Aby bola ovca spokojná: podmienky chovu, výživa, bezpečie a vhodné plemeno

Ovca je hospodárske zviera z čeľade turovitých. Svojimi biologickými a úžitkovými vlastnosťami ovca najviac prispela k civilizačnému procesu človeka a ľudskej spoločnosti.

Ovca je jednoznačne najstarším domácim zvieraťom na svete. Nálezy z neolitickej osady Zawi Chemi Shanidar, v severovýchodnom Iraku posúva obdobie jej domestikácie do obdobia 11 tisíc rokov pre n. l., čo je o 3,5 tisíc rokov skôr, ako svedčia doklady o domestikovaní psa.

Je užitočná v podmienkach, kde iné hospodárske zvieratá vôbec nie sú schopné existovať. Svojimi mimoriadnymi úžitkovými vlastnosťami sa oproti iným zvieratám vynikajúco uplatnila v rôznych klimatických podmienkach takmer na všetkých kontinentoch sveta.

Čo ovca potrebuje na spokojný život

Spokojnosť ovce súvisí predovšetkým s vhodným spôsobom chovu, dostatkom krmiva, možnosťou pohybu, bezpečným ustajnením a ochranou pred nepriaznivým počasím a predátormi.

Ovca nie je zvieraťom s agresívnymi vlastnosťami, z jej mnohých povahových vlastností si ľudstvo bralo príklad, rozvíjalo ich a aplikovalo na seba.

Chov oviec umožňoval ekonomicky zúročiť naše prirodzené bohatstvo lúk a pasienkov, čo inými druhmi zvierat nebolo možné. Práve dostupnosť kvalitných pasienkov preto patrí medzi základné podmienky úspešného chovu.

Dostatok pasienkov a každodenný pohyb

Pre nížinný chov bolo príznačné pasenie v spoločných stádach. Od jari do jesene ich pastieri denne vyháňali na pastvu.

Tento spôsob chovu oviec bol rozšírený nielen v južných regiónoch Slovenska, ale aj v horských kotlinách osídlených roľníckym obyvateľstvom.

Od 14. storočia začal z oblastí Karpát prenikať na územie Slovenska nový organizačný systém ovčiarstva - salašníctvo.

Vznikol na Balkánskom polostrove a valaskou kolonizáciou sa v období 15.-17. storočia rozšíril do všetkých regiónov Slovenska, kde sa preň vytvorili vhodné podmienky.

Začali sa využívať na pasenie dovtedy nevyužívané horské pasienky, zmenil sa zmysel i organizácia chovu oviec, ktorá tu bola postavená na produkcii mlieka a mliečnych výrobkov.

<.tagimg>Ovce na horskej pastvine

Ochrana pred dažďom, vetrom a chladom

Valaška patrí k najpôvodnejším ovciam v Európe, pôvodne hrubo vlnové plemeno s trojstranou úžitkovosťou (mlieko, mäso, vlna), bolo postupne prispôsobené pre salašnícky spôsob chovu.

Plemeno valaška je charakteristické živým temperamentom, pevnou konštrukciou, dobrou otužilosťou, skromnosťou a dobrou chodivosťou v členitom teréne.

Valašky výborne odolávajú nepriaznivým poveternostným vplyvom (fujavice, rýchla zmena počasia, jarné a jesenné nočné mrazy).

Ďalej sú vhodné pre košarovanie pod otvoreným nebom i v daždivom počasí, čomu zodpovedá charakteristická stavba rúna.

Vyznačujú sa dobrou schopnosťou prispôsobiť sa drsnejším podmienkam horských a podhorských oblasti stredného a severného Slovenska.

V zime sa ovce ustajňovali v ovčíncov alebo chotárnych maštaliach a popri pasení sa aj prikrmovali.

Aj pri odolných plemenách je dôležité, aby mali možnosť ukryť sa pred dlhodobým dažďom, silným vetrom a prudkým ochladením. Zimné ustajnenie a prikrmovanie sa prispôsobujú počasiu, dostupnosti pasienkov a množstvu vyrobeného krmiva.

