Stavba klietky pri sušení dreva: ako správne vytvoriť sušiacu klietku

Práca s drevom je radosť a každý domáci majster si chce do svojho príbytku zadovážiť taký materiál, ktorý nielen krásne vyzerá, ale aj dlho vydrží.

Kvalita dreva použitého na stavbe alebo v interiéri je jedna vec, veľmi podstatná však je aj jeho príprava pred použitím. Sušenie dreva je jeden z najdôležitejších procesov prípravy, výrazne ovplyvňujúci vzhľad, ale najmä funkčnosť výsledného diela.

Tak ako skauti vedia, že vlhké drevo sa do ohňa neprikladá, skúsení majstri vedia, prečo z neho nemožno hneď stavať. Rôzne druhy dreva, napríklad dubové drevo, buk, agát či orechové drevo, môžu mať krátko po vypílení rozličný objem vody, ale štandardne to býva minimálne 60 %.

Prečo drevo pred použitím sušiť

S vlhkým drevom sa vo všeobecnosti pracuje ťažko, má horšie fyzikálne a mechanické vlastnosti. Sušením dreva dochádza k zníženiu hmotnosti a zároveň k zvýšeniu pevnosti a modulu pružnosti, čo je určite významné zlepšenie konštrukčných vlastností dreva.

Lenže sušenie je dôležité nielen preto, aby sa s ním dobre pracovalo, ale najmä kvôli jeho dobrej funkcii a trvácnosti. Dobre vysušené drevo nepraská a nekrúti sa, je omnoho menej náchylné na rast húb či plesní.

Pri sušení dreva musia majstri dbať na to, aby malo tú správnu výslednú vlhkosť podľa toho, kde a na čo sa bude používať. Navyše pri každom druhu dreva môže sušenie trvať rozlične dlho a mať rôzny efekt.

Niektoré druhy dreva sú počas procesu sušenia náchylnejšie na tvorbu prasklín.

Čo je sušiaca klietka na drevo

Správnym uložením dreva na voľnom priestranstve, ktoré je spoľahlivo zastrešené, môžeme drevo sušiť prirodzeným spôsobom.

Sušiaca klietka je zostava hranolov alebo dosiek uložených do pravidelných radov, medzi ktorými zostávajú vzduchové medzery. Jej úlohou je umožniť rovnomerné prúdenie vzduchu okolo reziva, zabrániť kontaktu dreva so zemou a udržať jednotlivé kusy v stabilnej polohe počas vysychania.

Ideálne pre domácich majstrov sú priestory šopy, skladu alebo niekde pod prístreškom, kam nezateká voda a zároveň je priestor dobre vetraný.

Miesto na stavbu sušiacej klietky

Hranoly ukladáme v adekvátnej vzdialenosti od seba na miesto, kde je dobré prúdenie vzduchu a ktoré je v správnej vzdialenosti od terénu.

Ideálne sú miesta, kde sa nepracuje s vodou a ktoré sa nevyznačujú zvýšenou vlhkosťou.

To, ako rýchlo sa drevo suší, ovplyvňuje samozrejme teplota a vlhkosť vzduchu, ale aj rýchlosť prúdenia vzduchu. Znamená to, že na priebeh sušenia vplýva aj lokalizácia skladu - v akej nadmorskej výške sa nachádza, aká je tam klíma, aké je ročné obdobie.

Pri výbere miesta treba myslieť najmä na tieto podmienky:

• priestor musí byť spoľahlivo zastrešený;
• do klietky nesmie zatekať voda;
• okolo reziva musí prúdiť vzduch;
• drevo nesmie ležať priamo na zemi;
• sklad nemá byť miestom so zvýšenou vlhkosťou.

Materiál na podstavce a nosnú časť

Drevené hranoly ukladáme na železné podstavce alebo profily tak, aby bol spodný rad dreva najmenej 40 cm nad zemou.

Takéto uloženie chráni spodný rad pred vlhkosťou, ktorá sa drží pri teréne, a zároveň vytvára priestor na prúdenie vzduchu pod celou klietkou.

Pri pevnejšej konštrukcii možno nosnú časť vytvoriť z vhodných profilov alebo stabilných podstavcov. Dôležité je, aby sa základňa pod zaťažením reziva neprehýbala a aby jednotlivé rady zostali vodorovne a bezpečne uložené.

Ukladanie dreva do sušiacej klietky

Každý rad dreva musíme oddeliť od nasledujúceho použitím prekladových latiek (preložiek), t. j. na každý rad hranolov kolmo položíme tenšie latky, hrubé asi 2 cm a široké od 4 do 6 cm.

Vzdialenosť medzi latkami by mala byť minimálne 50 cm.

Prekladové latky ukladáme tak, aby v každom nasledujúcom rade reziva boli vždy nad sebou.

Pravidelné uloženie preložiek zabezpečuje, že medzi jednotlivými vrstvami zostanú rovnomerné vzduchové kanály. Ak sú preložky v susedných radoch umiestnené nad sebou, tlak sa prenáša zvisle a drevo sa menej deformuje.

