korytnacku v pesnickach vela vela vela

Primeraná výživa vodných korytnačiek je mimoriadne dôležitá pre ich zdravie a dlhovekosť. Vďaka všetkým potrebným zložkám a vitamínom sú pancier a kosti korytnačky silné a odolné.

Je pritom dôležité mať na pamäti, že potrava vodných korytnačiek sa výrazne líši od potravy suchozemských korytnačiek. Strava vodných korytnačiek by mala byť vyvážená a založená na pestrej strave.

Vodné korytnačky sa dožívajú až 35 a viac rokov, pričom nikdy neprestanú rásť, ale v dospelosti sa rast rapídne spomalí. Počas celého života potrebuje vodná korytnačka vašu starostlivosť a čas.

Aká strava je vhodná pre vášho domáceho miláčika, ako často sa kŕmi a čím sa dozviete v tomto článku.

Čím sa živia vodné korytnačky?

Na rozdiel od suchozemských korytnačiek, ktoré sú väčšinou bylinožravé, vodné suchozemské druhy sa živia rastlinami aj mäsom. Pestré zloženie potravy je veľmi dôležité pre rast, vývoj a zdravie korytnačky. Zloženie stravy by sa počas života korytnačky malo meniť, t.j. inú stravu by mali dostávať malé korytnačky a inú dospelé.

Títo malí plavci sú prevažne mäsožravci, ale rastlinná potrava je pre ne tiež nevyhnutná, pretože obsahuje dôležité vitamíny.

Živočíšna potrava

Strava vodných korytnačiek by mala byť založená najmä na zložkách bohatých na vápnik. Vápnik je hlavným stavebným prvkom kostí, ale aj panciera korytnačky. Posilňuje jeho štruktúru a zaručuje pevnosť tejto životne dôležitej časti tela korytnačky.

Aby korytnačka dostávala správne množstvo vápnika, je dobré kŕmiť ju spolu s pancierom a kostrou aj kôrovcami, mäkkýšmi a rybami.

Malé korytnačky žerú takmer výlučne živočíšnu stravu, či už v obchodoch predávané ráčiky a krevetky, alebo kúsky kuracieho, či hovädzieho mäsa. Je dobré mať na pamäti, že mladé vodné korytnačky potrebujú viac mäsa a tiež dostatok vápnika.

Živočíšnym krmivom môže byť sčasti suché krmivo kupované v obchode, už spomínané ráčiky a krevetky. Ráčiky sa v správnych obchodoch dajú kúpiť v obyčajnom 5 litrovom sáčku, ktorý vydrží i pri veľkej korytnačke na prikrmovanie celý rok, pri malej aj dva.

Korytnačky obľubujú ryby, konieckoncov, pôvodne žijú v močiaroch. Ryba je veľmi dôležitá najmä v zime, pretože vtedy sa korytnačkám nedostáva prirodzeného slnečného svetla.

Čo je vhodné ponúknuť: Dážďovky: Pre korytnačku je to pochúťka. Je potrebné ich poriadne umyť. Slimáky/ulitníky: Odporúča sa kúpa akvarijných slimákov. Slimák sa len hodí do akvária a korytnačka si ho z ulity vylúpne. Živé rybky: Korytnačky ich majú veľmi rady, pretože je to zábava a potrava v jednom. Rybka sa hodí do akvária a korytnačka si ju uloví. Kuracie a hovädzie mäso: Pre korytnačku je to nevyhnutná potrava a v mladosti by malo byť základom stravy. Surovým kuracím alebo hovädzím mäsom by sa mala korytnačka kŕmiť aspoň raz za týždeň. Korytnačky by mali jesť prevažne hydinu a hovädzie mäso, pretože tie obsahujú málo tuku. Vnútornosti: Hovädzie a teľacie mäso, srdce, pečeň, obličky. V obchodoch predávajú i čosi ako pomleté hovädzie srdce zmiešané so špenátom. I to je dobré, ale ak sa neštítite, hovädzie srdce sa dá kúpiť i mrazené za neporovnateľnú sumu a pripraviť ho korytnačke môžete aj sami.

Mleté mäso môžete zmiešať aj s krmivami, ktoré by prieberčivá korytnačka samotné nejedla, ako ovocie, či vitamíny a takto ju oklamať.

Živá potrava: Larvy komárov, bahenníky, dážďovky, múčne červy, vodné slimáky, mláďatá myší a potkanov.

Je tiež veľmi dôležité venovať pozornosť mäsu, ktoré je absolútne nevhodné na kŕmenie vodných korytnačiek. Mäso cicavcov a vtákov môže týmto plazom vážne ublížiť a viesť k nepríjemným následkom.

