Labradorský retríver a človek: povaha, výchova a spoločný život

Labradorský retríver patrí medzi najobľúbenejšie plemená na svete. Je známy svojou láskavou povahou, inteligenciou, ochotou spolupracovať a nevyčerpateľnou energiou. Pre človeka môže byť milujúcim rodinným spoločníkom, pracovným psom, asistenčným psom, záchranárom aj verným partnerom pri športe a výletoch.

Labrador však nie je iba „bezproblémový rodinný pes“, ktorý sa vychová sám. Je to stále pracovné plemeno s výraznou potrebou pohybu, učenia, kontaktu s ľuďmi a jasných pravidiel. Spokojný a vyrovnaný labradorský retríver potrebuje človeka, ktorý rozumie jeho povahe a venuje mu dostatok času.

Vzťah labradorského retrívera k človeku

Labrador je známy svojou bezhraničnou láskou k ľuďom. Nielenže sa skvele hodí do rodiny, ale je aj prirodzene priateľský k deťom, cudzím ľuďom a iným zvieratám.

Labradory sú nesmierne očarujúce, láskavé a prítulné psy, ktoré milujú spoločnosť a radi robia radosť svojim rodinným príslušníkom.

Labrador má povesť jedného z najmilších plemien a túto povesť si plne zaslúži. Je láskyplný, veselý, hravý a veľmi zvedavý, rád robí radosť svojim majiteľom.

Labrador miluje svojich ľudí, hlavne deti. Radi sú v spoločnosti a neradi zostávajú dlho sami.

Labradori sú všetko milujúce, spoločenské psy. Sú najšťastnejšie, vždy keď môžu byť s vami.

Labradorský retriever má veľmi rád svoju rodinu a znáša sa s deťmi aj s ostatnými zvieratami. Svojmu majiteľovi a celej svojej ľudskej rodine je oddaný, ku všetkým členom láskavý a pozorný, má snahu robiť svojmu majiteľovi radosť a zavďačiť sa mu.

Táto vrodená „vôľa potešiť“, túžba potešiť svojho pána, z neho robí príjemného spoločníka, ktorý sa vyznačuje veľkou ochotou k spolupráci a prispôsobivosti.

Labradorský retríver sa môže ľahko vziať kamkoľvek a je všade vítaným hosťom. Vždy pri stretnutí s cudzími ľuďmi priateľsky vrtí chvostom.

Priateľský, otvorený štvornohý priateľ je zvedavý a najlepšie je mu v spoločnosti.

Plemeno labradorský retriever, známe svojou priateľskou a láskavou povahou, je mimoriadne prispôsobivé takmer každej životnej situácii.

Ako rodinný pes dokáže trpezlivo čakať, kým sa deti vrátia zo školy, a potom sa s nimi nadšene vrhne do hier v záhrade.

Labrador ako rodinný pes

Vycvičené psy majú vyváženú a hravú povahu, takže väčšina labradorov skvele vychádza s deťmi.

Keď je dobre socializovaný, nebýva agresívny a správa sa pekne k človeku aj iným domácim zvieratkám.

Psy tohto plemena tolerujú iné domáce zvieratá. Perfektne vychádzajú s deťmi.

Jeho kľudná povaha a neochvejná prívetivosť významne prispievajú k harmónii v rodine.

Labrador je však aktívny pes a nie je vhodné očakávať, že bude celý deň pokojne ležať na gauči.

Nie je to pes, ktorý by celý deň ležal na gauči.

Niektorí labradory sú hlučnejší, iní pokojnejší.

Hoci labrador šteká, keď počuje divné alebo hlasné zvuky, nie je dobrý strážny pes.

Ak hľadáte psa na ochranu majetku, labrador nebude tou správnou voľbou.

Jeho prirodzenou silnou stránkou nie je obrana ani ostré stráženie, ale spolupráca, aportovanie, učenie a kontakt s človekom.

Prečo je labrador taký spoločenský

Labradorský retríver bol vyšľachtený ako vodný a poľovný pes. Dôvodom pre jeho vyšľachtenie bola snaha získať šikovného a poslušného loveckého psa na prinášanie postrelenej zveri.

Na prinášanie zveri má skutočný talent a bravúrne zvláda aportovanie.

