Pes pobehuje po byte a nahrabuje: príčiny a riešenia

Všimli ste si, ako váš pes niekedy zaborí labky do koberca a začne hrabať, akoby sa snažil vykopať neviditeľnú jamu? Na prvý pohľad to môže pôsobiť vtipne, no ak sa z toho stane zvyk, rýchlo pochopíte, že váš koberec dlho nevydrží a z krásneho kúsku, ktorý mal zútulniť obývačku, sa stane ošúchaný a potrhaný kus látky.

Prečo to psy robia a ako ich to odnaučiť? Najdôležitejšie je prísť na to, prečo to robí. Len tak dokážete tomu zabrániť. V opačnom prípade pôjde len o skúšanie naslepo.

Najčastejšie dôvody, prečo pes škriabe a hrabe koberec

Nuda a dožadovanie sa pozornosti

Pes je inteligentný tvor. Ak sa nudí a nevie, čo so sebou, často si vymyslí vlastnú „zábavu“.

A keď zistí, že driapanie moderného koberca vás prinúti otočiť hlavu alebo niečo povedať, má vyhraté. Dostal od vás reakciu, ktorú chcel.

Či už je to smiech, hnev alebo karhanie, pre psa je to stále pozornosť, ktorá mu predtým možno chýbala.

Prebytok energie

Pes, ktorý nemá dostatok pohybu a psychickej stimulácie, si začne sám hľadať cestu, ako prebytok energie vybiť.

Mladé psy a aktívne plemená obzvlášť. Ak mu chýba beh, aportovanie alebo tréning, začne vymýšľať drobné neplechy.

Pokiaľ sa pes nudí, nie je poriadne vybehaný, môže si prebytočnú energiu vybíjať ohryzovaním vybavenia domácnosti.

Ak psa ráno pred odchodom do práce riadne vybeháme, znížime riziko ničenia vecí z nudy. Unavený pes potom väčšinu času prespí, pretože psy dokážu bez problému prespať aj 17 hodín denne.

Prirodzený inštinkt

Niektoré plemená majú hrabanie jednoducho v DNA.

Teriéry, jazvečíky či ďalšie plemená boli po stáročia šľachtené na vyhrabávanie hlodavcov a koristi spod zeme, pričom tento inštinkt im ostal.

Jednoducho robia to, na čo boli „stvorení“.

Pri plemenách, ktoré škriabu z číreho inštinktu, je dôležité uvedomiť si, že to nerobia zo zlozvyku alebo zo vzdoru, ale jednoducho preto, že ich telo a gény im to kážu.

Takéto správanie sa dá usmerniť, nie potlačiť.

Príprava miesta na odpočinok

Možno ste si tiež všimli, že váš pes pred spaním krúži dookola alebo si „ustiela“ pelech.

Je to pozostatok správania vlkov, ktorí si pripravovali bezpečné miesto na odpočinok.

Ak však pes nemá dostatok prikrývok, vankúšov alebo pohodlné miesto, ktoré mu dáva pocit istoty, skúsi to na koberci v obývačke.

Chladné, tvrdé alebo rušné miesto môže psovi spôsobovať nepohodlie a brániť mu v kvalitnom odpočinku.

Riešením môže byť nový, mäkký pelech, ktorý je správne umiestnený na pokojnom mieste v domácnosti.

Stres a úzkosť

Škriabanie môže byť aj akýmsi spôsobom, ako sa uvoľniť.

Niektoré psy začnú hrabať pri hluku ohňostrojov, hromobití, keď sú sami doma alebo sa necítia bezpečne.

Pre nich je to spôsob, ako vyventilovať stres, podobne ako keď si človek nervózne klepe nohou alebo ohrýza nechty.

Nešvár dnešnej doby - stres. Poznáme ho my, bohužiaľ ho poznajú aj naši štvornohí kamoši.

Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť.

Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej.

Psa v strese spoznáme podľa reči jeho tela.

  • Nekľudné prestupovanie z labky na labku.
  • Uši stiahnuté dozadu.
  • Strnulý postoj tela.
  • Stiahnutý chvost.
  • Zrýchlené dýchanie až dychčanie.
  • Uhýbanie pohľadom a odvracanie hlavy.
  • Spomalené neisté pohyby.

