Ako správne vytiahnuť psovi kliešťa

Kliešť na psovi nie je nič výnimočné. Stačí jedna prechádzka v tráve, pri lese alebo aj v mestskom parku a pes si ho môže priniesť domov. Kliešť patrí medzi vonkajšie parazity, s ktorými sa občas stretáva každý majiteľ psíka či mačky.

Vybratie kliešťa u psa síce nie je zložité, ale je dôležité urobiť ho správne. Čím skôr si kliešťa na svojom psovi všimnete a odstránite ho, tým lepšie.

Prečo treba kliešťa odstrániť čo najskôr

Kliešte sú parazity s oválnym telom, malou hlavičkou s klepietkami, ktorými sa prichytia na koži hostiteľa. Živia sa jeho krvou, čím zväčšujú svoj objem.

Kliešť patrí do triedy pavúkovcov ako parazitický druh. Jeho ústny aparát s harpúnovitými tŕňmi sa pri kŕmení pripevňuje k telu hostiteľa. Kliešť sa cez srsť dostane až ku koži a hľadá vhodné miesto, kde by sa mohol zavŕtať.

Infekcie nespôsobuje samotný kliešť, ale jeho sliny alebo výkaly. Väčšina patogénov sa totiž nachádza v čreve kliešťa. Odtiaľ sa musia najprv dostať do slinných žliaz kliešťa, aby sa preniesli na nového hostiteľa. Tento proces trvá niekoľko hodín.

Včasným odstránením kliešťa znížite aj šancu na prenos patogénov. Riziko prenosu síce rastie s časom prisatia, no aj malý kliešť môže byť nositeľom pôvodcov chorôb. Niektoré patogény, napríklad pri anaplazmóze, sa môžu preniesť pomerne rýchlo.

Pôvodca babeziózy sa prenáša postupne počas cicania krvi, spravidla po viac ako 24 až 48 hodinách prisatia. Bolo dokázané, že na nakazenie sa väčšinou kliešťami prenášaných chorôb je potrebných minimálne 48 hodín parazitovania. Niekedy je to však kratšie obdobie. V niektorých situáciách, napríklad keď parazit zmení hostiteľa, stačí 8 až 24 hodín.

Čím dlhšie je kliešť prisatý, tým vyššie je riziko, že prenesie infekciu. Niektoré z nich napádajú krvinky, iné kĺby, imunitný systém alebo celkový stav psa.

Kde sa kliešte na psovi najčastejšie prisajú

Kliešte často číhajú vo vysokej tráve alebo kríkoch. Prežívajú a číhajú na obete v lesoch, tráve, krovinách, ale aj v strede mesta, kde je aspoň kúsok zelene.

Kliešte ich hostiteľ zachytí z rastlín, keď sa o ne pri chôdzi otrie. Toto nemá nič spoločné so skákajúcimi pavúkovcami. Kliešte nepadajú na psa zo stromov.

Kliešte sa často prisajú na miestach, kde je jemnejšia koža a teplejšie prostredie. Ideálnymi oblasťami sú podpazušie, slabiny, konečník, krk, uši alebo medziprstné priestory. Ide o oblasti s dobrým prekrvením a tenkou kožou.

Dôkladne pritom prezrite celé telo psa: venujte osobitnú pozornosť oblasti hlavy, ušiam, krku, brucha a vnútornej strane stehien. Kliešte totiž uprednostňujú miesta s tenkou kožou a malým množstvom srsti.

Kliešte sú niekedy viac, niekedy menej viditeľné. V závislosti od množstva absorbovanej krvi sa ich veľkosť pohybuje od veľkosti špendlíkovej hlavičky až po veľkosť čerešňovej kôstky. Veľkosť kliešťov sa pohybuje od takmer neviditeľných voľným okom až po veľkosť končeka ľudského prsta.