Labrador je stále veľmi aktívny a pracovitý pes, ktorý je charakterizovaný nielen dobrým čuchom a obrovskou výdržou, ale tiež výraznou láskou k vode a k aportovaniu.

Vedľa svojej obľúbenej role rodinného psa sa všestranný labradorský retríver často stáva tiež vodiacim, záchranným a lavínovým psom, rovnako ako policajným a colným psom.

Často sa cvičia ako terapeutické psy.

Vďaka charakterovým rysom sú labradory vynikajúce služobné zvieratá.

Vďaka pomerne jednoduchej cvičiteľnosti sa niektorí labradori menia na záchrancu ľudských životov, prípadne sú vernými asistenčnými psami - nevidiacim slúžia ako veľmi dobrí asistenti.

Inteligencia a ochota spolupracovať

Labradorský retríver je dokonale vyvážená kombinácia priateľskosti, inteligencie a pracovného nadšenia.

Je to pes, ktorý sa rýchlo učí, miluje ľudí a je vždy pripravený spolupracovať.

Labrador sa pravidelne umiestňuje v TOP 10 najinteligentnejších psích plemien.

Jeho schopnosť pochopiť nové povely je výnimočná - často mu stačí 5 - 10 opakovaní, aby si osvojil nový trik či úlohu.

Prednosťou labradora je veľmi dobrá schopnosť učenia. Ich temperament je čulý, inteligentný a odráža priateľskú povahu plemena.

A práve temperament je ich najvýraznejší znak.

Okrem svojej príjemnej povahy je labrador mimoriadne inteligentný, rád sa učí a je ľahko cvičiteľný.

Je poslušný a veľmi sa snaží vyhovieť ostatným.

Labradorský retríver patrí medzi najjednoduchšie cvičiteľné plemená, vďaka čomu je skvelou voľbou aj pre začiatočníkov.

Labradorský retríver je pes, ktorý sa rýchlo učí, miluje spoluprácu a s nadšením plní zadané úlohy.

Vďaka vrodenej inteligencii tohto plemena je pre nich výcvik obvykle uspokojujúci.

Labrador potrebuje človeka, nie iba priestor

Labrador je veľmi citovo naviazaný na svojich ľudí. Ak je dlhodobo sám alebo nemá dostatok pozornosti, môže trpieť separačnou úzkosťou.

Labradory milujú výlety a športovanie so svojimi dvojnohými rodinnými príslušníkmi.

Ľahký, na ľudi orientovaný a odolný: stredne veľký labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno.

Aby bol labrador šťastný, mal by mať vždy dosť práce.

Takže ako majiteľ si rýchlo uvedomíte, ako môže byť labrador oveľa pokojnejší a vyrovnanejší, pokiaľ je podľa jeho predispozície psychicky a fyzicky zamestnaný.

Labrador je lovecký pes, pohyb je jeho živlom. Cíti sa dobre fyzicky aj psychicky, ak môže veľa behať a jeho dni sú plné aktivity.

Keďže je veľmi energický, neuzatváraj ho do malého bytu, ale poskytni mu veľký priestor na behanie.

Dom so svojou vlastnou záhradou, v ktorom má aktívny pes dostatok priestoru, by mal byť predpokladom pre chov tohto milujúceho štvornohého priateľa.

Keďže majiteľ musí byť schopný labradora “vyčerpať”, je samozrejmé, že na to nestačí pár krátkych prechádzok.

To však neznamená, že rozhodujúcim faktorom je iba veľkosť bývania. Aj v menšom priestore môže byť pes spokojný, ak má pravidelný režim, dostatok pohybu, učenia a každodenného kontaktu s človekom.

Spoločné aktivity človeka a labradora

Labrador je plný energie - hoci miluje oddych pri svojich ľuďoch, potrebuje pravidelnú fyzickú aj mentálnu stimuláciu.

Obľubuje hry ako aportovanie, plávanie a hľadanie predmetov.

Labradory milujú výlety a športovanie so svojimi dvojnohými rodinnými príslušníkmi.

Radi sa hrajú aj s inými psami.

Zbožňujú lesy, polia a vodné plochy.

Hodiny sa zabávajú, ak im niečo hodíš a oni to môžu s nadšením priniesť späť.

Psie športy, ako je poslušnosť a dogdance alebo lovecké skúšky, sú skvelým spôsobom, ako uspokojiť Vašeho psa fyzicky aj duševne.

