Pri pohľade na psa ušatého každého okamžite zaujmú obrovské uši, ktoré svojou dĺžkou presahujú dĺžku hlavy. Malá šelma so zašpicateným čenicou a nápadnými ušnými boltcami patrí do čeľade psovitých.
Pes ušatý je stredne veľká psovitá šelma. Jeho latinský názov je Otocyon megalotis. Pomenovanie Otocyon je zložené z gréckych slov oto, ktoré znamená ucho, a cyon - pes. Megalotis pochádza z gréckych slov mega a otis, čo znamená veľkouchý.
Vzhľad a telesné rozmery
Najnápadnejšou črtou psa ušatého sú veľké uši, ktoré dorastajú až do 14 centimetrov a sú druhé najväčšie medzi šelmami; najväčšie uši má fenek. Iné údaje uvádzajú ušné boltce dlhé až 12 centimetrov. Pri pohľade na psa ušatého každého okamžite zaujmú práve obrovité boltce, ktoré svojou dĺžkou presahujú dĺžku hlavy.
V jeho horúcej africkej domovine mu slúžia ako viacúčelové zariadenie. Napomáhajú odvádzaniu prebytočného tepla z tela a tiež zachytávajú aj veľmi slabé zvuky, ktoré vydáva hmyz, ktorým sa pes ušatý živí.
Ohromné ušné boltce majú dve hlavné funkcie: termoregulačnú, pretože sú bohato prekrvené a pomáhajú tak ochladzovať krv v tele, a funkciu súvisiacu s prijímaním potravy. Prebytočné teplo je odvádzané krvou do uší, tam sa krv ochladí a putuje späť do tela.
Pes ušatý dorastá do dĺžky približne 55 centimetrov a váži 3 až 5 kilogramov. Má žltkastohnedú srsť s tmavými ušami, nohami a tvárou. Má nápadne drobnú tvár s čiernou maskou a špicatým ňufákom, pričom špičky uší sú čierne.
| Vlastnosť | Charakteristika |
|---|---|
| Latinský názov | Otocyon megalotis |
| Dĺžka tela | okolo 55 cm |
| Hmotnosť | 3 až 5 kg |
| Dĺžka uší | až 12-14 cm |
| Farba srsti | žltkastohnedá s tmavými ušami, nohami a tvárou |
| Počet zubov | 48 až 52 |
Rozšírenie a prostredie
Pes ušatý sa vyskytuje v afrických savanách a na pláňach s krátkou trávou. Často sa objavuje aj na spáleniskách.
V horúcej Afrike mu veľké uši pomáhajú nielen pri ochladzovaní tela, ale aj pri hľadaní potravy. Vďaka citlivému sluchu dokáže zachytiť aj veľmi slabé zvuky hmyzu ukrytého pod zemou.
Najaktívnejší je za súmraku a v noci, keď sa vydáva hľadať potravu. Počas dňa sa skôr ukrýva v kroví alebo vysokej tráve, kde odpočíva.
Potrava a spôsob získavania potravy
Pes ušatý sa živí prevažne hmyzom, ktorý tvorí až 80 % jeho potravy. Špecializuje sa hlavne na mravce, všekazy, chrobáky, termity a kobylky. Iné opisy uvádzajú ako jeho obľúbenú korisť najmä termity a vrubúne.
Pes ušatý je pravdepodobne jediná psovitá šelma, ktorá neloví predovšetkým cicavce, ale živí sa hlavne termitmi a chrobákmi. Pretože sa živí práve prevažne drobnými bezstavovcami, strávi vyhľadávaním potravy väčšinu svojho dňa.
Často sa drží v blízkosti stád veľkých bylinožravcov, kde hľadá chrobáky priťahované trusom zvierat. Ďalej konzumuje vajcia, ovocie, drobné vtáky a hlodavce. Nepohrdne ani jedovatým škorpiónom, ktorému šikovne odhryzne a vypľuje jedový bodec.
Väčšinu potrebnej vody získava z potravy. V období dostatku potravy môže loviť v malých skupinkách.
Výnimočný sluch a zuby
Pri love využíva pes ušatý svoj výborný sluch. Dokáže nájsť potravu aj pod zemou a vďaka veľkým ušiam presne deteguje miesto, kde sa niekoľko centimetrov pod povrchom ukrýva výživná larva.
Jeho zrak naopak nie je veľmi dobrý. Má problémy lokalizovať potravu, keď sa prestane pohybovať. Sluch je preto pri hľadaní potravy oveľa dôležitejší než zrak.
