Keď pes opakovane uteká popod samonosnú bránu, nejde iba o nepríjemnosť alebo poškodenie záhrady. Pes sa môže stratiť, spôsobiť dopravnú nehodu, vystrašiť alebo dokonca v niektorých prípadoch pohrýzť iných ľudí.
Voľne pobehujúci pes po ulici predstavuje ohrozenie vodičov aj chodcov. Preto je dôležité mať nad psom kontrolu. Je to predsa len váš maznáčik a zodpovedáte zaňho vy.
Prečo pes uteká zo záhrady
Pes uteká zo záhrady jednoducho preto, že sa nudí, alebo je za plotom niečo, čo ho zaujíma a nedokáže tomu odolať.
Môže to byť blízkosť hárajúcej sa sučky, uspokojenie loveckých pudov, prípadne lákajúce dobrodružstvo oproti nudnej každodennej rutine.
Psy, ktorí utekajú zo záhrady, často trpia nedostatkom pohybu, kontaktu s pánom, pocitom samoty a celkovou nudou.
Tie isté krátke prechádzky stále dookola, žiadne nové vnemy.
Jedna z najčastejších príčin je, že pes sa nudí.
Môže mať Dunčo obrovskú záhradu, rýchlo to omrzí, deň čo deň ňuchať stále tú istú trávu.
Psy vo všeobecnosti majú radi dobrodružstvo.
Nejeden pes cíti potrebu byť užitočným.
Psy chcú robiť, makať... chcú prácu, kde môžu vybiť baterky.
A keď im prácu nezvolí človek, musia si niečo nájsť sami.
Útekom môže viesť aj nuda a nesplnenie základných potrieb vášho psa.
Ak pes nemá možnosť behať, hrať sa alebo kopať, môže hľadať príležitosti na útek.
Preto, ak sa pýtate, prečo váš pes uteká z dvora, stojí za zváženie, či vášmu miláčikovi nechýba pozornosť a fyzická aktivita.
Lovecký pud, pachy a túžba za dobrodružstvom
Pes je pôvodom lovec.
A lovecké pudy pri ňom len ťažko potlačíte.
Veľmi často sa stáva, že pes na prechádzke zacíti pach zveri a bez rozmýšľania sa vydá za ňou.
Je preňho prirodzené za každú cenu následovať stopu a loviť divokú zver, obzvlášť pokiaľ bývate napríklad na okraji dediny.
Pes uteká z domu, aj kvôli silnému loveckému pudu.
Niektoré plemená psov majú špeciálne predispozície k účasti na love, ak sa takémuto psovi nedostáva dostatočná pozornosť a špeciálne outdoorové aktivity, vyhľadá si ich sám.
Preto pes neposlúcha a uteká pred pánom, má príliš veľa energie, ktorú chcem využiť.
Háravá sučka a rozmnožovací pud
Príčina, ktorá tiež núti tvojho psíka zdrhať zo záhrady.
Pud.
Túžba rozmnožovať sa.
Je to príroda, nemôžeš im to brať za zlé, ale nemôžeš to ani ignorovať.
Neplánovaných a nechcených šteniatok je už na svete príliš veľa...
Ak vlastníš psa, ktorého silne ovláda túžba plodiť potomstvo, daj ho vykastrovať.
Kastrácia však nie je zaručeným riešením každého úteku.
Viacerí používatelia napísali, že kastrácia „výrazne pomohla“ alebo znížila úteky, ale iní upozorňujú, že kastrácia nezaručí odstránenie vrodenej pohnútky k utekom.
Strach, hluk a neistota
Ďalšou možnou príčinou úteku je strach.
Ak má pes strach, môže sa pokúsiť vyriešiť situáciu útekom.
Hluk často stresuje psov a môžu začať utekať.
Kľúčová je tu socializácia psa, treba ho naučiť, ako sa vyrovnať a prekonať strach.
Niekedy pes nerieši nič okolo seba, len sa potrebuje dostať preč.
V takej chvíli dáva najväčší zmysel zamerať sa na pocit bezpečia.
Prečo je útek popod samonosnú bránu nebezpečný
Ak váš pes podhrabe plot, vyrazí odomknuté dvere alebo pred vami utečie, keď ho na prechádzke pustíte z vodítka, máte nielen frustrujúci a trápny problém, ale je to pre psa tiež veľmi nebezpečné.