Stresovým faktorom môžu byť rovnaké veci ako u ľudí.

  • Neznáme prostredie.
  • Nový člen domácnosti.
  • Sťahovanie do nových priestorov.
  • Priveľká spoločnosť ľudí či psov.
  • Nejasné alebo rozporuplné povely.

Brúsenie pazúrov a čistenie labiek

Príliš dlhé pazúry môžu byť psovi nepríjemné.

Keď sa o ne zasekáva alebo keď ho pri chôdzi tlačia, môže sa snažiť koberec využiť ako pilník.

Niekedy môže ísť aj o snahu zbaviť sa niečoho lepkavého na labkách.

V podstate si tak robí „pedikúru“, len nie práve najvhodnejším spôsobom.

Ako zistiť, čo je príčinou?

Správanie si všímajte v konkrétnych situáciách.

SituáciaMožná príčina
Pes hrabe najmä vtedy, keď sa mu nevenujeteNuda alebo dožadovanie sa pozornosti
Hrabe po krátkej prechádzke alebo bez aktivítPrebytok energie
Hrabe pred spanímPríprava miesta na odpočinok
Hrabe počas búrky, ohňostrojov alebo samotyStres alebo úzkosť
Škrabe prevažne jedným miestom alebo po chôdziDlhé pazúry alebo nečistota na labkách
Hrabe najmä po príchode návštevy alebo iného psaNeistota a narušenie pocitu bezpečia

Ak pes začne kňučať, mnohých majiteľov ako prvé napadne, že ho niečo bolí. Bolesť naozaj patrí medzi časté dôvody, prečo psík kňučí.

Kňučanie je forma komunikácie, ktorou sa pes snaží vyjadriť diskomfort, potrebu alebo emóciu - či už ide o separačnú úzkosť, bolesť, stres alebo nudu.

Preto nemožno hrabanie vždy považovať iba za neposlušnosť alebo zlozvyk. Ak sa objaví náhle, je intenzívne alebo sa spája s ďalšími zmenami správania, treba myslieť aj na zdravotný problém.

Ako odnaučiť psa škriabať koberec

Najskôr odstráňte príčinu

Ak sa nudí, pomôžu nové hračky pre psa, rôzne hlavolamy a čuchacie koberčeky s maškrtami alebo laná na preťahovanie, ktoré mu poskytnú fyzický aj psychický stimul.

Obohaťte prostredie psa pomocou hlavolamov na granule, inak aj interaktívnych psích hračiek alebo lízacích podložiek, ktoré stimulujú psíkovi myseľ a pomáhajú mu zabaviť sa aj vtedy, keď nie je fyzicky aktívny.

Mentálna stimulácia znižuje frustráciu a tým aj neželané správanie ako je kňučanie.

V niektorých prípadoch pomôže aj viac pohybu a aktivít počas dňa, aby bol pes spokojne unavený.

Vhodné sú najmä:

  • dlhšia prechádzka s možnosťou voľného pohybu;
  • aportovanie;
  • hry na hľadanie maškŕt;
  • čuchacie koberčeky;
  • interaktívne hračky;
  • tréning základnej poslušnosti;
  • psie športy podľa schopností a zdravotného stavu psa;
  • laná na preťahovanie;
  • lízacie podložky.

Pri cvičení pes používa energiu, ktorú by inak použil na správanie súvisiace s úzkosťou.

Vytvorte povolené miesto na hrabanie

Pri plemenách, ktoré škriabu z číreho inštinktu, je dôležité uvedomiť si, že to nerobia zo zlozvyku alebo zo vzdoru, ale jednoducho preto, že ich telo a gény im to kážu.

Takéto správanie sa dá usmerniť, nie potlačiť.

Pes by mal mať možnosť venovať sa prirodzenému správaniu na vhodnom mieste, napríklad v hrabacom boxe, na vyhradenej podložke alebo vonku.

Keď začne hrabať na povolenom mieste, pokojne ho pochváľte a odmeňte.