Kontrola psa po prechádzke

Po každom programe v prírode je vhodné skontrolovať, či sa v srsti tvojho psa neskrýva nečakaný hosť. Je veľmi dôležité, aby ste po prechádzke dôkladne skontrolovali srsť a kožu svojho domáceho maznáčika.

Kliešte u psa môžu dlho hľadať ideálne miesto na prisatie, takže máme šancu nájsť ho ešte predtým, ako sa stihne natrvalo usadiť na jeho koži. Týmto spôsobom chránime psa, ale aj členov domácnosti, pretože takýto kliešť by sa na nich mohol jednoducho preniesť.

Začnite tým, že prstami prečešte srsť. Skontrolujte najmä hlavu, uši, krk, brucho, vnútornú stranu stehien, podpazušie, slabiny a medziprstné priestory.

To, že niečo nie je v poriadku, vám dá najavo samotné zviera. Môže byť nepokojné, nadmerne sa škriabať, prípadne olizovať.

Čo si pripraviť na odstránenie kliešťa

Keď nájdete na zvierati kliešťa, oplatí sa byť pripravený a nemusieť nikam utekať. Háčik a pinzetu na kliešte, dezinfekciu aj antiparazitiká pre psy a mačky nájdete pohromade vo veterinárnej sekcii lekárne.

• háčik na odstránenie kliešťov alebo úzku pinzetu,
• dezinfekčný prípravok vhodný na kožu psa,
• rukavice,
• uzatvárateľnú nádobu na bezpečné uloženie kliešťa,
• maškrtu na upokojenie a odmenenie psa.

Či už zvolíš háčik alebo pinzetu, pred zákrokom dôkladne priprav všetky nástroje. Maj po ruke nádobku alebo uzatvárateľnú nádobu, do ktorej vložíš kliešťa - v prípade potreby ho môžeš dať preskúmať na infekciu.

Kliešťa nikdy nechytajte holými rukami.

Postup: ako vytiahnuť psovi kliešťa

1. Upokojte psa a odkryte miesto prisatia

Ak na psovi nájdete kliešťa, zachovajte pokoj. Najlepšie je požiadať niekoho z domácnosti, aby vám pomohol držať psa.

Tvoj miláčik pravdepodobne nebude nadšený z odstránenia kliešťa, no s malou odmenou ľahko odvrátiš jeho pozornosť a zabezpečíš, aby sa nehýbal.

Nezačínajte vyťahovať kliešťa bez toho, aby ste starostlivo odstránili srsť. Prstami alebo hrebeňom odhrňte srsť tak, aby ste dobre videli miesto, v ktorom je kliešť prisatý.

2. Uchopte kliešťa čo najbližšie pri koži

Priloženou pinzetou alebo háčikom uchopte kliešťa čo najbližšie ku koži. Chyť základňu kliešťa čo najbližšie k koži psa.

Nikdy ho nechytajte za bruško. Dbaj na to, aby si neporanil telo.

Háčik na odstránenie kliešťov je výborná voľba, pretože je navrhnutý tak, aby si počas procedúry nestlačil bruško kliešťa, čo by zvýšilo riziko infekcie.

3. Kliešťa pomaly odstráňte

Jemne a rovnomerne začnite kliešťa vyťahovať z kože psa. Pomaly a rovnomernými pohybmi začni vyťahovať kliešťa z kože psa.

Kliešťa nevytrhávajte prudko. Nekrúť ani netrhaj rukou.

Ak používate háčik, otáčaj háčikom v smere hodinových ručičiek, kým sa kliešť neoddelí od kože. Ak sa vám zdá jednoduchšie odstrániť kliešťa miernym krútením, je to samozrejme povolené. Nie je to však absolútne nevyhnutné.

Odstránenie kliešťa ručne pinzetou je a zostáva jediným bezpečným spôsobom.

