Ktoré cichlidy z jazera Tanganika môžem chovať spolu?

Cichlidy z jazera Tanganika patria medzi obľúbené sladkovodné ryby vďaka svojmu zaujímavému správaniu a unikátnemu vzhľadu. Jazero Tanganika sa nachádza v Afrike a je tretie najväčšie jazero na svete. Má veľkú diverzitu rýb vrátane mnohých druhov cichlíd.

Cichlidy z jazera Tanganika sú známe obrovskou diverzitou a vysoko vyvinutým sociálnym správaním, ktoré sa líši druh od druhu. Pri výbere spoločnej osádky však nestačí pozerať iba na farbu alebo veľkosť rýb. Rozhodujúce sú najmä nároky na vodu, spôsob života, teritorialita, dospelá veľkosť a množstvo priestoru, ktoré jednotlivé druhy potrebujú.

Prečo je výber kompatibilných cichlíd taký dôležitý

Výber správnych rýb do spoločného akvária je podľa mňa jedna z najdôležitejších vecí vôbec. Práve na tom totiž stojí to, či bude akvárium pôsobiť pokojne, prirodzene a dlhodobo fungovať, alebo sa z neho stane nádrž plná stresu, naháňačiek, poškodených plutiev a problémov s kondíciou rýb.

Mnohí akvaristi sa pri skladaní osádky pozerajú najmä na to, čo sa im páči vizuálne. Lenže pri rybách to nikdy nemôže byť len o farbe alebo tvare tela. Z chovateľskej praxe viem, že veľa problémov v akváriu nevzniká preto, že by bol nejaký druh vyslovene zlý, ale preto, že bol nasadený do nevhodnej zostavy.

Pokojná hejnová ryba sa dostane k agresívnejšiemu druhu, ryby s mäkkovodnými nárokmi skončia vo veľmi tvrdej vode alebo sa do malej nádrže vložia teritoriálne ryby, ktoré jednoducho nemajú kde ustúpiť. Potom sa človek čuduje, že ryby sa schovávajú, strácajú farbu, navzájom sa naháňajú alebo chradnú.

Ak je osádka vyskladaná správne, výsledok je úplne iný. Ryby sa správajú prirodzene, netlačia sa v jednej časti nádrže, nie sú zbytočne v strese a celé akvárium pôsobí harmonickejšie.

Základné pravidlá kombinovania tanganických cichlíd

To, či sa budú ryby znášať, nikdy nezávisí len od ich veľkosti. Áno, veľkosť je dôležitá, ale sama o sebe nestačí. Veľa malých rýb môže byť medzi sebou nekompatibilných rovnako ako väčšie druhy.

Veľmi často sa napríklad stáva, že dve ryby majú podobnú veľkosť, ale absolútne odlišné správanie. Jedna je pokojná, druhá dominantná. Alebo sa naopak človek pozerá len na povahu, no ignoruje úplne odlišné nároky na vodu.

Pri kompatibilite rýb je veľmi dôležité pozerať sa na dospelú veľkosť, nie na veľkosť pri kúpe. Veľa druhov sa predáva ako malé, no po čase z nich vyrastú výrazne robustnejšie ryby, ktoré začnú v akváriu dominovať alebo si začnú viac brániť svoje miesto.

Rovnako treba pozerať aj na priestor. Niektoré ryby síce nie sú agresívne, ale sú veľmi aktívne a potrebujú veľa miesta na plávanie. V spoločenskom akváriu sa preto vždy oplatí stavať skôr na druhoch, ktoré majú podobné nároky a pokojnejšie správanie.

• nekombinovať druhy s výrazne odlišnou mierou agresivity;
• nekombinovať ryby s rozdielnymi nárokmi na vodu;
• zohľadniť, či ryby žijú pri skalách, v ulitách alebo v otvorenej vode;
• zabezpečiť dostatok priestoru a úkrytov;
• sledovať dospelú veľkosť rýb;
• vyhnúť sa kombináciám, pri ktorých jedna ryba môže druhú považovať za potravu;
• pri teritoriálnych druhoch správne rozdeliť priestor v akváriu.