Použite jednoduchý povel a odmenu

Používajte jednoduché a jasné povely, napríklad „nechaj“, pričom kľúčová je dôslednosť.

Zakaždým, keď na povel prestane škriabať, musí nasledovať odmena.

Ukážte psíkovi, aké správanie od neho očakávate, a odmeňte ho za to.

Ignorujte správanie, ktoré sa vám nepáči - skákanie, „žobranie“ o jedlo a podobne - a odmeňte slovne alebo fyzicky, keď správanie zmení.

Nezabúdajte však, že by ste mali odmeňovať pokojné správanie psa, napríklad jemnou pochvalou alebo pokojne podaným maškrtou.

Netrestajte a nekričte

Máme vo zvyku venovať pozornosť psovi, keď sa správa rozrušene, a ignorovať ho, keď je v pokoji.

Krik nepomáha pri výchove ani výcviku ani najmenej.

Pokiaľ na psíka kvôli správaniu, ktoré vám nevyhovuje, zvyknete kričať a dookola opakovať „fuj, fuj, fuj“ alebo „nesmieš, nesmieš, nesmieš“ a podobné „zákazové“ slová, prestaňte s tým.

Trest môže zvýšiť strach, neistotu a napätie, ktoré pôvodné hrabanie ešte posilnia.

V prípade, že za škriabaním koberca stojí stres, nepomôže žiadny povel ani maškrta.

Namiesto toho sa mu pokúste vytvoriť prostredie, v ktorom sa upokojí, napríklad útulný pelech pre psa, kam sa môže uchýliť, keď sa bojí.

Keď pes hrabe zo stresu alebo úzkosti

Základom úspechu je silný vodca, teda vy.

Ten, kto psíka podrží a ukáže mu, že veci, ktoré ho stresujú, sú v poriadku a nemá sa čoho báť.

Váš pokoj a sebaistota sú zdrojom k šťastnému životu psíka.

Ukážte psovi, že to, čo mu spôsobuje stres, je v skutočnosti neškodné.

Ak je zdrojom stresu neznáme prostredie, spojte mu ho s príjemnými prežitkami.

Máte k dispozícii viacero nástrojov, obľúbené hračky, pochúťky, hry, všetko, čo jeho mozog odvráti od stresového faktora.

Ak je to nový člen rodiny, postupujte rovnako, či už je to dieťa, nový psík alebo nové iné zvieratko, spojte mu jeho prítomnosť s príjemnými prežitkami a nezabúdajte venovať mu rovnakú pozornosť ako novému členovi.

Ozbrojte sa trpezlivosťou, takéto veci idú pomaly, ale úspech sa určite dostaví.

Upokojenie psa doma

Pýtate sa, ako naučíte vášho psa, aby bol v pokoji?

Aj v tomto prípade máte hneď niekoľko možností.

Nie každá však musí zabrať práve na toho vášho psa, a preto treba skúsiť viacero možností, aby ste našli ten správny spôsob, ako ho upokojiť.

Shaping psa je tréningová metóda, pri ktorej pes postupne dosahuje požadované správanie cez sériu malých krokov.

Tréner odmeňuje každé správanie, ktoré sa približuje k cieľu, čím pes postupne „tvaruje“ požadovanú akciu.

Psíka môžete usmerňovať klikerom, ktorý slúži ako zvukové označenie požadovaného správania, alebo pamlsok či obľúbenú hračku.

Možnosť voľby zjednodušene znamená nechať psa rozhodnúť sa, čo urobí.

Znamená to, že na prechádzke dáte psovi možnosť vybrať si, ktorou stranou sa vyberiete, či namiesto klasického tréningu, kde vy dávate príkazy a pes ich plní, ho necháte prevziať iniciatívu.

Správne vykonaná masáž môže byť rovnako uvoľňujúca pre psa ako aj pre vás, za predpokladu, že vášmu psovi nevadia dotyky.

Adaptil je syntetická substancia, ktorá napodobňuje prirodzené feromóny, ktoré vydávajú fenky, keď sa starajú o svoje šteniatka.