Ak chcete spraviť denné prechádzky trochu rozmanitejšie, mali by ste začleniť malé vyhľadávacie a aportovacie hry.

Samozrejme, pokiaľ mu dáte možnosť vykúpať sa v potoku alebo jazere, spravíte tohto milovníka vodných športov šťastného.

Plávanie, hranie - povedal niekto „Prines!“? - a dlhé prechádzky s jeho obľúbenými ľuďmi... labrador je pripravený na čokoľvek. Vrátane výcviku.

Výcvik ako základ spoločného života

Výchova labradora je našťastie jednoduchá.

Je však veľmi dôležité začať s výcvikom už od útleho veku, inak môže toto milujúce a poslušné plemeno zdivočiť, byť nervózne či agresívne.

Výcvik by mal začať už od šteňaťa, pretože prvé mesiace sú kľúčové pre formovanie jeho povahy.

Už vo veku 8 - 10 týždňov sa dokáže naučiť základné povely ako „sadni“, „ľahni“, „ku mne“.

Labrador je od prírody pracovným psom. Aby bol šťastný, potrebuje veľa cvičení a v ideálnom prípade dostatok pracovných príležitostí.

Správny tréning je základným kameňom spoločného života človeka a psa.

Obvykle však je labrador prirodzene poslušný.

Je dôležité, aby ste viedli výcvik citlivo, ale dôsledne a láskyplne.

Váš pes bude pravdepodobne reagovať pozitívne na podporu, ako je chvála alebo dokonca maškrty, a nepomôže nadmerná tvrdosť alebo dokonca krutosť.

Ak však nemá jasné hranice, jeho energia a inteligencia sa môžu ľahko obrátiť proti majiteľovi.

Pre kľudné a bezproblémové spoločné spolužitie v prírode a v spoločnosti sa Váš pes samozrejme riadi Vašimi pokynmi a príkazmi.

V každom prípade sa začiatočníkom odporúča navštíviť psiu školu, v ktorej pes vykonáva najdôležitejšie príkazy, ale tiež človek sa naučí, ako ovládať svojho psa.

V zásade platí, že čím lepšie je Váš pes vycvičený, tým viac s ním môžete robiť, či už ide o jazdu na bicykli, návštevu priateľov na záhrade alebo dovolenku spolončne na psej pláži.

Pozitívne posilňovanie a motivácia

Najefektívnejšou metódou je pozitívne posilňovanie.

Labradori sú motivovaní jedlom, takže pamlsky sú skvelým nástrojom pri učení.

Je však dôležité, aby bol pes odmeňovaný aj pochvalou alebo hrou, aby si nevytvoril závislosť výhradne na maškrtách.

Motivácia a odmeňovanie tvojho psíka je dôležitou súčasťou vášho každodenného vzťahu - k tomu vám pomôže niekoľko zdravých maškŕt!

Je dôležité si pamätať, že toto plemeno má jednu pomerne veľkú motiváciu: chuť do jedla.

V dôsledku toho môže byť náročné udržať im zdravú hmotnosť. Je to možno ťažšie ako pri iných plemenách.

Socializácia a správanie medzi ľuďmi a psami

Socializácia je rovnako dôležitá ako výcvik.

Ak sa Labrador od šteniatka nestretáva s rôznymi ľuďmi a situáciami, môže byť príliš impulzívny alebo neovládateľný pri kontakte s cudzími ľuďmi a psami.

Vycvičené psy majú vyváženú a hravú povahu, takže väčšina labradorov skvele vychádza s deťmi.

Keď je dobre socializovaný, nebýva agresívny a správa sa pekne k človeku aj iným domácim zvieratkám.

Priateľská povaha plemena je dôležitým predpokladom, nie automatickou zárukou správania každého jednotlivca.

Aj pri labradorovi platí, že výsledné správanie ovplyvňuje pôvod psa, genetika, skúsenosti, spôsob zaobchádzania, kvalita socializácie a dôslednosť výchovy.

Agresivita, dominancia a zodpovednosť človeka

Bázeň, strach alebo neistota sú labradorovi rovnako neznáme ako agresívna ostrosť.

