Kedy treba šteniatko oddeliť od matky a kedy si ho vziať domov

Proces odrastania šteniatka od matky je kľúčovým obdobím, ktoré ovplyvňuje jeho budúce zdravie, správanie a celkovú pohodu. Správne načasovanie tohto oddelenia je zásadné a závisí od viacerých faktorov, vrátane fyzického vývoja, sociálnej pripravenosti šteniatka a legislatívnych požiadaviek.

Šteňa je najvhodnejšie si zobrať domov, keď je vo veku 8 až 10 týždňov. Dovtedy by malo byť odstavené od materského mlieka a malo by mať osvojené úvodné psie sociálne zručnosti vďaka tomu, že bolo s matkou a súrodencami z vrhu.

Najvhodnejší vek na oddelenie šteniatka od matky

Zo zákona je minimálny vek, kedy môže šteniatko opustiť svoj pôvodný domov, 49 dní, teda 7 týždňov. Väčšina chovateľov však odporúča odber šteniatka vo veku 8 týždňov. Toto obdobie je ideálne z hľadiska psychického aj fyzického vývoja.

Niektorí chovatelia predávajú šteniatka v 5.týždňoch, čo je priveľmi skoro! V 7 - 8 týždňoch je to ideálne. Orientujte sa podľa jedincov a toho, ako je ktorý vyspelý a samostatný.

Odber je po 7 týždňoch, nie skôr. Po 2 mesiacoch je zase už trošku neskoro, pretože máte už veľmi málo času na socializáciu. Preto pôdu pre majiteľov pripravuje v období 4. - 7. týždňoch chovateľ.

Šteňa je najvhodnejšie si zobrať domov, keď je vo veku 8 až 10 týždňov. Dovtedy by malo byť odstavené od materského mlieka a malo by mať osvojené úvodné psie sociálne zručnosti vďaka tomu, že bolo s matkou a súrodencami z vrhu.

Ak si šteňa odnesiete príliš skoro, príde o toto dôležité obdobie učenia sa, a to by mohlo mať vplyv na jeho budúcu fyzickú a emocionálnu pohodu. Pokiaľ ho však oddelíte od matky a súrodencov z vrhu oveľa neskôr než po 10 týždňoch, premeškáte veľkú časť jeho socializačnej fázy.

Prečo nie je vhodné odobrať šteňa v šiestich týždňoch

Niektorí chovatelia, najmä tí, ktorí sa venujú pracovným alebo športovým psom, môžu preferovať skorší odber (okolo 6-7 týždňov). Tvrdia, že skoršie odlúčenie umožňuje lepšie formovanie psa na nového majiteľa a rýchlejšiu adaptáciu.

Je však dôležité si uvedomiť, že skorší odber môže potenciálne obmedziť sociálne učenie šteniatka od matky a súrodencov, čo sa môže prejaviť v neskoršom správaní.

Skore by sa nemalo brat stena od mamy a surodencov, ej to ina socializacia ako ked je v novom domove, je to akurat vek,kedy to uz vyzera ako pes :) ale aj mama mu inac vzsvetli,ked sa sprava zle ako clovek...

Šteniatka, ktoré sú odlúčené od matky dlhodobo, môžu neskôr trpieť úzkosťou z odlúčenia. A s ním prichádza štekanie, ničenie alebo aj agresia.

To, že sa šteniatko po skorom odbere javí ako spokojné a rýchlo si zvykne na nového človeka, ešte neznamená, že získalo všetky dôležité skúsenosti. Niektoré následky predčasného oddelenia sa môžu prejaviť až neskôr pri kontakte s inými psami, pri hre alebo pri zvládaní samoty.

Čím mladšie /tým nemyslím, že má mať 3 týzdne/ tým sa lepšie adaptuje a je viacej naviazané na mna, skorej ho môžem formovať na svoj obraz. V tomto veku je steniatko nazranitelnejsie na zlé skúsenosti a pod.

Takéto tvrdenie však neznamená, že skorší odber je vhodnejší pre každé šteňa. Väzba medzi človekom a psom nevzniká iba tým, že človek šteniatko odoberie v mladšom veku.

Ja si myslím, že to aké puto sa medzi pánom a psíkom vytvorí, záleží len na danej dvojici.