Poznáte Thunder Shirt? Je špeciálny typ „trička“, ktorý plní podobnú funkciu ako zavinovačka u dieťaťa.

Štúdie preukázali, že psy, ktorí sú zavinutí, kňučia menej, a to z dôvodu, že majú pocit, že sú k niekomu pritúlení alebo dokonca držaní na rukách.

Niektoré z uvedených metód môžete skúšať doma sami, iné však len pod dozorom skúseného odborníka.

Pes pobehuje po byte: význam pohybu a podnetov

K zdravému a spokojnému životu každého psa patrí primeraný pohyb a možnosť pravidelného vyvenčenia.

Psy držané v bytoch sú v tomto ohľade odkázané na svojho pána.

On určuje, kedy sa pôjde von.

Možnosť vyvenčenia musí mať pes aspoň 3-krát denne.

Ani malému psíkovi nestačí 2-krát denne na chvíľku vyvenčiť a domov!

Minimálne jedna prechádzka počas dňa by mala byť dlhšia s možnosťou voľného pohybu.

Časové nároky sa líšia podľa plemien.

Sú psy, ktorým stačí denne hodina a potom sa pokojne zvalia na sedačku, ale sú tiež psy, ktoré denne vyžadujú hodín päť!

Predstava, že pes bude behať celý deň po stále rovnakej záhrade, aby si odbiehal svoju pravidelnú dávku pohybu, je od skutočnosti veľmi vzdialená.

Títo ľudia si neuvedomujú, že záhrada, hoci veľká, neposkytuje psovi nové podnety.

Pre vyrovnanú psiu povahu je dôležité prežívať nové situácie a zoznamovať sa s rôznymi podnetmi.

Rovnako tak je dôležité stretávať sa s inými psami a ľuďmi.

Správna socializácia od šteňacieho veku je jedným z predpokladov bezproblémového spolužitia.

Socializáciou rozumieme zoznámenie psa so svetom, teda s rôznymi zvukmi, vecami, zvieratami, ale aj situáciami.

To psovi, ktorý trávi celé dni na záhrade, chýba.

Pes, označený ako nesocializovaný, potom nevhodne či neprimerane reaguje na bežné situácie a veci.

Nevhodnou reakciou môže byť ako neprimeraná bojazlivosť, tak agresívne správanie, ktoré väčšinou pramení zo skrytého strachu.

Spoločné prechádzky s majiteľom majú rad výhod.

Utužuje sa poslušnosť psa a vzájomný vzťah.

Pes, ako svorkové zviera, sa sám na záhrade nebude cítiť dobre.

Ku šťastiu potrebuje kontakt s ľuďmi.

Samota a separačná úzkosť

Ak pes trpí separačnou úzkosťou, pracujte na tréningu postupného zvykaniu si na samotu.

Začnite krátkymi odchodmi z miestnosti a pomaly ich predlžujte, pričom psa vždy odmeňte, keď to zvládne pokojne.

Šteňa si musí postupne zvykať, že je v byte samo.

Spočiatku to budú len krátke chvíľky, ktoré budeme postupne predlžovať.

Pes si zvykne, že aj keď odchádzame, tak sa vždy zase vrátime.

Postupným navykaním na samotu predídeme prípadným nepríjemnostiam.

Zavýjanie psa, keď zostane sám doma, nie je vzdor ani rozmar.

Často je to iba zúfalé volanie o pomoc - spôsob, ako vám povedať, že sa bojí, že mu chýbate alebo že nerozumie tomu, čo sa deje.

Pes, ktorý zavýja, keď zostane doma sám, to nerobí naschvál.

Nie je to truc ani rozmar - je to reakcia na strach, zmätok a samotu.

Pes je svorkové zviera.

Celý jeho svet ste vy.

Začnite tým, že zistíte, po akom čase sa stres objavuje - môže to byť po minúte alebo až po polhodine.

To je takzvaný prah úzkosti.

Keď chcete psa odnaučiť zavýjať, musíte ho naučiť, že vaše odchody nie sú nebezpečné.

Začnite vo chvíľach, keď je pes uvoľnený, napríklad po prechádzke alebo po kŕmení.