Najznámejšie skupiny cichlíd z jazera Tanganika

Cichlidy z jazera Tanganika sa rozdeľujú do dvanástich skupín, z ktorých najznámejšie sú:

• Cyathopharynx - cichlidy charakteristické svojimi „perovými“ plutvami;
• Ostracophil - ryby obývajúce ulity a známe komunálnym životom;
• Cyprichromis - menšie, často hejnové ryby zdržiavajúce sa v otvorenej vode;
• Tanganicodus - goby cichlidy žijúce v plytkých vodách pri brehoch jazera;
• Julidochromis - stredne veľké, často pruhované cichlidy žijúce v skalných štrbinách;
• Tropheus - teritoriálne cichlidy s náročným skupinovým chovom.

Každý biotop priťahuje odlišnú skupinu rýb, ktoré našli spôsoby, ako využiť dané prostredie. Na rozdiel od rýb z jazera Malawi týmto rybám húfy nevyhovujú, keďže je ich stratégia rozmnožovania úplne odlišná. Potrebujú priestory na rozmnožovanie, nie ako tlamovce z Malawi.

Cyprichromis: najvhodnejší kandidát do spoločenskej tanganickej nádrže

Všetky druhy Cyprichromis sú perfektnými kandidátmi do nádrže so spoločenstvom z jazera Tanganika. Je to preto, že sa zdržiavajú v otvorených vodách, čo je útočisko, ktoré zriedka využívajú ostatné cichlidy z jazera Tanganika.

Rod pozostáva z Cyprichromis leptosoma, C. microlepidotus, C. pavo, z druhu C. leptosoma jumbo a druhu C. „Zebra“.

C. leptosoma je najmenší z rodu, samce dorastajú do maximálnej dĺžky 10 cm. Ostatné druhy narastú trochu väčšie, a to do dĺžky 13 cm. Podľa niektorých tvrdení dosahuje druh C. leptosoma jumbo až 18 cm, ale to najprv musím vidieť nejakú nad 13 cm.

Všetky druhy okrem druhu C. „Zebra“ majú farebné variácie. Pre väčšinu druhov je charakteristický chvost, ktorý bude buď modrý alebo žltý. No pri C. pavo je to análna plutva, ktorá má jednu z týchto dvoch farieb.

Ako chovať Cyprichromis

Je potrebné veľké množstvo otvoreného priestoru na plávanie pre trojrozmerné teritóriá samcov. Samce zriedka použijú predmety v nádrži, napríklad skaly, na vyznačenie teritórií; proste zostanú v istej vzdialenosti od samcov v okolí.

Úspešne som vychoval a rozmnožil C. leptosomu v nádrži s rozmermi 61x38x30cm, no väčšie druhy by potrebovali viac priestoru.

Cyprichromisy sú ryby prirodzene žijúce v skupinách, čiže dáva zmysel, ak budete chovať takéto skupiny aj v akváriu. V jazere samičky a nedominantné samce tvoria obrovské húfy z tisícich rýb; sú oddelené od teritoriálnych samcov.

Samozrejme toto nie je možné v akváriu, čiže skupiny musia mať menej jedincov. Dobrý spôsob na chov týchto rýb je chovať ich v trojiciach - 1 samec a 2 samičky. Vyšší podiel samičiek k samcom tento tlak ešte viac rozšíri.

Všeobecne počet samcov záleží od veľkosti nádrže. Dobrým pravidlom pre C. leptosoma je jeden samec na 30.5cm dĺžky nádrže, pritom väčšie druhy potrebujú okolo 46 cm dĺžky nádrže pre jedného samca.

Neodporúča sa chovať Cyprichromisy spolu s hyperaktívnymi druhmi ako Tropheus a Petrochromis. V nádrži s Cyprichromismi by určite nemali byť ani papuľovce čelnaté, keďže sú Cyprichromisy ich prirodzenou potravou.

Samce nepotrebujú na vyznačenie teritórií žiadne predmety, no samičky vyžadujú mnoho krytia, aby sa vyhli pozornosti samcov. Rastliny sú pre tento účel ideálne, najmä ak zhrubnú a zhustnú.