Rastlinná potrava

Potrava rastlinného pôvodu nie je dôležitá len v strave suchozemských korytnačiek. Hoci sú vodní a suchozemskí zástupcovia tohto druhu mäsožravci, dôležitou zložkou ich každodennej potravy sú aj rastliny. Dodávajú im vitamíny, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie každého živého organizmu.

Väčšie a dospelé korytnačky už si rady pochutnajú aj na rastlinnej strave, pričom obľúbený je klasický šalát. Ak máte malú korytnačku, pokojne jej do akvária dajte vodné rastliny. Korytnačka ich bude využívať na podopieranie sa. Väčšie korytnačky rastliny nemilosrdne zožerú. Ak chcete korytnačke spraviť radosť, kúpte jej občas vodné rastliny ako krmivo.

Čo je vhodné ponúknuť: Zelenina: Hlávkový šalát, špenát, mrkva. Spomínaný šalát nemusí byť len hlávkový, na trhu je veľa druhov šalátov. Ovocie: Banány patria z ovocia k najobľúbenejším. Je potrebné ich nakrájať na malé kocky, ktoré sa napichnú na špáradlo a tak sa korytnačke podávajú. Korytnačky ale pokojne zjedia dužinu mandarínky, či pomaranča, hrozno, či čerešňu. Sú to individuality a ako také majú každá iné chute. Pri skúšaní rôznych ovocí a zeleniny dbajte úzkostlivo na čistotu plodov. Chemický postrek, ktorým môže byť postriekaná napr. kôra pomaranča, je i v malých dávkach pre korytnačky smrteľný. Vodné rastliny: Žaburinky, vodný mor, rožec či listy lekna.

Je veľmi dôležité, aby uvedené rastliny pochádzali z čistých lúk ďaleko od často používaných ciest a iných zdrojov znečistenia. Dávajte si tiež pozor na produkty, ako je ovocie, zelenina a šalát, ktorými sa žiaľ korytnačky často kŕmia a ktoré nie sú pre tieto plazy práve najzdravšou potravou. Vodnú korytnačku by ste nemali kŕmiť citrusovými plodmi.

Granule a doplnky

Najjednoduchšia a najvhodnejšia možnosť je kŕmenie granulami. Pre vodnú korytnačku existuje veľa druhov granúl, a preto je dôležité vybrať tie správne. Aj keď má táto potrava obrovské výhody ako dostatok vitamínov a minerálov, kŕmenie iba granulami nie je vhodné.

Aj malým korytnačkám je potrebné a výhodné ponúkať vitamínové granule, ktoré sa dajú kúpiť v každej akvaristike a v každom hypermarkete.

Vápnikové kocky pre korytnačky môžu byť doplnkom pri nedostatku vápnika, ale majte na pamäti, že nie sú také kompletné ako prirodzený vápnik obsiahnutý v pancieri a kostre zvierat. Sépiová kosť dodá korytnačkám dostatok vápnika pre zdravý pancier.

Nesypte vápnik na krmivo, ale podávajte ho samostatne. Pri posype krmiva vápnikom ľahko dôjde k predávkovaniu a následnému ochoreniu korytnačky.

Všeobecne platí, že kŕmenie celými rybami, t.j. vrátane kože, kostí a čriev, je úplne dostatočné pre zásobovanie organizmu korytnačky vitamínmi a vápnom. Vzhľadom k tomu, že korytnačky samy spoznajú, kedy potrebujú vápnik doplniť, postačí im dať k dispozícii sépiovú kosť a korytnačky sa obslúžia samé.

Frekvencia a spôsob kŕmenia

Mladé jedince do 3 rokov veku kŕmime každý deň. Dospelé korytnačky by sa mali kŕmiť raz za 2-3 dni, pričom treba dávať pozor na prekrmovanie. Tieto zvieratká nie sú stavané na pravidelný prísun potravy, a preto papajú aj do zásoby. Ak sa korytnačka prekrmuje, môže trpieť chorobami z nadváhy.

Do úvahy treba brať aj to, že váš domáci miláčik má málo pohybu v porovnaní s jeho prirodzeným prostredím a obezita je v prípade korytnačiek problém.

Pravidelnosť kŕmenia vám môže ušetriť mnoho starostí. Korytnačka zvyknutá na denný režim nebude pravdepodobne vystrájať, kedykoľvek sa objavíte v miestnosti. Nebude sa dožadovať jedla, ak vie, že sa kŕmi iba večer.

Aby sme zabránili znečisťovaniu vody, korytnačku pri kŕmení vyberieme z nádrže a kŕmime ju v lavóri, vo vedre alebo v umývadle. Pozor na predchádzajúce použitie nádoby, aby v nej neboli pozostatky nejakých chemikálií.

