Hrubosrstý holandský ovčiak: povaha, vzhľad, výchova a starostlivosť

Hrubosrstý holandský ovčiak je menej známy, no mimoriadne všestranný zástupca ovčiarskych psov. Tento temperamentný, vysoko inteligentný Holanďan s dychtivým záujmom robiť čokoľvek je ideálny do športovej kynológie a na špecializované záchranárske práce.

Ovčiarsky pes, ktorý začal svoju kariéru na farme, je dnes láskyplný spoločník milujúci svoju rodinu. Nezaprie gény spoľahlivého a intuitívneho strážcu a neustáleho pracanta.

História hrubosrstého holandského ovčiaka

Ako už sám názov napovedá, pochádza plemeno z Holandska. Centrom chovu bolo spočiatku severné Brabantsko, historické územie na belgicko-holandských hraniciach.

Holandský ovčiak má bohatú históriu siahajúcu do 17. storočia, keď sa v Holandsku začal rozvíjať chov oviec. V minulých storočiach sa Holandský ovčiak využíval najmä na pasenie oviec, keďže v Holandsku ich boli státisíce.

Predkovia holandského ovčiaka tu boli používaní predovšetkým na ochranu a naháňanie stád oviec. Tieto psy sa využívali primárne ako pastierske plemeno, ktoré malo za úlohu udržiavať stádo pohromade a viesť ho správnym smerom.

V tom čase museli psy vedieť pásť ovce, strážiť rodinu, byť tvrdé, ostražité, ľahko cvičiteľné a spoľahlivé. Ich hlavnou požadovanou vlastnosťou bola ovládateľnosť a chuť do práce.

Holandský ovčiak si našiel uplatnenie nielen pri ovciach, ale aj v širšom poľnohospodárskom sektore - pomáhal farmárom so strážením sliepok a dobytka a dokonca s ťahaním mliečnych vozov.

S postupom rokov sa začala meniť spoločnosť až do dnešnej podoby, keď služby ovčiakov neboli v poľnohospodárstve potrebné v takom rozsahu. Keďže sa kládol väčší dôraz na pracovné vlastnosti a charakter než na exteriér, psy si rýchlo našli nové úlohy, v ktorých začali vynikať.

Vznik organizovaného chovu a štandardu

Koncom 19. storočia sa o miestne ovčiarske psy začali zaujímať chovatelia a oficiálne spracovávali orientačné opisy plemena. Koncom 19. storočia sa začal formovať štandard plemena.

V roku 1898 bol založený Nederlandse Herdershonden Club, holandský ovčiarsky klub. V tej dobe sa rozlišovalo šesť variantov podľa druhu a dĺžky srsti a tiež podľa sfarbenia.

V roku 1906 bol štandard prepracovaný a namiesto šiestich variet boli povolené len tri: krátkosrstá, dlhosrstá a hrubosrstá.

V roku 1960 FCI uznala holandského ovčiaka za samostatné plemeno. Štandard tohto plemena bol klasifikovaný v roku 1990 pod FCI číslom 223.

Holandský ovčiak patrí do 1. FCI skupiny - pastierske a ovčiarske psy s výnimkou švajčiarskych salašníckych psov, do 1. sekcie - ovčiarske psy so skúškou.

Premena farmárskeho psa na služobné plemeno

Hoci bol Holandský ovčiak pôvodne vyšľachtený ako farmársky pomocník, jeho inteligencia, pracovitosť a oddanosť z neho urobili špičkového policajného, vojenského a záchranárskeho psa.

Psy sa neskôr začali využívať aj ako stopári a strážcovia v armáde a polícii. V roku 1907 sa vtedajší sekretár Klubu holandského ovčiaka Clarion písomne obrátil na ministra obrany a na policajné komisariáty väčších miest.

Ponúkol im holandského ovčiaka ako armádneho a policajného psa, ktorý sa v tomto odbore veľmi dobre uplatnil, najmä ako stopár a obranár.

Pre svoju milú povahu, inteligenciu a veľkú učenlivosť sa dnes používajú aj ako vodiace psy, záchranárske psy a výborní strážcovia.

Typická povaha a temperament

Holandský ovčiak je oddaný, poslušný, učenlivý, ostražitý, pracovitý, verný a spoľahlivý pes. Je nenáročný, veľmi vytrvalý, vždy pozorný, aktívny a má vlastnosti typického ovčiaka.