Čo sa šteniatko učí od matky a súrodencov

Prvé týždne života šteniatka sú úplne zamerané na matku. Po pôrode je nevyhnutné, aby sa šteniatka čo najskôr napili mledziva, ktoré im poskytuje životne dôležité protilátky a pasívnu imunitu. V prvých dvoch týždňoch sú šteniatka závislé výlučne na materskom mlieku, sú slepé a hluché, orientujú sa len hmatom a chuťou.

V prvých dvoch týždňoch sú šteniatka závislé výlučne na materskom mlieku, sú slepé a hluché, orientujú sa len hmatom a chuťou.

Šteniatka sa rodia hluché a slepé a práve v tomto období sa im oči aj zvukovody pomaly otvárajú. Keď im zosilnejú nožičky, okamžite začnú robiť prvé kroky. Hoci len na krátke vzdialenosti, no to im už nebráni zvádzať zo súrodencami prvé hry, oňuchávať sa, olizovať a vydávať sa na malé dobrodružstvá.

V treťom týždni sa začínajú otvárať oči a vyvíja sa zrak, čuch a sluch. Šteniatka začínajú vnímať okolie, správanie matky a súrodencov. V tomto období, keď už mlieko nemusí stačiť, je vhodný čas začať s prikrmovaním špeciálnym kašovitým krmivom pre šteniatka.

Akonáhle šteniatko dosiahne tretí týždeň života, začne rýchlo rozvíjať svoje senzorické schopnosti. Bude sa viac zaujímať o svoje okolie a bude sa učiť adekvátne reagovať na ponúknuté podnety. Celá fáza trvá iba jeden týždeň, no je veľmi dôležitá. Pretože pes sa učí byť psom.

Okolo štvrtého týždňa života začína obdobie socializácie. Šteniatka sa učia používať svoje telo a zúbky, komunikovať so súrodencami a matkou. V tomto čase je možné začať s krátkymi intervalmi odlúčenia od matky, aby sa predišlo úzkosti z odlúčenia v budúcnosti.

Je to tiež vhodný čas na opúšťanie matky na krátke intervaly. Naozaj iba krátke, najlepšie niekoľkokrát za deň na čas nie dlhší ako desať minút.

Šteniatko sa v tomto období učí, ako používať labky či mliečne zúbky. Používa ich predovšetkým (okrem stravy) ako komunikačný nástroj. Súrodenci si navzájom ukazujú, aký silný zhryz je ešte prijateľný, kedy je hra príliš hrubá a ako na nevhodné správanie reaguje druhý pes.

Formovanie osobnosti a začlenenie sa do "svorky", ktorú tvoria súrodenci, resp. ďalšie psy na dvore, ovplyvňuje šteňa počas pobytu so súrodencami.

Šteniatka sa učia základné psie správanie, hierarchiu vo svorke a hranice hry.

Ja som vedela o dobe 49 dni, ze je minimum ale den hore dole...podla mna skore by sa nemalo brat stena od mamy a surodencov, ej to ina socializacia ako ked je v novom domove, je to akurat vek,kedy to uz vyzera ako pes :) ale aj mama mu inac vzsvetli,ked sa sprava zle ako clovek...

Skorý odber môže byť problematický aj preto, že šteňa nemalo možnosť dostatočne sa „klbčiť“ so súrodencami. Psík, ktorý opustí vrh príliš skoro, môže mať neskôr problémy s primeranou hrou medzi inými psami a šteniatkami.

A ešte niečo ten psík je velmi ukňučaný a medzi inými psíkmi aj šteniatkami sa dosť neprimerane hrá. Nieje to spôsobené tým, že nemal tú možnosť klbčiť sa so súrodencami?

Vývoj šteniatka od narodenia do odberu

Prvé štádium života

Šteniatka sa rodia hluché a slepé a práve v tomto období sa im oči aj zvukovody pomaly otvárajú. Keď im zosilnejú nožičky, okamžite začnú robiť prvé kroky.

V prvých dvoch týždňoch sú šteniatka závislé výlučne na materskom mlieku, sú slepé a hluché, orientujú sa len hmatom a chuťou.

Tretí týždeň

V treťom týždni sa začínajú otvárať oči a vyvíja sa zrak, čuch a sluch. Šteniatka začínajú vnímať okolie, správanie matky a súrodencov.