Problém s agresivitou sa môže objaviť u každého plemena a labrodori podľa mňa trpia len tým, že sú modni a je ich veľa, sú viac na ociach ako iné plemena a je veľa bez PP, kde ta povaha je naozaj posunuta, no to bezny clovek nevie a tak sa spravy o agresivnych labradoroch "veselo" siria dalej.

Dominancia psa je nieco uplne prirodzene, to s agresivitou nema nic spolocne.

Ak sa prejavila u Labrosa agresivita, tak je to sposobene zlym zaobchadzanim majitelov alebo neistym povodom.

Pes je obrazom svojho majitela a toho, ako sa mu venuje.

Štandard nehovorí o tom, aký bude psík bez starostlivosti ale o tom, aké má predpoklady psík vzhľadom na jeho želané vlastnosti v chove.

Osobne som sa zataiľ stretla s niekoľkými labradormi, jak samcami tak samicami a musím povedať, že zataiľ každý samec bol agresívny.

Niektorí labradori však môžu mať problémové správanie, rovnako ako jednotlivci akéhokoľvek iného plemena.

Je až zarážajúce, aké veľké precento problémových retrievrov plní stránky rôznych poradní a fór.

Taktiež ani nehovorím o tých kvantách labradoroch, ktoré sú vykázané na dvor bez možnosti kontaktu s luďmi.

Je to veľmi smutná realita tohto úžasného plemena, tak tvárneho a učenlivého, hoci tvrdohlavého tvora.

Česť tým, ktorý si to všetko uvedomujú a vychovajú z nich perfektných psov.

Bitkou a nespravnym vycvikom zlomis psa a uz z neho nikdy nebude to, co je standardne !

Citlivý, dôsledný a láskavý prístup je preto dôležitejší než predstava, že plemeno automaticky vyrieši všetky výchovné úlohy za človeka.

Ako vybrať labradora a zodpovedného chovateľa

Prvým krokom je výber spoľahlivého chovateľa.

Žiaľ, kvôli popularite labradora a veľkému dopytu mnohí psy množiteľsky chovajú pre zisk.

Množiteľov nezaujímajú záujmy plemena ani dedičné choroby.

Pokiaľ máte záujem o čistokrvné šteňa, mali by ste si ho určite kúpiť od uznávaného chovateľa, ktorý urobil všetky nevyhnutné vyšetrenia a zdravotné opatrenia.

Pri kúpe šteniatka si nezabudnite overiť zdravie a testovanie rodičov.

Za predpokladu, že hovoríme o chovateľských staniciach, ktoré pristupujú k chovu zodpovedne, je labrador vo všeobecnosti zdravé a silné plemeno.

Avšak, ako každé plemeno, aj labrador má svoje slabé miesta.

Nie každý labrador sa síce stretne s niektorým z nižšie uvedených ochorení, no je dôležité byť si vedomý možných rizík.

Pre kontrolované, zdravé a očkované šteňa, ktoré má všetky potrebné doklady, musíte siahnuť do peňaženky trochu hlbšie.

Cena šteňaťa labradorského retrívera je obvykle okolo 1 200 EUR.

Zdravý pes, s ktorým Vás čakajú dlhé roky radosti, a nemusíte sa báť veterinárov, Vám stojí za tieto peniaze.

Vzhľad a telesná stavba

Labradorský retríver je stredne veľký, svalnatý pes s kompaktnou stavbou tela a harmonickými proporciami.

Jeho typickými znakmi sú široká hlava, silný krk, hlboký hrudník a pevné končatiny, ktoré mu dodávajú atletický vzhľad.

Majú pomerne robustné a svalnaté telo, silné čeľuste a veľký nos.

Ich oči, obvykle hnedé alebo orieškové, vyžarujú mäkkosť, inteligenciu a oddanosť.

Keď sa labradorský retriever pozrie na svojho majiteľa, spojenie je jasne vidieť.

Hlava labradorov je široká s dobre utváraným stopom.

Uši nie sú ani veľké ani ťažké, visia a rovnako priliehajú k hlave, posadené pomerne ďaleko vzadu.

Uši sú stredne veľké, zavesené tesne pri hlave.

Oči sú oválne, tmavo hnedé alebo lieskové.

Jedným z jeho poznávacích znakov je aj „vydrí chvost“, ktorý mu pomáha pri plávaní.

Charakteristický je, silný ku špičke sa zužujúci chvost „vydrí chvost”, ktorý používa pes vo vode ako kormidlo.