Výživa oviec počas roka

Dostatok kvalitného krmiva je jednou z najdôležitejších podmienok spokojnosti a dobrého zdravotného stavu oviec.

Ovce chovatelia prestávajú už v mnohých regiónoch Slovenska pre sucho pásť a kŕmia ich ustajnené, ako by bola zima.

Pre hroziaci nedostatok krmiva uvažujú niektorí chovatelia aj o znižovaní počtu chovaných oviec.

„Tohtoročné sucho je veľmi výdatné. Pravidelne si meriam zrážky u nás v Slovenskej Ľupči. Ak som od tohtoročného mája do júla nameral 49 milimetrov (mm) zrážok, vlani (v rovnakom období) to bolo 326 mm.“

„Ovce sa musia chovať tak, ako keby sa kŕmili v zime. Aj to málo krmiva, ktoré sme vyrobili na zimu, už míňame v tomto letnom období.“

„Takže toto je najväčší problém. Uvidíme, ako to ďalej dopadne, lebo ceny krmív pri úrode obilia takej ako niekde bola, medziročne aj o 25 % nižšia, budú vysoké.“

„Aj kukurice sú však tento rok úbohé. Sú nevyrovnané, zaschnuté, riedke. Minulý týždeň všetka zver, jelene či diviaky, čo nemajú potravu v horách, sa začala presúvať do porastov kukurice.“

Nemčok dodal, že pre hroziaci nedostatok krmiva, respektíve pre jeho stúpajúcu cenu, uvažujú niektorí chovatelia aj o znižovaní počtu chovaných oviec na zimu.

Prikrmovanie počas nepriaznivého obdobia

V zime sa ovce ustajňovali v ovčíncov alebo chotárnych maštaliach a popri pasení sa aj prikrmovali.

Pri suchu sa rovnaký princíp uplatňuje aj počas leta, ak pasienky neposkytujú dostatok trávy. Ovce chovatelia prestávajú už v mnohých regiónoch Slovenska pre sucho pásť a kŕmia ich ustajnené, ako by bola zima.

Takýto režim môže byť nevyhnutný, no zvyšuje spotrebu zásob a náklady na krmivo. Preto treba pri plánovaní chovu zohľadniť nielen počet oviec, ale aj množstvo sena, obilnín a ďalšieho krmiva, ktoré je možné vyrobiť alebo zabezpečiť.

Bezpečie pred vlkmi a ďalšími predátormi

Bezpečie stáda výrazne ovplyvňuje jeho pokoj. Chovatelia musia pri pasení počítať s výskytom prirodzených predátorov, najmä vlka.

Potom, čo ministerstvo pôdohospodárstva schválilo kvótu na odstrel 50 vlkov, prišlo ministerstvo životného prostredia s návrhom legislatívy, ktorá by vlka zaradila medzi chránené živočíchy a jeho lov by nebol vôbec možný.

ZCHOK vo svojom stanovisku uviedol, že škody na ovciach spôsobené dravcami vyčíslili za posledný rok na 500 tisíc eur, a preto lov vlka podporujú.

Kritizujú, že ochrana prírody je častokrát nadradená nad chov, ktorý je prospešný pre krajinu a podporuje potravinovú sebestačnosť Slovenska.

Vlk je prirodzený predátor zveri ako sú diviaky a jelene, ktoré sú u nás premnožené a ničia lesné porasty. Vlk tiež loví choré diviaky, ktoré prenášajú ochorenie mor afrických ošípaných.

Počty vlka na Slovensku sú však neznáme a je otázne, či si jeho lov „môžeme dovoliť“ aj vzhľadom na premnoženú vysokú zver, ktorou sa vlk živí.

Prečo je počet vlkov predmetom diskusie

Jedným z hlavných argumentov ochranárov, prečo vlky nestrieľať je to, že nepoznáme ich presný počet.

Kvótu stanovilo ministerstvo pôdohospodárstva na základe údajov Národného lesníckeho centra (NLC), ktoré vychádzalo z poľovníckych štatistík.