Korytnačky pri jedení a pri jeho dožadovaní sa špliechajú, chráňte si koberec. Ak korytnačku ponecháte v nádobe na kŕmenie i po kŕmení, je nádej, že sa vyprázdni a nebude výkalmi natoľko znečisťovať akvárium. Korytnačky sa veľmi často vyprázdňujú práve niekoľko minút až polhodinu po kŕmení.

Toto je v podstate jediná vaša častá pravidelná činnosť, ktorou sa o korytnačku staráte. Ak korytnačku kŕmite priamo v akvateráriu, vyrobíte si oveľa viac práce s jeho čistením, ako keď ju vyberáte do lavórika.

Kŕmenie viacerých korytnačiek

Pri chove viacerých jedincov spolu v jednom akvateráriu dbáme na to, aby sa k potrave dostali všetky jedince a neodtláčali sa od neho navzájom, alebo sa neporanili. Ak chováte viac korytnačiek, sledujte ich pozorne pri kŕmení.

Mäso si totiž prichytávajú prednými nohami, kde im často uviazne medzi pazúrmi. Druhá korytnačka pri pokuse ukradnúť uviaznutý kus mäsa môže vážne ublížiť. Sú prípady, keď veľká korytnačka odhryzla pri takomto útoku menšej kus prednej nohy.

Zdravotné problémy spojené s výživou

K najčastejším zdravotným problémom vodných korytnačiek patria choroby spôsobené nesprávnou výživou, a preto je veľmi dôležité pristupovať k výberu stravy zodpovedne.

Ak pozorujete, že je váš domáci miláčik apatický, má zapálené a opuchnuté oči, mäkne mu pancier či sa zle hýbe, je potrebné vyhľadať veterinárneho lekára, ktorý korytnačku vyšetrí a stanoví príslušnú liečbu.

Aj napriek skutočnosti, že táto vodná korytnačka sa zaraďuje medzi jednu z najčastejšie chovanú v domácnostiach, je ešte stále akési “vákuum” v metodike jej chovu a v často zjavne komplikovanom zdravotnom stave, s ktorým si hlavne začiatočníci nevedia rady a tak zvieratko veľmi často zbytočne a dlho trpí.

Málokto vie, že korytnačky umierajú veľmi pomaly a dlho... Za mojej dlhej chovateľskej vivaristickej praxi sa na mňa už obrátilo nespočetné množstvo ľudí s problémami mnohokrát zjavne neriešiteľnými, ktoré sú úzko spojené s chovom tohto druhu korytnačky.

Treba si uvedomiť, že korytnačka či iný druh živého zvieratka je predsa len živý tvor a nie zotrvačníková hračka ktorú, keď nás jedného dňa prestane už zaujímať, dáme do poličky.

Veľká väčšina nových chovateľov sa zvyčajne i spýta predávajúceho personálu na životné potreby a nároky tohto druhu vodných korytnačiek, no najväčším paradoxom je, že len vzácne sa podarí získať naozaj fundovanú radu.

Vo väčšine prípadov dostane sa zákazníkovi odpovede, že nech sa o ne (teda ako o korytnačky) stará spôsobom akvaristickým, teda, že i korytnačky potrebujú len občas nasypať suchého vločkového krmiva na hladinu vody.

Korytnačka i vodná nie je rybka, ale korytnačka a teda potrebuje úplne inú stravu.

Choroby a liečba

Skutočnosť, že naša korytnačka je chorá si pozorný chovateľ dokáže všimnúť takmer okamžite. Zvláštne správanie sa, nechuť prijímať potravu, ktorú pred tým s chuťou prijala, zmena vonkajšieho rázu na očiach a zmäknutie panciera - to sú niektoré z prvých príznakov ochorenia.

V poslednej dobe akoby prevažovalo ochorenie zápalu očnej žľazy, čo je spôsobené predovšetkým zlou zoohygienou (špinavá a studená voda), ale aj avitaminózou. Spočiatku je najskôr len jedno oko opuchnuté a za krátky čas sa pridruží aj apatickosť a nechuť prijať potravu.

Korytnačka sa zdržuje najčastejšie vo vode a až samotný chovateľ môže (musí) zasiahnuť. Ak je len jedno oko zlepené a korytnačka ešte prijíma akú - takú potravu, treba okamžite zasiahnuť. Najrozumnejšie je, keď dáte korytnačku do plátenného sáčku, či väčšieho kusu látky a zoberiete ju rovno k veterinárovi.