Dobrá rada: keď sa labrador teší, že vás vidí, nestojte v ceste jeho chvostu!

Veľkosť a hmotnosť

Labradorský retríver je pomerne veľký pes.

Dospelí jedinci dosahujú: sučka výška 54-56 cm a telesná hmotnosť 30-35 kg a pes výška 56-60 cm a telesná hmotnosť 35-40 kg.

U samcov dosahuje výška 56 až 57 cm a 54 až 56 cm u fen.

Oba údaje sa môžu líšiť podľa konkrétneho štandardu alebo opisu plemena.

Srsť a farby

Srsť labradora je krátka a hustá, bez vĺn alebo našuchorenia, s podsadou odolnou voči poveternostným vplyvom.

Labradorský retriever má srsť dvojitú s jemnou podsadou, ktorá ich pomáha udržiavať v suchu a teple v chladnej vode, a vrchnú hrubú vodu odpudzujúcu srsť.

Hoci jeho srsť nie je náchylná na strapatenie, labradori pĺznu po celý rok, čo znamená, že správna starostlivosť pomôže minimalizovať množstvo chlpov v domácnosti.

Plemeno nájdete v žltej farbe (od svetlo krémovej až po líščiu červeň), hnedej alebo celočiernej.

Farba srsti má tri varianty - čierna, žltá a čokoládová.

Farba srsti môže byť podľa štandardu plemena v troch rôznych variantách: čiernej, žltej a hnedej.

Srsť je vždy monochromatická, ale je pripustený malý biely fľak.

Žltá farba sa pohybuje od svetlej smotany až po červenú líščiu farbu.

Hnedý labrador je svetlo až tmavo čokoládovo hnedý.

Dominantná čierna farba je však stále najbežnejšia.

Pracovné línie labradora

Hoci je v štandarde popísaný len jeden typ, v chove sa v posledných desaťročiach objavujú dve rôzne labradorské línie: na jednej strane kompaktnejší “Show Retriever” a ľahší “Field Trial Lab” je hlavne chovaný pre prácu a má užšiu hlavu s kratšou mordou.

Typ “Dual Porpose” má harmonicky prepojiť obe línie “work” a “show” a tým sa najviac priblížiť súťažnému ideálu.

Rozdiely medzi líniami môžu ovplyvniť vzhľad, pracovné nasadenie a nároky na každodenné zamestnanie, preto by mal človek pri výbere psa premýšľať aj nad tým, čo od spoločného života očakáva.

Pôvod a historické spojenie s človekom

Labradorský retrievery pochádzajú z ostrova Newfoundland.

Pôvodne nazývané psy svätého Jána, od 18. storočia slúžili ako spoločníci a pomocníci miestnych rybárov.

Labradorský retriever pochádza pôvodne z Newfoundlandu, kde bol vyšľachtený ako vodný a poľovný pes.

Labradorský retriever sa v minulosti používal na prácu na rybárskych člnoch.

Pomáhal vytiahnuť siete, zachránil topiacich sa ľudí, aportoval veci vyhodené cez palubu.

Pomáhali s lovom alebo prinášali ulovené ryby a rybárske siete z vody.

Prípadne ho volali pes sv. Jána.

Predkovia labradorov majú svoj pôvod práve v Newfoundland a Landseer na kanadskom východnom pobreží.

Podľa tradície Labrador vznikol z plemena „St. John´s Newfoundland” a z plemena „Lesser Labrador”.

Psy svätého Jána boli krížené s newfoundlandskými psami a inými miestnymi plemenami.

Cudzinci si všimli ich užitočnosť a dobrú povahu, a anglickí športovci importovali niekoľko labradorov do Anglicka na aportovanie počas lovov.

Na začiatku 19. storočia si anglickí aristokrati všimli úžasné pracovné vlastnosti týchto psov.

Vojvoda z Malmesbury, gróf z Home a vojvoda z Buccleuchu začali dovážať St.

Prvé pokusy o šľachtenie sa uskutočnili v Anglicku a Škótsku v druhej polovici 19. storočia potom, čo si britskí rybári doviezli týchto psov.

Anglické meno plemena „Labrador Retriever“ odkazuje na rovnako menný kanadský Labradórsky poloostrov, rovnako ako výrazné aportovacie schopnosti psov (to retrieve ang. znamená aportovať, priniesť, získať…).