Podľa nich žije na Slovensku okolo 700 vlkov. Podľa lesníkov a Lesoochranárskeho zoskupenia VLK môže byť vlkov odhadom medzi 300 až 600.

Pokiaľ sa teda počet vlkov blíži k spodnej hranici rozptylu, 50 ulovených vlkov môže narušiť vlčiu populáciu.

Zoológovia a ochranári poukazujú na to, že počet vlkov sa stanovuje tak, že poľovníci hlásia vlky, ktoré vidia v poľovných revíroch a môžu omylom započítať viackrát toho istého vlka alebo svorku.

Takzvaný monitoring vĺčat prebieha tak, že poľovníci nahlásia NLC počet pozorovaných šteniat vlka z niekoľkých svoriek a spravia priemer na jednu svorku.

Následne sa odhadne počet svoriek na Slovensku a prenásobí sa priemerným počtom šteniec na jednu svorku.

Presné číslo koľko je vlkov vie určiť genetická analýza. Je však náročná na spracovanie a bude hotová až na budúci rok.

Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho združenia VLK, ktoré sa podieľa na tvorbe kvóty, preto navrhoval stanoviť tento rok nulovú kvótu a počkať do budúceho roka, keď budú počty jasné.

„Genetická analýza z trusu a stôp je objektívna metóda na stanovenie počtu vlka. Na základe genetických analýz sa stanoví variabilita v genóme vzoriek, a potom sa dá určiť presná veľkosť populácie. Táto analýza sa už vykonáva druhý rok a bude hotová asi až na budúci. Štátna ochrana prírody bude mať relevantné dáta prvýkrát vôbec v histórii až vtedy. 300 až 700 vlkov je obrovský rozptyl a všetko je postavené na odhadoch,“ hovorí europoslanec a ekológ Michal Wiezik (SPOLU).

Vzhľadom na to sa europoslanci obrátili aj na Európsku komisiu, aby posúdila, či lov vlka neporušuje smernicu Európskej únie o biotopoch.

Ako znížiť riziko napadnutia stáda

Bezpečie oviec súvisí s organizáciou pastvy a s tým, aby sa stádo nachádzalo pod dohľadom. Pre nížinný chov bolo príznačné pasenie v spoločných stádach. Od jari do jesene ich pastieri denne vyháňali na pastvu.

V horských oblastiach sa uplatňoval salašnícky spôsob chovu, ktorý využíval horské pasienky a menil organizáciu chovu oviec.

Ochrana stáda však zostáva praktickou otázkou každého chovateľa. Pri rozhodovaní o spôsobe ochrany treba zohľadniť miestne podmienky, počet oviec, charakter pasienkov a výskyt predátorov.

Výber plemena podľa podmienok chovu

Ovce sa na Slovensku historicky chovali rozličnými spôsobmi. Od obdobia raného feudalizmu bol chov oviec na území Slovenska súčasťou súvekého poľnohospodárstva.

Ich stredoveký chov bol na Slovensku autochtónny. Neovplyvnili ho ani kultúrne prvky nomádizmus, ktorý sem prenikol príchodom Maďarov.

Spôsob chovu oviec bol na území Slovenska podobný s okolitými krajinami. Jeho základnou črtou bola previazanosť s agrárnou kultúrou, preto sa nazýva roľníckym alebo nížinným chovom.

Zameraný bol na produkciu vlny, mäsa a koží. Spätosť s pestovaním poľnohospodárskych plodín sa prejavila využívaním košarovania pôdy, ktoré sa stalo súčasťou trojpoľného hospodárenia.

Najrozšírenejším plemenom tohto chovu bola sedliacka ovca (birka, birčia, poľná alebo moravská ovca).

Pri výbere plemena je preto potrebné zohľadniť najmä klimatické podmienky, nadmorskú výšku, kvalitu pasienkov a zamýšľanú úžitkovosť.