Celkom nový spôsob ošetrenia chorej korytnačky je síce dosť neveriacky prijímaný (aj ja som sa prvý krát veľmi čudoval), ale kolega MVDr. Knotek z VŠV Brno odporúča aj vodnú korytnačku v takomto stave umiestniť na úplné sucho (len občas jej pancier a kožu okrem hlavy navlhčiť vodou) a na choré a preventívne aj do zatiaľ zdravého oka naniesť či skôr vtrieť bórovú či framikoinovú masť. Ak by táto masť prišla do priameho a dlhodobého styku s vodou, mohlo by sa stať, že dôjde k jej vyplaveniu či strate účinnosti na zviera.

Dlhodobé neprijímanie potravy, kedy je spravidla už aj druhé oko zapálené, vyrieši injekčná dávka Calciumu do stehna zadnej končatiny. Množstvo jednotiek Calciuma na kg ž.v. musí však určiť veterinár podľa živej hmotnosti zvieraťa.

Pri úzkostlivom dodržaní liečebných postupov určených veterinárom by malo v priebehu niekoľkých týždňov dôjsť k celkovému zlepšeniu zdravotného stavu korytnačky. V prípade, že chovateľ príliš dlho váhal a včas nezahájil liečbu chorého zvieraťa, častokrát také zvieratko vďaka svojmu chovateľovi navždy oslepne a občas aj uhynie.

Pri boji s touto avitaminózou mláďat korytnačiek sa nám osvedčilo aj podkožné podanie injekčného prípravku Axetocal v dávke 30 000 m.j. (asi 0, 3 ml prípravku) vitamínu A u veľmi malých asi 7 cm - vých korytnačiek. Axetocal aplikujeme prvý, desiaty a dvadsiaty deň. Pre väčšie jedince sa táto dávka jednorázovo zvýši na 100 000 m. j. (1 ml) na 100 g živej váhy.

Veľmi podobný priebeh má rachitída, teda odvápnenie kostí. Často krát je to sprievodná choroba predchádzajúceho ochorenia, a to platí aj opačne. Pri rachitíde najskôr zmäkne plastrón (spodná časť panciera) a napokon aj karapax.

Tejto chorobe sa dá celkom ľahko predísť zahrnutím do potravy korytnačky kŕmne zvieratá ako ryby, dážďovky, ulitníky a dostatok priameho slnečného žiarenia.

Ako náhle je vonku už teplo, stačí korytnačku umiestniť najlepšie do umelohmotnej nádoby (sklo pohlcuje veľkú časť ultrafialového žiarenia) naplnenej vodou aj so súšou (pričom treba dbať aj na tieň). Nádobu takto zariadenú môžeme takmer denne umiestňovať pod našou kontrolou na balkón.

Napriek tomu sa však chovateľ nevyhne zápalom pľúc - pneumónii. Toto postihnutie sa prejaví predovšetkým dýchacími problémami našich chovancov, kedy sa korytnačka veľmi ťažko (alebo aj vôbec) nedokáže ponoriť pod vodnú hladinu.

Zdravý jedinec sa okamžite a bez problémov ponorí do vody na spôsob “plochého kameňa”, korytnačka s jednostranným zápalom pľúc klesá na dno šikmo, naklonená na stranu zápalu (vo väčšine prípadov na pravú stranu), jedinec s obojstranným zápalom klesne na dno priamo dolu.

V prípade, že sa korytnačka nemôže vôbec ponoriť pod vodu, nemožno vylúčiť nazhromaždenie plynov v črevách, ktoré je typické pre jedince dlhšiu dobu hladujúce.

Vyliečenie takto chorých korytnačiek pozostáva v aplikácii injekčného penicilínového prípravku Pendepon inj., v dávke 10 - 15 000 j. penicilínu na kg živej váhy, pričom sa aplikácia opakuje ešte desiaty a dvadsiaty deň po prvom podaní.

Vzhľadom k tomu, že v mojej teraristickej praxi aktívne spolupracujem s pánom MVDr. Petrom Výboštekom z Levíc a takmer zakaždým som privolaný k novému prípadu ku konzultácii, stretol som sa už niekoľkokrát s poriadnou záhadou, na ktorú ani po poradách s inými veterinármi nedokážem dať uspokojivú odpoveď.

Raz nám doniesli exemplár asi 10 cm veľkého samčeka s hrčou na jednej strane krku. Röntgen však neukázal vôbec nič. Veľmi silno mi tento útvar pripomínal ukladanie nadbytočného vápnika do oblastí krku, tak ako to poznáme u jašterov, ale u tejto korytnačky to bolo asi niečo iného. Korytnačka mala pomerne znetvorenú hlavu po jednej strane, ale o vápnik sa asi nejednalo. Ponechali sme jej to tam a ona s tým útvarom žije a rastie ďalej.