Pri normálnom kŕmení sučkou dochádza k odstavu šteniat okolo 3.týždňa, kedy je vhodné ponúkať šteňatám aj alternatívu. Do väčšej plytkej misky vlažnú kašovitú stravu.

Postupne sa zavádzajú aj iné potraviny ako mliečne produkty, mäso a zelenina.

Štvrtý až siedmy týždeň

Počnúc 4tým týždňom začína vtiskovanie, teda obdobie, kedy šteňa spoznáva svet svojimi vrodenými pudmi a je poháňané zvedavosťou. Toto je začiatok najintenzívnejšej práce chovateľa so šteňatami.

Šteniatka by mali postupne a so zvyšujúcimi sa nárokmi spoznávať svet okolo, teda socializovať sa. Spoznávať nové povrchy, zvuky, predmety, cudzích ľudí.

Musí nadviazať kontakt s inými ľuďmi, nie len s chovateľom a učiť sa, ako sa má chovať. Rovnako postupne spoznávať iných psov a zvieratá.

V období medzi 4.-7. týždňom je nutné rozširovať základňu vnemov. Šteňa sa musí pohybovať v prostredí, ktoré nie je izolované, ale socializované podľa vyššie uvedených pravidiel.

Prostredie, v ktorom sa pohybuje má byť pestré a s vyšším vekom náročnejšie. Strach a neistotu treba systematicky odbúravať a povzbudzovať k nebojácnosti.

Obdobie strachu a prvotnej poslušnosti

Niektorí odborníci toto obdobie nazývajú aj obdobím strachu. Počas týchto týždňov sa pes môže stať viac plachým a začne mať opäť strach z vecí, ktoré predtým už dobre poznal.

V toto obdobie si šteniatko dokáže už lepšie ovládať svoj mechúr aj pohyby čriev. A v neposlednom rade, toto obdobie je vhodné na pozvoľné učenie prvotnej základnej poslušnosti.

V toto obdobie netrestaj šteniatko za nežiadúce správanie.

Výživa a odstavenie od materského mlieka

Jedným z faktorov pri rozhodovaní o veku odberu je výživa. Dôležité je, v akom veku je šteniatko schopné samostatne prijímať pevnú stravu a aký význam má preň materské mlieko v postupujúcom veku.

V treťom týždni, keď už mlieko nemusí stačiť, je vhodný čas začať s prikrmovaním špeciálnym kašovitým krmivom pre šteniatka.

Do väčšej plytkej misky vlažnú kašovitú stravu. vhodná je napr. redšia krupičná kaša, mierne sladená s trochou masla a žĺtka. Množstvo je zvolené tak, aby ho šteniatka skonzumovali do 6 minút.

Do takejto stravy, ktorú ponúkame trikrát denne môžeme hneď druhý deň prikrmovania primiešať tavený syr, tretí deň mleté kúsočky kuracieho alebo hovädzieho mäsa. Od štvrtého dňa môžeme množstvo kaše uberať a pridávať tuhšiu stravu.

Môžeme použiť rozvarenú ryžu, cestoviny, rohlík, varená zelenina. Pri výbere sa orientujeme na kvalitné mäso, pomer bielkovín má byť na začiatku až 2/3 z celého množstva stravy.

Riedka kaša je najmenej vhodná, pretože si šteňatá preplňujú žalúdok vodou a nezostane im miesto pre kvalitné mäso.

Zvyšky stravy po nažratí odoberáme a nenechávame k dispozícii šteňatám. Pri kŕmení ich sledujeme, či sa dostalo všetkým rovnako a sledujeme aj hmotnosť šteniat.

Od 8.týždňov je kŕmenie 4 - 5 krát denne ideálne a posledná dávka by mala byť medzi 21.00 - 22.00, aby mohli šteňatá v kľude tráviť.

K dispozícii musia mať vždy vodu, nie veľmi studenú. Na napitie nie je vhodné kravské mlieko, pretože zanecháva bielkovinový povlak v tlame. Kravské mlieko rovnako spôsobuje hnačky, pretože šteňatá nevedia tráviť laktózu.

Úloha matky pri výchove šteniat

Proces učenia a získavania skúseností ovplyvňuje správanie matky a jej reakcie na rôzne podnety.

Sučka slúži ako pomocník, pretože ak sa nebojí ona a chová sa prirodzene, budú šteniatka opakovať jej chovanie.