Plemeno alebo typVhodné podmienky a vlastnostiHlavná úžitkovosť
ValaškaHorské a podhorské oblasti, nadmorská výška 600-1200 metrov, dobrá otužilosť a chodivosťMlieko, vlna, mäso
MerinoJužné a juhovýchodné oblasti Slovenska do 500 metrov nadmorskej výšky a 500 mm dažďových zrážokJemná vlna
CigájaSalašnícky spôsob chovu, dobrá chodivosť a prispôsobivosť k drsnejším klimatickým podmienkamMlieko a jatočné jahňatá

Valaška pre horské a podhorské oblasti

Pôvodná valaška patrí do skupiny capových oviec, chovaných na Balkáne.

Valašské ovce sa dostali na územie dnšného Slovenska s valašskou kolonizáciou v 13. a 14. Storočí.

Tieto ovce sa na Slovensku chovali celé genrácie v nadmorskej výške 600-1200 metrov a to na Liptove, Kysuciach, Orave, Spiši, v oblasti Nízkych tatier, Veľkej Fatry a Malej Fatry a Spišskom Rudohorí.

Dnes sa pôvodné plemeno valašky vyskytuje už len ojedinelo v najdrsnejších klimatických horských a podhorských oblastiach severného a stredného Slovenska.

Na podklade valačských oviec bolo na Slovensku vyšľachtené plemeno zošľachtená valaška, ktoré postupne vytlačilo pôvodnú valašku a stalo sa našim najrozšírenejším plemenom.

Pôvodné plemeno valaška môžeme stručne charakterizovať ako plemeno s troma úžitkovými vlastnosťami. Relatívne najvýraznejšie je vyvinutá mlieková úžitkovosť, potom nasleduje úžitkovosť vlnová a na poslednom mieste úžitkovosť mäsová (nízka živí hmotnosť jahniat pri odstave, nízka hmotnosť dospelých oviec a nízka plodnosť).

Plemeno valaška je malého telesného rámca. Pochádza z oblasti dolného Dunaja.

Plemeno valaška je charakteristické živým temperamentom, pevnou konštrukciou, dobrou otužilosťou, skromnosťou a dobrou chodivosťou v členitom teréne.

Pre ovce v horskom prostredí je významné, že valašky výborne odolávajú nepriaznivým poveternostným vplyvom (fujavice, rýchla zmena počasia, jarné a jesenné nočné mrazy).

Merino pre teplejšie nížinné oblasti

Od 18. storočia sa s rastom záujmu o produkciu jemnej vlny rozšíril aj na Slovensku chov oviec plemena merino.

Záujem bol tak veľký, že na veľkostatkoch sa ich chov stal otázkou hospodárskej prestíže.

Merinky, ako typ jemnovlnových oviec pochádzajú pravdepodobne z Ázie, odkiaľ sa rozšírili do celej oblasti Stredozemného mora.

Dostali sa do Grécka, Macedónie, Talianska a rímnskou kolonizáciou aj do Španielska.

Tu sa vyšľachtili dva základné kmene, z ktorých postupne vznikali mnohé merinové plemená a typy na celom svete.

Ovplyvnili vznik slovenskej merinky. Pochádzaju zo španielsych meriniek, prevezených na územie dnešného Slovenska po roku 1775 na cisárske majetky v Holíči, okres Senica.

Pred rokom 1990 sa na Slovensku chovalo niekoľko merinských plemien, ktoré boli u nás samostatne šľachtené a ktoré pochádzali najmä z bývalého Sovietskeho zväzu (stavropolské merino, kaukazské merino, askánske merino), ale aj Nemecka (nemecké výkrmové merino označované aj ako fleisch merino) a Australské (australske merino).

Po unifikácií fylogeneticky príbuzných merinských oviec sú v súčastnosti všetky merinské ovce chované na Slovensku vedené pod názvom "merino".

Výnimkou je askánske merino, ktoré je aj dnes chované na slovensku v čistokrvnej forme v niekoˇkých šľachtiteľských chovoch.

Ovce plemena merino sú chované najä v južných a juhovýchodných oblastiach Slovenska do 500 metrov nadmorskej výšky a 500 mm dažďových zrážok.

Zvieratá maju stredný telový rámec, chrbát je rovný a široký s dostatočne osvalenými stehnami.