Psy, ktorí s radosťou utekajú od svojich majiteľov, si neuvedomujú nebezpečenstvo okolo seba, ako sú cesty plné áut - asi je nepravdepodobné, že by sa rozhliadli, či práve nejde auto.
Pes sa môže nielen zatúlať, ale môže aj ublížiť cudzej osobe alebo sebe samému.
Útek vášho psa v takom prípade bude stáť hotový majetok, alebo ešte väčšie problémy, pretože nikoho nezaujíma, že ste práve vtedy neboli doma a nevedeli o tom.
Nehľadiac na to, že nepríjemná situácia často vyústi v nejčiernejší scenár a psíkovi sa niečo stane.
Je dôležité si uvedomiť, že každý majiteľ je za svojho domáceho miláčika plne zodpovedný, a to z morálneho aj právneho hľadiska.
Za svojho psa nesiete zodpovednosť a podľa zákona ho musíte mať pod kontrolou, avšak akonáhle je sám, dá sa len ťažko ustrážiť.
Najprv skontrolujte samonosnú bránu a celý plot
Možno to znie ako samozrejmosť, ale pritom veľa plotov na záhradách rodinných domov by nezabránilo utiecť ani čivave.
Nestačí totiž pozemok len ľubovoľne ohradiť a potom si vyložiť nohy na stôl.
V prvom rade berte do úvahy veľkosť vášho psíka.
Malý kolíkový plot totiž nemecký ovčiak hravo preskočí, zatiaľčo dvojmetrový betónový múr môže byť pri jazvečíkovi trochu prestrelený.
Ináč povedané, plot či ohrada musia byť dostatočne vysoké na to, aby ich psík nepreskočil.
Útek „zhora“ však nie je jediným rizikom.
Psy sú vynachádzavé tvory a popod plot sa dokážu podhrabať.
Váš domáci maznáčik si zasa podhrabal dieru pod plotom a prekĺzol von.
Dieru ste zahrabali a odišli do práce, ale na druhý deň sa všetko opakuje znova.
Keďže problém vzniká popod samonosnou bránou, nestačí kontrolovať iba samotný plot.
Treba preveriť aj spodnú hranu brány, priestor medzi krídlom či posuvnou časťou a zemou, bočné medzery, napojenie brány na plot a miesta, kde sa mení výška terénu.
Ak pes už raz našiel priechod, bude sa k nemu často vracať.
Fyzické zabezpečenie proti podhrabaniu
Fyzické riešenia spomenuté v diskusii zahŕňajú zvarané pletivo alebo „zajačie“ pletivo s malými okami, pripevnenie pletiva tenkým drôtikom alebo sťahovacími páskami, podhrabové dosky na zemi a prekrytie medzier v bráne.
Použiť zvarané pletivo alebo „zajačie“ pletivo s malými okami, pripevniť ho k existujúcej konštrukcii tenkým drôtom alebo sťahovacími páskami a pri podhrabávaní uložiť pozdĺž základu dosky pod pletivo.
Riešenia v diskusii zahŕňajú upevnenie na tyčky, pritiahnutie drôtikom alebo sťahovacími páskami k existujúcej konštrukcii a uloženie podhrabových dosiek na zem pozdĺž pletiva.
Pri samonosnej bráne je dôležité prekryť aj medzeru medzi spodnou hranou brány a povrchom, pretože práve tadiaľ môže malý a vytrvalý pes preliezť alebo sa pretlačiť.
| Problém | Možné riešenie |
|---|---|
| Pes sa podhrabáva pod plotom | Podhrabové dosky na zemi pozdĺž pletiva |
| Pes prechádza cez medzery | Zvarané pletivo alebo „zajačie“ pletivo s malými okami |
| Medzera pod samonosnou bránou | Prekrytie medzier v bráne |
| Pletivo sa uvoľňuje | Pripevnenie tenkým drôtikom alebo sťahovacími páskami |
| Pes plot preskakuje | Dostatočne vysoký a prispôsobený plot či ohrada |

Pes potrebuje bezpečné miesto, nie iba plot
Aj pes potrebuje svoju strechu nad hlavou, najmä ak väčšinu svojho života strávi na záhrade, či dvore rodinného domu.