Šteňatá sa správne naučia reagovať na stres odpozeraním chovania sa matky.

Správanie matky môže ovplyvniť aj reakcie šteniat na neštandardné situácie. Preto nie je dôležité iba to, koľko času s nimi trávi, ale aj to, akým spôsobom reaguje na ľudí, zvuky, iné psy a nové prostredie.

Rozvoj osobnosti ovplyvňuje aj otázka, či sa chovateľ môže v období od cca 3-4 týždňov do odchodu k novým majiteľom venovať všetkým šteňatám a zároveň matke tak často, ako nový majiteľ jednému šteňaťu.

Socializácia pred odberom

Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré ovplyvnia šteniatko na celý život je práve správna socializácia v rannom veku.

Ako chovateľ máte zodpovednosť pripraviť šteniatko na jeho život aj na dedine aj v meste.

Úloha je to neľahká, hlavne ak je šteniatok veľa a vy ste na to sami. V takom prípade požiadajte svojich známych, rodinu a kamarátov.

Po treťom týždni prijímajte návštevy, rôznych typov ľudí, aj deti, všetko musia byť pozitívne ladené situácie.

Na dvor, kde sú šteniatka pustené, dajte predmety šuchotavé, lesklé, hučiace, pískacie.

Ukážte im dom aj zvnútra. Spolupracujte hlavne s matkou, ktorá toto všetko pozná a správa sa v danej situácii kľudne a vyrovnane.

Pamätajte - nepreťažte šteniatka priveľkými aktivitami, všetko s rozumom a postupne. Platí pravidlo socializujte krátko ale často.

Na čo šteniatka privykať

• obojok, nechajte ich vláčiť za sebou vodítko,
• kefu, česanie, prezeranie zúbkov, u psíkov semenníkov, postavenie do výstavného postoja, prehliadku u veterinára,
• televízor, umývačku riadu, mixér, vysávač, rádio,
• rôzne terény, nielen trávu a betón, ale v obmedzenom množstve aj dva - tri schodíky, naklonené plochy, tunely a šuchotavé povrchy,
• iných psov, ktorých poznáte, majú vyrovnanú povahu, sú zdraví a neublížia im,
• rôzne zvuky a hluky,
• auto, autobusy, trúbiace autá, cyklistov a hluk ulice,
• uzatvorené priestory ako klietka či voliéra,
• iné zvieratá podľa vašich možností, napríklad hydinu, vtákov, zajace či srny,
• veľké objekty, kontajnery a všetko možné čo vás napadne.

Šteniatka privykajte na obojok, nechajte ich vláčiť za sebou vodítko, kefu, česanie, prezeranie zúbkov, u psíkov semenníkov, postavenie do výstavného postoja a prehliadku u veterinára.

Všetky tieto úkony robte najprv vy a potom nechajte šteniatko prehliadnuť inými osobami a nakoniec úplne cudzími.

šteniatka berte do domu a postupne im ukazujte televízor, umývačku riadu, mixér, vysávač, rádio,...

šteniatka privykajte na chodenie po rôznych terénoch, nie len tráva, betón ale v obmedzenom množstve ich vezmite na dva - tri schodíky, naklonené plochy, tunely, šuchotavé povrchy,...

okrem matky zoznamujte šteniatka aj s inými psami, ktorých poznáte - majú vyrovnanú povahu, sú zdraví a neublížia im - negatívna skúsenosť by mohla byť veľmi na škodu

privykajte šteniatka na rôzne zvuky a hluky - delobuchy, padnutý hrniec,...

ukážte šteniatku auto, pokúste sa ho do neho naložiť a s postupom času aj naštartovať, okrem toho ak máte možnosť autobusy, trúbiace autá, cyklistov a hluk ulice

privykajte šteniatka na uzatvorené priestory ako klietka, či voliéra

skúste šteniatka zoznámiť aj s inými zvieratkami podľa vašich možností - hydina, vtáci, zajace, srny,...

ukážte šteniatkam veľké objekty, kontajnery,... všetko možné čo vás napadne.

Čo sa môže prejaviť pri nedostatočnej socializácii

Šteňatá sa v období od matky a súrodencov učia komunikovať, regulovať silu zhryzu, primerane sa hrať a reagovať na hranice iných psov.

