo rozmanitých druhov od stromových a hrabavých až po semiakvatické zástupce so skráteným chvostom. Hraboš poľný (Microtus arvalis) je drobný hlodavec žijúci na lúkach, poliach a v stepiach. Má mimoriadne vysoké rozmnožovacie schopnosti, kvôli čomu sa v poľnohospodárskej krajine zvykne periodicky premnožovať. Škrečok poľný (Cricetus cricetus) je väčší pestro sfarbený hlodavec obývajúci stepi a lesostepi. Živí sa rastlinami aj živočíšnou potravou. Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) je semiakvatický druh prispôsobený životu na brehoch vodných plôch.

Myšovité (Muridae) zahŕňajú stovky druhov s typicky štíhlym telom, veľkými ušnicami a dlhým, väčšinou úplne holým chvostom. Myš domová (Mus musculus) pochádza pôvodne zo stepí, no vyvinula sa na typický synantropný druh (viazaný na ľudské sídla). S človekom prenikla aj do drsných klimatických oblastí. Potkan hnedý (Rattus norvegicus) je mimoriadne odolný kozmopolitný druh, ktorý sa celosvetovo rozšíril vďaka lodnej doprave a ľudskej činnosti.

Dikobrazovité (Hystricidae) sú pomalšie bylinožravce, ktoré sa pred predátormi chránia špecificky premenenou srsťou na chrbte. Dikobraz hrebenatý (Hystrix cristata) je veľký, zavalitý hlodavec obývajúci Taliansko a viaceré oblasti Afriky. Srsť na chrbte a chvoste sa mu premenila na dlhé, tuhé a duté pichliače (ostne).

Dvojitozubce (Lagomorpha) sa od hlodavcov odlišujú viacerými významnými anatomickými znakmi. V hornej čeľusti majú vyvinuté až dva páry rezákov (za hlavnými veľkými rezákmi sa nachádza ešte jeden pár kratších). Ich rezáky nemajú korene, stále dorastajú, no na rozdiel od hlodavcov ich majú pokryté sklovinou po celom svojom povrchu. Očné zuby im úplne chýbajú. Zadné končatiny majú výrazne dlhšie ako predné. Z hľadiska trávenia je pre ne typická cekotrofia - požieranie a opätovné trávenie vlastných kašovitých výkalov (čo im umožňuje lepšie zužitkovať ťažko stráviteľnú rastlinnú potravu).

Zajacovité (Leporidae) sú charakteristické veľmi dlhými ušnicami a predĺženými zadnými nohami, ktoré sú vynikajúco prispôsobené na rýchly beh a kľučkovanie. Zajac poľný (Lepus europaeus) má zadné nohy podstatne dlhšie ako predné a špičky dlhých ušníc charakteristicky čierne. Na rozdiel od králika si nehrabe nory, ale celý život prežíva priamo na povrchu. Obýva stepi, polia a okraje lesov, kde sa živí trávami a bylinami. Králik divý (Oryctolagus cuniculus) má na rozdiel od zajaca zadné nohy len o niečo dlhšie než predné a kratšie ušnice bez čiernych škvŕn. Spoločensky žije v kolóniách a hrabe si v piesčitej pôde rozsiahle a hlboké podzemné nory. Vyznačuje sa vysokou rozmnožovacou schopnosťou, pričom rodí nidikolné (kŕmivé) mláďatá, ktoré sú slepé a holé.

tags: #drobne #hlodavce #milacikovia