4. Skontrolujte kliešťa a miesto prisatia

Po vybratí kliešťa skontrolujte, či je celý. Po odstránení kliešťa je potrebné starostlivo skontrolovať, či bol odstránený celý, a potom miesto uhryznutia vydezinfikovať.

Ranu dezinfikujte a pravidelne ju kontrolujte. V mieste, kde sa kliešť prisal, môže byť až 3 týždne viditeľné zhrubnutie, vypuklosť a začervenanie tkaniva.

5. Kliešťa bezpečne zlikvidujte

Kliešťa bezpečne zlikvidujte. Nerozpučte ho medzi prstami.

Vložte ho do uzatvárateľnej nádoby alebo ho zlikvidujte spôsobom, pri ktorom sa nedostane späť na človeka ani zviera.

Čo robiť, ak v koži zostane časť kliešťa

Niekedy sa stane, že v koži ostane malý zvyšok - napríklad kusadlá alebo časť hlavičky.

Ak sa ukáže, že ústie kliešťa zostalo v koži, mali by sme psa čo najskôr vziať k veterinárovi. V ideálnom prípade je možné odstrániť všetky zvyšky z kože.

Nie vždy je to však možné kvôli ich malej veľkosti a krehkosti, ako aj opuchu okolitých tkanív. Nepanikárte a nevyrezávajte ju násilím. Miesto vydezinfikujte a sledujte. Drobný zvyšok telo často vylúči samo.

Ak sa vám kliešťa nepodarí úplne odstrániť, nie je to samo osebe problém. Samotná hlavička kliešťa je zabalená v chrastičke a nakoniec spolu s ňou odpadne. Oblasť pravidelne kontrolujte a v prípade zápalu sa poraďte s veterinárom.

Rana sa môže zapáliť, hnisať a môže nastať otrava krvi až smrť. Preto by ste mali vždy dbať na to, aby ste kliešťa starostlivo odstránili.

Kedy ísť so psom k veterinárovi

Vždy buď veľmi opatrný, keď sa pokúšaš odstrániť votrelca, najmä ak sa zaboril blízko očí psa, okolo papule alebo vo vnútri ucha. Ak máš pocit, že ho nevieš bezpečne vybrať alebo ide o citlivú oblasť, okamžite choď k veterinárovi.

Ak nevieme, ako vytiahnuť kliešťa zo psa, môžeme ísť k veterinárovi, ale nič nám nebráni, aby sme to urobili sami doma. Veterinár je vhodnou voľbou aj vtedy, ak je kliešť veľmi malý, hlboko prisatý, ak sa pes nedá bezpečne udržať alebo ak sa miesto začne výrazne zapáľovať.

Čo sledovať po odstránení kliešťa

Mačku alebo psa po vybratí kliešťa niekoľko týždňov sledujte. Po prisatí kliešťa sleduj svojho miláčika 1-3 týždne, vtedy sa môžu prejaviť znaky ochorenia.

Uhryznutie kliešťom majte v najbližšej dobe na pamäti. Okrem miesta vpichu by sme mali venovať pozornosť aj samotnému zvieraťu a prítomnosti ďalších znepokojujúcich príznakov.

• horúčka,
• strata chuti do jedla,
• výrazná únava alebo apatia,
• nepokoj,
• nadmerné škriabanie alebo olizovanie,
• začervenanie, opuch či hnisanie v mieste prisatia.

Niektoré ochorenia prenášané kliešťami sa neukážu hneď. Nezabudnite, že niektoré choroby sa prejavia niekoľko dní alebo dokonca týždňov po uhryznutí kliešťom.

Choroby prenášané kliešťami

Kliešte môžu na zvieratá prenášať mnoho nebezpečných chorôb, napríklad babeziózu, boreliózu alebo kliešťovú encefalitídu - zápal mozgových blán.