Ako vytvoriť komín v strede klietky

Pokiaľ vytvárame širokú a vysokú klietku (zostavu dreva), je vhodné vytvoriť v strede širšiu medzeru medzi rezivom (tzv. komín) na dosiahnutie lepšieho prúdenia vzduchu.

Komín je vhodný najmä pri širokej a vysokej zostave. Vzduch sa vďaka nemu dostáva aj do strednej časti uloženého reziva, kde by sa bez vnútorného priestoru mohol pohybovať pomalšie.

Pri vytváraní komína treba zachovať stabilitu celej zostavy. Širšia stredová medzera nesmie spôsobiť posúvanie hranolov ani narušiť bezpečné uloženie jednotlivých vrstiev.

Ochrana sušiacej klietky pred počasím

Prirodzené sušenie prebieha pod strechou alebo prístreškom, ktorý chráni rezivo pred dažďom a snehom, ale nebráni výmene vzduchu.

Pozor, takéto drevo nikdy neprikrývame plastovým krytom alebo fóliou!

Plastový kryt môže obmedziť odchod vlhkosti a vytvoriť uzavreté vlhké prostredie. Klietka preto potrebuje ochranu zhora, nie však obalenie zo všetkých strán.

Vplyv ročného obdobia na sušenie

V zime dochádza len k povrchovému odparovaniu vody, resp. pokiaľ práve mrzne, tak k sublimácii.

To znamená, že v zime dochádza k vysúšaniu len tenkých sortimentov rýchlosťou rádovo 1 % za mesiac.

Tieto okolnosti zmeniť nemôžeme, ale sušenie dreva môžeme zlepšiť vďaka správnemu uloženiu a rozmiestneniu.

Za predpokladu, že dodržíme všetky odporúčané postupy, rezivo sa na voľnom priestranstve môže sušiť niekoľko mesiacov.

Závisí to od jeho rozmerov a požadovanej výslednej vlhkosti; drevo určené na výrobu hudobných nástrojov musí mať takú nízku vlhkosť, že jeho prirodzené sušenie by mohlo trvať aj roky.

Deformácie dreva počas sušenia

Pri sušení sa môžu vyskytovať tvarové deformácie dreva, tzv. šúverenie, ktorým ťažko zabránite, ale dajú sa zmierniť.

Spôsobuje ich rozdielne zosychanie (zmenšovanie rozmerov počas vysychania) v radiálnom a tangenciálnom smere.

Vplyv na tieto javy má aj rozdielna anatomická stavba dreva - drevo schne v priereze rôznou rýchlosťou.

Jadrové drevo máva nižší obsah vlhkosti než beľové, teda suchšia je tá časť, ktorá bola bližšie k stredu pňa (označuje sa ako pravá strana), pričom po sušení často ostane vypuklá.

Doska zoschne do tvaru „korýtka“.

A preto sa odporúča, aby sa dosky ukladali pravou stranou nahor.

Z druhej strany dosky totiž vzniká priehlbina, do ktorej by sa v prípade, že by bola na hornej strane, mohla ukladať voda, čo je nežiaduce.

Prirodzené a umelé sušenie dreva

Drevo možno sušiť dvomi spôsobmi, a to prirodzene alebo umelým spôsobom v sušičkách.

Prirodzené sušenie v klietke

Výhodou prirodzeného sušenia je, že je ekologické, nenákladné a zvládne ho každý majster.

Prirodzené sušenie však závisí od teploty, vlhkosti vzduchu, prúdenia vzduchu, lokality, nadmorskej výšky, klímy a ročného obdobia.

Za predpokladu, že dodržíme všetky odporúčané postupy, rezivo sa na voľnom priestranstve môže sušiť niekoľko mesiacov.

Sušenie v kondenzačnej suičke

Kondenzačná sušička dreva využíva prirodzené prúdenie vzduchu zohriateho na teplotu 40 až 50 °C.

Oproti prirodzenému sušeniu je výhodou rýchlosť, spoľahlivosť a presnosť želanej výslednej vlhkosti.

Nevýhodou je, samozrejme, finančná náročnosť vzhľadom na vynaložené energie.

V kondenzačnej sušičke trvá sušenie dreva okolo 4 až 8 dní - podľa želanej výslednej vlhkosti.

V týchto prípadoch je, prirodzene, výhodnejšie sušiť ho profesionálne.

Čo urobiť s drevom po vysušení

Ak drevo po vysušení nechcete ihneď použiť, odporúčame naimpregnovať ho a tak skladovať.

Pozor, impregnácie sú biocídne výrobky. Používajte biocídy bezpečným spôsobom.

Aj po vysušení treba drevo skladovať tak, aby nebolo vystavené dažďu, nadmernej vlhkosti a nepriaznivým podmienkam, ktoré by mohli ovplyvniť jeho výslednú vlhkosť a tvar.