Ak šteniatko túto možnosť nemá, môže byť medzi inými psíkmi ukňučané, neisté alebo sa môže hrať neprimerane.

My sme doniesli Daisyku ked mala 5-6 tyzdnov (uz neviem presne kolko) a Lonnyku ked mala 9 tyzdnov (skorej sme je nemohli lebo este nemala tetovanie). Daisyka v pohode zvykla, ani jej maminka nechybala (no nevidela som na nej) hrala sa, nebola smutna.

Jednotlivé šteňatá však reagujú rozdielne. To, že jedno šteňa zvládlo skorší odber bez viditeľných ťažkostí, neznamená, že rovnaký postup bude vhodný pre celý vrh alebo pre každé plemeno.

Pri správnej socializácii a prístupe šteniatka nebudú mať veľký problém a postupne sa naučia správne reagovať, no i tak budú medzi ich povahami väčšie či menšie rozdiely.

Očkovanie, odčervenie a zdravotná pripravenosť

Pred odchodom do nového domova by mali byť šteniatka zvyčajne viackrát odčervené a zaočkované podľa očkovacieho kalendára.

Prvé očkovanie sa často vykonáva v 6 týždňoch veku, pričom ďalšie dávky nasledujú v pravidelných intervaloch.

Okrem návštevy veterinára pre kontrolu vrhu vám tento odporučí aj podanie odčervovacej pasty. Tá sa podáva medzi tretím a štvrtým týždňom.

Toto sa opakuje v pravidelných intervaloch podľa návodu danej odčervovacej pasty.

Aký je sled vakcinačného programu a nástupu imunity na najbežnejšie infekčné choroby, je dôležitou súčasťou rozhodovania o pripravenosti šteniatka na nový domov.

Identifikácia šteniatka

Registrované šteniatka musia byť označené mikročipom alebo tetovaním. Mikročip je modernnejšia a menej bolestivá metóda, ktorá slúži ako medzinárodný identifikačný doklad.

V tomto veku sa šteniatka označujú mikročipom. Do nedávna sa u nás praktikovalo tetovanie šteniat.

Čip pomáha pri identifikácii psa na bonitácii, pri prechode hraníc, pri strate.

Záznam o čipovaní sa pripojí k žiadosti o zápis šteniat do plemennej knihy.

Presun šteniatka zo zahraničia

Ak plánujete kúpiť šteniatko zo zahraničia, je dôležité zohľadniť špecifické legislatívne požiadavky danej krajiny, najmä pokiaľ ide o očkovanie proti besnote a karanténne lehoty.

Napríklad, pri dovoze šteniatka zo Srbska na Slovensko, musí mať pes minimálne 15 týždňov kvôli povinnému očkovaniu proti besnote a následnej 21-dňovej čakacej dobe.

To znamená, že vek 8 až 10 týždňov je vhodný pre bežný odber šteniatka v rámci podmienok, ktoré umožňujú jeho odchod, zatiaľ čo pri medzinárodnom presune môžu platiť prísnejšie požiadavky.

Ako má chovateľ pripraviť šteňa na odber

Správny chovateľ sa snaží šteniatka čo najlepšie pripraviť na život v nových rodinách. To zahŕňa nielen fyzickú starostlivosť, ale aj socializáciu a výchovu.

• Šteniatka sa učia vyprázdňovať na určené miesto.
• Privykajú si na obojok, vodítko, česanie a prehliadku u veterinára.
• Spoznávajú rôzne zvuky, povrchy, predmety, ľudí a prostredia.
• Postupne sa zoznamujú s dopravnými prostriedkami a bezpečnými zvieratami.
• Chovateľ sleduje ich povahu, vlohy a individuálnu vyspelosť.

Šteňatá sa začínajú venči samé a sučka ich už málokedy čistí. Je teda na mieste vytvoriť základy hygieny a vyprázdňovania sa na jedno miesto.

Ak sú vhodné teplotné a poveternostné podmienky začína chovateľ s postupným púšťaním šteniatok do výbehu, kde sa budú samé venčiť.

Potrebné je tento pravidelne čistiť a dodržiavať hygienu.

Na základe zistených informácií z testov povahy a vlôh musí chovateľ v tomto období rozvíjať schopnosti šteniatok.