Názov labradorský retriever je používaný od roku 1839, v druhej polovici 19. storočia možno hovoriť o čistokrvnom chove, chovatelia si viedli presné záznamy o svojich chovoch a zachovávali prísne čisté chovné línie.

Vojvoda z Buccleuchu (1830 - 1850) - začal systematický chov a zachoval pracovné vlastnosti psa

Vojvoda z Malmesbury (1880 - 1890) - prvý použil názov „Labrador“, čím odlíšil plemeno od ostatných retrieverov

Prekvapivo, v 80. rokoch 19. storočia labradory takmer vyhynuli.

Za ich záchranu vďačíme rodine Malmesbury a iným anglickým nadšencom.

Na Newfoundlande psy vymizli kvôli vládnym obmedzeniam a daňovým zákonom.

V Anglicku plemeno prežilo a v roku 1903 ho Kennel Club uznal ako samostatné plemeno.

7. júla 1903 bol labrador oficiálne konečne uznaný ako samostatné plemeno anglickým chovateľským klubom.

Americký Kennel Club nasledoval v roku 1917 a v 20. a 30. rokoch 20.

Popularita plemena začala výrazne rásť po druhej svetovej vojne a v roku 1991 sa labrador retriever stal najpopulárnejším psom registrovaným Americkým Kennel Clubom - tento titul si drží dodnes.

Labrador a každodenná starostlivosť človeka

Starostlivosť o labradorského retrievera nie je náročná.

Srsť labradorov sa ľahko čistí a v podstate sa takmer čistí sama.

Stačí ho raz týždenne vyčesať.

Najmenej raz týždenne je treba ho poriadne vyčesať, aby sa odstránili voľné chlpy a pevné nečistoty.

Pravidelne psa kefujte napríklad pomocou vyčesávacej rukavice.

Časté kúpanie nie je potrebné, stačí párkrát ročne.

Kúpanie stačí podľa potreby a to pomocou šampónu pre psy.

Na zdravie zubov pravidelne odstraňuj zubný povlak, ktorý môže viesť k zubnému kameňu a ochoreniam ďasien.

Zvláštna pozornosť by mala byť venovaná ušiam, očiam a zubom Vašeho labradora.

Naviac, aby sa zamedzilo zraneniu alebo zápalu, by ste mali pravidelne skracovať pazúre Vašeho psa.

Pravidelné veterinárne prehliadky, vyvážená strava a dostatok pohybu sú kľúčové na udržanie zdravia labradora.

Dobrá starostlivosť nemusí trvať dlho.

Avšak, mali by ste si naplánovať vyšetrenia a rituály starostlivosti pevne vo svojom každodennom alebo týždennom rozvrhu, aby sa stali rutinou pre Vás a Vašeho psa.

Psi maju radi pravidlá a dobrú organizáciu.

Príliš mnoho nečakaných prekvapení a zmien zraňuje citlivého labradora.

Začnite s Vašim “programom starostlivosti” najlepšie už v období šteňaťa a pes si zvykne a bude sedieť kľudne.

Výživa, hmotnosť a zdravie

Labrador miluje jedlo a je skutočný labužník.

Je to možno ťažšie ako pri iných plemenách.

Je dôležité, aby dostával krmivo bohaté na vitamíny a minerály a nikdy ho neprekrmuj, pretože rýchlo priberá, čo škodí jeho zdraviu a kĺbom.

Labradorský retriever potrebuje vyváženú a kvalitnú stravu, ktorá podporí jeho svalovú hmotu, zdravé kĺby a celkovú kondíciu.

Ako aktívne plemeno má špecifické nutričné požiadavky.

Je známy svojou láskou k jedlu, takže je dôležité sledovať jeho váhu a vyhnúť sa prekrmovaniu.

Odporúča sa kŕmiť ho dvakrát denne a zabezpečiť, aby mal prístup k čerstvej vode.

U dospelého labradora je vhodné rozložiť kŕmnu dávku na dve porcie - ráno a večer.

Snažte sa kŕmenie podávať približne v rovnakom čase, aby si pes zvykol na pravidelný režim.

Kŕmna dávka sa môže líšiť v závislosti od veku, hmotnosti a využitia psa.