Rozmnožovanie Cyprichromis

Ak sa samica dostane do podmienok na kladenie vajíčok, bude sa zaujímať o jedno samčie teritórium. Namiesto toho, aby plávala s húfom, sa bude zdržiavať v centre zvoleného teritória.

Samce okamžite zaregistrujú, že samička je zrelá na párenie, a začnú jej dvoriť. Toto zahŕňa predvádzanie plne vystretých plutiev. Samičkám tiež ukážu „potenciálne vajíčka“ prostredníctvom koncov brušných plutiev.

Počas kladenia vajíčok sa budú obe ryby držať diagonálne v strede samcovho teritória. Samec bude 4 cm nad samičkou. Vajíčka sú vypustené v kôpkach po 2-3. Predtým, než padnú na substrát, ich zachytí samička.

Vajíčka sa potom nosia 17-25 dní. Prvý deň po nakladení sú ústa samičky obrovské, no táto hrča sa po chvíli zmenší. Zhruba na pätnásty deň budete schopný vidieť vyvíjajúce sa mladé ryby rovno cez steny jej ústnej dutiny.

Julidochromis: skalné páry, ktoré vyžadujú vlastné teritórium

Julidochromis sú párové ryby, ktoré si vytvárajú teritóriá v skalných štrbinách. Tieto ryby sú endemické pre jazero Tanganika vo východnej Afrike. Žijú vo veľmi úzkom prepojení so skalami a zriedka sa od nich pohnú na viac ako pár centimetrov.

Tiež im dosť vadí vzájomná prítomnosť, pokiaľ sa nejedná o párik, no toto partnerské puto sa tiež ľahko naruší. Starostlivosť o ne je dosť jednoduchá.

Mali by sa chovať vo vode s pH 7.5 do 8.5, GH 15 alebo viac, a s teplotou od 24°C do 27°C. Budú žrať všetky typy jedla a žiť na zmesi živej či mrazenej a vločkovej potravy.

Ak je niekoľko malých rýb umiestnených spolu do nádrže, popárujú sa a spravia si malé teritóriá, ktoré budú zúrivo brániť. Samičky sú oveľa väčšie ako samce a v páre sú tým dominantným partnerom.

Na čo si dať pozor pri pároch Julidochromis

Ryby budú klásť vajíčka bez problémov, pokiaľ je o ne dobre postarané. Vyzerá to tak, že sa snažia nájsť čo najneprístupnejšie miesta, kam sa ledva vopchajú.

Mláďatá sú tolerované v teritóriu svojich rodičov, pokiaľ nie sú sexuálne vyspelé; potom sú odtiaľ vyhnané.

V prípade, že kúpite 6 rýb a dovolíte im sa popárovať, ak nádrž nebude dostatočne veľká, aby mal každý pár svoje teritórium, dominantný pár zabije ostatné. Ak sa toto stane, nesmiete zasiahnuť; narušenie totiž môže spôsobiť rozdelenie páru a tým aj ďalšie krviprelievanie.

Ak hľadáte niečo iné a zaujímavejšie, nepokúšajte sa o to s týmito rybami. Hoci žijú v kolónii a vzájomne sa tolerujú, nemali by sa chovať s druhými rybami, pretože budú agresívne brániť svoje teritóriá, ktoré siahajú až do 30 cm od stredu ich ulity.

Ostracophil: ulitníci a kolónie

Ostracophil, teda shelldwellers, sú ryby, ktoré obývajú ulity a sú známe svojím komunálnym životom. Tieto ryby patria medzi cichlidy a sú jedny z najmenších známych cichlíd, dorastajúcich len do dĺžky neoniek.

Pôvodne som kúpil 6 rýb a umiestnil ich do nádrže s rozmermi 61x30x30cm, ktorá už mala špongiový filter a okolo 18 veľkých slimačích ulít a jemný silikátový pieskový substrát asi 1 palec hlboký.