Holandský ovčiak je inteligentný, energický a pracovne orientovaný pes, ktorý vyniká všestrannosťou. Je rodinne založený a vytvára si silné puto k svojim majiteľom.

Je bdelý a aktívny, vždy pripravený na akúkoľvek akciu. Je veľmi oddaný svojmu majiteľovi, až do tej miery, že veľmi zle znáša zmenu psovoda.

Všetky variety sú pracovité, priateľské, inteligentné, múdre a dokonca aj mazané. Sú oddané a úplne verné svojmu majiteľovi a členom jeho rodiny. Sú stopercentne spoľahlivé, vždy živé, čulé, aktívne, nezávislé a vytrvalé, keď je to potrebné, a napriek svojmu temperamentu dobre ovládateľné.

Vzťah k rodine a majiteľovi

Holandský ovčiak je rodinne založený pes, ktorý si vytvára silné puto k svojim majiteľom. Hoci miluje celú rodinu, často si vyberá len jedného pána.

Vďaka jeho silnej láske k rodine zle znáša zmenu majiteľa. Holandský ovčiak zle znáša odlúčenie a dlhodobú samotu.

Pri každej úlohe úzko spolupracuje so svojím majiteľom, ale nie je závislý od povelov, často na ne nečaká a koná samostatne a úplne efektívne.

Ostražitosť, teritorialita a lovecký pud

Holandský ovčiak je ostražitý a prirodzene ochranársky, no nie je bezdôvodne agresívny.

Silná teritorialita patrí medzi výrazné vlastnosti povahy holandského ovčiaka. Pes si zakladá na dokonalej znalosti svojho prostredia i jeho okolia. Vhodnosť na stráženie rodinného domu je preto veľmi dobrá.

Dôležitým aspektom povahy býva aj aktívna schopnosť riešiť veci samostatne.

Holandský ovčiak má silne vyvinutý lovecký pud. Je preto potrebná včasná, opakovaná a predovšetkým kvalitná socializácia s ostatnými psami a zvieratami.

Voči iným psom je priateľský a zvyčajne nemá sklony k dominancii, pokiaľ je od šteniatka správne socializovaný. Ak sa socializácia podarí, holandský ovčiak zvyčajne nemáva problém s inými psami či dokonca mačkami.

Vzťah k deťom

Holandský ovčiak miluje deti a celkovo celú svoju rodinu, ktorú bude strážiť a ochraňovať do roztrhania tela. Je priateľský, milý a nekonfliktný pes, ktorý si zachoval vysokú inteligenciu, chápavosť a určitú ostražitosť.

Pre svoju rodinu je oddaným spoločníkom s pokojnou povahou, ktorý miluje deti a rád sa s nimi hrá.

Aj napriek milej povahe je vhodné dbať na bezpečie malých detí a batoliat. Deti treba dôrazne poučiť, ako sa majú k psovi správať.

Vzhľad a telesná stavba

Hrubosrstý holandský ovčiak je stredne veľké plemeno dosahujúce kohútikovú výšku v rozmedzí 55-62 centimetrov a hmotnosť okolo 25 kilogramov.

Holandský ovčiak je stredne veľký, stredne ťažký, dobre osvalený pes silnej telesnej stavby a dobrých proporcií. Jeho elegantný, ale robustný vzhľad odráža jeho pracovné schopnosti.

Je to kompaktný, svalnatý a vytrvalý pes, ktorý si zachováva eleganciu a pružnosť v pohybe. Tvar tela je krátko obdĺžnikový. Dĺžka tela je v pomere ku kohútikovej výške ako 10 : 9.

Hlava a výraz

Veľkosť hlavy je v dobrom pomere k trupu. Tvar má skôr podlhovastý, nie mohutný. Hlava je klinovitá, mierne predĺžená, suchá a koža nesmie nikde tvoriť vrásky ani záhyby.

Hlava má protiahnutý tvar klina s dlhšou nosovou časťou. Papuľa by mala byť o niečo dlhšia ako lebka. Lebka musí byť na vrchnej strane plochá.

Čelný sklon by mal byť len mierne naznačený, ale napriek tomu zreteľný. Líca sú ploché a pružinové oblúky nesmú vyčnievať do strán.

Nos je vždy čierny. Pysky sú blízko čeľustí a zubov a na okrajoch sú úplne pigmentované.