Odíďte z miestnosti na niekoľko sekúnd a hneď sa vráťte.

Psy čítajú vašu energiu.

Keď z odchodu robíte veľké lúčenie, zvyšujete jeho úzkosť.

Odíďte pokojne a bez rečí.

Nenechávajte ho bez prípravy samého celé hodiny.

Schopnosť zvládať samotu sa musí učiť postupne, v krátkych, bezpečných intervaloch, ktoré pes zvládne bez stresu.

Ak pes panikári aj po veľmi krátkych odchodoch alebo sa zraňuje, je čas osloviť veterinárneho behavioristu.

Nekričte naňho po návrate.

Pes si váš príchod spojí so strachom - nepochopí, že kričíte kvôli zavýjaniu, iba cíti váš hnev.

Neignorujte zavýjanie - je to signál, nie vzdor.

Pes nezavýja preto, aby vás „nahneval“.

Zavýja, pretože volá o pomoc.

Nejde o to zavýjanie umlčať - ide o to pomôcť psovi zvládnuť samotu pokojne a s dôverou.

Ak psík kňučí a zavýja za dverami hodiny, to už nebude úplne v poriadku a je čas začať situáciu riešiť.

Najhoršími a jednoznačnými prejavmi úzkosti sú deštruktívne útoky na dvere, často okná a všetko, čo sa nachádza v okolí psíka v čase najhoršieho záchvatu paniky.

Psík má tendenciu nájsť cestu von za každých okolností - ničí dvere, snaží sa dostať cez plot, často cez okná, pokiaľ sa tadiaľ dá dostať von.

Demoluje celé svoje okolie v panike a neskutočnom strese a napätí.

Pokiaľ váš psík preukázateľne trpí akoukoľvek formou úzkosti, ideálnym riešením je vyhľadať odbornú pomoc.

Dovtedy, alebo pokiaľ ide o miernejšiu formu úzkosti, minimálne dbajte na to, aby ste psíka nezatvárali do jednej miestnosti, kde už nemá čo zničiť.

Psíkovi to nepomôže, bude sa zúfalo snažiť dostať sa aj z tej miestnosti a možno ešte intenzívnejšie a jeho psychika bude trpieť a mohol by si ublížiť.

Je úplne zbytočné zatvárať ho do klietky, aby si neublížil.

Bude sa z nej snažiť dostať všetkou silou a sú psy, ktoré zdemolujú aj klietku a môžu si práve tam ublížiť.

Vo všeobecnosti platí, že musíte byť mimoriadne trpezliví, robiť maličké krôčiky, ale nepoľavovať.

Postup pri nácviku odchodov

Panika v hlave psíka začína prvým krokom, ktorý vedie k vášmu odchodu.

Preto môžete všetky činnosti, ktoré sú spojené s vaším odchodom - zobrať kľúče, obliecť si bundu, zobrať si tašku, obuť si topánky a podobne - začať robiť počas dňa bez toho, aby ste reálne odišli.

  1. Príďte k vešiaku, zvesíte bundu, oblečte si ju, urobte 2-3 kroky, vráťte sa k vešiaku, bundu zaveste naspäť a choďte si sadnúť k stolu.
  2. O nejaký čas sa postavte, zoberte kľúče, zastrčte ich do zámky, zaštrkocte, znova ich vytiahnite, vráťte na miesto a sadnite si na gauč.
  3. Potom zase vstaňte, choďte si obuť topánky, pristúpte k dverám, počkajte pár sekúnd, vráťte sa, vyzujte si topánky a choďte si urobiť kávu.
  4. Takto to opakujte čo najčastejšie, až kým psík prestane na tieto podnety panicky reagovať.
  5. Keď pes zvládne krátky odchod z miestnosti, skúste odísť z domu na krátky čas.
  6. Počkajte pár minút a vráťte sa späť pokojne a pomaly, bez stresu a nervozity.

Nezabúdajte však, že to musíte robiť pokojne a bez toho, aby ste tomu pripisovali akýkoľvek význam.

Nezosilňujte jeho reakciu tým, že mu budete niečo vysvetľovať a pripravovať ho na to, čo idete urobiť.