• Lymská borelióza - Spôsobuje ju baktéria Borrelia burgdorferi.
• Babéziová choroba (babezióza) - Zodpovedá za ňu Babesia canis, ktorá napáda červené krvinky a pri neliečení poškodzuje vnútorné orgány.
• Hemoragická kliešťová horúčka (ehrlichióza) - Baktéria Ehrlichia canis napáda biele krvinky psa.
• Zápal mozgových blán (encefalitída) - Šíria ju vírusy TBE.

Babezióza u psa

Jedno z najzávažnejších ochorení prenášaných kliešťami. Inkubačná doba babeziózy býva zvyčajne približne 8 až 20 dní od prisatia infikovaného kliešťa a závisí od množstva pôvodcu aj konkrétneho druhu Babesia.

Príznaky sa preto často objavia až vtedy, keď už na kliešťa dávno zabudnete. Liečba patrí výhradne do rúk veterinára.

Liečba zahŕňa špecifické antiparazitárne (antiprotozoálne) lieky zamerané na pôvodcu a podľa stavu zvieraťa aj podpornú liečbu, napríklad infúzie či lieky na podporu obličiek. Pri ťažkej anémii môže byť potrebná krvná transfúzia.

Pri babezióze rozhoduje čas: čím skôr zviera dostane správnu liečbu, tým vyššia je šanca na úplné uzdravenie. Včasná diagnostika výrazne zvyšuje úspešnosť liečby.

Kliešte počas roka

Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) je aktívny najmä od jari do jesene, avšak pri priaznivých teplotách môže byť aktívny prakticky počas celého roka.

Kliešte sa stávajú aktívnymi už pri teplotách okolo 5 až 7 °C. Pri oteplení nad približne 5 až 7 °C sa kliešte prebúdzajú aj uprostred zimy.

Hlavná sezóna na Slovensku trvá približne od marca do novembra, s vrcholmi na jar (apríl - jún) a na jeseň (september - október). Ich aktivita však v lete nie je na vrchole. Práve na začiatku jari a jesene by sme sa mali mať najviac na pozore.

Mnohí majitelia psov si myslia, že kliešte riešime len v lete. Nie je to tak. Teraz, keď je jeseň dlhá a zimy sú relatívne teplé, je dobré chrániť domáce zvieratá pred kliešťami po celý rok.

S meniacou sa klímou sa mení aj rozšírenie chorôb. Babezióza, ktorá bola na Slovensku donedávna pomerne ojedinelá a viazaná najmä na južné oblasti, sa postupne šíri do regiónov, kde sa predtým bežne nevyskytovala.

V poslednom čase sa výrazne zvýšil výskyt kliešťov u psov. Prispeli k tomu mnohé faktory. Nie bez významu je aj zväčšenie oblasti, v ktorej žijeme, a cestovanie, ktoré umožňuje kliešťom prenášať sa na tele svojich hostiteľov, niekedy aj na veľmi dlhé vzdialenosti.

To umožňuje preniesť tieto pavúkovce do oblasti, kde sa predtým nevyskytovali. Veľmi dôležitá je aj skutočnosť, že kliešte sú teraz v zime oveľa aktívnejšie ako predtým.

Prevencia proti kliešťom u psov

Na zníženie rizika prisatia kliešťa na domáceho miláčika je vhodné preventívne používanie antiparazitík - najčastejšie vo forme obojkov, tzv. spot-on pipiet s roztokom na kvapkanie na kožu či antiparazitárnych sprejov.

Existuje mnoho komerčne dostupných prípravkov, ktoré sú účinné proti napadnutiu psov kliešťami. Môžu to byť tablety, spreje, spot-on prípravky alebo obojky proti kliešťom. Nápomocné môžu byť aj špeciálne šampóny, ktoré poskytujú dodatočnú ochranu vášho domáceho maznáčika.

Spot-on preparáty sa aplikujú medzi lopatky psa a potom sa rozotrú po celom tele. Obojky uvoľňujú svoje účinné látky nepretržite. Tablety sú dostupné u veterinára.