Inokedy nás volala chovateľka, že jej korytnačka má zrejme zápchu a už niekoľko dní nebol u nej nájdený odložený pravidelný trus. Na prvý pohľad sme jednoznačne obaja určili diagnózu ako vyhreznutie kloaky. Análny otvor bol extrémne zväčšený a krvavý, pričom kloaka bola nepriechodná. Predmet nachádzajúci sa v análnom otvore bol zjavne tvrdý a zo začiatku nepoddajný. Až omnoho neskôr sme prišli na to, že sa môže jednať buď o kameň, ktorý korytnačky počas spolu s potravou príjmu pre lepšie strávenie krmiva alebo z výkalov vytvorenú zápchu.

Na záver tohto pojednávania mi nedá nespomenúť na jeden extrémny prípad, ktorý jasne dokazuje, že čo môže dokázať rachitída, keď sa začne neskoro liečiť. Pred rokom sa vyskytol prípad, kedy len asi 5 cm veľké mláďa tohto druhu korytnačky malo spodok panciera - plastrón už natoľko tenký vplyvom odbúravania vápnika z mladého tela zvieraťa, že úplne až názorne anatomicky mohol pozorovateľ sledovať niektoré vnútorné orgány, hlavne pľúca a črevá.

Veľmi mi to vtedy pripomínalo jav, ktorý postihuje morské korytnačky, keď im domorodci odstránia celý pancier a pustia späť do mora.

Aké iné druhy sa môžu vyskytnúť

Aké iné druhy (či poddruhy) ozdobných korytnačiek sa ešte môžu vyskytnúť u nás, resp. v Európe a odkiaľ pochádzajú

Ešte pred samotným zoznamom druhov ozdobných korytnačiek chcem upozorniť na skutočnosť, že ich rodový názov sa už niekoľko krát zmenil. Pôvodný názov bol Pseudemys, potom Chrysemys a nakoniec (súčasný) názov je Trachemys. Ale aj napriek tejto skutočnosti sa v niektorých literárnych prameňoch ešte aj dnes uvádza niektorý zo starších názvov a Trachemys nie je uznávaný.

Okrem týchto druhov a poddruhov sa u nás niekedy objavia aj nasledujúce druhy so svojimi poddruhmi, ktoré majú takmer vždy rovnaké či podobné životné nároky: Chrysemys picta bellii má rozšírenie v južnej Kanade, západ a stred USA, dorastá v dospelosti do 25 cm. U tohto druhu (poddruhu) je veľmi nápadne do červena sfarbený spodok panciera. Chrysemys picta dorsalis sa vyskytuje na juhovýchode USA a je o niečo menší, než predošlý poddruh (15 cm). Spodná časť panciera je rovnomerne sfarbená do žltooranžova. Cez stred karapaxu sa tiahne oranžový pás.

Veľmi záleží na spôsobe chovu a krmiva, ale v prípade, že korytnačka už od mláďatka dostáva všetko čo má, môže byť pohlavne dospelá aj v priebehu troch rokov.

Podľa názorov ... Korytnačky sú zaujímavé a atraktívne živočíchy. No, pozor, korytnačka písmenková je invázny druh. V 90-tych rokoch sa vo veľkom kupovali a chovali. V ostatnom období sa vo vodných plochách objavilo veľmi veľa týchto nepôvodných druhov. Žiaľ, mnohí sa rozhodli týchto zvierat zbaviť. Sú všade, napríklad v Bratislave na Draždiaku, v Chorvátskom ramene, v jazere Rohlík, či v Štrkoveckom jazere.

Túto problematiku riešia aj vedci Daniel Jablonski a Daniel Gruľa z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského odchytávali korytnačky písmenkové v bratislavskej Zoologickej záhrade. Bola pri tom Mária Babinská.

Korytnačka písmenková je invázny druh. Európska smernica zakazuje chov, výmenu, ale aj vypúšťanie týchto živočíchov do prírody.

Pred chvíľou sme počuli ako vedci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského lovili korytnačky v bratislavskej Zoologickej záhrade. Daniel Gruľa Márii Babinskej povedal viac o tomto projekte odchytu korytnačiek v ZOO.

Popis druhu

odmalička sú vynikajúci plavci, silne akvatické korytnačky, ktoré sa zriedkakedy slnia. Nie je to agresívny druh, má tendenciu vyhnúť sa stretom medzi jedincami. Tieto aktívne korytnačky neustále vyhľadávajú potravu a preukazujú záujem o všetko čo sa pohne.

Veľkosť: ide o stredne veľkú korytnačku, ktorej pancier dorastá do 35 cm, avšak má neuveriteľne dlhý krk, ktorého dĺžka môže dosahovať až 65% dĺžky panciera.

Potrava: by mala byť čo najpestrejšia. Ľahko si privyknú na jeden druh potravy a potom odmietajú ďalšie zložky.

Voda musí byť VŽDY čistá a teplá.