K tomu slúži, prirodzene, psia búda.
V lete by mala byť psia búda útočiskom pred horúčavou a priamym slnkom.
V zime a daždi zasa musí psíka chrániť pred vyčíňaním počasia.
Zateplená psia búda je preto ideálnym riešením.
Netreba tiež zabúdať na to, že v búde by sa psík mal cítiť pohodlne.
Ak má psík miesto, kde sa cíti dobre a je chránený pred živlami, nemá potrebu hľadať iné alternatívy a utekať.
Koterec nie je zlý.
Koterec, je miesto, ktoré má zabezpečiť psíkovi ochranu pred nepriazňou počasia, má sa v ňom cítiť pohodlne a príjemne.
Nie je to miesto, kde má pes tráviť väčšinu dňa.
Nauč ho, že koterec nie je väzenie.
Aktivita a podnety znižujú potrebu utekať
Faktory ako kvalitný plot, paníčkova pozornosť a pestrejší život by mali byť dostačujúce na skoncovanie so psími útekmi.
Umožnite chlpáčovi zažiť nové podnety.
Ak so svojím psíkom budete tráviť dostatočné množstvo času, napríklad hraním sa na záhrade, nielenže tým v ňom vyvoláte pozitívne asociácie, ale pomôžete mu tiež vybiť prebytočnú energiu.
Znižujete tak pravdepodobnosť, že bude mať potrebu zo záhrady utekať.
S tým úzko súvisí aj ďalší tip.
Psík, ktorý je zamestnaný a má priestor na dostatočné množstvo aktivít, nemá potrebu utekať.
Znamená to poskytnúť mu hráčky, prípadne mu zhotoviť hoci aj prekážkovú dráhu.
Stimulovaný a aktívny pes je šťastný pes.
A taký nemá potrebu utekať.
Cvičenie - Psy, ktorí utekajú, sú často nedostatočne fyzicky a mentálne stimulovaní.
Poskytnutím dostatku aktivity a cvičenia môže znížiť alebo úplne odstrániť túžbu utekať.
Logické hry pre psov - Intelektuálne ho zamestnajte napríklad hlavolamy pre psov či hračkami na maškrty.
V takýchto chvíľach budú nápomocné interaktívne hračky a maškrty, ktoré zaujmú pozornosť psa.
Hra s domácim miláčikom je veľmi dôležitá, posilňuje puto medzi majiteľom a zvieraťom, buduje vzťah a dôveru.
Nechať psa vybehať a vyvenčiť ho pred vašim odchodom do práce je základ.
Samozrejme, problém sa často týka aj psov, s ktorými majitelia chodia na cvičisko, berú ich na výlety a na dlhé prechádzky a trávia s nimi všetok voľný čas.
Výcvik privolania je rovnako dôležitý ako plot
Dôležitá je dôsledná výchova a 100% vypočutí na rozkaz „K nohe!“ prípadne „Ku mne!“.
Príkazy ako:
- zostať
- do nohy
- ku mne
By mali byť zavedené v prvých mesiacoch života psa.
Spoľahlivé privolanie je predpokladom toho, aby si pes mohol na prechádzke užívať určitú voľnosť.
Slúži nielen ako prevencia úteku psa na prechádzke, ale aj na ochranu vášho psa a jeho okolia.
„Poď ku mne“ je kľúčový povel, ktorý by mali ovládať tak psy, ako aj ich majitelia.
Tak ako je dôležité, aby pes poslúchal, netreba zabúdať, že je to majiteľ, kto musí psa povel najprv naučiť a potom ho správne oznámiť.
Privolanie trénujte postupne
Privolanie sa trénuje postupne.
Ak chcete svojho psa naučiť privolanie, mali by ste vybrať pokojné a bezpečné miesto, kde nebudete rušení vonkajšími vplyvmi.
Najprv skúste povel cvičiť v pohodlí domova, potom trénujte doma, avšak s nejakým rušivým elementom, napríklad s puštením nahrávky štekania z mobilného telefónu.
Akonáhle tohle bude pejsek zvládať, skúste povel trénovať na záhrade - opäť najprv bez rušivých elementov a až potom s nimi.
