Jakub Bogdan: Mačka medzi kohútmi

Jakub Bogdan sa narodil 6. mája 1658 v Prešove. Ide o jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov v histórii. Vo svete sa viac používa medzinárodná podoba mena - Jakob Bogdani. Preslávil sa ako maliar zátiší a motívov so zvieratami a exotickými vtákmi.

Obraz Mačka medzi kohútmi patrí medzi diela, ktoré výrazne predstavujú jeho záujem o dramatické výjavy zo sveta zvierat. Živá maľba plná realistických detailov zachytáva napätú scénu z hydinového dvora a sústreďuje pozornosť na boj o život malého kuriatka.

Výjav z hydinového dvora v barokovom duchu

Mačka medzi kohútmi je v barokovom duchu príznačne dramaticky exponovaným výjavom z hydinového dvora, ktorého obľuba sa po emancipácii zátišia a žánrových scén v 17. storočí šírila Európou, zvlášť vďaka holandským a nimi ovplyvneným tvorcom.

Živá maľba plná realistických detailov má akcentované centrum boja o život malého kuriatka zručne komponované do zlatého rezu.

V ľavej spodnej časti je čitateľná pôvodná signatúra J.

Predstavená maľba, patriaca do početnej skupiny diel s námetom vtáctva rozvíjaných maliarom zvlášť po roku 1703, bola spolu s pendantom zachytávajúcim Zápas kohútov vytvorená pre jedného z jeho mecénov, admirála Georga Churchila.

Jakub Bogdan a jeho umelecká cesta

O jeho raných rokoch strávených na území dnešného severného Slovenska sa nevie takmer nič.

Podľa životopisu spísaného jeho súčasníkom G. Vertuom rodovo prináležal ku tamojšej nižšej protestantskej šľachte, čo zrejme zohralo nemalú rolu pri jeho opustení Horného Uhorska v čase víťaziacej protireformácie 70. rokov 17. storočia.

Za mladi študoval v meste na Kolégiu hornouhorských evanjelických stavov. S rodinou neskôr pravdepodobne z Prešova odišiel a usadili sa v severnom Nemecku. Školu navštevoval aj vo Viedni.

V roku 1684 zamieril do Holandska. Do roku 1688 pracoval v Amsterdame ako maliar zátiší a zvieracích žánrov.

Od roku 1684 bolo Bogdanovo umelecké pôsobenie zaznamenané priamo v holandskom centre - v Amsterdame, kde vynikal zvlášť ako autor kvetinových zátiší.

Učil sa od popredných maliarov svojej doby ako Viliam van Aelst, Abraham van Beyeren a hlavne Melchior de Hondecoeter.

Bogdan sa postupne vypracoval na vyhľadávaného špecialistu na kvetinové a ovocné zátišia a na výjavy s drobnou, najmä operenou zverou.

Od Holandska k anglickému kráľovskému dvoru

V Holandsku mal dokonca pracovať aj pre holandského miestodržiteľa a neskoršieho anglického panovníka Viliama III.

Jeho neskorší odchod do Anglicka sa spájal s korunováciou holandského miestodržiteľa Wiliama Oranžského, pre ktorého pracoval, za anglického kráľa.

V roku 1688 Bogdan zmenil adresu. Presťahoval sa do Londýna, kde od roku 1691 získal celoeurópsku slávu a uznanie.

Životnou príležitosťou pre Bogdana vychádzajúceho tak z podnetov holandských tvorcov zátiší, ako aj príbuzne orientovaných Angličanov, bola najmä účasť na výzdobe Wrenom prestavaného panovníckeho sídla Hampton Court Palace v Middlessexe v rokoch 1691 - 1694.

Jeho patrónmi sa stali popredné šľachtické rodiny, lord Halifax, lord Norfolk alebo William Cavendish - prvý vojvoda z Devonshire.

V roku 1694 maľoval kvetinové dekorácie pre zrkadlovú sálu anglickej kráľovnej Márie II. Pôsobil aj na dvore ďalšej anglickej kráľovnej Anny Stuartovej.

Motívy vtáctva v Bogdanovej tvorbe

Od roku 1703 sa jeho záujem o maľovanie vtákov výrazne zvýšil.

Diela zobrazujú hospodárske a divé vtáctvo, často so stavbami klasickej architektúry v pozadí.

Bogdan sa stal popredným predstaviteľom tohto žánru, o ktorý je dodnes veľký záujem.

Na svojich obrazoch veľmi rád maľoval tiež rôzne druhy exotických vtákov ako sú kakadu, plameniak alebo ara.

V tej dobe boli pravdepodobne prvýkrát dovezené do Európy.

Obraz Mačka medzi kohútmi tak súvisí s rozsiahlejšou skupinou Bogdanových diel, v ktorých sa venoval zvieratám, vtáctvu, ich správaniu a dramatickým situáciám. Spolu s obrazom Zápas kohútov predstavuje výjav, v ktorom zvieratá nie sú iba dekoratívnym doplnkom, ale hlavnými aktérmi deja.

Kompozícia a dramatické napätie

Ťažiskom obrazu je boj o život malého kuriatka zručne komponované do zlatého rezu.

Mačka medzi kohútmi vytvára príznačne dramatickú situáciu, v ktorej sa pokojný priestor hydinového dvora mení na scénu ohrozenia a zápasu.

Realistické detaily podporujú bezprostrednosť výjavu a umožňujú vnímať maľbu ako pozorovanie skutočného správania zvierat.

Výjav zároveň nadväzuje na obľubu zvieracích žánrových scén, ktorá sa po emancipácii zátišia a žánrových scén v 17. storočí šírila Európou.

Život v Londýne a spoločenské postavenie

Bogdan sa stal majetným londýnskym mešťanom.

Vlastnil dom v reprezentačnej štvrti a jeho rodina bývala vo vidieckom sídle Hitchin pri Cambridge.

Tu vznikali jeho obrazy pre kráľovský dvor, zámky a anglickú a škótsku aristokraciu.

Za manželku si vzal Elizabeth Hemmings, s ktorou mal dve deti - Williama a Elizabeth.

Syn William sa stal prominentným britským štátnym úradníkom.

Bogdan zomrel 11. novembra 1724 vo Finchley - dnes štvrť Londýna.

Bogdan nezomrel v chudobe, ako sa tradovalo.

Kde sa nachádzajú Bogdanove diela

Veľkú časť jeho diela v súkromnej zbierke vlastní anglická kráľovská rodina.

Najväčšia časť Bogdanovho diela je v súkromnej zbierke anglickej kráľovskej rodiny.

Veľa obrazov je u súkromných zberateľov vo Veľkej Británii, Holandsku, Nemecku, Taliansku, Rakúsku a Rumunsku.

Niekoľko diel sa nachádza aj na Slovensku.

Slovenská národná galéria disponuje kolekciami Kvetinové zátišie, Zátišie s kyticou a ovocím, Zápas kohútov a Mačky medzi kohútmi.

Obraz Zátišie s akváriom a krajinným pozadím z raného obdobia je v súkromnej zbierke v Bratislave.

Prehľad dôležitých udalostí

Rodný Prešov a slovenské súvislosti

Bogdanov rodný dom dodnes stojí na Hlavnej ulici v Prešove.

O jeho raných rokoch strávených na území dnešného severného Slovenska sa nevie takmer nič.

Napriek tomu sa Jakub Bogdan radí medzi najvýznamnejších slovenských umelcov v histórii a jeho diela sa nachádzajú aj v slovenských zbierkach.

tags: #jakub #bogdan #macka #medzi #kohutmi