Výstavné holuby predstavujú veľkú skupinu plemien, výlučne zameranú na dokonalé telesné tvary. Pritom nevystihuje to presné vyjadrenie. Nakoľko všetky plemená sú v podstate výstavné. Lenže tieto v osobitnosti svojho obrazu sa od nich vyčleňujú.
Náramne sa svojim vzhľadom a tvarmi teľa podobajú na poštové holuby. Chovatelia týchto holubov pritom nemajú záujem o pretekárske zápolenie. Výlučne ich zaujímajú elegantné tvary teľa, jednoduchosť farieb a s tým súvisiacu celkovú príťažlivosť.
Z nich je veľa takých, ktorí prírodné farby v zásade uprednostňujú pred všetkým ostatným. Možno sem zaradiť množstvo plemien vzájomne podobných, líšiacich sa od seba len vo tvare a konfigurácii hláv, ktoré sú hlavným rozpoznávacím znakom. Len skúsený chovateľ vie odlíšiť všetky tieto rozdielnosti a určiť príslušnosť k danému plemenu.
Nakoľko u nás sa chová len nepatrná časť týchto holubov a nie všetci ich poznajú, bude dobré túto skupinu plemien viac predstaviť.
Postavenie nemeckého výstavného holuba
Nemecky výstavný holub sa stal miláčikom našich chovateľov. Svedčia o tom aj špecializované kluby, kde sa združujú najlepší chovatelia týchto holubov. Nie je ich málo a stále noví pribúdajú.
Obľuba nemeckého výstavného holuba súvisí predovšetkým s jeho celkovým telesným obrazom, ktorý nadväzuje na typ výstavných holubov podobných poštovým holubom, no zároveň je prispôsobený požiadavkám chovateľov zameraných na tvar, proporcie a elegantný vzhľad.
Pri posudzovaní takýchto holubov je dôležitý nielen celkový dojem, ale aj jednotlivé viditeľné znaky. Nášho klubu sa týka posúdenie slovenských, košických a bratislavských vysokoletúnov. Rozsiahly komentár ponechám na klubovú schôdzu.
Znaky, podľa ktorých sa výstavné holuby rozlišujú
Výstavné plemená môžu byť vzájomne podobné, pričom rozhodujúce rozdiely sa často nachádzajú v oblasti hlavy. Tvar a konfigurácia hlavy sú hlavným rozpoznávacím znakom.
V tejto súvislosti sa pri jednotlivých plemenách sleduje predovšetkým tvar čela, temena, zobáka a prechod medzi týmito časťami. Pri niektorých plemenách sa uprednostňuje vysoké čelo, pri iných zľahka zaoblené temeno alebo špecifické nasadenie zobáka.
Spozornel som aj pri pražských krátkozobých, kde požadujú veľkú hlavu. Ako dokazuje fotka, ocenený bol drobný holub i keď mladý. Nič na tom nemení ani jeho perspektíva. Posudzuje sa v reálnom čase!
Správne boli posúdené bratislavské vysokoletúny, kde sa uprednostňujú zľahka zaoblené temená. Pre nedostatok nepríbuzných holubov sa krížením dostalo do populácie veľa jedincov s rovným temenom.
Príbuzné západoeurópske plemená
K najstarším vo všeobecnosti patria západoeurópske plemená, z ktorých ale prím držia show antwerpi a show homeri.
Na ich miesto vzniku sú rozdielne názory. Show antwerp vznikol z belgických poštových holubov, ktoré boli krížené s africkými sovičkami. Po nich získali plnšie zaguľatené hlavy a kratšie tvary teľa.
Show homer je výlučne anglické plemeno. Pravdepodobne na jeho vzniku sa podieľali okrem poštových holubov aj turbity. Pretiahnutý tvar hlavy tomu nasvedčuje.
Aby to nebolo ešte dosť. Tak tamojší chovatelia išli ešte ďalej. Exhibition homer s pretiahnutou tvárovou časťou hlavy, ktorá pripomína tvar torpéda.
Pre menej informovaných je potrebné pripomenúť, že tieto tri plemená sú v našich končinách takmer neznáme. Zrejme, nikto ich zatiaľ nechová.
Show homery a exhibiční chová myslím pan Novák ze Sedlčan. Měl jsem od něj dva samce show homerů. Jednoho červenopruhého a jednoho hnědě plavého ve stupni tmavém grizzly. Ten skutečně připomínal dravce a také se ho ostatní holubi vždycky polekali, jak dosedl na střechu mezi ostatní.
Jeden mi hned z kraje po vypuštění bohužel ulít směrem na Sedlčany. Jak to vím? No nejdřív seděl na nejvyšším domě a pak už jen zatleskání a pryč.