Ďalším štádiom obtiažnosti môže byť prázdny oplotený výbeh pre psov a potom menej frekventovaný park.
Postupom času môžete zvyšovať obtiažnosť tým, že budete skúšať privolanie medzi ďalšími psami.
Spoľahlivé privolanie nevzniká v tých najťažších situáciách, keď je okolo množstvo podnetov a pes vás sotva vníma.
Postupne krok za krokom potom pridávate náročnosť (zväčšujete vzdialenosť od psa, pridávate ruchy, meníte prostredie), aby mal pes stále šancu uspieť a nezažíval len neúspech.
Oveľa lepšie než dlhé drilovanie fungujú krátke tréningy, ktoré zapojíte do bežného dňa.
Vyberte jeden povel a zbytočne ho neopakujte
Zvoľte si jedno slovo, ktorým budete psa privolávať, napríklad „ku mne“.
Toto zažil takmer každý.
Zavoláte raz, druhýkrát, tretíkrát... a pes nikde.
Lenže práve opakovaním povelu sa jeho význam postupne stráca.
Podobne to funguje aj vo chvíli, keď psa voláte, aj keď dopredu tušíte, že nepríde.
Aby ste si nepokazili privolanie neustálym opakovaním povelov, skúste zmeniť prístup.
Občas psa zavolajte, odmeňte ho a potom ho zase pustite ďalej.
Pes si vďaka nim začne spájať, že keď k vám príde, čaká ho niečo príjemné.
Niektorí psíčkari namiesto klasického povelu využívajú takzvaný nose touch.
Privolanie môžete psa naučiť aj pomocou takzvaného targetu, teda konkrétneho miesta, kam má pribehnúť a zostať.
Odmena musí byť pre psa hodnotná
Kľúčom k úspechu sú odmeny.
Nezabúdajte však, že nemusíte odmeňovať len pamlskami.
Pochvala a radosť z výkonu vášho psa je tiež obrovskou motiváciou a odmenou.
Vonku je pre psa všetko silnejšie.
Psia zvedavosť má veľkú silu, takže s obyčajným pamlskom z vrecka s veľkou pravdepodobnosťou neuspejete.
Návrat k vám pre neho nemusí byť dostatočne lákavý.
Preto je dôležité nájsť to, čo váš pes naozaj miluje a čo má pre neho v danej chvíli hodnotu.
Veľkú úlohu zohráva aj načasovanie.
Vo chvíli, keď pes urobí správnu vec, nie je priestor hľadať odmenu po vreckách.
Konkrétne pri odvolaní je dôležité začať psa chváliť v okamihu, keď sa k vám začne približovať, nie keď k vám príde na krok.
Pes musí zostať pri vás
Keď pes pribehne...
Toto je ďalšia situácia, ktorú rieši množstvo psíčkarov.
Pes krásne pribehne, vezme si odmenu...
Môže to pôsobiť, akoby si z vás robil srandu.
V skutočnosti len ešte nevie pri vás zostať dlhšie.
Je potrebné túto zručnosť učiť zvlášť.
Začať krátkym zastavením, odmeniť ho znova za to, že zostane, a postupne tento moment predlžovať.
Stopovačka dá psovi voľnosť a majiteľovi kontrolu
Každý pes uteká z iného dôvodu.
Každý útek sa počíta.
Platí jednoduché pravidlo: kým pes uteká, učí sa utekať.
V takej chvíli pomôže stopovačka, teda veľmi dlhá vôdzka, napríklad až 10 metrov, vďaka ktorej má pes voľnosť a vy kontrolu.
Aj keď ide o základný povel, neznamená to, že je to ľahký povel.
Náš tip: Nepostrádateľnou pomôckou pri výcviku je stopovacia šnúra.
Keďže stopovacia šnúra je dlhá 10 m, váš pes sa bude na prechádzke cítiť, akoby bol voľný.
A ešte jedna dôležitá vec - mať psa na vôdzke nie je hanba.
Práve naopak.
Je to zodpovedné rozhodnutie, ktoré dáva vášmu psovi priestor učiť sa v pokoji a bezpečí.
Pri používaní stopovačky nejde o to psa ťahať späť k sebe, ale mať možnosť ho včas pribrzdiť alebo zastaviť skôr, než sa úplne „odpojí“.