Dlhokrčky sú náchylné na rôzne plesňové ochorenia, ktoré postihujú ako pancier tak aj mäkké časti tela a oči.

Teplota: teplota vody je nesmierne dôležitá!

Rozmnožovanie a zimovanie

Zverejnené dňa 29.

Rozmnožovanie korytnačiek je v amatérskych podmienkach náročné. Ak sa korytnačky spária a samička celé dni hrabe v piesku, alebo v štrku v akváriu či na súši, pravdepodobne hľadá miesto na nakladenie vajec. Ak nájde dostatočne hlboký piesok, nakladie do neho vajcia.

O tieto sa treba náležite postarať. Manipulácia s nakladenými vajíčkami musí byť maximálne opatrná, pretože sa nesmú otočiť dolu hlavou.

Vezmeme priesvitnú nádobu a naplníme ju špeciálnym substrátom [vermikulit], kúpeným v teraristike, alebo riečnym pieskom či štrkom [úplne čistým]. Substrát treba mierne navlhčiť a vajíčka do neho poukladať tak, aby sa neotočili doluhlavou oproti pôvodnej polohe. Mali by byť do substrátu asi zpolovice ponorené.

Nádobu uzavrieme vekom s len malými otvormi, takže sa v nej sama vytvorí nutná vlhkosť 100%. Teplota v nádobe by mala byť 27 stupňov. Stabilnú teplotu môžme zabezpečiť napríklad uzavretím liahne s vajíčkami do väčšieho akvária, položenú na tehlách. Teplotu udržujeme ohrievačom a termostatom. Kondenzovaná voda z krytu nádoby nesmie kvapkať na vajíčka.

Nemam sice korytnacku, ale vela som o tom citala, hlavne v suvislosti s hadmi, no aj korytnackami. Ak ide o tu najbeznejsiu korytnacku pismenkovu, ta nepotrebuje zimovat. Ale ak chces, tak je tam vela podmienok. Urcite musi byt uplne zdrava a silna.

Postupne ju treba menej a menej krmit, az uplne prestat. Nechat ju poriadne vyprazdnit aby v crevach neostal trus a potrava, ktore by zacali hnit. Postupne znizovat denne svetlo a teplo az k teplote cca 15 stupnov. Nakoniec ju treba dat na chladne vlhke miesto, kde bude konstantna teplota cca 6-8 stupnov celzia. Pri hadoch sa odporuca podstielka a listy, aby sa vedeli schovat, ako je to pri korytnacke, to uz neviem. A potom opacny postup pri odzimovani. Najskor zvysovat teplotu, presunut ju do miestosti s 15 stupnami, postupne teplotu zvysovat. Pomalicky zacat krmit.

Ono zazimovanie nie je take jednoduche, chce to cas a miesto. Ja preto svoje zvery nezimujem, lebo nemam na to cas a priestor.

Ak je to ozaj korytnacka pismenkova, ta to v domacich podmienkach nepotrebuje. Zabezpec jej dostatok tepla a svetla a vitaminy, teraz uz je predsa len malo svetla, mozno jej to vadi, chyba. Ak je vsak stale nervozna, mozno by bolo vhodne zajst k veterinarovi.

Ak je to iny druh, tak skus potom cez internet najst poradne pre tvoju konkretnu korytnacku - napr. na FB je vela skupin, kde ti ochotne chovatelia poradia.

Základné znaky, prostredie a chov

Milovníci korytnačiek sú týmito takmer najstaršími živočíchmi našej planéty očarení, aj napriek tomu, že to nie sú zvieratá vhodné na maznanie. Dožívajú sa zvyčajne veľmi vysokého veku a môžu tak byť verným dlhoročným spoločníkom.

Korytnačky patria medzi plazy a sú charakteristické svojím pancierom. Táto kostná kapsula, ktorá sa skladá z kostí a skostnatenej kože, je vybavená predným a zadným otvorom pre hlavu, krk, chvost a končatiny.

Na základe takzvaných rastových prstencov, ktoré sa nachádzajú na pancieri, možno určiť rastový spurt zvieraťa, nie však jeho vek.

Vďaka kožovitej a vodeodolnej pokožke sú zvieratá optimálne chránené pred dehydratáciou a zraneniami. Koža však nemá potné žlazy, takže sa korytnačky musia vyhýbať silnému poludňajšiemu slnku, aby nedošlo k prehriatiu.

Papuľa niekoľko miliónov rokov starých plazov nie je vybavená zubami. Horné a dolné čeľuste sú však dobre vyvinuté a pomáhajú korytnačkám požuť rastlinnú stravu a loviť korisť.