Bolo by nesprávne predať šteniatko s vysokým nadaním na prácu niekomu, kto cvičiť a pracovať so psíkom nechce. Tiež dať šteniatko s vynikajúcim exteriérom niekomu, kto o výstavy nemá záujem.

Majiteľov je potrebné vyberať s prihliadnutím na vlohy šteniatka, aby ich on ďalej rozvíjal.

Ako vybrať vhodného majiteľa

V tomto období, keď už sú šteniatka na svete, sa hromadia záujemcovia o šteniatko. Je nutnosťou vyselektovať vhodných a nevhodných.

Vhodní majitelia vedia, do čoho idú, majú preštudované základy správania sa vlčiakov, majú prehľad a sú pripravení nasledovať rady chovateľa.

Sú pripravení venovať sa športom, výcviku, výstavám, ak ich o to ako chovateľ požiada a budú sa venovať tomu, čo psíka bude baviť.

Nádejnému majiteľovi ozrejmíte niektoré zásady výchovy a výživy.

Osobným kontaktom zistíte, ktoré šteniatko sa ku ktorému majiteľovi hodí povahovo, aj keď on možno by chcel iné, vy mu viete najlepšie poradiť, či je šteniatko povahovo pre neho vhodné alebo nie.

Nie všetci členovia rodiny musia byť pripravení na príchod psa. Prijatie zvieratka do rodiny je veľký, časovo a neraz aj finančne náročný záväzok.

Šteňa v rodine s deťmi

Neexistuje na svete dieťa, ktoré by nechcelo zvieratko - najčastejšie je ním psík. Je na nás rodičoch, aby sme odhadli ten správny čas.

Šteniatka sú rozkošné, milučké, ale potrebujú, aby ste na ne neustále dávali pozor, učili ich disciplíne a hygienickým návykom.

Musíte byť pripravení, že budú spočiatku všetko hrýzť, robiť neplechu, i keď pritom bude vyzerať neuveriteľne milo.

Myšlienka, že vaše dieťa bude vyrastať spolu s verným chlpatým kamarátom je veľmi rozkošná, ale i to má svoje háčiky.

Ak sa rozhodnete pre šteniatko, je vhodné, aby ste mali možnosť oddeliť ho od dieťaťa na istý čas. Dobrým riešením je, napríklad, bezpečnostná bránka - tak majú každý vlastný priestor na učenie a hru.

Verte tomu, že tak ako potrebuje priestor vaše dieťa, potrebuje ho aj šteniatko.

Dieťa by malo rešpektovať hranice psa

To, ako sa dieťa správa k zvieratám sa nedá vždy určiť podľa veku. Všímajte si, ako sa správa k zvieratkám, ktoré stretávate na ulici, či u známych.

Ak je jeho spôsob komunikácie so zvieraťom o ťahaní uší, chvosta, či ho chce stále nosiť a mágať, ešte nie je čas, aby malo doma chlpatého spoločníka.

Naopak, ak vie dieťa dať zvieratku vlastný priestor, nechá ho robiť čo chce, nesnaží sa byť s ním nasilu v kontakte a akceptuje jeho osobnosť i potreby, vtedy je ten správny čas.

Ďalšie povinnosti v domácnosti

Prechod z plienok na nočník je pre rodičov stresujúci a neraz aj frustrujúcim obdobím.

V tomto čase si rozhodne neberte na krk starostlivosť o šteniatko, ktoré vám spočiatku bude častovať domácnosť svojimi ešte nenaučenými hygienickými návykmi.

Buď si ho zaobstarajte ešte kým je dieťa v plienkach a neplánujete najbližšie mesiace odplienkovanie alebo až keď bude vedieť spoľahlivo používať nočník či toaletu.

Alergia na psa

Podľa magazínu Healthline sa alergia na psy môže prejaviť opuchom a svrbením nosa, okolia očí, sčervenaním pokožky po oliznutí psom, kašľom, dýchavičnosťou, sipotom v priebehu 15-30 minút čo je v prítomnosti psa.

Taktiež môže vzniknúť vyrážka na tvári, krku alebo hrudníku a ťažký astmatický záchvat.

V tom prípade o šteniatku v domácnosti rozhodne neuvažujte a vysvetlite jemne dieťaťu, prečo nie.