Príznačný je inteligentný výraz a živý temperament. Oči sú stredne veľké, tmavé, mandľového tvaru a trochu šikmé. Nesmú byť príliš široké ani vypuklé.

Uši sú skôr menšie ako väčšie, vysoko nasadené, trojuholníkového tvaru a vztýčené. V afekte sú vztýčené a natočené dopredu.

Krk, trup a končatiny

Krk je čisto modelovaný a nie príliš krátky. Je vedený v prirodzenej polohe rovnako ako hlava, ani príliš nízko, ani príliš vysoko. Krk je suchý a bez laloku.

Telo je robustné, ale nie hrubé. Trup je silný, hrudník hlboký a spodná línia plynulo prechádza do oblasti brucha. Chrbát musí byť rovný a pevný, bedrá silné.

Hrudník je hlboký a pomerne dlhý, nikdy nie úzky. Rebrá musia byť primerane klenuté, predhrudie by malo byť výrazné a brucho mierne vtiahnuté.

Kríže nesmú byť krátke ani zvažujúce sa. Bedrá by nemali byť dlhé.

Hrudné končatiny musia byť silné, primerane dlhé a veľmi svalnaté. Ich kosti sú silné a končatiny spravidla rovné s dostatočne pružnými zápästiami.

Lopatky a lakte sú blízko hrudníka. Lopatky sú šikmé a ramená správne dlhé. Zadné končatiny musia byť silné, veľmi svalnaté a pevné, správne zauhlené a bez vlčích pazúrov.

Vytrvalé labky sa považujú za nežiaduce. Pohyb by mal byť plynulý, pružný a prirodzený.

Chvost by mal byť nesený smerom nadol, rovný alebo mierne ohnutý nahor a mal by siahať až po päty. Pri pohybe sa nesie vyššie a silnejšie, ale stále elegantne zahnutý.

Hrubosrstá varieta

Hrubosrstý holandský ovčiak má po celom tele okrem hlavy hustú, tvrdú a huňatú srsť s hustou podsadou. Celé telo psa kryje krátka, hustá a na dotyk hrubá srsť, ktorá na prvý dojem pôsobí rozstrapatene.

Osrstenie musí byť tesne uzavreté. Srsť nemá byť mäkká, ale má odstávať. Je opatrená aj vlnovitou podsadou s výnimkou hlavy.

Horný aj dolný pysk sú bohato osrstené, čím vznikajú fúzy a briadka. Srsť na pyskoch a brade nemá byť mäkká, ale dobre odstávajúca.

Typické je strapaté, dostatočne vyčnievajúce obočie. Na lebke a lícach je srsť trochu menej vyvinutá.

Na zadných stranách stehien sa vytvárajú silne vyvinuté nohavičky. Chvost je silne, respektíve bohato osrstený.

Sfarbenie hrubosrstého variantu

Farba hrubosrstej variety môže byť modrosivá, korenie a soľ, strieborná a zlatožíhaná.

Holandský ovčiak je vždy žíhane sfarbený, pričom základná farba je zlatá alebo strieborná. Zlatá môže mať rôzne odtiene, od svetlej piesočnatej až po gaštanovočervenú.

Žíhanie je u hrubosrstej variety na rozdiel od ostatných variet menej zreteľné, pretože srsť je rozstrapatená.

Čierne žíhanie musí byť výrazné na celom tele vrátane „goliera“ na krku, „nohavíc“ a chvosta. Príliš veľa čiernej srsti na tele je nežiaduce a čierna farba nesmie byť dominantná.

Uprednostňuje sa čierna alebo tmavá maska na tvári. Výrazný biely fľak sa považuje za chybu.

Tri variety holandského ovčiaka

Na základe typu srsti sa rozlišujú tri variety: krátkosrstá, dlhosrstá a hrubosrstá.

Krátkosrstý variant

Žiaduca je na celom tele dostatočne tvrdá, nie príliš krátka srsť s bohatou podsadou.

Golier, nohavičky a dlhšia srsť na chvoste musia byť jasne viditeľné. Farba je viac či menej výrazne žíhaná na hnedom, teda zlatopásikavom, alebo na sivom, teda striebornopásikavom pozadí.

Žíhanie je rozložené po celom tele, aj na golieri, nohaviciach a srsti na chvoste. Príliš čierna krycia srsť je nežiaduce. Čierna maska je uprednostňovaná.