Repelentná a systémová ochrana

Repelentná ochrana (väčšina obojkov a niektoré spot-ony) kliešťa odpudí alebo usmrtí ešte predtým, než sa stihne prisať a začať cicať krv.

Systémová ochrana (žuvacie tablety s izoxazolínmi ako fluralaner, sarolaner, afoxolaner či lotilaner) sa rozšíri v tele zvieraťa. Kliešť musí najprv pohrýzť a začať cicať krv, aby prijal účinnú látku, a až potom hynie.

Prečo na tom záleží: pri babezióze sa pôvodca prenáša postupne počas cicania, typicky po viac ako 24 až 48 hodinách prisatia, takže je dôležité, aby kliešť zahynul čo najskôr.

V oblastiach s vysokým výskytom babeziózy môže byť výhodná kombinácia, napríklad repelentný obojok znižujúci počet prisatí plus rýchlo účinkujúca tableta.

Ako vybrať vhodný prípravok

Výber závisí od veku, hmotnosti, zdravotného stavu a životného štýlu zvieraťa.

• Hmotnosť: takmer všetky prípravky sú dávkované podľa kilogramov.
• Vek: šteňatá a mačiatka majú minimálnu vekovú a hmotnostnú hranicu, ktorá sa líši podľa prípravku.
• Životný štýl: pes, ktorý často behá v lese a vo vysokej tráve, potrebuje spoľahlivejšiu ochranu než zviera žijúce prevažne v meste.
• Kombinovaná potreba: ak chcete pokryť aj blchy, červy či komáre, existujú kombinované prípravky.

Dávkovanie a vhodnosť prípravku sa vždy riadia hmotnosťou zvieraťa a údajmi v SPC (súhrn charakteristík lieku) či príbalovom letáku.

Mnohé moderné antiparazitiká pôsobia súčasne proti kliešťom aj blchám, niektoré aj proti ďalším parazitom.

Obojok, pipeta alebo tableta

Každý typ má svoje výhody. Obojky poskytujú dlhú, mesiace trvajúcu ochranu, pipety sa jednoducho aplikujú a tablety sa nedajú zmyť vodou.

Pre často sa kúpajúce zvieratá je vhodnejšia tableta, pre dlhodobú prevenciu obojok.

Kvalitné obojky bývajú odolné voči vode a krátkemu plávaniu, ich účinok sa však častým máčaním môže skrátiť. Ak sa zviera kúpe veľmi často, zvážte radšej tabletu.

Nie vždy je vhodný rovnaký prípravok. Výber závisí od veku, hmotnosti, zdravotného stavu a životného štýlu zvieraťa.

Bezpečnosť prípravkov pre psy a mačky

Nikdy nedávajte mačke antiparazitikum určené pre psa. Mnohé psie prípravky obsahujú permetrín alebo príbuzné pyretroidy, ktoré mačacia pečeň nedokáže odbúrať.

Aj malé množstvo môže u mačky vyvolať ťažkú otravu so slinením, trasom a kŕčmi, neraz so smrteľným koncom. Najväčším rizikom sú syntetické pyretroidy: permetrín, deltametrín a vo vyšších koncentráciách aj flumetrín.

Mačkám chýba dostatok pečeňového enzýmu (glukuronyltransferázy), ktorý tieto látky rozkladá. Príznaky sa môžu objaviť v priebehu niekoľkých hodín od kontaktu.

Psie spot-on pipety a obojky sú dávkované a zložené pre psí metabolizmus. Koncentrácia účinnej látky, ktorá je pre psa bezpečná, môže byť pre mačku životu nebezpečná.

Pre mačky vždy siahnite po prípravku označenom pre mačky. Otrava nehrozí len priamym podaním.

Ak mačka prišla do kontaktu s permetrínom alebo iným psím antiparazitikom a spozorujete slinenie, triašku či kŕče, okamžite vyhľadajte veterinára, ideálne pohotovosť. Nečakajte, či to prejde.