Kedy si šteňa priniesť domov

Je dôležité vziať si šteňa domov vtedy, keď máte niekoľko dní voľna na to, aby ste s ním boli doma a starali sa oň.

Najlepšie je tiež, keď je v domácnosti pokoj a keď počas prvých dní veľmi nebudete mať návštevníkov, aby sa šteňa mohlo usadiť bez príliš veľkých vzruchov a podnetov.

Ak je to možné, zoberte si ho ráno, aby malo čas zvyknúť si na nové prostredie pred časom spánku.

Keď si prinesiete šteniatko domov, pravdepodobne má medzi 8 až 12 týždňami.

Predčasné odlúčenie od matky a súrodencov môže byť pre neho stresujúce a niektoré krajiny preto zakazujú predaj šteniatok mladších ako 8 týždňov.

V prvých dňoch a týždňoch by s ním mal byť stále niekto doma. Ak pracujete, skúste si zobrať dovolenku alebo si zabezpečte možnosť mať šteniatko so sebou.

Je nevyhnutné, aby si na vás zvyklo a vytvorilo si s vami vzťah založený na dôvere.

Hrajte sa s ním, dávajte mu pozornosť a vytvorte mu bezpečné prostredie, v ktorom sa bude cítiť isté.

Prvé odlúčenia a učenie samoty

Počas prvých 4 - 6 týždňov od príchodu šteniatka by nemalo zostať osamote na dlhší čas.

Môžete ho však začať postupne privykať na krátke odlúčenia, najprv len na niekoľko minút.

Opustite miestnosť, zavrite za sebou dvere a po chvíli sa vráťte.

Ak zostane pokojné, pochváľte ho, ale nepreháňajte to s nadšením.

Ak váš pes zostáva pokojný, môžete postupne predlžovať dobu samoty.

Keď už zvládne byť sám 30 minút bez stresu, je pravdepodobné, že zvládne aj dlhší čas.

Pred vaším odchodom ho vždy vezmite na prechádzku, nakŕmte ho a dajte mu niečo na hryzenie.

Pri odchode sa správajte prirodzene a nerobte veľké lúčenia.

Ak sa začne pri vašom odchode kňučať alebo štekať, nevracajte sa hneď, inak sa naučí, že týmto správaním vás môže privolať späť.

Ak sa vám podarí vytvoriť správne návyky, váš pes si postupne uvedomí, že samota nie je nič zlé a že sa vždy vrátite.

Trpezlivosť a dôslednosť sú kľúčové pre úspešný tréning samoty.

Čo si pripraviť na vyzdvihnutie šteniatka

Keď sa chystáte po šteňa, treba si so sebou zobrať niekoľko dôležitých vecí, aby sa počas cesty domov cítilo pohodlne a bolo v bezpečí.

• Vôdzku a nastaviteľný obojok alebo postroj.
• Prikrývku alebo hračku s pachom matky šteňaťa.
• Fľašu s vodou a misku.
• Odmeny a niečo, čo môže hrýzť.
• Vrecúška na exkrementy a čistiace prostriedky.
• Klietku alebo prepravku vhodnej veľkosti.

Prikrývku alebo hračku dajte na chvíľu k matke šteňaťa, aby nasiakla pachom, ktorý by mal pomôcť udržať šteňa v pokoji počas cesty domov.

Keď nasadíte šteňaťu nový obojok, uistite sa, že mu neskĺzne cez hlavu. Keď ho má šteňa na krku, mali by sa vám medzi obojok a krk zmestiť iba dva prsty.

Ako zvládnuť cestu do nového domova

Cesta domov môže byť pre vaše šteňa prvou cestou v aute. Je dôležité, aby sa cítilo pohodlne a aby sa uňho nerozvinula úzkosť z budúcich ciest autom.

Ak je to možné, najlepšie je zobrať so sebou niekoho, kto počas jazdy bude psíka upokojovať.

Uistite sa, že máte všetky doklady, že ste sa spýtali na všetky dôležité veci a že šteňa nebolo práve nakŕmené, aby mu cestou nebolo nevoľno.

Dobrý nápad je tiež vziať ho na prechádzku, aby sa unavilo a vykonalo potrebu.

Ak chcete šteňa povzbudiť, aby nastúpilo do auta, položte mu tam maškrtu a dajte mu niečo na hryzenie počas cesty.