Existuje celkom 313 druhov korytnačiek a viac ako 200 poddruhov. Od malých vodných korytnačiek, ktoré obývajú jezierka a rybníky až po obrie morské aj suchozemské korytnačky - taká je rozmanitosť druhov týchto plazov, ktorí obývajú našu planétu viac ako 220 miliónov rokov.

Aj napriek vysokému veku, ktorého sa dožívajú najmä veľké korytnačky, je mnoho druhov v dnešnej dobe ohrozené vyhynutím.

Pokiaľ si chcete zaobstarať korytnačku ako domáceho miláčika, mali by ste si dôkladne preveriť jej pôvod a vyvarovať sa kúpe chráneného druhu z voľnej prírody.

Navyše nie každý druh je vhodný na domáci chov. Tropické druhy nie sú vhodné pre začiatočníkov, pretože ich chov je veľmi náročný.

Korytnačky s nižšími nárokmi - ako je korytnačka ozdobná, klopavka pižmová a korytnačka egyptská alebo tuniská sú pre laikov oveľa vhodnejšie.

Korytnačky žijú na všetkých kontinentoch mimo polárnej oblasti. Nájdeme ich v tropických lesoch, jazerách a močiaroch, rovnako ako v púšťach, brakických vodných plochách a moriach.

Jezerá, rybníky a rieky na celom svete poskytujú domov vodným korytnačkám, zatiaľ čo suchozemské korytnačky môžu žiť vo veľmi suchých oblastiach.

Suchozemské korytnačky bývajú malé a pomalé, napriek tomu rady skúmajú okolie a potrebujú preto dostatok priestoru. Samotné terárium nie je pre tento druh úplne vhodné. Potrebujú rozmanito vybavený výbeh, kde môžu šplhať, hrabať a vyhrievať sa.

Pravidlo pre optimálnu veľkosť terária je dĺžka a šírka panciera v centimetroch krát päť. Čím väčšie zviera je, tým väčšie potrebujú terárium.

Pôda: Spodná časť terária by mala byť vybavená podkladom, ktorý je bezprašný, inak by mohlo dôjsť k podráždeniu dýchacieho ústrojenstva korytnačky. Ideálny je jemný štrk, riečny piesok alebo mulčovacia kôra a je možné ju doplniť lístim alebo senom.

“Vaňa”: Korytnačky majú rady kúpanie a vaňu využijú tiež ako pitný zdroj. Preto nezabudnite vodu vo vani často meniť.

Úkryt: Vo svojom prirodzenom prostredí korytnačky hľadajú úkryty na spanie a odpočinok.

Miesto kŕmenia: Korytnačky rady jedia stále na rovnakom mieste.

V prírode sú korytnačky skôr samotárky a nepotrebujú nevyhnutne spoločnosť. Môžete ich ale chovať v pároch alebo v malých skupinkách. Upozorňujeme však, že pohlavie zvieraťa možno bezpečne rozoznať až po niekoľkých rokoch a v období sexuálnej zrelosti tak môžu korytnačky medzi sebou v skupinke súperiť.

Aby ste tomu zabránili, odporúčame zaobstarať už dospelé, dostatečne staré jedince. Pre harmonické súťaže sú ideální skupinky samičiek s jedným samčekom.

Ďalším dôležitým bodom v chove korytnačiek je zimný spánok. Neovplyvňuje však všetky druhy.

Kým európske korytnačky vyhľadávajú na zimu úkryt, teplá klima v domovine marockej korytnačky dovolia zvieratám byť aktívny aj v zime. Naproti tomu európske korytnačky - v závislosti od počasia - na konci októbra alebo novembra - upadajú do zimného spánku, z ktorého sa prebúdzajú, akonáhle sa vonku oteplí.

Iba v prípade, že je zviera choré, by mal chovateľ od zimného spánku úplne upustiť alebo ho posunúť na neskôr.

Vzhľadom k tomu, že prípravy na zimný spánok začínajú už v septembri, mali by ste si tieto zvieratá zaobstarať najneskôr v auguste.

Tri mesiace pred zimnou hladovkou je dôležité korytnačky prezrieť, či nemajú parazity alebo nie sú choré. Vzorku stolice odovzdajte k vyšetreniu odbornému veterinárovi. Choré alebo slabé zviera zriedka prežije zimné hladovanie, preto je také vyšetrenie životne dôležité, a ak je to potrebné, zimovania musia byť odložené.

Ak chováte korytnačky vo voľnom výbehu, nebude potrebné ich nijako zvlášť na zimný spánok pripravovať.

V teráriu naopak treba mesiac pred začiatkom zimného spánku obmedziť dobu osvetlenia na približne štyri hodiny denne. Súčasne by mala byť klíma v noci chladnejšia, pretože zvieratá potom postupne znižujú príjem potravy až ju nakoniec prijímať prestanú.