Dávka krmiva sa môže veľmi líšiť, závisí na veku, hmotnosti a aktivite Vašeho psa.

Pokiaľ dávate svojmu psovi maškrty, mali by ste toto množstvo odčítať z denného prídelu krmiva, takže do misky nasypte trochu menej.

Pre labradorského retrívera neexistujú žiadne predpísané tabuľky hmotnosti.

V podstate by ste mali Vašimi rukami dobre nahmatať rebrá, a nie aby ste ich videli pohľadom.

Pokiaľ si nie ste istí, mali by ste sa spýtať svojho veterinára alebo chovateľa na správnu stravu a odpovedajúcu dávku krmiva pre Vašeho psa.

Šteňa v novom domove

Od prvého dňa, keď privediete psíka domov od chovateľa, je kŕmenie vo vašich rukách.

V prvých dňoch sa môže stať, že psík nebude mať chuť do jedla alebo bude mať hnačku.

To je bežná reakcia na zmenu prostredia, pachov a biologických faktorov.

Tento jav zvyčajne ustúpi po 2-3 dňoch.

Kŕmte ho granulami, ktoré vám chovateľ poskytol v štartovacom balíčku a na ktoré je šteniatko zvyknuté.

Akákoľvek náhla zmena v strave môže mať zlý vplyv na jeho tráviaci systém a mikroflóru.

Prechod na iné krmivo by mal byť postupný.

Najčastejšie zdravotné riziká

Labradory sú väčšinou robustné a zdravé, no ako každé plemeno, aj ony sú náchylné na určité zdravotné problémy.

Priemerná dĺžka života labradorského retrievera je 10 - 14 rokov.

Zástupcovia tohto plemena môžu trpieť dedičnými chorobami očí a dyspláziou bedier a lakťov, čo vedie k problémom s pohybom.

Prejavujú sa u nich značné predispozície na torzie žalúdka, plynatosť a priberanie na váhe.

Labradorský retríver má, ale tiež radu dedičných chorôb, ktorým sa dá vyhnúť len riadeným a obozretným chovom.

Patrí medzi nich hlavne ochorenia pohybového aparátu, ako je dysplázia bedrového kĺbu (DKK), dysplázia lakťového kĺbu (DLK) a osteochondróza (OCD), rovnako ako dedičné ochorenie očí, ako je progresívna retinálna atrofia (PRA) alebo dedičný katarakt(DH).

Pohybový aparát

Dedičná choroba, pri ktorej je nedostatočné prekrvenie bedrového kĺbu, čo vedie k poškodeniu hornej časti stehnovej kosti.

Môže sa objaviť už u 4-mesačných šteniat, zvyčajne do 1 roka.

Spočiatku je často bez príznakov, no s vekom sa môžu objaviť zápaly, bolesti a krívanie.

Typickým príznakom je vlečenie nohy.

Cvičením a správnou diétou sa stav dá zlepšiť, no úplne vyliečiť nie.

Pri dysplázii lakťového kĺbu sa kosti tvoriace lakťový kĺb (ramenná kosť a dve kosti predlaktia) nevyrovnávajú správne.

To vedie k napätiu na niektorých miestach a nestabilite na iných.

Choroba chrupavky postihujúca rôzne kĺby psa.

Môže ju spôsobiť poranenie kĺbu, dedičné faktory, rýchly rast, hormonálna nerovnováha alebo nesprávna výživa.

Vyskytuje sa najmä u veľkých plemien a postihuje ramená, lakte či kolená, najčastejšie ramená.

Pes začína krívať, pri ramennom OCD robí kratšie kroky prednými nohami, aby sa vyhol napätiu kĺbov.

Pri postihnutí oboch predných nôh sa zdráha pohybovať.

Ďalšie možné ochorenia

Táto choroba spôsobuje celkovú svalovú slabosť v dôsledku poruchy mechanizmu tvorby svalových vlákien.

Postihnuté psy nemusia byť schopné normálne chodiť ani sa pohybovať.

Rýchlo sa unavia, môžu mať svalové trasenie a kolaps.

Príznaky sa objavujú medzi 6. týždňom a 7. mesiacom a zhoršujú sa približne do 1. roku, potom sa stav stabilizuje.

Neurologická porucha, pri ktorej vzniká nadmerná elektrická aktivita v určitých oblastiach mozgu, čo narúša rovnováhu nervových buniek a vedie k záchvatom.