Ryby sa rýchlo zabývali a boli kŕmené drobnými vločkami a mrazenými cyklopmi. Potom začalo kopanie. Tieto ryby sú majstrami v kopaní: ráno potom, ako som im dal všetok piesok, bol piesok nakopený v jednom rohu a ryby boli stále zaneprázdnené prehadzovaním piesku zo spodu kopy na jej vrch.

V jednej knihe som čítal, že čím viac ulít majú, tým menej kopú. Takže som viac než zdvojnásobil počet ulít v nádrži, no rozdiel nebolo aj tak vidno.

Netrvalo dlho a objavili sa aj prvé mláďatá, no iba v malom počte, od 1 do 4 mláďat v každom vrhu. Spočiatku budú mladé ryby plávať len popri vchode do ulity a o 2 alebo 3 dni sa posunú aj ďalej.

O tieto drobné mláďatá sa dospelé ryby nestarali a boli tolerované v oblasti kladenia vajíčok, i keď boli naokolo ďalšie mladšie ryby.

Ak hľadáte spoločnú nádrž s viacerými druhmi, ulitníky treba kombinovať veľmi opatrne. Ich malé teritóriá a obrana ulít môžu viesť ku konfliktom s rybami, ktoré využívajú rovnakú časť dna.

Tanganicodus a ďalšie pokojnejšie pobrežné druhy

Tanganicodus, teda goby cichlidy, obývajú plytké vody pri brehoch jazera. Sú pokojnejšie a väčšie ako napríklad zebrá.

Pri výbere rýb do spoločného akvária je dôležité sledovať, či jednotlivé druhy využívajú odlišné časti nádrže. Rybky, ktoré by sa dali kombinovať, musia byť dostatočne rýchle a prirodzene obývať iné časti akvária, napríklad dno a okraje, ako cichlidy, ktoré sa zvyčajne zdržiavajú v otvorenom priestore.

Práve preto môže byť teoreticky vhodnejšie kombinovať pokojnejšie pobrežné druhy s rybami otvorenej vody, ako sú Cyprichromis, než ich spájať s ďalšími rybami, ktoré si nárokujú rovnaké skalnaté alebo dnové teritóriá.

Tropheus: prečo ich nekombinovať bez dôkladného plánovania

Tropheus sú pravdepodobne najpopulárnejšie cichlidy z Tanganiky. Sú známe svojou teritorialitou a náročnosťou na chov v skupinách.

Neodporúča sa chovať Cyprichromisy spolu s hyperaktívnymi druhmi ako Tropheus a Petrochromis. Tropheus môžu v spoločnej nádrži vytvárať výrazný pohybový tlak a priestorovú konkurenciu.

Pri kombinácii druhov s odlišným spôsobom života treba byť opatrný. Taktiež je dôležité vyhnúť sa kombinácii druhov s rôznou mierou agresivity a rozdielnym spôsobom života, napríklad skalné rybky s piesočnými.

Ktoré kombinácie dávajú najväčší zmysel

Najbezpečnejšia cesta je vybrať druhy, ktoré využívajú rozdielne časti akvária a zároveň majú podobné nároky na vodu.

Cyprichromis a pokojné skalné páry

Cyprichromisy sa zdržiavajú v otvorenej vode, zatiaľ čo Julidochromis využívajú skalné štrbiny. Táto kombinácia môže fungovať v dostatočne veľkej a vhodne zariadenej nádrži, pretože druhy nekonkurujú neustále o ten istý priestor.

Pri tejto zostave je nevyhnutné vytvoriť otvorený priestor na plávanie pre Cyprichromis a stabilné skalné úkryty pre Julidochromis. Každý pár Julidochromis musí mať vlastné teritórium.

Cyprichromis a ulitníky

Cyprichromisy využívajú otvorenú vodu, zatiaľ čo ulitníky žijú pri dne a v ulitách. Z hľadiska využitia priestoru môže ísť o zaujímavú kombináciu, no treba počítať s tým, že ulitníky agresívne bránia svoje malé teritóriá.

Ulitníkom treba poskytnúť dostatok ulít a voľnej plochy piesku. Cyprichromisy zároveň potrebujú veľké množstvo otvoreného priestoru na plávanie.