Aby sa s malou korisťou vysporiadal, má síce drobné zuby, ale zato ich je viac ako u iných cicavcov. Uvádza sa celkový počet 48 zubov, podľa iných údajov ich môže mať až 50 alebo 52.
Počet jeho drobných zubov prevyšuje stav u všetkých ostatných psovitých. Má osem stoličiek navyše a 48 zubov predstavuje najvyšší počet pravých zubov medzi placentálnymi cicavcami.
Zuby sú menšie a veľmi špicaté. Vysoký počet drobných zubov umožňuje ľahšie rozhrýzť tuhú kutikulu hmyzu.
Nory a denný režim
Pes ušatý si vyhrabáva vlastné nory alebo využíva opustené obydlia iných zvierat. Mláďatá sa rodia v nore, ktorú rodičia sami vyhrabú, často však uprednostnia brloh vyhĺbený iným zvieraťom, napríklad hrabáčom.
Nory majú niekoľko vchodov a rodičovský pár môže na svojom území využívať väčší počet nôr. V norách však pes ušatý netrávi veľa času. Používa ich najmä ako úkryt pred dažďom alebo v prípade nebezpečenstva.
Počas dňa sa ukrýva v kroví alebo vysokej tráve a odpočíva. Aktivitu začína najmä v noci, keď sú termity, chrobáky a ďalší drobný hmyz dostupnejšie.
Rodinné skupiny a partnerské správanie
Psov ušatých žijú v rodinných skupinkách. V prírode žijú v trvalých pároch a v rodinných skupinách až do 15 jedincov. Skupinu tvorí rodičovský pár a jeho mláďatá.
Psovité šelmy tvoria monogamné páry, ktoré spolu vydržia celú sezónu. Páry psov ušatých bývajú veľmi stabilné a dlhodobé. Nie je však isté, či sa pária na celý život.
V období dostatku potravy môžu psy ušaté loviť v malých skupinkách. Spolupráca im uľahčuje vyhľadávanie veľkého množstva drobnej koristi.
Rozmnožovanie a starostlivosť o mláďatá
Po približne dvojmesačnej gravidite sa v nore rodia 2 až 5 mláďat. Mláďatá sa podobajú malým šakalom, pretože majú štíhle telo a dlhé nohy.
Samec sa počas celého obdobia drží v blízkosti samice a po narodení mláďat bráni noru. Rodičia môžu využívať viacero úkrytov na svojom území.
Keďže potravu psov ušatých tvoria prevažne drobné bezstavovce, mláďatá získavajú väčšinu potravy z materského mlieka, a nie z pevnej alebo natrávenej potravy, ako je to typické pri väčšine väčších šeliem.
Komunikácia
Psov ušatých medzi sebou komunikujú rôznymi postojmi, postavením uší a chvosta, ako aj zvukmi a pachmi.
Veľké uši teda neslúžia iba na počúvanie koristi. Ich poloha môže vyjadrovať správanie a náladu jedinca a spolu s pohybmi tela sa podieľa na komunikácii v rámci rodinnej skupiny.
Zoo (49) Pes ušatý (bat-eared fox)
Predátori a ďalšie hrozby
Psov ušatých lovia najmä veľké predátory, napríklad levy, leopardy, gepardy, hyeny a hyenovité psy. Mláďatám hrozí nebezpečenstvo aj od menších predátorov, ako sú šakaly čabrakové a dravé vtáky.
Ďalšie nebezpečenstvo pre psov ušatých predstavujú choroby, napríklad besnota. Lovia sa aj pre kožušinu, kožu a mäso.
Význam v ekosystéme a ochrana
Pes ušatý zohráva dôležitú úlohu pri regulácii početnosti termitov. Každý jedinec skonzumuje až 1,15 milióna termitov za rok.
Pes ušatý patrí medzi málo dotknuté druhy. V národných parkoch žijú pomerne veľké populácie. Navyše sa dokáže prispôsobiť meniacemu sa prostrediu.
Jeho spôsob života je úzko spätý s dostupnosťou hmyzu, otvorenou krajinou, vhodnými úkrytmi a prítomnosťou rodinnej skupiny.
Pes ušatý v zoologických záhradách
Psov ušatých chováme od roku 1980, hoci jeden exemplár sa v zoologickej záhrade zrejme objavil už v 50. rokoch.
V zoologických záhradách možno pozorovať najmä jeho veľké uši, štíhle telo, dlhé nohy, čiernu tvárovú masku a špecifický spôsob prijímania potravy.