Nejprve skončil pod lesem ve směru na sever od mého domu. Donesl jsem jej zpět. Tam se choval jakoby nic. Druhý den byl v tahu. Obešel jsem křížem krážem celé okolí. Nikde peří prostě ani brko, nic. Ale jestli doletěl, to jsem se nikdy nedověděl.
Předky z turbita či jiného racka mohu jen potvrdit a pan Novák jistě také. Holuby, které jsem od něj schválně bral, měli žabó.
Novšie výstavné plemená
Akoby toho ešte nebolo dosť. V posledných dekádach pribudlo do tohto scenára niekoľko nových plemien.
Americky výstavný holub si získava skutočne veľkú popularitu. Na Starom kontinente sa zakladajú kluby ako huby po daždi. To svedčí o veľkom záujme.
Holandský výstavný, maďarský výstavný, poľsky výstavný. Pri tých posledných ako by nestačilo. Možno preto konštatovať, že šľachtenie nekončí, ale pokračuje v nových dimenziách. Preto to najlepšie ešte len príde.
Slovenský výstavný holub a otázka ďalšieho šľachtenia
Slovensky výstavný holub mal skutočne nádherné tvary a veľkú perspektívu sa v konkurencii uplatniť. Nestalo sa to len preto, že nebol žiadny záujem podporiť túto snahu z riadiacich orgánov zväzu. Skôr naopak, negovali celý proces šľachtenia.
Na rozdiel od nás, to u našich najbližších susedov nerobia pri ich novošľachtených holuboch. Z týchto dôvodov plemeno nebolo zrealizované do finálneho stavu a v konečnej fáze uznané.
Bližšie o ňom ako to bolo je napísané na moderovanom fóre, toho času strana 46 iFauny. Napriek neúspechu, nič nie je nemožné. Ak existuje pevná viera v jeho obnovy, šľachtenie dokončiť.
Výstavné holuby na veľkej výstave
Dlho očakávané dni s množstvom starostí už má Slovensko za sebou. Najbližší, čo sa podieľali na jej organizácií si vydýchli. Nech už máme akékoľvek poznatky, patrí im chvála a poďakovanie za preukázané schopnosti od najvyššieho vedenia až po obslužný personál na všetkých pozíciach.
Ja som holubiar a z tohto pohľadu sa na výstavu pozerám. A keďže som „letúnkár“ tak zacielim na túto oblasť.
Čas v Nitre som využil na nafotení viacerých jedincom málo vystavovaných plemien. Doma som si potom vyhľadal v príslušných knihách štandardy a porovnával. Mnohé nemajú ideálny postoj, lebo behali po klietke a čakal by som neúmerne dlho.
Všimnite si fotky debrecínskych, schválne som ich nafotil viac(bolo vystavených 123 kusov a získali 21 cien).
Názvy plemien a správne zaradenie
V elektronickej forme katalógu som zistil závažné nedostatky v názvoch. Nakoľko som zjari redigoval encyklopédiu MUDr. Michala Straku o krátkozobých holuboch, neunikli mi zmätočné názvy najmä rumunských a bulharských plemien.
A práve tých majú uvedené štáty dostatok, poväčšine na báze orientálneho kotrmeliaka, čiže zo zvesenými krídlami.
To sme s Ing. Mariánom Mackom z holubiarskej komisie vyriešili v stresujúcom termíne tri dni pred zahájením. Hoci sme sa snažili, chyby v nahlasovaní zapríčinené chovateľmi sme nemohli odhaliť.
Príkladom je plemeno Biher Frillbeek, teda bežný anglický názov pre brčkáňa a ajhľa! Na výstavu dorazil kapucín s prednou čelovou ružicou!
Okrem štruktúroveho plemena som upozorňoval na nevhodné zaradenie plemena Beleársky hrvoliak so zveseným hrvoľom, ktorý vyčnieval z radu letúnov.
Aby toho nebolo málo vklinil sa aj Dolnozemský bradavičnatý, ktorého už názov predurčoval inde. Rovnako inde patril rumunský náprsenkový kariér. Darmo sa pri klietkach rumunský chovateľ čudoval!
Alebo taliansky či lilský výstavný. Celkom asi 194 holubov. Už nebolo v silách organizátorov napraviť to.
Ináč by boli tieto plemená v inej hale, kde boli väčšie medzery na klietkach odkiaľ sa drobné letúny neraz pretlačili von. A letúny by sa posunuli do správnych klietok vo vedľajšej hale a garanti by mali o starosť menej.
Napriek snahe sme prehliadli nepreložené niektoré názvy napríklad Pester bocianik, čiže bežný budapeštiansky bocianik.
Sporné boli nahlásené holuby pod názvom Kalmuk, Kara Hisar či Arap/Syar. Sú to plemená z oblasti Starej a Novej Zagory, ktoré takto regionálne geograficky nazývajú a ťažko vymýšľať preložiteľný eqivalent.