Podľa druhu korytnačky je potrebné pred zazimovaním nastaviť špeciálnu teplotu a dobu osvetlenia. Počas troch až päťmesačného zimného spánku by zvieratá nemali byť rušené a maximálne dvakrát by ste ich mali zvážiť, aby ste si uistili, že je všetko v poriadku.

Vzhľadom na ich menšie veľkosti tela sú vodné korytnačky vhodnčjšie na chov v teráriu. To by však malo byť dostatočne veľké. V letných mesiacoch môžu byť niektoré druhy umiestnené do záhradného jazierka a potom prezimovať v byte.

Ozdobným korytnačkám, ktoré majú iba desať až pätnásť centimetrov, stačí akvárium vo veľkosti 80 cm, veľa druhov však vyžaduje väčšie akvárium. Presnejšie informácie Vám podajú v špecializovaných obchodoch.

Aby bolo akvárium rozmanité a poskytovalo korytnačkám dostatok úkrytov a slnečného žiarenia, malo by byť vybavené (plávajúcimi) ostrovčekmi, kameňmi a / alebo kusy dreva a netoxickými rastlinami. Filtre na vodu a bublinkové filtre zaisťujú vhodnú kvalitu vody, zatiaľ čo špeciálne žiarivky zaisťujú vhodné osvetlenie a ohrev.

Korytnačky sú vegetariárne a ich strava je zložená z rôznych bylín, zeleniny a ovocia.

Korytnačky majú rady veľa rastlín, ktoré bežne rastú na záhradke alebo na lúke.. Okrem toho im môžete tiež ponúknuť zeleninu, s ovocím by ste však mali byť veľmi opatrní kvôli obsahu fruktózy a podávať ho len ako občasnú maškrtu. Korytnačky majú tiež rady seno, ale uprednostňujú čerstvé krmivo. Dokonca aj v zime by mali dostávať čerstvé bylinky alebo šaláty. Vzhľadom k vysokej kontaminácii šalátov zo supermarketov pesticídy odporúčame vlastné pestovanie. Pre dostatočný príjem vápnika by mali dostávať tiež vaječné škrupiny, vápenný prášok alebo neošetrenú sépiovú kosť.

Strava vodných korytnačiek sa výrazne líši. Hlavnou zložkou ich stravy je čerstvá, živá či mrazená potrava ako sú slimáky, vodné slimáky, dážďovky, cvrčky a rovnakonôžky. Môžu však konzumovať aj celé sladkovodné ryby (napr. zubatice), malé myši, potkany, šváby a mäkkýše. Jedálniček možno doplniť žaburinkami, vodným morom, rožcom či listami lekna.

Sépiová kosť dodá korytnačkám dostatok vápnika pre zdravý pancier. Nesypte vápnik na krmivo, ale podávajte ho samostatne. Pri posype krmiva vápnikom ľahko dôjde k predávkovaniu a následnému ochoreniu korytnačky.

Všeobecne platí, že kŕmenie celými rybami, tj. vrátane kože, kostí a čriev, je úplne dostatočné pre zásobovanie organizmu korytnačky vitamínmi a vápnom. Vzhlľadom k tomu, že korytnačky samy spoznajú, kedy potrebujú vápnik doplniť, postačí im dať k dispozícii sépiovú kosť a korytnačky sa obslúžia same.

Ak uvažujete o zaobstaraní korytnačky ako domáceho miláčika, mali by ste si uvedomiť, že menšie korytnačky môžu žiť až 70 rokov a stredne veľké až 120 rokov. Morské korytnačky sa nedožívajú tak pokročilého veku, ale sú tiež veľmi dlho žijúcimi živočíchmi a nie len nákupom “na niekoľko rokov”.

Ak si chcete zaobstarať korytnačku z pôvodného chovu a zachovať tak populáciu týchto živočíchov, mali by ste si kúpiť korytnačku výhradne od uznávaného chovateľa korytnačiek alebo v záchytnej stanici. Tu získate tiež cenné rady, jako sa o korytnačku starať a detailne sa zoznámite s ich chovom. Naviac Vám chovateľ poradí aj v prípade neskorších otázok či problémov.

Vzhľadom k tomu, že sa korytnačky dožívajú vysokého veku, nie je žiadny problém zaobstarať si staršie zviera. Má to dokonca niekoľko výhod, pretože u staršieho jedinca možno už identifikovať pohlavie a je možné lepšie posúdiť ich správanie.

Vhodnou voľbou sú aj dospelé zvieratá z útulku. Pri plánovaní kúpy korytnačky treba mať tiež na pamäti, že sa niektoré druhy počas chladného obdobia ukladajú na zimný spánok.

Prehľad vybraných údajov

tags: #korytnacku #v #pesnicky #vela #vela #vela