Cyprichromis a Tanganicodus

Cyprichromisy obsadzujú otvorenú vodu, zatiaľ čo Tanganicodus obývajú plytké pobrežné oblasti. Rozdielne priestorové nároky môžu znižovať priamu konkurenciu, ale stále treba zohľadniť veľkosť nádrže, povahu konkrétnych jedincov a kvalitu zariadenia.

Kombinácie, ktorým sa radšej vyhnúť

• Rôzne druhy z jazier Malawi a Tanganika: často majú odlišné nároky na vodu a prostredie, čo môže viesť ku konfliktom a stresu.
• Cyprichromis a Tropheus: neodporúča sa ich spoločný chov pre rozdielnu aktivitu a spôsob využívania priestoru.
• Cyprichromis a Petrochromis: hyperaktívne druhy môžu pokojnejším rybám vytvárať nadmerný stres.
• Cyprichromis a papuľovce čelnaté: Cyprichromisy sú ich prirodzenou potravou.
• Viaceré skalné páry v malej nádrži: každý pár potrebuje vlastné teritórium.
• Ulitníky s druhmi využívajúcimi rovnaké dnové územie: môže dochádzať k súbojom o ulity a priestor.
• Druhy s rozdielnou potravou: najmä bylinožravé a výrazne mäsožravé ryby sa nemusia dať správne kŕmiť v jednej nádrži.

Je vhodné akvárium s rozmermi 100 × 40 × 45 cm?

Rozmery 100 × 40 × 45 cm predstavujú približne 180 litrov brutto. Pri tejto veľkosti je dôležité zvoliť jednoduchú a dobre premyslenú osádku, pretože dĺžka 100 cm neposkytuje neobmedzený priestor pre viacero teritoriálnych druhov.

Všeobecne platí, že veľkosť akvária závisí od konkrétneho druhu cichlíd a ich počtu. Minimálny odporúčaný objem je 100 litrov, avšak platí pravidlo: čím väčšie, tým lepšie. Väčšie akvárium pomáha znižovať agresivitu cichlíd.

Do nádrže s dĺžkou 100 cm je rozumnejšie zvoliť jeden hlavný typ osádky než kombinovať viacero silne teritoriálnych skupín. Vhodnou možnosťou môže byť jednodruhové akvárium alebo kombinácia jedného druhu otvorenej vody s jedným opatrne vybraným druhom dna či skál.

Ak by som skladal klasické spoločenské akvárium, išiel by som vždy cestou jednoduchosti. Vybral by som jedno hlavné hejno do stredu nádrže, jednu pokojnú skupinu rýb na dno a maximálne jeden doplnkový druh, ak to objem akvária dovolí.

Jednodruhové akvárium

Jednodruhové akvárium je pri tanganických cichlidách často najprehľadnejším a najbezpečnejším riešením. Umožňuje prispôsobiť dekoráciu, počet rýb, filtráciu aj kŕmenie jedinému druhu.

Ak máš záujem o farebnejšie ryby, Pseudotropheus Saulosi Coral Red je farebná možnosť, ale patrí do jazera Malawi, nie do Tanganiky. Ide preto o inú biotopovú a chovateľskú koncepciu a nemožno ho považovať za vhodného partnera k tanganickým cichlidám iba na základe podobných parametrov vody.

Pseudotropheus Saulosi Coral Red je obľúbený druh z jazera Malawi, ktorý sa vyznačuje rozdielnym sfarbením samcov a samíc. Samce sú modré s čiernymi plutvami, zatiaľ čo samice sú sýto oranžové až červené.

Zariadenie akvária pre tanganické cichlidy

Skaly, ulity a substrát

Väčšina známych afrických cichlíd určených pre akváriá pochádza z pôvodne skalnatého prostredia v priekopových jazerách. V prírode využívajú skaly ako úkryty a pod nimi kladú aj svoje potomstvo.

Preto by akvárium pre tieto ryby malo obsahovať dostatok skál a skaliek, ktoré vytvárajú útesy a previsy, čím napodobňujú ich prirodzené prostredie.