Pes v byte potrebuje vhodné podmienky

Dilema, či pes do bytu patrí alebo nie, rieši veľa ľudí.

Zo všeobecného hľadiska je dôležité, o ktoré plemeno sa jedná a s tým spojené množstvo času, ktoré môžeme psovi venovať.

Veľký pes môže byť v byte šťastný a prežiť tu spokojný, plnohodnotný život.

Ak má pes dostatok pohybu a netrpí samotou, môžeme ho chovať v byte.

Vždy záleží na prístupe a zodpovednosti majiteľa.

Samozrejme sú plemená, ktoré sa pre chov v byte hodia viac, iné menej.

Ak sme už rozhodnutí, že si psíka do bytu kúpime, ale váhame medzi viacerými plemenami, je dobré zohnať si čo najviac informácií.

Pri výbere budúceho psa vyberajte predovšetkým podľa pravdepodobnej povahy, nie len podľa veľkosti a vzhľadu.

V prvom rade si musíme ujasniť, čo môžeme svojmu budúcemu psovi ponúknuť a koľko času zo svojho denného programu mu venujeme.

Predsa len je pes záväzok na ďalších 10-15 rokov, a tak musíme k obstaraniu živého tvora pristupovať zodpovedne.

Platí pravidlo, že najlepšie vám poradia priamo chovatelia.

Len chovateľ dokáže presne povedať potreby danej rasy, napríklad koľko pohybu potrebuje.

Pri výbere psa tiež nepodliehajte móde.

Veľa bíglov, labradorov, stavačov a rhodéskych ridgebackov, ktoré si ľudia kúpili kvôli ľúbivému vzhľadu bez toho, aby brali do úvahy ich potreby, nežijú život, ktorý by si zaslúžili.

Stávajú sa potom z nich nespokojné, neovládateľné psy alebo psy bez záujmu a bez prejavu.

Deštruktívne správanie v byte

Ďalším úskalím, na ktoré by sme sa mali pripraviť dopredu, je fakt, že pes môže byť ničiteľ, ktorý sa bude v našej neprítomnosti baviť tým, že obhryzie všetko možné aj nemožné.

Niektorí psi majú deštruktívne správanie len v šteňacom období, iné to neopustí celý život.

A rozhodne sa to netýka len veľkých psov, aj malý jazvečík dokáže doma urobiť solídnu neplechu.

Preto by sme v čase našej neprítomnosti mali odpratať všetky potenciálne nebezpečné predmety a nachystať psovi dostatok hračiek, aby sa zabavil.

Na tento účel môžu poslúžiť napríklad byvolie kostičky alebo hračka KONG.

Tiež cenné veci by sme mali radšej odpratať alebo psa jednoducho do niektorých miestností nepúšťať.

Pes, ktorý pobehuje po byte, hrabe koberec a zároveň ničí vybavenie domácnosti, môže mať nenaplnenú potrebu pohybu, zamestnania alebo bezpečia.

Preto je účinnejšie zmeniť denný režim a prostredie než iba opakovane zakazovať konkrétne správanie.

Kedy vyhľadať veterinára alebo behavioristu

V prípade akútnych zdravotných problémov vášho psa, napríklad náhleho vracania, hnačky, apatie alebo ak pes zje niečo nevhodné, odporúčame obrátiť sa na kvalifikovaného odborníka.

Ak sa hrabanie objavilo náhle, pes si pri ňom poškodzuje pazúry alebo labky, kríva, často si líže labky, je nepokojný alebo sa správanie spája s bolesťou, je vhodná konzultácia s veterinárnym lekárom.

Ak pes panikári aj po veľmi krátkych odchodoch alebo sa zraňuje, je čas osloviť veterinárneho behavioristu.

Niektoré z uvedených metód môžete skúšať doma sami, iné však len pod dozorom skúseného odborníka.

Informácie uvedené v tomto článku majú iba informatívny charakter. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu, vyšetrenie ani liečbu veterinárnym lekárom.

noimgs

tags: #pes #pobehuje #po #byte #a #nahrabuje