Vlna je biela, chumáčiky sú valcovitého tvaru, vlna nemá cvernovitý chrakter, dľžka vlny je pri ročnej striži 70 až 100 mm.

Rúno je uzavreté, bez nadvlasov, bez pigmentu. Pigment nie je ani na koži.

Merinské ovce majú dokonalý obrast celého tela vlnou.

Cigája ako kombinované plemeno

Cigájske ovce sú druhým najpočetnejším zastúpeným plemenom chovaným na Slovensku.

Ide o polojemno vlnové plemeno, ktoré veľmi dobre znáša salašnícky spôsom chovu.

Vyznačuje sa veľmi dobrou chodivosťou.

Má strede veľký telový rámec, hlava a nohy sú pokryté čiernym krycím vlasom.

Vlna je biela, polouzavretá, sporadicky sa vyskytuje v rúne nežiadúci čierny vlas.

Cigája je plemeno s kombinovanou úžitkovosťou, zamerané na produkciu mlieka s jatočných jahniat.

Vznikla kombinačným krížením pôvodnej hrubo vlnovej valašky s baranmi rôznych polojemnovlnových a polohrubovlnových plemien, v prvej fáze najmä s plemenom texl, v ďalšej fáze s anglickými polohrubovlnovými plemenami lincoln a leicester.

V menšej miere sa použili v procese zošľachťovania barany plemena Hampshire a cheviot.

Cieľavedomým zošľachtovaním v rokoch 1950 až 1982 sa dosiahlo zlepšenie kvalitatívnych vlastností a kvalitatívnej produkcie vlny, ako aj zvýšenie živej hmotnosti a produkcie mlieka bahníc, pričom sa zachovala dobrá chodivosť a prispôsobivosť k drsnejším klimatickým podmienkam.

V procese šľachtenia došlo aj k zlešeniu exteriéru.

Plemeno bolo uznané v roku 1982 ako nové polohrubovlnové plemeno oviec s kombinovanou úžitkovosťou.

Prečo je ovca dôležitá pre krajinu

V každodennom zhone si človek pri uplatňovaní svojich ambícií vzťah medzi sebou a ovcou ani neuvedomuje.

Pritom tento vzťah je výnimočný, že ho nemožno prirovnať k žiadnemu živočíšnemu druhu.

Jej hospodársky význam, dôležitosť a užitočnosť pred ostatnými zvieratami potvrdzuje fakt, že čo do počtu chovaných jedincov je najpočetnejšie chovaním zvieraťom na svete.

Ovca je zvieraťom, v spojitosti s ktorým vznikla a vyvinula sa plemenárska práca a zootechnická veda.

Vo veľkej miere sa ovca so svojimi danosťami dotýka aj nás Slovákov.

Anton Bernolák, väčšine nám známi ako lingvista a organizátor kultúrneho života, bol aj význačný poľnohospodársky odborník, ktorý vo vzťahu k ovci v roku 1790 píše: ʺAk sa prihliada na všeobecný úžitok , najužitočnejšie zviera v hospodárstve je ovca.

V našich hospodárskych dejinách hrala ovca vždy významnú rolu.

Až do druhej polovice 19. Storočia bola najvýznamnejším producentom konzumného mäsa, mlieko a výrobky z neho boli základom každodennej stravy.

Do odevov a kožušín z jej vlny sa náš národ obliekal.

Produkcia vlny umožňovala rozvoj domáckeho remeselného spracovania vlny.

Zavedenie chovu merinových oviec podmienilo zakladanie súkeniek, otvorilo dokorán dvere parnému stroju do výroby a vytvorilo vyspelé odvetvie textilného priemyslu zo širokou škálou technicky vyspelých a do tých čias neznámych strojov.

Ak má byť ovca spokojná, musí byť chov prispôsobený jej biologickým vlastnostiam, miestnym klimatickým podmienkam a dostupnosti pasienkov a krmiva. Pri horskom chove môže byť vhodná valaška, v teplejších nížinných oblastiach merino a pri kombinovanej úžitkovosti cigája.

noimgs

tags: #aby #bola #ovca #spokojna