Praktický postup stavby sušiacej klietky

1. Určte miesto stavby, ktoré je zastrešené, suché a dobre vetrané.
2. Pripravte železné podstavce alebo profily.
3. Umiestnite podstavce tak, aby bol spodný rad dreva najmenej 40 cm nad zemou.
4. Pripravte prekladové latky hrubé asi 2 cm a široké od 4 do 6 cm.
5. Uložte prvý rad reziva na podstavce.
6. Na každý rad hranolov kolmo položte prekladové latky.
7. Dodržte medzi latkami vzdialenosť minimálne 50 cm.
8. V každom nasledujúcom rade ukladajte prekladové latky vždy nad sebou.
9. Pri širokej a vysokej zostave vytvorte v strede širšiu medzeru, tzv. komín.
10. Celú zostavu chráňte strechou alebo prístreškom, nie však plastovým krytom či fóliou.
11. Počas sušenia sledujte stabilitu klietky a stav reziva.
12. Po dosiahnutí požadovanej vlhkosti drevo použite alebo vhodne uskladnite.

Najčastejšie chyby pri stavbe klietky

• uloženie spodného radu priamo na zemi;
• nedostatočné vetranie priestoru;
• prekrytie dreva plastovou fóliou;
• nepravidelné rozmiestnenie preložiek;
• preložky uložené mimo jednej zvislej línie;
• chýbajúca medzera v strede širokej a vysokej zostavy;
• umiestnenie klietky v blízkosti vody alebo vo vlhkom sklade;
• nedostatočná ochrana pred dažďom a snehom;
• ignorovanie deformácií spôsobených rozdielnym zosychaním;
• použitie dreva bez zohľadnenia jeho druhu, rozmerov a plánovaného využitia.

Rozmery a usporiadanie sušiacej klietky

Rozmery sušiacej klietky sa určujú podľa dĺžky a množstva reziva, ktoré má byť uložené, podľa dostupného priestoru a podľa požadovaného prúdenia vzduchu.

Pokiaľ vytvárame širokú a vysokú klietku (zostavu dreva), je vhodné vytvoriť v strede širšiu medzeru medzi rezivom (tzv. komín) na dosiahnutie lepšieho prúdenia vzduchu.

Výška a šírka zostavy musia umožniť bezpečný prístup ku každému radu. Stabilita je dôležitejšia než maximálne využitie priestoru, pretože nerovnomerne uložené alebo príliš vysoké rezivo môže meniť tvar a ohrozovať okolie.

Pri skladaní viacerých vrstiev treba dbať na to, aby boli prekladové latky uložené vždy nad sebou. Takéto rozmiestnenie rozkladá tlak cez celú výšku klietky a znižuje riziko prehnutia alebo zosunutia hranolov.

Kontrola priebehu sušenia

Pri sušení dreva musia majstri dbať na to, aby malo tú správnu výslednú vlhkosť podľa toho, kde a na čo sa bude používať.

Nestačí preto sledovať iba vonkajší vzhľad reziva. Dôležitý je aj jeho druh, hrúbka, počiatočný obsah vody a požadované použitie.

Navyše pri každom druhu dreva môže sušenie trvať rozlične dlho a mať rôzny efekt.

Niektoré druhy dreva sú počas procesu sušenia náchylnejšie na tvorbu prasklín.

Počas sušenia treba sledovať najmä:

• či do klietky nezateká voda;
• či je medzi radmi zachované prúdenie vzduchu;
• či sa rezivo neposúva;
• či nedochádza k výraznému praskaniu;
• či sa dosky nadmerne nekrútia alebo neprehýbajú;
• či zostáva spodný rad dostatočne oddelený od terénu.

Výber dreva podľa budúceho použitia

Rôzne druhy dreva, napríklad dubové drevo, buk, agát či orechové drevo, môžu mať krátko po vypílení rozličný objem vody, ale štandardne to býva minimálne 60 %.

Drevo určené na stavbu, interiér alebo výrobu jednotlivých predmetov musí mať výslednú vlhkosť prispôsobenú svojmu budúcemu použitiu.

Drevo určené na výrobu hudobných nástrojov musí mať takú nízku vlhkosť, že jeho prirodzené sušenie by mohlo trvať aj roky.

Ak je potrebná presná a nízka výsledná vlhkosť, prirodzené sušenie v klietke nemusí byť najvhodnejším riešením. V týchto prípadoch je, prirodzene, výhodnejšie sušiť ho profesionálne.

Bezpečnosť pri práci a skladovaní

Sušiaca klietka musí byť stabilná a umiestnená tak, aby sa jednotlivé kusy reziva nemohli zosunúť. Pri manipulácii s ťažkými hranolmi treba počítať s ich hmotnosťou pred vysušením, pretože sušením dreva dochádza k zníženiu hmotnosti.

Dobre vysušené drevo nepraská a nekrúti sa, je omnoho menej náchylné na rast húb či plesní.

Ak drevo po vysušení nechcete ihneď použiť, odporúčame naimpregnovať ho a tak skladovať.

Pozor, impregnácie sú biocídne výrobky. Používajte biocídy bezpečným spôsobom.

tags: #stavba #klietky #pri #suseni