Pri usporiadaní dekorácií je dôležité myslieť na ich správanie. Africké cichlidy majú tendenciu neustále presúvať menšie kamienky a štrk. Z tohto dôvodu je nevyhnutné ukladať väčšie kamene vždy na dno akvária, aby sa predišlo situácii, kedy by si rybky podhrabali skaly a uviazli pod nimi.

Pre Julidochromis je dôležitá stabilná skalná štruktúra s viacerými štrbinami. Pre ulitníky je potrebný jemný piesok a dostatočné množstvo slimačích ulít. Cyprichromis naopak potrebujú čo najviac otvorenej vody.

Rastliny a osvetlenie

Niektoré zdroje uvádzajú, že africké cichlidy nemôžu spolunažívať s rastlinami, pretože ich ohrýzajú alebo vyhrabávajú. Ak sú rastliny v akváriu žiaduce, odporúčajú sa odolné druhy, ako napríklad Anubias, alebo je možné zvoliť umelé rastliny.

Rastliny môžu zároveň poskytovať krytie samičkám Cyprichromis, aby sa vyhli nadmernej pozornosti samcov.

Intenzívnejšie osvetlenie je vhodné na podporu rastu rias, ktoré sú prirodzenou súčasťou potravy niektorých druhov. Niektoré druhy, napríklad C. pavo, majú krajšie farby v tlmenom osvetlení.

Voda, filtrácia a prúdenie

Jedným z kľúčových faktorov pri chove afrických cichlíd z Tanganjiky je správne nastavenie vody v akváriu. Pre zdravé ryby je chémia vody veľmi významná.

Vody jazera Tanganika sú veľmi tvrdé a zásadité. Taktiež sú stabilné, čiže tu vidno, aké podmienky tieto ryby potrebujú.

Cyprichromisy rovnako ako iné druhy z Tanganiky vyžadujú dokonalú kvalitu vody, preto je vhodná filtrácia nutnosťou. Uprednostňuje sa vracať vodu z filtra späť do nádrže cez tyčku s rozprašovačom, aby sa tak zvýšilo množstvo kyslíku rozpusteného vo vode.

Pre africké cichlidy je nevyhnutné zabezpečiť kvalitnú filtráciu a silné prúdenie vody, ideálne pomocou externého filtra.

Tak ako všetky cichlidy z Tanganiky, Cyprichromisy tiež potrebujú tvrdú vodu s pH 8 alebo viac. Voda by nemala obsahovať amoniak ani dusitany, a ideálne < 25ppm dusičnanov.

Pravidelné čiastočné výmeny vody sú potrebné na udržanie nízkych hladín dusitanov a ostatných znečisťujúcich látok, tiež sa vrelo odporúča pridať stopové prvky.

Pravidelná výmena vody je kľúčová pre udržanie zdravej vody. Vo všeobecnosti sa odporúča vymeniť ¼ vody každý týždeň alebo 1/3 vody každé dva týždne.

Kŕmenie tanganických cichlíd

Väčšina týchto rýb sú mikro-predátori s väčšími jedincami, ktoré sú ozajstné predátory, hoci existuje aj pár bylinožravcov.

• Mikro-predátori: granulky a vločky s vyšším obsahom bielkovín.
• Bylinožravce: granulky a vločky s nižším obsahom bielkovín, uvarený hrášok bez šupky a kúsky uhorky.

Až na pár bylinožravých druhov sú všetky africké cichlidy všežravce. Vo voľnej prírode sa živia najmä riasami, larvami, červami a malými rybami.

V akváriu je možné ich kŕmiť živou, mrazenou a vločkovou potravou, ako aj riasami a doplnkami s vitamínmi a minerálmi.

Ich potrava by nemala byť príliš bohatá na bielkoviny, pretože ich tráviaca sústava je dlhšia a trávenie im trvá dlhšie. Odporúča sa kŕmiť 2-3 krát denne v menších dávkach, ktoré ryby spotrebujú do 10 minút.

Rozmnožovanie a teritoriálne správanie

Africké cichlidy sa dajú úspešne rozmnožovať aj v domácich podmienkach, ak im sú zabezpečené vhodné podmienky.