Ak je prípravok ešte na srsti, kontaktné miesto opláchnite vlažnou vodou a jemným prípravkom. Informácie majú orientačný charakter a nenahrádzajú konzultáciu s veterinárom.

Najčastejšie mýty o kliešťoch

„Kliešť padá na psa zo stromu.“

Nie je to tak. Kliešte sa zvyčajne nachádzajú vo vysokej tráve alebo kríkoch. Kliešte ich hostiteľ zachytí z rastlín, keď sa o ne pri chôdzi otrie.

„Kliešťa treba vždy vybrať iba krúživým pohybom.“

Ak sa vám zdá jednoduchšie odstrániť kliešťa miernym krútením, je to samozrejme povolené. Nie je to však absolútne nevyhnutné.

Podstatné je uchopiť kliešťa čo najbližšie ku koži a odstrániť ho pomaly a rovnomerne bez stláčania bruška.

„Keď zostane v koži hlavička, pes určite ochorie.“

Ak sa vám kliešťa nepodarí úplne odstrániť, nie je to samo osebe problém. Samotná hlavička kliešťa je zabalená v chrastičke a nakoniec spolu s ňou odpadne.

Oblasť pravidelne kontrolujte a v prípade zápalu sa poraďte s veterinárom.

„Kliešťa treba udusiť olejom alebo krémom.“

Práve naopak. Dusenie kliešťa olejom, krémom či lakom ho podráždi a môže spôsobiť, že do rany vyvrhne viac slín a obsahu čreva, teda viac patogénov.

Existuje niekoľko mýtov o tom, ako účinne bojovať proti kliešťom olejom, odlakovačom, benzínom alebo lepidlom. Bohužiaľ tieto domáce triky môžu viac uškodiť ako pomôcť, pretože do tela psa sa môže dostať ešte viac patogénov.

Lepidlá alebo prostriedky na báze alkoholu môžu podráždiť pokožku psa. Dôležité je tiež mať na pamäti, že môžu spôsobiť podráždenie pri kontakte s kožou psa, preto ich vôbec neodporúčame skúšať.

Prírodné prostriedky proti kliešťom

Niektoré prírodné prípravky môžu mať mierny odpudivý efekt, no ich účinnosť býva slabá a nespoľahlivá. Pri reálnom riziku chorôb prenášaných kliešťami sa neodporúča spoliehať len na ne.

Na prevenciu uhryznutia kliešťom u psov sa často používajú aj domáce prírodné prostriedky - napríklad čajovníkový olej alebo olej z čiernej rasce, éterické oleje, ako sú levanduľa a mäta, alebo cesnak.

Hoci existujú správy, ktoré naznačujú mierny repelentný účinok napríklad éterických olejov, tento účinok je zvyčajne len veľmi krátkodobý. Najväčším problémom však je, že niektoré domáce prostriedky pre psov vôbec nie sú zdravé. Najmä čajovníkový olej a cesnak môžu byť toxické, ak sa používajú v nadmerných dávkach.

Kliešte a ľudia

Áno, kliešte prenášajú choroby aj na človeka, napríklad lymskú boreliózu či kliešťovú encefalitídu.

Kliešte sú bežné v mestských parkoch, na trávnikoch, sídliskovej zeleni aj v záhradách. Pes môže chytiť kliešťa kdekoľvek - na prechádzke v lese, v meste alebo na dovolenke.

Aj výhradne domáca mačka môže prísť ku kliešťovi: prinesiete ho na oblečení, donesie ho pes alebo sa dostane cez otvorené okno či balkón. Riziko je nižšie, no nie nulové.

Pravidelná kontrola srsti po návrate z vonku a správne odstránenie prisatého kliešťa chránia nielen psa, ale aj ostatných členov domácnosti.

tags: #klieste #pes #vytahnutie