Ak niekto cestuje s vami, môže sedieť vzadu a držať šteňa na kolenách, na sedadle alebo na podlahe. Ak idete sami, šteňa bude musieť cestovať v prepravke/klietke.

Uterák alebo hračka s matkiným pachom je v takej chvíli vynikajúcim spôsobom, ako šteňa upokojiť.

Keď vaše šteňa šteká alebo kňučí, hoci ste urobili všetko pre to, aby sa cítilo dobre, pokojným hlasom ho upokojujte.

Ak cesta trvá dlho, robte prestávky, nechajte ho urobiť potrebu a dajte mu najesť alebo napiť.

Prvé hodiny po príchode

Nezabudnite vziať šteňa najprv do záhrady, aby si mohlo vykonať potrebu.

Prirodzenou reakciou šteniatka je nasledovať vás po celom dome.

Ak ho necháte v jednej miestnosti, zatiaľ čo vy idete do druhej, je pravdepodobné, že vás bude chcieť nasledovať.

Tento inštinkt je normálny a znamená, že vás považuje za člena svojej svorky.

Užitočné je poskytnúť mu bezpečné a obmedzené miesto - napríklad ohrádku pre šteniatka alebo menší vyhradený priestor v miestnosti.

Tento priestor mu poskytne pocit istoty a zabráni mu v nežiaducich aktivitách, ako je žuvanie káblov či prevracanie kvetináčov.

Keď je unavené, najedené a vyvenčené, umiestnite ho do ohrádky spolu s hračkami a žuvacími predmetmi.

Môžete mu nechať zapnuté rádio alebo tichú hudbu, aby sa necítilo úplne osamotené.

Otázky pre chovateľa pred odberom

Chovateľ šteňaťa má plno informácií, ktoré môžete použiť na to, aby ste šteňaťu pomohli rýchlejšie sa usadiť u vás doma a zostať zdravé.

• Začalo sa učiť používať nádobu na exkrementy?
• Akú povahu a osobnosť majú jeho rodičia?
• Akým krmivom bolo šteňa doteraz kŕmené?
• Aké má šteňa hygienické návyky?
• Aké odčervenie a očkovanie už absolvovalo?
• Aké skúsenosti získalo s ľuďmi, psami, zvukmi a cestovaním?

Poskytnutie informácií o doterajšej strave, návykoch a výchove šteniatka je dôležitou súčasťou odberu.

Čo vplýva na rozhodnutie o veku odberu

Rozhodnutie o tom, kedy je najlepší čas oddeliť šteniatko od matky, je komplexné a ovplyvňuje ho niekoľko faktorov.

• Výživa: V akom veku je šteniatko schopné samostatne prijímať pevnú stravu a aký význam má preň materské mlieko v postupujúcom veku?
• Formovanie osobnosti a začlenenie do svorky: Ako pobyt so súrodencami a matkou vplýva na hierarchické zaraďovanie sa, vzájomné správanie a učenie sa pravidlám svorky?
• Proces učenia a získavania skúseností: Ako správanie matky a jej reakcie na podnety formujú budúce správanie šteniatka?
• Rozvoj osobnosti a individuálna starostlivosť: Môže chovateľ venovať každému šteniatku toľko pozornosti, koľko by mu venoval nový majiteľ individuálne?
• Vpečaťovacie a socializačné fázy: Kedy nastupujú kritické obdobia pre formovanie správania šteniatka a ako ich chovateľ môže čo najlepšie využiť?
• Vakcinačný program a imunita: Aký je sled očkovaní a nástup imunity, ktorý ovplyvňuje pripravenosť šteniatka na nový domov?

V konečnom dôsledku, aj keď existujú všeobecné odporúčania a legislatívne rámce, každé šteniatko je individuálne.

Pre väčšinu šteniat je vhodné oddelenie od matky a súrodencov približne v 8. až 10. týždni života. Sedem týždňov predstavuje uvedenú minimálnu hranicu, zatiaľ čo odber v šiestich týždňoch je príliš skorý a môže pripraviť šteňa o dôležitú časť sociálneho učenia. Pri neskoršom odbere treba zabezpečiť, aby chovateľ pokračoval v cielenej socializácii a aby šteňa neostávalo izolované od nového sveta.

tags: #kedy #treba #steniatko #oddelit #od #matky