Mnohé druhy si nosia oplodnené vajíčka v ústnej dutine, zatiaľ čo iné ich upevňujú do hniezd na kameňoch. Počas párenia a starostlivosti o vajíčka sú cichlidy prísne teritoriálne a často bránia aj čerstvo vyliahnuté potomstvo.

Cichlidy je potrebné chovať v skupinách. Pre mladé rybky s veľkosťou 2-3 cm je vhodné zabezpečiť skupinu 15-25 kusov, ak to konkrétny druh a veľkosť nádrže umožňujú.

Pri skupinovom chove je často prítomný jeden dominantný samec, ktorý ovláda akvárium. Zloženie skupiny by malo ideálne pozostávať z jedného samca a viacerých samíc, v pomere 1:2 a viac v prospech samíc. Model s dvoma samcami je zvyčajne najmenej vhodný.

Najčastejšie chyby pri spoločnom chove

• výber rýb iba podľa farby;
• ignorovanie dospelej veľkosti;
• kombinovanie druhov s odlišnými nárokmi na vodu;
• nedostatok skalných úkrytov;
• nestabilné uloženie kameňov;
• príliš malá nádrž pre viacero párov;
• kombinovanie rýb z Malawi a Tanganiky bez zohľadnenia ich rozdielnych potrieb;
• spoločný chov pokojného druhu s výrazne hyperaktívnym alebo dravým druhom;
• nedostatočná filtrácia a slabé okysličenie vody;
• prekrmovanie alebo nevhodne zvolená potrava;
• nedostatok samičiek pri skupinovom chove;
• zanedbanie pravidelných výmen vody.

Choroby a prevencia

Africké cichlidy sú náchylné na rovnaké choroby ako väčšina akvarijných rýb, vrátane hubových a bakteriálnych infekcií, napríklad plesňového ochorenia plutiev a mykobakteriózy, a parazitických ochorení, napríklad ichtyofiriózy.

Mimoriadne nebezpečnou chorobou, ktorá postihuje špeciálne africké cichlidy, je „Malawi Bloat“ (Malawské nafúknutie). Presný pôvodca tejto choroby nie je úplne známy, ale predpokladá sa, že ide o infekčné ochorenie, ktoré postupne napáda všetky ryby v akváriu.

Príčinami môžu byť stres, nesprávne kŕmenie alebo zlá kvalita vody.

• nafúknutie tela a opuch brucha;
• vytlačené oči;
• strata rovnováhy;
• zrýchlené dýchanie;
• znížený príjem potravy;
• tenké biele výkaly.

Včasná diagnostika a liečba sú kľúčové pre zvrátenie priebehu choroby.

Praktická voľba pre nádrž 100 × 40 × 45 cm

Pri akváriu s rozmermi 100 × 40 × 45 cm by som volil skôr jednodruhové akvárium alebo veľmi opatrnú kombináciu druhov s rozdielnym spôsobom života.

1. Cyprichromis: skupina rýb otvorenej vody s dostatkom priestoru na plávanie.
2. Julidochromis: iba pri vytvorení samostatných skalných teritórií a po dôkladnom sledovaní správania.
3. Ulitníky: iba pri dostatku ulít, piesku a bez ďalších výrazne teritoriálnych dnových rýb.
4. Tanganicodus: možnosť pre skúseného chovateľa, ak je zabezpečená pokojná osádka a vhodné pobrežné úkryty.

Najjednoduchšie je vybrať jeden hlavný druh a jeho prostredie prispôsobiť jeho prirodzenému spôsobu života. Pri Cyprichromis treba uprednostniť otvorenú vodu, pri Julidochromis skaly a štrbiny a pri ulitníkoch piesok s ulitami.

Ak premýšľaš, ktoré ryby do akvária spolu, základom je vždy vyberať druhy s podobnými nárokmi na vodu, podobnou povahou a primeranou veľkosťou. Správna kompatibilita rýb je podľa mňa kľúč k tomu, aby bolo akvárium dlhodobo stabilné a ryby v ňom prosperovali.

tags: #ktore #cichlidy #tanganika #mozem #chovat #spolu