Dlhosrstý variant

Dlhosrstý variant má po celom tele dlhú, priliehavú, na dotyk hrubú srsť bez kučier a vĺn s bohatou podsadou.

Hlava, uši, labky a panvové končatiny pod priehlavkom sú pokryté krátkou hustou srsťou.

Zadná strana hrudných končatín je silne osrstená a smerom nadol sa skracuje do takzvaných zástav. Chvost je bohato osrstený. Na ušiach nemá mať dlhé pesíky.

Farba je rovnaká ako pri krátkosrstom variante.

Hrubosrstý variant

Hrubosrstý variant má po celom tele hustú, tvrdú a huňatú srsť s hustou podsadou okrem hlavy. Pysky a brada sú dobre osrstené, obočie je drsné a odstávajúce, chvost dobre osrstený a nohavičky silne vyvinuté.

Farba môže byť sivomodrá, strieborná, korenie a soľ alebo zlatožíhaná. Pásiky sú vzhľadom na štruktúru srsti menej viditeľné.

Výchova a výcvik

Holandský ovčiak je ľahko cvičiteľné plemeno s dobrou pamäťou a vysokou schopnosťou vykonávať najrôznejšie požiadavky.

Je vysoko ovládateľný, veľmi inteligentný, aktívny a živý a ľahko sa cvičí. Holanďan bez väčších problémov zvládne základnú poslušnosť a pri správnom vedení zvládne aj špecializovaný výcvik.

Jeho skvelá pamäť býva výhodou, ale dobre si pamätá aj chyby svojho pána pri výcviku.

Výcvik, či už služobný alebo športový, si vyžaduje špecifický prístup. Holandský ovčiak patrí do rúk skúsených, trpezlivých a dôsledných cvičiteľov.

Pozitívny prístup je základ

Majiteľ musí psovi nastaviť jasné pravidlá, aby pes neprevzal velenie. Zároveň však treba dbať na pokojný a pozitívny prístup.

Nemá rád hrubé a dookola sa opakujúce zaobchádzanie, preto si veľmi potrpí na pokojného majiteľa s pozitívnym prístupom k výcviku.

Drilom a násilím sa podarí vychovať iba bojazlivého psa. Na nezvládnuté zásahy cvičiteľa môže reagovať bojazlivosťou alebo tvrdohlavosťou.

Naopak, cez pozitívnu motiváciu pomocou pamlskov a pochvál toho spoločný tím zvládne oveľa viac.

Holandský ovčiak je aktívny, pracovitý a inteligentný pes, ktorý potrebuje skúseného majiteľa. V správnych rukách je výborným rodinným spoločníkom, strážcom a športovým partnerom.

Pohyb a mentálna stimulácia

Holandský ovčiak potrebuje veľa pohybu. Je vďačný za akúkoľvek činnosť, pri ktorej sa niečo deje a kde môže vybiť svoj temperament.

Je to temperamentný, aktívny pes s vysokým záujmom robiť čokoľvek, pri čom sa môže vybiť. Hýri energiou a pohyb je jeho denným chlebom.

Holandský ovčiak je inteligentný, aktívny a verný pes, ktorý potrebuje veľa pohybu a mentálnej stimulácie.

Hodí sa na najrôznejšie kynologické športy, výcvik poslušnosti a záchranárske práce. Úspešný môže byť vo väčšine kynologických disciplín, napríklad v agility alebo flyballe.

Je vhodným športovým partnerom na beh aj na súťažné kynologické aktivity. S ovčiakom získate športového parťáka, ktorý sa ničoho nezľakne.

Čo sa deje pri nedostatku zamestnania

Znudený holandský ovčiak môže byť skutočným orieškom a život s ním sa stáva veľmi nepríjemným.

Od likvidácie domáceho vybavenia až po úteky mimo pozemku - to sú starosti, ktoré môžete mať, ak sa toto plemeno bude nudiť.

Bez dostatočného fyzického vybitia a zamestnania sa môže začať nudiť, čo môže viesť k deštruktívnemu správaniu.

Holandský ovčiak má aj vyššie sklony k štekaniu.

Každodenná starostlivosť o hrubosrstý variant

Holandský ovčiak nie je z hľadiska bežnej starostlivosti príliš náročný. Srsť nevyžaduje zvláštnu starostlivosť, ale v období pĺznutia je vhodné ju niekoľkokrát týždenne kefovať.