Flexi vôdzka sa na prvý pohľad môže zdať ako dobrá alternatíva, ale v praxi nefunguje tak dobre.

Ako reagovať, keď pes začne utekať
Aj keď robíte všetko správne, môže sa stať, že váš psí kamoško utečie.
Práve preto dáva najväčší zmysel na chvíľu spomaliť a zachovať pokoj.
Naháňanie ani krik väčšinou nepomôžu, skôr naopak.
Ak váš pes utečie, neberte si to osobne.
Neznamená to, že vás pes nemá rád.
Znamená to iba, že váš pes má rád slobodu, dobrodružstvo a hru na naháňačku.
Vybavíte si moment, keď vám pes uteká a vy sa za ním hneď rozbehnete?
On spomalí, obzrie sa... a vo chvíli, keď ste blízko, zase vystrelí.
Práve v takých chvíľach sa utekanie posilňuje najviac, aj keď to vôbec nezamýšľate.
Oveľa lepšie funguje zmeniť pravidlá.
Spomaliť, otočiť sa, rozbehnúť sa opačne alebo psa niečím zaujať.
Veľký rozdiel robí aj to, ako sa sami hýbete.
Zmeníte smer, spomalíte alebo sa zrazu rozbehnete opačne a pes na to často zareaguje rýchlejšie než na akýkoľvek povel.
Pomáha vytvárať situácie, v ktorých má šancu reagovať ešte skôr, než sa „odpojí“.
Stačí pohyb v tráve a všetko sa zmení.
Pes stuhne a počas sekundy vystrelí preč.
V diaľke sa objaví pes alebo človek a váš chlpáč má jasno.
Funguje naučiť sa zachytiť tento okamih včas, ešte skôr, než vyrazí.
Niektoré psy majú svoje „bezpečné body“.
Pomáha vrátiť sa o krok späť a dať psovi viac istoty priamo vedľa vás.
Keď však vyberiete prostredie, kde má šancu uspieť, začnú sa diať zmeny - otočí sa, zareaguje, príde bližšie.
Prečo psa po návrate netrestať
Nikdy psa netrestajte za to, že na povel nereagoval hneď a pribehol až po dlhom volaní.
Svoju úlohu totiž splnil - prišiel.
Ak psa potrestáte za to, že na povel „Ku mne“ poslúchol neskoro a nie hneď, nabudúce nebude chcieť prísť vôbec.
Rovnako keď k nemu prídete a potrestáte ho, že neuposlúchol, začne pred vami utekať.
Pri úteku zo záhrady to platí tiež.
Na záver je potrebné podotknúť, že psíka by ste za útek nikdy nemali trestať.
Iba tým zvyšujete pravdepodobnosť, že sa to v budúcnosti zopakuje.
Za žiadnu cenu ho netrestajte po návrate domov.
Zviera nepochopí, že útek je zlá vec.
Naopak, pravdepodobne si bude myslieť, že ho trestáte za návrat.
Buďte radi, že sa po úteku vôbec vrátil.
Elektronický ohradník ako doplnok k fyzickej bariére
Elektronický ohradník predstavuje neviditeľný plot.
Môžete s ním obohnať záhradu alebo pokojne len pár záhonov, kam nechcete, aby chlpáč zavítal a zničil vám úrodu.
Na trhu je mnoho týchto elektronických ohradníkov pre psov.
Niektoré majú aj niekoľko zónové varovné signály - od zvukov, cez vibrácie až po elektrostatický impulz pri priblížení sa k plotu.
Chce to tréning.
Elektronický ohradník má vodič po obvode, prijímač na obojku psa, pri priblížení k zakázanej zóne systému zaznie varovný zvuk a ak pes neodíde, dostane impulz.
Elektronický ohradník, alebo bezdrôtový ohradník nahrádza ľudský faktor v čase, keď psa nemôžete cvičiť sami.
Oblasť, za ktorú pes nesmie, môžete nastaviť podľa potreby.
Pokiaľ sa približuje do zakázanej zóny, impulz sa postupne zvyšuje.
Elektrický ohradník bol popísaný ako lacnejšia alternatíva, v diskusii bola uvádzaná cena 138 EUR, s prijímačom na obojku, varovným zvukom a impulzom.