Epilepsia je u psov častá a jej príznaky sa líšia podľa typu.

Príčina syndrómu mŕtveho chvosta nie je známa, no chlad a nadmerná fyzická námaha môžu zohrávať úlohu.

Naznačuje to aj anglický názov „cold water tail“ (chvost z chladnej vody).

Psy pociťujú bolesť podobnú svalovici, chvost je zapálený.

Krvné cievy sa stláčajú, čím klesá prísun kyslíka do svalov.

Typickým príznakom je ovisnutý, bolestivý chvost, ktorý pes vôbec alebo len s námahou pohybuje.

Dedičná očná choroba, pri ktorej sa poškodzuje sietnica a degenerujú svetlocitlivé bunky (čapíky a tyčinky).

Zrak sa postupne zhoršuje, až môže nastať úplná slepota.

Šedý zákal často sprevádza progresívnu retinálnu atrofiu a spôsobuje zakalenie očnej šošovky.

Na postihnutom oku je viditeľná šedá vrstva.

Trikuspidálna chlopňa sa nachádza medzi pravou predsieňou a pravou komorou.

Úlohou srdcových chlopní je zabezpečiť tok krvi z predsiene do komory a zabrániť spätnému toku.

Pri nedostatočnosti chlopne sa chlopňa môže zhrubnúť alebo na nej môžu vzniknúť uzlíky.

Chlopňa sa stáva deravou, krv sa vracia do predsiene, čo spôsobuje srdcový šelest a abnormálne srdcové zvuky.

Zvýšený objem krvi vedie k zväčšeniu srdcových komôr a zvýšeniu krvného tlaku.

Pri zdravotných ťažkostiach, bolestivosti, krívaní, záchvatoch, výraznej únave alebo zmenách správania je potrebné vyhľadať veterinárneho lekára.

Starostlivosť o zuby a odmeny

Na zdravie zubov pravidelne odstraňuj zubný povlak, ktorý môže viesť k zubnému kameňu a ochoreniam ďasien.

Medzi čisteniami zubov pomáhajú prírodné, nutrientmi bohaté žuvacie pochúťky.

Maškrty z islandskej tresky, žuvacie maškrty zo sumca atlantického a islandskej tresky sú dokonalou voľbou.

Ich každodenným používaním sa dá zredukovať hnedý zubný povlak a zubný kameň, zlepšiť sa vďaka tomu môže aj dych psa.

Pri výcviku je však potrebné započítať maškrty do celkového denného príjmu, pretože labrador má výrazný sklon k priberaniu.

Čo človek od labradora potrebuje

• čas na každodenný kontakt a spoločné aktivity;
• pravidelný pohyb a mentálne zamestnanie;
• citlivý, dôsledný a láskavý výcvik;
• včasnú socializáciu medzi ľuďmi, psami a v rôznych situáciách;
• kontrolu hmotnosti a primerané kŕmne dávky;
• pravidelnú starostlivosť o srsť, uši, oči, zuby a pazúre;
• preventívne veterinárne prehliadky;
• zodpovedný výber chovateľa a overenie zdravotných testov rodičov.

Keď človek tieto potreby rešpektuje, labrador môže byť mimoriadne oddaným, veselým a spoľahlivým partnerom na dlhé roky.

Život s labradorom v praxi

Labradorský retríver je silné, atletické plemeno, ktoré sa vyznačuje vyváženými proporciami.

Naprieč každodenným životom sa uplatňuje jeho chuť pracovať, dobrý čuch, vytrvalosť, láska k vode a prirodzený záujem o človeka.

Pes, ktorý dostáva jasné hranice, primeraný pohyb, pravidelné úlohy a pokojné vedenie, býva pokojnejší a lepšie zvláda situácie doma aj vonku.

V zásade platí, že čím lepšie je Váš pes vycvičený, tým viac s ním môžete robiť, či už ide o jazdu na bicykli, návštevu priateľov na záhrade alebo dovolenku spolončne na psej pláži.

Labrador tak môže byť nielen domácim miláčikom, ale aj aktívnym členom rodiny, ktorý človeka sprevádza pri práci, športe, cestovaní, výcviku a každodenných spoločných rituáloch.

tags: #labradorsky #retriver #a #clovek