Krátkosrstý a dlhosrstý variant stačí pravidelne vyčesávať. Pri hrubosrstom variante sa srsť upravuje hrebeňom so zubami ďaleko od seba.

Pri hrubosrstom variante je raz za pol roka potrebné trimovanie. Pri všetkých typoch srsti je nutné trimovanie, teda vytrhávanie, chlpov za ušami.

Výrazná podsada a tvrdá huňatá krycia srsť chránia psa pred nepriaznivým počasím. Ide o prispôsobivé a nenáročné zviera, ktoré možno celoročne chovať vonku, ak mu prispôsobíte podmienky.

Ďalšie praktické úkony

Pri všetkých typoch srsti je potrebné sledovať stav kože, uší, chrupu a pazúrikov.

Holandské ovčiaky mávajú sklony k prerastaniu pazúrikov, preto je dôležitá ich pravidelná kontrola a úprava.

Zdravie a dĺžka života

Holandský ovčiak je relatívne zdravé a odolné plemeno s priemernou dĺžkou života 12 - 15 rokov.

V minulosti sa choval prevažne ako pracovný pes, čo prispelo k jeho genetickej odolnosti.

Zdravotný stav je veľmi dobrý, okrem klasických ťažkostí, akými sú torzia alebo dysplázia.

Pri výbere šteňaťa je vhodné obrátiť sa na chovateľskú stanicu a overiť si zdravotný stav rodičov, podmienky odchovu a dokumentáciu k šteňaťu.

Výživa a kondícia

Holandský ovčiak je aktívne a pracovité plemeno, ktoré potrebuje vyváženú a kvalitnú stravu, aby si udržalo dobrú kondíciu, zdravé kĺby a dostatok energie.

• Bielkoviny - základná zložka potravy, mali by tvoriť aspoň 50 % stravy.
• Vitamíny a minerály - dôležité pre kĺby, srdce a imunitu.
• Omega-3 a omega-6 mastné kyseliny - pre zdravú srsť a podporu mozgu.

Pri krmive sa odporúča vyberať granuly pre stredné plemená.

Pre koho je hrubosrstý holandský ovčiak vhodný

Toto plemeno by sme odporučili najmä skúsenému majiteľovi. Potrebuje veľa pohybu, pretože je veľmi živé a temperamentné.

Je vhodné pre človeka, ktorý má čas na každodennú aktivitu, výcvik, socializáciu a spoločnú prácu so psom.

Holandský ovčiak je vhodný pre športovo založených majiteľov, ktorí hľadajú pracovného partnera, strážcu alebo psa na kynologické disciplíny.

Z hľadiska ďalších nákladov nie je holandský ovčiak náročnejší než iné podobne veľké plemená. Z časového hľadiska je však náročnejším psom po celý svoj život.

Rozhodne nejde o gaučového psa, ktorý celý deň prespí. Jeho vhodnosť pre konkrétnu domácnosť závisí najmä od toho, či mu majiteľ dokáže zabezpečiť dostatok pohybu, zamestnania, pokojný výcvik a jasné pravidlá.

Čím hrubosrstý holandský ovčiak vyniká

• Je inteligentný, pracovitý a veľmi dobre reaguje na výcvik.
• Je oddaný svojej rodine a vytvára si silné puto s majiteľom.
• Je prirodzene ostražitý a ochranársky, no nie bezdôvodne agresívny.
• Je všestranne využiteľný ako rodinný spoločník, strážca, športový partner, stopár alebo záchranársky pes.
• Je vytrvalý, aktívny a schopný zvládať fyzickú aj psychickú záťaž pri pracovnom nasadení.
• Má výrazný pracovný záujem a potrebuje pravidelnú fyzickú aj mentálnu aktivitu.
• Je priateľský k deťom a pri správnej socializácii môže dobre vychádzať s inými psami a zvieratami.
• Jeho hrubá srsť je charakteristická fúzmi, briadkou, výrazným obočím, nohavičkami a bohato osrsteným chvostom.

Všetky odchýlky od požiadaviek štandardu sa považujú za vady a posudzujú sa prísne podľa stupňa prejavu s ohľadom na zdravie a pohodu psa alebo suky.

tags: #hrubosrsty #holandsky #ovciak #stena