Systém sa podľa uvedenej skúsenosti po približne 9 sekundách vypne.
Elektronický ohradník by však nemal nahradiť kontrolu technického stavu brány, dostatok pohybu ani systematický výcvik.
Výcvikový obojok a jeho používanie
Ďalším variantom je výcvikový obojok.
Vďaka ovládaču vyšlite psovi zvukový, vibračný alebo elektrostatický korekčný impulz, na ktorý pes zareaguje prerušením svojej aktivity.
Výcvikový obojok rozhodne nepredstavuje drastickú výchovnú metódu, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Výcvikový obojok sa skladá z vysielača, ktorým majiteľ generuje signál, keď sa pes nachádza v nežiaducej situácii, a z prijímača, vďaka ktorému sa pes o signále okamžite dozvie.
Samotný signál môže mať podobu zvuku, vibrácie alebo stimulačného impulzu rôznej intenzity.
Výcvikové obojky d-control (elektronické, sprejové a vibračné modely) sa skladajú z vysielača a prijímača.
Sú spoľahlivým, účinným a bezpečným prostriedkom na výcvik a budovanie pozitívneho vzťahu medzi človekom a psom.
Účelom našich výcvikových obojkov je korigovať nežiaduce správanie psa s prihliadnutím na jeho temperament a aktuálnu situáciu.
Nie je to nástroj na trestanie psa, ale na výcvik a posilnenie poslušnosti.
Výcvikový obojok možno považovať za skvelý doplnok tradičného výcviku, ktorý uľahčí a urýchli výcvik.
Pri používaní akéhokoľvek výcvikového obojka je dôležité, aby mu predchádzal zrozumiteľný tréning a aby majiteľ rozumel reakciám konkrétneho psa.
GPS lokátor, čip a identifikačné údaje
V takejto situácii hrá veľkú úlohu aj to, čo má pes na sebe.
Čipovanie psa je dnes povinné a mal by ho mať každý pes.
Výhodou čipu je, že ho pes nestratí.
Jedna z najjednoduchších a najrýchlejších ciest, ako sa k sebe dostať späť.
Hodí sa hlavne vo chvíli, keď striedate výbavu alebo máte viac obojkov.
Vďaka GPS lokátoru máte prehľad o tom, kde sa pes nachádza.
Moderný variant, ktorý využíva čoraz viac psíčkarov.
GPS lokalizátor posiela upozornenie, keď pes opustí prednastavenú zónu, zobrazuje polohu na mobile a používatelia uviedli, že to pomohlo rýchlo lokalizovať utečeného psa.
Na trhu sú dostupné aj GPS vysielače, ktoré pomáhajú lokalizovať vášho domáceho maznáčika, do tohto typu produktu sa oplatí investovať, ak váš pes neustále prelieza plot alebo uteká z pozemku.
Veľkou pomocou dnes bývajú aj sociálne siete, psí detektívi alebo miestni veterinári.
Niekedy to už jednoducho nie je vo vašich silách.
Cieľom nie je zvládnuť všetko sám alebo sama, ale spoznať moment, keď má zmysel požiadať o pomoc.
Čo robiť, keď pes utečie popod bránu
Aj keď robíte všetko správne, môže sa stať, že váš psí kamoško utečie.
Práve preto dáva najväčší zmysel na chvíľu spomaliť a zachovať pokoj.
Naháňanie ani krik väčšinou nepomôžu, skôr naopak.
Skúste sa na prechádzku pozrieť trochu inak.
Nielen ako na chvíľu vonku, ale ako na situáciu, ktorú máte do veľkej miery vo svojich rukách.
Ak pes utečie zo záhrady, skontrolujte najprv smer jeho úniku a miesto, kadiaľ prešiel.
Ak sa vracia, netrestajte ho a pokojne ho odmeňte.
Čím skôr sa do toho pustíte s niekým skúseným, tým jednoduchšie to celé býva.
A potom príde moment, ktorý si väčšina psíčkarov želá zažiť.
Stojíte na lúke, váš parťák je na voľno, vy zavoláte a chlpáč sa otočí.
Bez váhania a bez prehovárania sa rozbehne späť k vám a v tej chvíli viete, že privolanie funguje.
Nie preto, že musí, ale preto, že chce.