Podobnosť rumunských a bulharských plemien
Školou sú rumunské a bulharské plemená, dosť vzájomne podobné, takže byť posudzovateľom, škriabem sa za ušami.
V tejto spleti plemien žiaľ, uviazol aj košický kotrmeliak. Zmenou štandardu v znaku hlavy stratili výnimočnosť a keby sme ich vložili do klietky k sisackému,sekešfehervárskemu,satumarskému,brailskému či amorskému sotva ich určíme.
Preto dbajme, aby nám košický vysokoletún nízkym čelom nesplynul s viedeňským dlhozobým, kde už Nemci na špeciálke uprednostňujú zvažujúce temeno a zobák trčiaci k nebu ako bodák(vraj niečo originálne).
Veľmi tŕpnem, či východoslovenský v znaku hlavy neskĺzne, zvlášť čo som videl kresbu pre EE(vpredu vysoké čelo čo má väčšina debrecínskych).
Posudzovanie a udeľovanie titulov
K posudzovaniu som za dva prítomné dni počul kadečo. Ja som nebol spokojný s posúdením klubových holubov a už vôbec nie s udelenými titulmi.
SV ktorý má mať priamu líniu zobák čelo i keď ten istý chovateľ tam mal kvalitnejšie. Na schôdzach vzdelávateľ a posudzovateľ v jednej osobe zdôrazňuje pri KV čím vyššie čelo, tým lepšie, aby vynikol lom medzi čelom a zobákom.
Ak EŠ získa holub, vedľa ktorého je hneď niekoľko v danom znaku kvalitnejších už na bežný pohľad, ťažko sa to vysvetľuje a upozornil na to hádam každý prítomný klubista.
To nie je o postoji(ktorý sa mení počas výstavy) ale viditeľných znakoch. V závere galérie som Vám orezal fotky víťazných holubov podľa posudzovateľa.
Ak týmto smerom máme ísť, načo vystavovať. V konečnom dôsledku to v očiach verejnosti poškodzuje posudzovateľa.
Ten má asi zázračný klobúk, keď iba on a poľský chovateľ pri berlínskych dokázal prideliť tri tituly jednému chovateľovi(ten istý a tomu istému aj vlani). To by nebolo divné, ak by na to jedince mali!
Celou záležitosťou sa už zaoberá klubový revízor(má k dispozícií oceňovacie lístky a fotky slovenských a košických vysokoletúnov) a bude treba hľadať riešenie na školení posudzovateľov.
Pravda aj pri viedenských bieloštítových dostal nemecký chovateľ tri ceny, ale sám a jediný vystavoval 20 holubov uvedeného plemena.
Organizácia výstavy a práca garantov
Výborne hodnotím činnosť garanta pri holuboch Mikuláša Slobodu. Situácie riešil(zrejme aj s dcérou) s prehľadom a aj pri preberaní či vydávaní holubov nevznikali „čakacie“ lehoty.
Patrí sa poďakovať aj nášmu klubistovi Zoltánovi Baloghovi, ktorý zabezpečil postavenie klubovej dvojvoliéry a statočne sa s šarmantnou dámou podieľal na výdaji cien.
Akurát chýbalo jeho meno v tiráži výstavného výboru, čo by si zaslúžil.
Do jednej voliéry dodal Michal Petrík košické(aj zriedkavé červené),bratislavské a slovenské, v druhej som vystavil košické, slovenské a bratislavské vysokoletúny.
Tešil som sa z množstva priateľov, ale pre funkciu tajomníka klubu a s ňou spojené povinnosti som väčšinou iba podával ruky.
Zvlášť ma potešila prítomnosť Sveťa Polereckého z Vodňan, žiaľ už jediného pamätníka založenie klubu v roku 1976,(čiže na budúci rok bude klub oslavovať päťdesiatku).
Chovateľská literatúra a vzdelávanie
Zastávam názor, že každá výstava je dobrá na sebavzdelávanie. Zvlášť ak chcem poznatky predostrieť verejnosti. Možno pripravím nejaký príspevok pre stránku SZCH.
V kútiku haly A, kde bolo pri stánkoch jednotlivých štátov mimoriadne rušno, som objavil MUDr. Michala Straku a konečne som si mohol vyzdvihnúť Encyklopediu krátkozobých plemien(i s venovaním), na ktorej pracoval dlhé obdobie.
Je to unikátne diele už len tým, že vyžadovalo prečítať a vyselektovať množstvo literatúry v rôznych jazykoch, čo si málokto dokáže predstaviť.
Osobne som pri lektorovaní využíval asi 25 prevažne cudzojazyčných kníh. Každému odporúčam kúpiť(alebo manželky objednajú pod stromček), aby sme aspoň takto podporili jeho snahu.
Ináč by u nás žiadna chovateľská literatúra asi nevyšla, nanajvýš nejaký zahraničný preklad.
A nebyť odvahy funkcionárov SZCH možno ani Európska výstava.
